Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218745
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415218745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Obec Michal nad Žitavou, so
sídlom 941 61 Michal nad Žitavou 160, IČO: 00 309 095, zastúpeného: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO
spol. s r.o., so sídlom Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, IČO: 50 528 874, proti žalovanej: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. nad K. XX, o zaplatenie sumy 6.916 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. marca 2017 č.k. 4Cpr/2/2015-451,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z

a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.851,53 eura s
5,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.04.2015 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V ostatnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich
náhradu v rozsahu 70 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, § 101, § 107

ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 9 zákona
č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení
účinnom od 01.06.2011 do 31.12.2015.
1.2. Zaoberal sa námietkou premlčania uplatnenou žalovanou a zistil, že žalobca sa dozvedel o tom,
že žalovanej bol bez právneho titulu vyplatený príplatok k platu najskôr až na mimoriadnom zasadnutí
obecného zastupiteľstva dňa 25.08.2014. Vyslovil názor, že subjektívna a objektívna premlčacia lehota
na uplatnenie vydania bezdôvodného obohatenia začala plynúť týmto dňom a uplynula najneskôr do

dvoch rokov po tomto dátume dňa 25.08.2016. Keďže žalobca si uplatnil nárok na vrátenie časti prijatého
platu dňom 18.09.2015, nezmeškal lehotu na podanie takejto žaloby, pretože k premlčaniu nároku
žalobcu nedošlo.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovanej ako starostke žalobcu bolo na základe
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 3/2011 zo dňa 16.06.2011 schválené zvýšenie základného platu
o 20 % podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. Výkladom ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994
Z.z. dospel k záveru, že žalovanej na základe tohto uznesenia patrilo zvýšenie základného platu len

jeden rok od 01.06.2011 do 31.05.2012 a od 01.06.2012 patril žalovanej len základný plat starostu bez
zvýšenia. Pokiaľ žalovaná poberala základný plat zvýšený o 20 % aj za obdobie od 01.06.2012 do
31.07.2014 bezdôvodne sa tým na úkor žalobcu obohatila. Preto priznal žalobcovi sumu 4.851,53 eura
ako čistú sumu príplatku 20 % vyplateného žalovanej spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa20.04.2015, od ktorého si ho žalobca uplatnil v žalobe, do zaplatenia. Žalobu zamietol v sume 2.064,47
eura pozostávajúcej z dane a odvodov, ktoré boli žalovanej z priznaného príplatku strhnuté a teda ich
nedostala.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a v konaní čiastočne
úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu jeho procesného úspechu 70 %.

2. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Žiadala priznať nárok na náhradu trov

konania. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietala, že obecné zastupiteľstvo malo podľa § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. plat starostu
raz ročne prerokovať a neprerokovanie však nemalo za následok zníženie navýšenia na 0 %. Tvrdila,
že lehota na premlčanie nároku na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia plynie od okamihu,
kedy k nemu došlo a vedelo sa o ňom.

3. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoj výklad zákona č. 253/1994 Z.z. v znení
účinnomvjúni2011,ktorýbolvrozporesvýkladomžalovanej. Uviedol,žesubjektívnapremlčacialehota
nemohla plynúť, kým žalovaná vykonávala funkciu starostky žalobcu, ale až od dňa 14.12.2014, kedy
sa ujal funkcie nový starosta. Objektívna lehota bola v danej veci 10-ročná a bola zachovaná.

4. Žalovaná v následnom vyjadrení uviedla, že vyjadrenie žalobcu je nesprávne, nedôvodné a účelové.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 219 ods. 3, § 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388
CSP zmenil.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v rokoch 2010 až 2014 starostka žalobcu. Obecné
zastupiteľstvo uznesením zo dňa 16.06.2011 schválilo žalovanej zvýšenie základného platu o 20 % s

účinnosťou od 01.06.2011. Žalovaná uvedené zvýšenie poberala od 01.06.2011 do 31.07.2014. Obecné
zastupiteľstvo dňa 25.08.2014 určilo plat žalovanej vo funkcii starostky s navýšením 0 %.
8.2. Žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.916 eur tvrdiac, že od 01.06.2012 žalovaná
nemala na zvýšenie základného platu nárok z dôvodu, že obecné zastupiteľstvo jeden rok od zvýšenia
základného platu žalovanej neprerokovalo žiadne záležitosti spojené s jej platovými pomermi.

8.3. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenia sumy 4.851,53 eura s úrokom z omeškania vyhovel.
V ostatnej časti o zaplatenie sumy 2.064,47 eura opätovne s príslušenstvom žalobu zamietol. Rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti napadla odvolaním žalovaná, preto je uvedená časť a výrok o
trovách konania, ako výrok závislý, predmetom skúmania odvolacím súdom.

9. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a
primátorov miest, plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 ods. 1. Obecné zastupiteľstvo
môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%.

10. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov

obcí a primátorov miest, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí
starostovi plat podľa § 3 ods. 1.11. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest (v znení účinnom do 31.12.2015, obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz
ročne prerokuje.

12.1. Zo zákona o obecnom zriadení vyplýva, že plat starostu podľa zákona č. 253/1994 Z.z. určuje
obecné zastupiteľstvo. Určený plat nemôže byť nižší ako plat uvedený v zákone (základný plat). Naproti
tomu obecné zastupiteľstvo je oprávnené rozhodnúť o jeho zvýšení až o 70 %. Tým je daný priestor
pre ocenenie práce starostov za spravovanie obce, hospodárenie s majetkom obce alebo za iný prínos

pre obec pri výkone funkcie starostu obce. Obecné zastupiteľstvo nie je pri rozhodovaní o zvýšení
platu starostu obmedzené ani z hľadiska času, ani z hľadiska frekvencie. Určené zvýšenie platu starostu
nebráni následnému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva o určení vyššieho zvýšenia (najviac o 70 %)
alebo o určení nižšieho zvýšenia až na základný plat. Oprávnenie obecného zastupiteľstva určovať
plat starostu je potrebné chápať ako oprávnenie rozhodnúť o plate starostu. Tento výklad vyplýva aj z
ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 253/1994 Z.z.

12.2. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že pokiaľ počas pôsobenia vo funkcii starostu
obce bolo prijaté rozhodnutie obecného zastupiteľstva o danosti nároku starostu na vyšší ako základný
plat (§ 4 ods. 2 druhá veta zákona č. 253/1994 Z.z.), zostáva tento nárok legitímnym až do nového
rozhodnutia obecného zastupiteľstva o určení iného zvýšenia (vyššieho, nižšieho alebo aj nulového).
Na tom nič nemení ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015,

ktoré stanovovalo možnosť obecného zastupiteľstva plat starostu raz ročne prerokovať. Prerokovanie
platu starostu nie je rozhodnutím o určení platu starostu, a preto nemá žiadny vplyv na jeho výšku.

13.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ale z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver.
Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalobcu
schválilo zvýšenie platu žalovanej vo funkcii starostky o 20 % počnúc od 01.06.2011. Takto zvýšený plat
žalovaná poberala až do 31.07.2014, keď obecné zastupiteľstvo uznesením prijatým dňa 25.08.2014
určilo plat žalovanej s navýšením 0 %. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k

právnemu záveru, že žalovanej bol neoprávnene vyplácaný príplatok k základnému platu od 01.06.2012
do 31.07.2014 v celkovej výške 4.851,53 eura v čistom. Na základe uvedeného záveru súd prvej
inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok v sume 4.851,53 eura so zákonným úrokom z omeškania.
13.2.Odvolacísúdposudzujúcpredmetnúvecvzmyslevyššieuvedenéhoskutkovéhostavu,zákonných
ustanovení a úvah uvedených v bode 12.1. dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne

vyhovel žalobe dôvodiac povinnosťou obecného zastupiteľstva prerokovávať plat starostu opätovne raz
ročne (§ 4 ods. 4 zákona č. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015), bolo jeho rozhodnutie
nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie
odvolací súd, bez potreby zopakovať dokazovanie, odstránil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol. K tomu odvolací

súd poukazuje na právny názor vyslovený v bode 12.2. odôvodnenia.

14. K namietanému premlčaniu uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že nespochybňuje tvrdenie
žalovanej, podľa ktorého lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia plynula od okamihu
kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanou. K tomu však

poukazuje na skutočnosť, že najvyšším orgánom obce je obecné zastupiteľstvo, pričom ide o
kolektívny orgán, ktorého vedomosť o určitej skutočnosti nastane v momente, keď sa aspoň jeden
jeho člen o predmetnej skutočnosti dozvie. Zo spisu nevyplýva vedomosť niektorého člena obecného
zastupiteľstva o pretrvávajúcom vyplácaní predmetného príplatku od 31.05.2012 do 31.07.2014. V
konaní bolo preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalobcu sa až dňa 25.08.2014 dozvedelo o možnom

bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej. Za takých okolností bola žaloba podaná na súd prvej
inštancie dňa 18.09.2015, podaná pred uplynutím premlčacej doby.

15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola
v celom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).