Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222249
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114222249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Z. H., bytom XXX XX K., V. X,
F.: XXXXXXXX, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti
žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát so sídlom Krmanova
1, Košice, v konaní o zaplatenie 7 064,09 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 14C/160/2015-212 zo dňa 24. 02. 2017 a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej sumu 5 592,40 Eur a v tejto časti rozsudok zrušuje
a konanie zastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok v časti o zaplatenie sumy 5 592,40 Eur s prísl..

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 7 064,09 Eur s prísl. titulom plnenia z poistnej zmluvy.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil takto, cit.:

„Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané a medzi stranami ani nebolo
sporné, že došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v dôsledku čoho došlo k výmene motora
(polomotora) a žalobca servisu za opravu motorového vozidla zaplatil sumu 7.064,09 EUR. Zároveň
nebolo sporné, že na predmetné vozidlo žalobcu bola uzavretá od 3.9. 2008 poistná zmluva. Sporné

však bolo to, či vzniknutá škoda je krytá poistením, ktoré dojednal žalobca so žalovaným na základe
havarijného poistenia M. - N. produkt č. XXX zo dňa 3.9.2008, z ktorého vyplýva, že žalobca mal u
žalovaného poistené 4 motorové vozidlá pre prípad havárie, poškodenia a krádeže, okrem iného aj
motorové vozidlo I. B Podľa žalovaného nedošlo k poškodeniu motorového vozidla tak, ako to opísal
žalobca, pričom pri písomnom odmietnutí poistného plnenia to žiadnym spôsobom nešpecifikoval a
nekonkretizoval, uviedol to iba úplne všeobecne. Na základe vyžiadania súdu, žalovaný predložil kópiu
poistného spisu, ktorého súčasťou je aj expertíza spoločnosti N., s.r.o. G., z ktorej vyplýva, že je možné

z technického hľadiska konštatovať, že k poškodeniu motora a motorového vozidla nedošlo spôsobom,
ktorý je deklarovaný v predloženom spisovom materiáli. Uvedené má vyplývať z toho, že sú poškodené
dva plastové kryty - predný kryt pravého vnútorného blatníka a kryt pravého predného kolesa. Taktiež
poloha suchého konára je neprijateľná, charakter poškodenia nezodpovedá pohybu jednotlivých dielov,vodiaca kladka rozvodového mechanizmu je starého typu (nie je vymenená v zmysle zvolávacej akcie v
predchádzajúcomobdobí),remenicamotora,vačkovéhriadeleavodiacakladkavykazujúznačnýstupeň
korózie a v smere deklarovaného pohybu konára sa nenachádzajú poškodené diely, s ktorými by musel

konár prísť do kontaktu (hadice).
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie je napr. zrejmé odkiaľ táto spoločnosť vzala informáciu,
že sa malo jednať o suchý konár, o akú zvolávaciu akciu malo ísť v predchádzajúcom období, z
akého dôvodu, keďže to nebolo uvedené. V podstate bol iba konštatovaný viacnásobný záver o
„technickej neprijateľnosti“. Práve z týchto dôvodov, preto súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom

znalec zodpovedal otázky oboch strán sporu.
Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku (č.l. 161) vyplýva, že znalec nezodpovedal napr. na
otázku č. 1, nakoľko v odpovedi uvádza, že vniknutí cudzieho predmetu do motorového vozidla zvonku
cez pravý podblatník svedčí jeho poškodenie (viď foto) a vyjadrenie autorizovaného servisu. Znalec
taktiež v tejto odpovedi uviedol, že podľa údajov zo spisového materiálu cudzie predmety (konáre)
v motorovom priestore vozidla mal zistiť pracovník autorizovaného servisu I. a následne pracovník

poisťovne vykonal obhliadku. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku
poškodení zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej udalosti. Znalec v odpovedi neuvádza,
či mohlo dôjsť k deklarovanému prerazeniu podblatníka a vniknutiu cudzieho predmetu podľa popisu
priebehu škodovej udalosti v porovnaní s charakterom poškodenia motorového vozidla.
V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na to, že znalec na otázku, či mechanizmus vzniku

poškodenia na osobnom motorovom vozidle I. zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej udalosti
z 11.1.2012 uvádza, že „je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku poškodení zodpovedá tvrdeniu
žalobcu a popisu nehodovej udalosti“. Z toho teda vyplýva, že znalec, ktorý mal k dispozícii celý súdny,
akoajpoistnýspis,vrátanefotodokumentácie,urobilzáverotom,žejemožnéusúdiť,ževznikpoškodení
zodpovedá tvrdeniu žalobcu. Pokiaľ by to tak nebolo, tak by znalec, podľa názoru súdu, napr. uviedol,

že je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku poškodení nezodpovedá tvrdeniu žalobcu. Je predsa
zrejmé, že znalec nemôže úplne stopercentne zodpovedať takúto otázku a jeho úlohou bolo objasniť z
odborného hľadiska, či je možné potvrdiť alebo vylúčiť mechanizmus vzniku poistnej udalosti na základe
tvrdenia žalobcu. Navyše súd poukazuje na to, čo v podstate platilo na všetky tvrdenia žalovaného,
a to, že tento síce tvrdil určité skutočnosti, avšak nesplnil si dôkaznú povinnosť a ani neprodukoval

konkrétne tvrdenia, ktoré by mali vyvracať tvrdenia žalobcu, resp. závery znalca a už vôbec si nesplnil
dôkaznú povinnosť, teda nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali svedčať o opaku tvrdení žalobcu, resp.
záverov znalca. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný vyjadroval určité skutkové tvrdenia, z ktorých
potom podľa názoru súdu nejasne a nezrozumiteľne iba vyvodil záver, že popis žalobcu je technicky
neprijateľný, resp. že k poistnej udalosti takto dôjsť nemohlo.

Ako už bolo konštatované, keďže žalovaný neuniesol povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť a súd
mal, hlavne na základe predloženého znaleckého posudku preukázané, že k poškodeniu predmetného
motorového vozidla došlo v dôsledku zídenia z cesty a nárazu na konáre, súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z omeškania, keďže s poukazom na citovanú zákonnú
úpravu už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s vyplatením poistného plnenia, nakoľko listom zo dňa

10.7.2012 oznámil žalobcovi, že mu odmieta poskytnúť poistné plnenie“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, § 797 ods.
1, § 797 ods. 2, § 799 a § 806 Občianskeho zákonníka.

4. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu
100 % v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného. V odvolaní
namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň namietal
správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal
na skutočnosť, že vykonaným znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že k poistnej udalosti došlo
tým spôsobom ako popisuje žalobca a zároveň nebolo rozhodnuté o doplnení znaleckého posudku o
posúdení skutočnosti, či vykonanou opravou došlo k zhodnoteniu poškodeného motorového vozidla

a aká bola hodnota použiteľných zvyškov poškodeného motorového vozidla a aká bola všeobecná
hodnota poškodeného motorového vozidla v čase deklarovanej poistnej udalosti. Zároveň namietal
nesprávnosť právneho posúdenia z dôvodu, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy dojednanú
spoluúčasť minimálne vo výške 5 %, ako aj skutočnosť, že poistený je platiteľom DPH, pričom poistnéplnenie sa poskytuje bez DPH v zmysle čl. 15 bod 4 zmluvných dojednaní, pričom táto skutočnosť je
známa z verejne dostupného zoznamu daňových subjektov. Zároveň namietal arbitrárnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania za

účelom predloženia súkromného znaleckého posudku, pričom pokiaľ došlo k predloženiu súkromného
znaleckého posudku, oneskorenie došlo tak z viny tretej osoby, teda znalca a vypracovanie záviselo od
jeho možnosti a kapacít. S poukazom na znalecký posudok, ktorý predložil v odvolacom konaní a na
jeho závery, žiadal, aby súd druhej inštancie podanú žalobu zamietol.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uznal, že opomenutím došlo k uplatneniu
vystavenej faktúry v plnej výške bez zohľadnenia spoluúčasti, a preto zobral späť žalobu v časti
prevyšujúcej sumu 5 592,40 Eur. Nesúhlasil s odôvodnením odvolania s poukazom na skutočnosť,
že žalovaný postupoval pasívne a obmedzil sa len na svoje tvrdenie, že odmieta poistné plnenie a
pokiaľ žalovaný chcel predložiť súkromný znalecký posudok, mal dostatok času umožneným súdom
prvej inštancie na predloženie posudku. Z tohto dôvodu nedošlo k poškodeniu jeho práv a k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevyhovel žiadosti o opätovné
odročenie pojednávania a vo veci rozhodol. Žalovaný je právnickou osobou, ktorý poskytuje poistenie,
okrem iného aj motorových dopravných prostriedkov, a preto má možnosti si zaobstarať dôkaz, ktorý by
bol použiteľný v civilnom sporovom konaní zo strany odborne spôsobilej osoby. Z tohto dôvodu žiadal o
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti
prevyšujúcej sumu 5 592,40 Eur. Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok vypracovaný znalcom
v konaní mu bol doručený v októbri 2016, pričom o odročení pojednávania na február 2017 žiadal z
dôvodu vyjadrenia znaleckej organizácie, a preto objektívne bol odkázaný na osobu, ktorá má odbornú

spôsobilosť na predloženie krátkeho posudku.

8. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný mal dostatok času na použitie prostriedkov procesnej
obrany. Toto bolo jeho povinnosťou už pri zamietnutí nároku na náhradu škody, ktorú z titulu poistenia
uplatnil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho

rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno
uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právnezávery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

14.Postupompodľa§370CSPvspojenísust.§144,§145a§146CSPodvolacísúdpripustilspäťvzatie
v časti o zaplatenie nad sumu 5 592,40 Eur. S týmto čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas žalovaný,
preto považoval odvolací súd za dôvodné pripustiť späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej sumu 5 592,40
Eur a v tejto časti rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.

15. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje
za dôvodnú z nasledovných dôvodov.

16. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne právne
posúdenie veci. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s jednotlivými dôkazmi sa stotožnil

so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pretože tieto majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní vychádzal a odvolací súd považuje za dôvodné sa stotožniť so závermi súdu
prvej inštancie, pričom odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť skutkové zistenia súdu prvej
inštancie. Zároveň súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne subsumoval pod normu hmotného

práva, teda použil správnu právnu normu a zároveň ju aj správne interpretoval.

17. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že
k poistnej udalosti došlo tým spôsobom, ako popisuje žalobca. V danom prípade sa jedná o situáciu,
kedy dochádza k presunutiu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, pretože žalovaný odmietol

plniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy, a preto nie je povinnosťou žalobcu preukázať
a uniesť dôkazné bremeno, že k poistnej udalosti došlo takým spôsobom ako ju popisoval, ale práve v
týchto sporoch z poistenia dochádza k presunu dôkaznej povinnosti na žalovaného, teda na poisťovaciu
spoločnosť, ktorá musí vyvrátiť príslušnými dôkazmi to, že k poistnej udalosti nemohlo dôjsť spôsobom,
ktorý popisuje žalobca. V danom prípade preto súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov

znaleckého dokazovania znalca pribratého v konaní, ktorý uviedol, že k poistnej udalosti mohlo dôjsť
spôsobom, ako to popísal žalobca. Z týchto dôvodov zhodnotil odvolací súd tieto námietky žalovaného
o tom, že nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k poistnej udalosti za nedôvodné.

18. Rovnako návrh na doplnenie znaleckého posudku o posúdenie zhodnotenia poškodeného

motorového vozidla či na hodnotu použiteľných zvyškov nebol správne súdom prvej inštancie
akceptovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. X bod 4 všeobecných poistných podmienok
pre havarijné poistenie motorových vozidiel (č. l. 23 spisu), z ktorého vyplýva, že pokiaľ bolo motorové
vozidlo zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90 % všeobecnej
ceny motorového vozidla, poisťovňa bude považovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia

bude všeobecná cena motorového vozidla znížená o hodnotu použiteľných zvyškov motorového vozidla.

19. Pokiaľ v danom prípade nebolo sporné, že nešlo o totálnu škodu, teda, že náklady na opravu
boli nižšie než 90 % všeobecnej ceny motorového vozidla, nebol dôvod sa zaoberať určením a
ustálením výšky použiteľných zvyškov, či otázkou zhodnotenia poškodeného motorového vozidla,

pretože poisťovňa sa v zmysle čl. X bod 3 zaviazala poskytnúť poistné plnenie v rozsahu nákladov v
danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne
pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov za znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného
motorového vozidla so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej
hodnoty motorového vozidla. Pokiaľ nebolo spornou skutočnosťou, že nešlo o totálnu škodu na

motorovom vozidle, bolo povinnosťou poisťovne pristúpiť k poistnému plneniu v rozsahu nákladov
vynaložených žalobcom, a preto vo vzťahu k prejednávanej veci tieto návrhy na doplnenie dokazovanie
správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nadbytočné pre rozhodnutie vo veci samej.20. Odvolací súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie zo strany žalobcu v rozsahu spoluúčasti a splátky
a platby DPH nepovažuje za dôvodné sa vyjadrovať k odvolacím námietkam týkajúcim sa odpočítania
spoluúčasti žalobcu v zmysle poistnej zmluvy a to, že poistné plnenie sa poskytuje bez DPH, pretože

v tejto časti bola žaloba vzatá späť.

21. S poukazom na ust. § 366 CSP, považoval odvolací súd tiež námietky žalobcu o neakceptovaní
súkromného znaleckého posudku súdom prvej inštancie za nedôvodné. Jedná sa o novotu v odvolacom
konaní, pretože tento znalecký posudok predložený v odvolacom konaní nebol uplatnený v konaní pred

súdom prvej inštancie a táto novota v odvolacom konaní nespĺňa náležitosti písm. a) - d) § 366 CSP.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie poskytol dostatočnú a primeranú lehotu na
predloženiedôkazu,ktorýžiadalžalovaný,pričomvsúvislostistýmtonávrhomsúdprvejinštancieodročil
pojednávanie dňa 25. 11. 2016 na termín 24. 02. 2017, čím poskytol žalovanému dostatočný časový
priestor v trvaní 2 mesiacov na predloženie posudku, týmto postupom neporušil procesné práva patriace
žalovanému,pričomsúdprvejinštanciebraldoúvahyajprávožalobcunaprejednanievecivprimeranom

čase. Vzhľadom na charakter konania, teda o nárok na splnenie z poistnej zmluvy, ako aj na skutočnosti,
na ktoré poukazoval žalobca v konaní, že žalovaný mal dostatočný časový priestor od uplatnenia jeho
nároku, kedy platobný rozkaz súdom bol vydaný už 26. 03. 2015 a následne znalecký posudok znalca
pribratého súdom bol doručený žalovanému v mesiaci október 2016, odvolací súd považuje postup súdu
prvej inštancie za súladný s ustanoveniami Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na špecifiká

tohto prípadu spočívajúce v charaktere činnosti žalovaného, pričom odvolací súd bral do úvahy, že
v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor profesionálnej organizácie poskytujúcej poisťovacie
služby so spotrebiteľom, kedy je nepochybne dôvodné klásť zvýšené požiadavky na dodávateľa v
porovnaní so spotrebiteľom.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
2 CSP, keď súd priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 58 %. Žalovaný mal úspech v rozsahu 21 %, teda v časti o zaplatenie sumy
prevyšujúcej 5 592,40 Eur, t. j. 1 471,69 % a jeho neúspech predstavoval 79 %. Rozdiel úspechu a
neúspechu je teda 58 % v prospech žalobcu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).