Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217213971
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217213971.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú N. L., J.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - N. L.,
J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. N., V. J.. XXX/XX, a otec - M. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. - N. S., Š. XXXX/
XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú N. L., J.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. N. sumu 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc dňom 07.07.2017.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 07.70.2017 do 24.09.2018 v sume 1.696,39 eur.
Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur
mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Styk otca s mal. N. súd n e u p r a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 07.07.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k plateniu
výživného sumou 100 eur mesačne od 01.02.2017 a povolil styk otca s dieťaťom. Návrh odôvodnila tým,
že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od jari 2016, o maloletú sa stará sama.
(2) Otec sa k návrhu nevyjadril.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti dva roky, otec výživné
neplatil, ale keď sa stretli otec s maloletou, tak jej nakúpil nejaké veci - oblečenie a väčšinou hračky. V
decembri 2017 a v januári 2018 matke však zaplatil po 100 eur. Matka bola na predĺženej rodičovskej
dovolenke do 6 rokov veku dieťaťa, príjem mala len z brigádnických prác do 150 eur mesačne, finančne
ju podporoval jej partner. Od septembra tohto roka je zamestnaná s predpokladaným príjmom 580 eur
brutto. Je nemajetná, poberá prídavok na dieťa, s dieťaťom býva u svojho partnera. Zvýšené výdavky

na starostlivosť o dieťa nemá, dieťa navštevuje škôlku so stravným okolo 25 eur mesačne, v minulom
školskom roku platila aj poplatok 11 eur mesačne, v poslednom roku škôlky sa poplatok neplatí, v
rámci škôlky maloletej platí kurz plávania a ďalšie organizované športové aktivity a výtvarný krúžok, s
výdavkom spolu 20 eur mesačne. Je zdravá.(5) Otec (Z. I. I. Y. Q. N.) vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí s tým, aby bola
maloletá u matky, kým je vo výkone trestu, určenie výšky výživného ponechal na úvahu súdu. Pred I. (I.

M.) Y. pracoval vo firme Volkswagen na živnosť, ďalej ako kuchár s mesačným príjmom 600 eur, nebol
evidovaný na úrade práce. Je nemajetný, bez úspor. Maloletej kupoval ošatenie, platil jej výdavky do
škôlky, matke posielal peniaze na účet a tiež jej dával peniaze aj k jej rukám v hotovosti vo výške od 50
do 200 eur mesačne. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Styk s maloletou navrhol upraviť tak, aby sa
mohol s ňou stýkať neobmedzene podľa dohody rodičov. Za obdobie od septembra 2016 do apríla 2017

mu bol zistený príjem z dohody o vykonaní práce v priemere 104,62 eur mesačne.

(6) Procesný opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 12.03.2018 uviedol, že maloletá
má u matky vytvorené dobré podmienky pre svoj zdravý všestranný vývin, zabezpečené všetky potreby.
Navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matke a výživné určiť otcovi podľa jeho schopností a možností.
Styk otca s dieťaťom nenavrhol upraviť s poukazom na to, že rodičia sa aj v minulosti na ňom vedeli

dohodnúť.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa

do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd

neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.
o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,

ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda

priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výškyvýživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma

faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku X rokov, navštevuje predškolské zariadenie, zvýšené výdavky

matka na jeho starostlivosť nemá. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke,
nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril
maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby dieťaťa
daného veku a na schopnosti otca. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu, do tejto situácie sa však dostal

sám svojím zavinením a preto súd neprihliadal na jeho súčasné možnosti zabezpečiť si príjem. Jeho
vyživovacia povinnosť trvá aj teraz, zo strany otca neboli tvrdené žiadne zdravotné dôvody, pre ktoré
by nemohol pracovať, pred výkonom pracoval, je schopný si zabezpečiť riadny a pravidelný príjem, z
ktorého bude platiť výživné. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej
súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel

na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou
rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb). Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám
maloletej, na ktorú starostlivosť má matka v súčasnosti len bežné výdavky, sa tak javí primeranou suma
60 eur mesačne, čo predpokladá príjem otca cca 250 eur mesačne, ktorú sumu si musí zdravý muž

daného veku dokázať zabezpečiť.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (na skoršie priznanie
výživného tu neboli preukázané dôvody pre ktoré nemohla matka podať návrh skôr. Otcovi od podania
návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 13 mesiacov (x 60 eur), 25

dní za mesiac júl 2017 a 24 dní za september 2018 (mínus suma 200 eur, ktorú na zaplatenom výživnom
v čase od podania návrhu potvrdila matka).

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov
opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený
podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(19) Styk otca s maloletou súd neupravil, v znení návrhov rodičov, keď obaja sa domáhali
neobmedzeného styku.

(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)