Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Csp/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229042
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117229042.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná,

a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, proti žalovanému: Peter Chobot, nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomM.X/XX,M.-Y.,vkonaníozaplateniesumy526,67eurspríslušenstvomtakto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 525,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,%
ročne od 21.01.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobu zo dňa 17.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 525,67eur istiny s prísl., čo predstavuje výšku škody spôsobenú neoprávneným
odberom elektrickej energie.

2.Vo veci bol vydaný dňa 20.11.2017 platobný rozkaz č.k. 18Csp/297/2017-13 ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto bol zrušený s poukazom na 266 ods. 3 CSP.

3.Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4.Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

6.Súd sa vo veci oboznámil s Protokolom o zistení neoprávneného odberu, Záznamom o kontrole
odberného miesta s priamym meraním, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom, Dohodou
o uznaní a vysporiadaní záväzku, správami o pobyte žalovaného a zistil nasledovný skutkový vstav :

7.Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal kontrolu odberného miesta, pričom dňa

13.08.2009 bolo zamestnancami žalobcu kontrolou zistené na odbernom miesta číslo 4402807801, že
žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez určeného meradla a bez platne uzatvorenej
Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Počas kontroly odberného miesta bol prítomný žalovaný, ktorý
daný stav odsúhlasil podpisom na Protokole o zistení neoprávneného odberu. Následne žalobca vyčíslilpredmetnú škodu s poukazom na § 1 vyhl. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005
a vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy. Žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 1225,67
eur, žalovaný uhradil vzniknutú škodu čiastočne, pričom žalovaný dňa 6.10.2009 uzatvoril so žalobcom

Dohodu o uznaní a vysporiadaní záväzku tak, že žalovaný uznal záväzok čo do dôvodu a výšky, uznal
škodu v celom rozsahu a zaviazal sa škodu hradiť v mesačných splátkach 24x50 eur a poslednú splátku
25,67 eur.

8.Podľa § 39 ods. 1,2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o1. pripojení k prenosovej sústave alebo o
pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení
zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivýchpodkladov,použijesaspôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

9.Podľa § 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke
elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez
uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou,

ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b)
v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá
vzniklapočastrvanianeoprávnenéhoodberu,aregulovanýchpoplatkovsúvisiacichsdodávkouelektriny

10.Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.S poukazom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že odberné miesto č.4402807801 bolo

pripojené bez platnej zmluvy, preto s poukazom na ust. § 39 ods. 1,2 zákona č. 656/2004Z.z. o
energetike ide o neoprávnený odber elektriny, keďže je to odber bez uzavretej zmluvy. Z listiny - výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že odber trval od 12.2.2009 do 13.8.2009
( 182 dní, 12 hod.). Preto celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vo výške
1225,67 eur. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom bola vypočítaná podľa§ 1 vyhlášky

č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. S poukazom na vyššie uvedené, súd mal nárok žalobcu za plne preukázaný, a preto žalobe
vyhovel v plnom rozsahu. Súd poukazuje i na Dohodu o uznaní a vysporiadaní záväzku, keď žalovaný
uznal záväzok v celom rozsahu a to čo dôvodu ako aj výšky.

12.Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne, odo dňa kedy
sa žalovaný dostal do omeškania, pričom úrok z omeškania je priznaný podľa ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka a jeho výška podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

13.Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.