Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210171
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216210171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: mBank SPÓLKA
AKCYJNA (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), spoločnosť so sídlom Senatorska 18, 00-950
Warszawa (Varšava), Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, ktorá podniká na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky
(pôvodneBREBankSA,pobočkazahraničnejbankymBankvSlovenskejrepublike),sosídlomPribinova

10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zast. advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., so
sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: J. D., E.. XX.XX.XXXX, I. C.F. XXX, XXX
XX E. Ž., o zaplatenie 3.815,85 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.815,85 eur spolu so zmluvným
úrokom vo výške 9,90 % ročne zo sumy 3.815,85 eur od 19.11.2014 do 02.12.2014 a
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.815,85 eur od 03.12.2014 do zaplatenia,
to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,- eur splatných vždy do 25. dňa mesiaca,

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i
len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného
k zaplateniu istiny vo výške 3.815,85 eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade
trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe
úverovej zmluvy zo dňa 12.06.2014 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur,
ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných

splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru žalobca na základe výzvy zo dňa
17.11.2014, ktorá sa z dôvodu neuhradeniu dlhu žalovaným v dodatočnej lehote považuje za odstúpenie
od zmluvy, požadoval okamžité vrátenie zosplatnenej dlžnej čiastky spolu s príslušenstvom úveru.
Žalovaný na účely splatenia predmetného úveru realizoval len 3 platby spolu vo výške 287,53 eur, z čoho
bola na istinu úveru započítaná suma 184,15 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému
nezaplatenú istinu úveru vo výške 3.815,85 eur, riadny úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej

istiny od 19.11.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z nezaplatenej
istiny od 03.12.2014 do zaplatenia.2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 15.02.2017. Žalovaný sa k žalobe
s prílohami nijakým spôsobom písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

3.Vovecibolonariadenépojednávanienadeň15.06.2018,ktorésúdvykonal vneprítomnosti

žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť
a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (žaloba čl.
1-59, zmluva o poskytnutí úveru čl. 7-12 + prílohy čl. 14-23, výpis z úverového účtu čl. 13, odstúpenie
od zmluvy s doručenkou čl. 24-25, doplnenie žaloby s prílohami čl. 68-74, odpoveď žalobcu na výzvu čl.

103-119), ako aj prednesom žalovaného, ktorý uplatnený nárok žalobcu nijakým spôsobom nesporoval.
Uviedol, že po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady nevykonal z dôvodu nepriaznivej finančnej
situácie jeho rodiny. Nakoľko žalovaný zarába mesačne 950,- eur až 1.000,- eur u zamestnávateľa K.,
pričom však z jeho výplaty strhávajú zrážky k iným dlhom, a to cca. vo výške 450,- eur, žalovaný nie je
schopný predmetný úver splatiť jednorazovo a požiadal súd o povolenie splátok mesačnými splátkami

120,- eur, čo je ešte preňho zvládnuteľné vzhľadom na to, že zo zvyšku platu si žalovaný musí platiť
všetky pravidelné výdavky na živobytie ako aj na bývanie.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: žalobca je
spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Žalobca a žalovaný dňa 12.06.2014 uzavreli úverovú zmluvu č. G.,
ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou
9,90 %, s konečnou splatnosťou 17.06.2018 a s počtom a výškou splátok: 48 x 101,26 eur. V súlade
s bodmi 7.3 a 8.4 zmluvy o úvere žalobca listom zo dňa 17.11.2014 z dôvodu neuhradeniu dlhu

žalovaným ani v dodatočnej lehote odstúpil od zmluvy a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím vznikla
žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru vo výške 3.815,85 eur s
príslušenstvom. Žalovaný do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady spolu vo výške 287,53 eur (z toho
bola na istinu započítaná suma 184,15 eur), pričom počas konania do rozhodnutia súdu už neuskutočnil
žiadnu ďalšiu úhradu. Žalobca si v konaní uplatňoval voči žalovanému nezaplatenú istinu úveru vo výške

3.815,85 eur, riadny úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 19.11.2014 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z nezaplatenej istiny od 03.12.2014 do
zaplatenia.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust.
§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v
zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť

Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ,
preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust.
§ 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy) je potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky

zákonom určené náležitosti.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 369 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,
ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaný
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy,
ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých
mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu

veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 12.06.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má

písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu
nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj
s ohľadom na náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a na žalobcom v jeho
podaniach poskytnuté vysvetlenie k splneniu týchto náležitostí súd dospel k záveru, že žaloba v časti ozaplatenie nesplateného zvyšku istiny úveru 3.815,85 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 9,90 % od
19.11.2014 do 02.12.2014, ktorý vznikol do uplynutia dodatočnej lehoty na splnenie záväzku, s ktorým
sa žalovaný dostal do omeškania, a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z nezaplatenej istiny odo

dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzku pri účinnom odstúpení od zmluvy
do zaplatenia, bola podaná dôvodne. Žalobca pre omeškanie žalovaného s platením mesačných splátok
v súlade s úverovou zmluvou (bod 7.3 a 8.4 zmluvy v spojení s VOP) a § 506 Obchodného zákonníka
odstúpil od predmetnej zmluvy listom z 17.11.2014, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo
uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaný do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady

spolu vo výške vo výške 287,53 eur (z toho bola na istinu započítaná suma 184,15 eur), pričom počas
konania do rozhodnutia súdu už nevykonal žiadnu ďalšiu úhradu. Na základe uvedeného súd žalobe v
časti sumy 3.815,85 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej
vyhovel. Súd pritom z dôvodu súčasnej finančnej situácie žalovaného, ktorá bola na
pojednávaní dostatočne zistená (skutočnosti uvedené v odseku 3 odôvodnenia rozsudku, ktoré síce
odôvodňujú postupné splácanie úveru vzhľadom na jeho celkovú výšku, avšak v splátkach vyšších

než boli tieto dohodnuté v zmluve), súd žalovanému povolil podľa § 232 C.s.p. splácať dlžnú sumu v
mesačných splátkach po 120,- eur až do zaplatenia, a to tak ako vyplýva z výroku I tohto rozsudku, t.j.
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok I).

8. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny od

03.12.2014 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502
a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v
dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota
splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva

do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov

kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí,
a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto
rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných
prostriedkovajpozosplatneníúveru.Vopačnomprípadebysapopreliúčinkyveriteľomvyvolanejzmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi

by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy
pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a
v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený
postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by
musel platiť úroky vo výške 9,90 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu

až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou
celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal
žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom
nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej
súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.

9. Súd žalobcovi taktiež nepriznal uplatnené úroky z omeškania od 03.12.2014 do zaplatenia nad
zákonnú výšku v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., t.j. nad výšku o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže sa
jedná o spotrebiteľský právny vzťah vzniknutý po 31.01.2013 /0,05 % + 5 bodov = 5,05 %/. Záväzok
nepochybne vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, preto úroky z omeškania bolo možné podľa § 369
ods. 3 Obch. zák. dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa uvedených predpisov občianskeho
práva. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi pri úrokoch z omeškania

spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so
spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane
jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z.z. Žalobca teda nemôže s úspechom uplatňovať úroky z
omeškania ani podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa tak dostane do rozporu s § 54 ods. 1 OZ.10. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo
výroku I ) zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej
pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).