Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615203720
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615203720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
N.. slobody č. XX, občana SR, zastúpený: MAĎAR & Partners, s. r. o., advokátska kancelária Banská
Bystrica,Skuteckého1,IČO:47232692,protižalovanému:Spoločenstvovlastníkovbytovan.p.W.1X-
XX, H., W. IČO: 42 186 889, zastúpené: JUDr. Martin Landl, advokátom AK Lučenec, Rázusova 47/4825,
v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 18. 4. 2017, č. k.: 5C/112/2015-552,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žaloba o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu súpisného čísla XXXX Ulica W. XX, XX, XX, XX H., ktorého výsledok bol oznámený dňa
17. 05. 2010 a ktorým bolo rozhodnuté o:

1) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX
na Ulici W. vo H. na uspokojenie pohľadávky 882,05 Eur,
2) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX
na Ulici W. vo H. na uspokojenie pohľadávky 2 739,06 Eur,
3) vyslovení súhlasu s odvolaním rady spoločenstva zloženej z členov p. T., p. T., p. C. a Q.. A.,
4) vyslovení súhlasu s voľbou rady spoločenstva zloženej z členov p. F. T., p. C. K. a p. R. F. sa z
a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške."
2.Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasapodanýmnávrhomdomáhalurčenianeplatnostipísomného
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisného čísla XXXX, W. XX, XX,
XX, XX, H. ( ďalej "spoločenstvo vlastníkov bytov"), ktorého výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010.
3. Tvrdil, že je vlastníkom bytu č. XX bytového domu súpisného čísla XXXX W. č. XX. Správu bytového
domu vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov a n. p. W. 15-XX H.. Dňa 17.05.2010 bolo oznámené
písomné hlasovanie, kde okrem iného bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX

patriaceho žalobcovi podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. vo výške 4 882,05 Eur. Žalobcovi pritom nebolo
žiadnym spôsobom doručené oznámenie o konaní písomného hlasovania, nebol o konaní hlasovania
žiadnym spôsobom upovedomený a neboli mu doručené ani hlasovacie lístky. O uskutočnení schôdze,
predmete jej konania a výsledku hlasovania sa dozvedel až následne a sprostredkovane od ostatnýchvlastníkov bytov. Písomné hlasovanie, ktoré vo svojom výsledku viedlo k vyhláseniu dražby na majetok
žalobcu, sa malo konať pre jeho podlžnosti voči spoločenstvu vlastníkov bytov, pričom táto pohľadávka
je podľa žalobcu fiktívna a nepodložená. Nakoľko sa ako vlastník bytu nemohol o výsledku hlasovania

dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch
mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. Keďže byt v jeho vlastníctve má byť predmetom
dražby, podal návrh na súd na vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, ktorého výsledok bol
oznámený 17.05.2010.
4. Žalovaný namietal uplynutie prekluzívnej 15 - dňovej lehoty v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov a žiadal žalobu zamietnuť.
Konanieschôdzebolooznámenéspôsobomvdomeobvyklýmvyvesenímnanástenkudňa07.05.2010a
oznámenie o výsledkoch hlasovania bolo vyvesené na tom istom mieste dňa 17.05.2010. Z toho vyplýva,
že žalobcovi uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby v tejto veci dňa 01.06.2010. Žalobca návrh
na začatie konania doručil súdu až 12.08.2010, teda až po márnom uplynutí 15-dňovej prekluzívnej
lehoty. Čo sa týka samotného rozhodnutia, ktoré bolo hlasovaním prijaté, v prípade žalobcu dôvod na

vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu bolo viacmesačné neplatenie predpísaných zálohových platieb
za služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv v celkovej sume 4 882,05 Eur spolu
s príslušenstvom.
5. Okresný súd najskôr rozhodol rozsudkom zo dňa 2. 6. 2012, č. k. 21 C/3/2010 - 334 tak, že žalobu
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný oznámenie o výsledku hlasovania oznámil obvyklým

spôsobom vyvesením na nástenke vo vchode, takže sa na žalobcu vzťahuje 15 dňová prekluzívna
lehota na podanie návrhu, ktorá skončila 01.06.2010. Nakoľko žalobca podal návrh na začatie konania
po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty a s uplynutím uvedenej lehoty zákon spája zánik práva na podanie
návrhu na začatie konania o vyslovení neplatnosti písomného hlasovania, súd návrh žalobcu zamietol.
Zaujal stanovisko, že ak vlastníci bytov, ktorí v dome nebývali, si vo svojom vlastnom záujme ošetrili

doručovanie písomností (oznámenia o písomnom hlasovaní a oznámenia o výsledku hlasovania) iným
spôsobom, napr. doručením poštou, prípadne telefonicky, bola to ich vlastná iniciatíva a doručenie
oznámenia na adresu svojho reálneho pobytu mohol požiadať aj žalobca. Keďže menovaný si takýto
postupnezvolil,konkludentneakceptovalvšeobecnýúzus,žesapísomnostitýkajúcesavlastníkovbytov
oznamujú formou vyvesenia v priestoroch vestibulu bytového domu. Súd pritom vychádzal z výpovede

V. K., predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. XX-XX H. a svedkov R. F.,
F. T., Z. W. a D. A., ktorí sa vyjadrili k okolnostiam písomného hlasovania, ktorej výsledok bol oznámený
dňa 17.05.2010, pričom súd sa oboznámil aj s 37 čestnými prehláseniami jednotlivých vlastníkov bytov o
tom,ževbytovomdomejeobvyklýmspôsobomzverejňovaniaoznamovnaviditeľnémiestovovchodoch
bytového domu.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/211/2012-368 zo dňa 14.08.2013 rozsudok
okresného súdu potvrdil, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku
správne. Odvolací súd poukázal na to, že obvyklým spôsobom pre oznamovanie výsledku písomného
hlasovania v rozhodovanom prípade bolo verejné vyvesenie výsledku hlasovania na nástenke, čo
bolo potvrdené aj svedkami a aj jednotlivými čestnými prehláseniami 37 vlastníkov bytov. Nesúhlasil s

podstatnou námietkou žalobcu, že v byte nebýva, a teda sa na neho tento obvyklý spôsob nevzťahoval,
lebo nebolo preukázané, že by obvyklým spôsobom oznámenia výsledku bolo, že sa zasielalo
vlastníkom bytov, ktorí v dome nebývajú poštou a prípadné telefonické oznámenie nemožno v celom
rozsahu akceptovať, pretože išlo len o nezáväznú informáciu, nepreukázateľnú. Pretože bolo zistené, že
1/3 vlastníkov bytov v bytovom dome nebýva, za danej situácie odvolací vyslovil názor, že nie je únosné

z hľadiska finančného, aby ostatní spoluvlastníci bývajúci v dome hradili náklady s poštovným spojené
s oznamovaním daných skutočností prostredníctvom pošty. Pokiaľ by bolo zaužívané alebo dohodnuté,
že sa o výsledku hlasovania bude informovať poštou, musel by tento predpoklad platiť pre všetkých
účastníkov v dome, teda nielen pre tých, ktorí v dome nebývajú, pričom konštatoval, že nie je žiaden
dôvod pre to, aby spôsob v dome obvyklý bol rozlíšený podľa toho, či v dome vlastník býva alebo nie. Nič

nebránilo spoločenstvu v takomto prípade, a to na požiadanie vlastníkov bytov, ktorí v dome nebývajú,
aby dané skutočnosti im boli dávané na vedomie dohodnutým spôsobom. Tomu však musí predchádzať
vzájomná komunikácia, vznesenie požiadavky na spoločenstvo a prípadne možnosť vyjadrenia sa
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj vzhľadom na spomenutú finančnú otázku. Bolo
nepochybne preukázané, že obvyklým spôsobom v dome bolo vyvesenie na nástenku, resp. predtým

na iné dohodnuté miesto. Skutočnosť, že sa o výsledku hlasovania navrhovateľ nedozvedel, je vecou
jeho aktívneho záujmu o dianie sa v bytovom dome, prípadne, ak v byte sa nachádzajú nájomníci, aby si
tieto skutočnosti všímali a oznámili mu ich. Pokiaľ žalobca namietal, že zákon neobsahuje ustanovenie,
ktoré by striktne ustanovovalo nutnosť existencie len jedného spôsobu obvyklého spôsobu oznamovaniahlasovania, odvolací súd dodal, že tvrdenie navrhovateľa je v tomto smere pravdivé, avšak musel by
byť preukázaný aj obvyklý spôsob oznamovania, teda zákon nevylučuje viaceré spôsoby. V konaní
však nebolo preukázané, že doručovanie poštou, či telefonovanie možno považovať za obvyklý spôsob

oznámenia. Skôr išlo o ústretovosť spoločenstva vo vzťahu k tomu vlastníkovi, ktorý o to požiadal.
7. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Cdo/64/2013
zo dňa 28.01.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec ako aj rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Dospel k názoru, že napadnutým
rozhodnutím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať, pričom ide o vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.,

nakoľko súd svojím postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. Súd pritom poukázal na ustanovenia čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj § 1 O. s. p.. V tejto súvislosti
uviedol, že súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil obsah čestných vyhlásení, prečo ich považuje alebo
nepovažuje za dôveryhodné. Súd nevenoval pozornosť tomu, že niektorí svedkovia potvrdili, že boli i takí
vlastníci dotknutého bytového domu, ktorých upovedomili o mieste, čase a predmete konania schôdze

vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj iným spôsobom ako je ten, ktorý súd ustálil za obvyklý.
Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu tiež nevyplýva, na základe čoho urobil záver,
ženeexistuježiadendôvodpreto,abyspôsobvdomeobvyklýbolrozlíšenýpodľatoho,čivdomevlastník
býva alebo nie. Nepoukázal ani na právny predpis, ktorý by takýto postup vylučoval a nespojil tento
záver s vykonaným dokazovaním. Odôvodnenie zamietaného rozsudku neobsahuje žiadne konkrétne

úvahy, ktoré by jasne a zrozumiteľne vysvetľovali závery, ku ktorým dospel odvolací súd. Predmetné
rozhodnutia sú preto nepresvedčivé a arbitrárne. Dovolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť
konajúce súdy aj na fakt, že v prejednávanom prípade sa vo svojej podstate rozhoduje o vlastníckom
práve, ktoré požíva ústavnú ochranu. Je potrebné venovať pozornosť aj tomuto aspektu, aby nedošlo k
obmedzeniu či zbaveniu vlastníckeho práva účastníka konania ústavne nekonformným spôsobom.

8. Okresný súd následne doplnil dokazovanie na odstránenie sporných tvrdení, resp. v intenciách
usmernení vyslovených najvyšším súdom. Vec právne posudzoval predovšetkým v zmysle § 14 ods. 6
zákona č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu 17. 5. 2010. Konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané,
že výsledok hlasovania sa oznamoval v bytovom dome súpisného čísla XXXX L. W. XX, XX, XX, XX, H.
vyvesením tohto oznámenia vo vstupnej hale vchodov do bytového domu na viditeľnom mieste a neskôr

vo vstupnej hale na nástenky zriadené na tento účel. Tento spôsob písomného hlasovania teda súd v
zmysle § 186 ods. 2 CSP ustálil za obvyklý spôsob hlasovania, nakoľko ani žalobca túto skutočnosť
nenamietal. Žalobca pritom poukazoval len na to, že tento spôsob oznamovania výsledku hlasovania
platil výlučne pre vlastníkov bytov bývajúcich v bytovom dome, nie však pre tých, ktorí síce byt v dome
vlastnili, ale v ňom nebývali. Práve na základe tejto argumentácie, ktorú si osvojil Najvyšší súd SR, bol

zrušený prvý rozsudok okresného súdu a naň nadväzujúci rozsudok krajského súdu. Z tohto dôvodu
opätovne zisťoval, aký bol spôsob oznamovania výsledku písomného hlasovania pre vlastníkov bytov,
ktorí v dome nebývali.
9. Dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že obvyklý spôsob písomného hlasovania ako aj
oznámenia výsledku hlasovania sa dialo pre všetkých vlastníkov bytov bez rozdielu bývania a nebývania

v bytovom dome spôsobom vyvesenia oznámenia vo vstupnej hale na dvere výťahu. Takto sa konalo
oznámenie o písomnom hlasovaní 01.09.2009 a aj 10.07.2009. Svedkovia Q. V. a Q. A., overovatelia
zápisníczvyššieuvedenýchpísomnýchhlasovaní,ktorípotvrdili,žeoznamovanievýsledkovpísomného
hlasovania sa dialo týmto spôsobom, ktorý spôsob oznamovania považovali aj títo svedkovia za obvyklý.
O žiadnom inom oznamovaní písomného hlasovania svedkovia nemali vedomosť, teda nepotvrdili, že

by sa konalo iné, odlišné oznamovanie písomného hlasovania a výsledku písomného hlasovania tých
vlastníkov bytov, ktorí v bytovom dome bývali a nebývali.
10. Na návrh žalovaného boli opätovne vo veci podrobne vypočutí V. K., Z. W., F. T. a R. F., ktorí sa
jednoznačne vyjadrili k tomu, že nevedia o inej forme oznamovania hlasovania, resp. oznamovania
výsledku hlasovania vo vzťahu k tým vlastníkom, ktorí v dome bývali a tým, ktorí v dome nebývali.

Všetci boli informovaní rovnako, neexistovali žiadne rozdiely. Upovedomení boli vyvesením oznámenia
na mieste na to určenom vo vstupe do bytovky, ktorý spôsob bol považovaný za spôsob v dome obvyklý.
V súvislosti s výsluchom štatutára V. K. a svedkov T. a F. súd podrobne zisťoval, z akých dôvodov
na pojednávaniach v minulosti uvádzali, že vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli upovedomení o
hlasovaní, resp. o výsledku hlasovania iným spôsobom. M. V. K. uviedla, že pokiaľ na pojednávaní

dňa 18.04.2011 uviedla, že niektorí vlastníci nebývajúci v dome prišli hlasovať na základe telefonického
dohovoru, tak išlo o prípad, keď sa uvedené osoby dozvedeli od svojich podnájomcov o prebiehajúcom
hlasovaní a informovali sa o ňom telefonicky, kedy im oznámila požadované skutočnosti. Nikdy však
sama osobne týchto vlastníkov nekontaktovala, ale oni sa sami iniciatívne o vec zaujímali. Výsledokhlasovania nikomu telefonicky neoznamovala, ten bol zverejnený na nástenke. Nakoniec v uvedenej
výpovedi z 18.04.2011 tiež uviedla (str. 205 z opaku), že vlastníci, ktorí v bytoch nebývajú, ale majú
podnájomníkov, tak sa o hlasovaní dozvedajú od svojich podnájomníkov tak, že "im podnájomníci

oznamujú z vývesnej tabule vo vchode, čo sa v spoločenstve deje". Svedkyňa F. T. uviedla, že pokiaľ
na pojednávaní dňa 19.12.2011 uviedla, že dvaja vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli telefonicky
upovedomení o hlasovaní predsedníčkou p. K., išlo o vlastníkov bytov, ktorí sa sami informovali o
hlasovaníaV.K.imposkytlapožadovanúinformáciu.Onaosobnesasnikýmtelefonickynekontaktovala.
O písomnej forme upovedomenia osôb nebývajúcich v byte nemá žiadnu informáciu okrem toho, čo

na vyššie uvedenom pojednávaní 19.12.2011 spomenula. Išlo o jediný prípad, kedy hodili do schránky
žalobcu oznámenie o tom, že sa bude konať hlasovanie. Išlo o výnimočný prípad a súviselo to s tým, že
žalobca mal voči všetkému výhrady, kritizoval a tak z opatrnosti v jednom prípade mu hodili do schránky
oznámenie o pripravovanom hlasovaní. Svedok R. F. potvrdil, že v jednom prípade z vlastnej iniciatívy
spolu s F. XX. Vo hodili žalobcovi do schránky oznámenie o budúcom hlasovaní. Konali tak na základe
ich vzájomnej dohody, čo urobili z dôvodu, že žalobcu považovali za konfliktného.

11. Vo veci nemohla byť vypočutá svedkyňa XX. OkresnýA., ktorá na pojednávaní dňa 19.04.2012
spomenula oznámenie poštou. Svedkyňa nemohla byť vypočutá kvôli jej zdravotnému stavu spojeného
s hospitalizáciou, kedy však súd prihliadol na to, že táto svedkyňa sa už na pojednávaní 19.04.2012
opakovane odvolávala na to, že sa na vec nepamätá, pretože má zdravotné problémy, má vyšší vek a
dosť zabúda a že existuje veľký odstup času (č. l. 271 prvý odstavec). Taktiež v priebehu výsluchu v

súvislosti s rozpormi v jej výpovedi zdôraznila, že "som veľmi dopletená, nepamätám sa". Z uvedených
dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď tejto svedkyne nie je možné ako hodnovernú aplikovať.
12. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by
preukázal, že existoval rozdielny spôsob písomného hlasovania, resp. oznámenia výsledku písomného
hlasovania medzi vlastníkmi bytov bývajúcich ani bývajúcich v bytovom dome. Jednoznačne ustálil, že v

konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že existoval rozdielny spôsob písomného
hlasovania, resp. oznámenia výsledku písomného hlasovania medzi vlastníkmi bytov bývajúcich a
nebývajúcich v bytovom dome. Hoci ide o sporové konanie, žalobca neuviedol žiaden dôkaz a ani žiaden
dôkaz nenavrhol, iba v návrhu na začatie konania uviedol, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie
o konaní písomného hlasovania a o výsledku hlasovania sa dozvedel tiež iba od ostatných vlastníkov

bytového domu. V priebehu konania, kedy súd obdržal 37 čestných prehlásení vlastníkov bytov o
zaužívanomspôsobehlasovaniazverejnenímoznamovvovchodovýchdveráchžalobca,navýzvusúdu,
aby navrhol svedkov na preukázanie svojich tvrdení (str. 204 z opaku), zostal nečinný, žiaden dôkaz
nepredložil ani na uvedenom pojednávaní, ani v priebehu celého rozsiahleho dokazovania. Preto súd
aj uvedené čestné prehlásenia akceptoval ako dôveryhodné, o to viac, že ich obsah nebol v rozpore

s ostatnými dôkazmi.
13. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nikdy neexistoval obvyklý spôsob hlasovania vyvesením
oznámenia, ale sa vždy doručovali predvolania doporučenou zásielkou vlastníkom bytov a nebytových
priestorov. Uvedená skutočnosť je však v rozpore s vyjadrením všetkých svedkov, kedy súd poukazuje
aj na podrobnú výpoveď svedkyne Q. A. a Q. V., ktorí popisovali písomné hlasovanie v súvislosti s

rozdelením pôvodného spoločenstva na tri nástupnícke organizácie a to v čase, keď podpredsedom
spoločenstva bol práve žalobca, takže podrobnosti o informovaní veľkého počtu vlastníkov bytov
v pôvodnom spoločenstve mu musel byť známy. Ako podpredseda spoločenstva musel mať teda
vedomosť o tom, že konanie hlasovania a jeho výsledok sa písomne nikomu nedoručoval a oznamoval
sa vyvesením na viditeľnom mieste vo vchodoch do bytového domu. Súd poukázal aj na výpoveď

D. A. zo dňa 19.04.2012, ktorá je v súčasnej dobe už nebohá, ktorá popísala, že videla na vlastné
oči, ako predsedníčka spoločenstva V. K. vyvesila na nástenku oznámenie o písomnom hlasovaní,
následne vošiel do vchodu žalobca, ktorý vzápätí vyšiel von pred dom, v rukách niesol oznámenie
pôvodne vyvesené na nástenke, pričom hovoril, že toto oznámenie je neplatné a že uvedenú vec
bude riešiť s V. XX-dňovej14. Okresný súd dospel k záveru o jedinom obvyklom spôsobe zverejnenia

výsledkov písomného hlasovania formou vyvesenia oznámenia vo vchodoch bytového domu s tým, že
sa takáto forma zverejnenia jednotne používala pre bývajúcich aj nebývajúcich vlastníkov bytov. Na
základe tohto záveru bolo nutné vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 4, veta prvá Zák. č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konštatovať, že žalobca návrh na určenie neplatnosti
písomnéhohlasovaniamoholuplatniťibav15-dňovejprekluzívnejlehote.Vzhľadomktomu,ževýsledok

napadnutého hlasovania bol oznámený 17.05.2010 a návrh žalobcu bol doručený súdu 12.08.2010,
zaniklo právo žalobcu uplatniť svoj nárok na súde, preto žalobu zamietol. Na tejto okolnosti nemení ani
fakt, že žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné vyslovenie súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby jeho
bytu, pretože obmedzenie jeho vlastníckeho práva nemohlo byť zásahom súdu znegované, keďže súdv danom prípade nemohol prelomiť uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
15. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a vyhovieť jeho žalobe.

Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP . Namietal, že
napadnutý rozsudok vyvodzuje z dokazovania nesprávne a neúplné skutkové závery, ktoré následne
súd podrobuje nesprávnemu právnemu hodnoteniu. Zastáva presvedčenie, že súd opomenul zásadné
skutočnosti uvádzané vo výpovediach svedkov. Odvolával sa najmä na neskoršie výpovede svedkov
a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o účelovosti týchto výpovedí. Z

vykonaného dokazovania nevyplynuli závery, ktoré súd považoval sa jednoznačne preukázané. Preto
toto rozhodnutie žalobca považuje za nesprávne a nespravodlivé.
16. Namietal, že súd po zrušení rozsudku najvyšším súdom niekoľkokrát nariadil termíny pojednávania
z dôvodov na oboch sporových stranách. Počas tohto obdobia neboli ani jednou zo strán navrhované
ďalšie dôkazy. Žalovaný napriek ročnému časovému priestoru len 1 deň pred nariadeným termínom
pojednávania navrhol opätovné vypočutie svedkov. Títo mali byť opakovane vypočutý k prejednávanej

veci s viac ako 5 ročným časovým odstupom od tých posledných výsluchov. Preto pripustenie týchto
dôkazných prostriedkov považuje za nadbytočné a neefektívne. Napriek jeho námietke boli pripustené.
Opätovné vypočutie svedkov považuje preto za vysoko účelový postup zo strany žalovaného, pretože
nie je možné očakávať objektívnu odpoveď zo strany akéhokoľvek svedka s prihliadnutím na tak výrazný
časový odstup.

17. Namietal, že s argumentáciu žalobcu sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. So
závermiprezentovanýmivykonanýmivýsluchmisasúdstotožnilbeztoho,abysaakýmkoľvekspôsobom
venoval ich neobjektívnosti z časového hľadiska a ich vysoko pravdepodobnej účelovosti, kedy zo
strany žalovaného išlo zjavne o nápravu predošlých výpovedí, v rámci ktorých bolo preukázané, že
oznamovanie o konaní hlasovania, jeho predmete a výsledku bolo uskutočňované viacerými spôsobmi.

18. Upriamil pozornosť na to, že súd prvého stupňa s prihliadnutím na rozhodnutie najvyššieho súdu
sa jednoznačne stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď uviedol, že treba dať sa pravdu žalobcovi. Je
v záujme právnej istoty, aby, pokiaľ sa súd takto výrazne a významne odkloní od svojho predbežného
právneho názoru, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, inak by bol popretý samotný účel tohto
inštitútu. S poukazom na namietanú neobjektívnosť a účelovosť predmetných výsluchov je pre žalobcu

napádaný rozsudok prekvapujúci, najmä, pokiaľ nie je zrejmé, aké skutočnosti spôsobili tak závažný
odklon od vlastného názoru súdu.
19. Poukázal na skutočnosti uvádzané vo výsluchu svedkov, s ktorými sa súd nevysporiadal
spôsobom jednoznačne vyvracajúcim tvrdenia o viacerých spôsoboch oznamovania. Svedkyňa F. T. na
pojednávaní dňa 19. 12. 2011 na otázku, ako boli upovedomovaní tí vlastníci bytov, ktorí nebývajú v

bytovke, uviedla, že „tých sme telefonicky upovedomili a to osobne pani predsedníčka K.. Menovaní sa
tohto hlasovanie zúčastnili. Žalobca ma raz obvinil, že sme mu nedali vedieť o hlasovaní, hoci ja osobne
spolu s pánom XX.sme boli u neho doma, opravujem do schránky, kde býva sme dali oznámenie." Na
otázku, či sa žalobca zúčastňoval schôdzí a hlasovaní odpovedala, „áno. Zúčastňoval sa v období, kým
on bol podpredseda spoločenstva. Potom aj keď už nebol vo funkcii, aj po odchode pána F., aj keď bola

vo funkcii pani A.. Vtedy sa žalobca sa zúčastňoval hlasovaní."
20. Predsedníčka žalovaného V. K. na pojednávaní dňa 18. 4. 2011 vypovedala, že „tie osoby,
ktoré chceli hlasovať a nebývajú v dome, tak na základe telefonického dohovoru prišli do kancelárie
spoločenstva vlastníkov bytov a tam odovzdali hlas, tam vyznačili hlas na hlasovacom hárku." Ďalej
uviedla, že „my sme za žalobcom neboli, jeho hlas sme započítali medzi skupiny zdržal sa, pretože nám

to bolo nepríjemné, lebo sa to týkalo predaja bytu. Takisto sme neboli za tým druhým vlastníkom, ktorého
byt sa mal v rámci dobrovoľnej dražby predať."
21.SvedkyňaZ.W.napojednávanídňa19.12.2011vypovedala,že„žalobcavtomtobytenikdynebýval,
bývali tam podnájomníci. V minulosti žalobca chodil a zúčastňoval sa hlasovania týkajúcich sa správy
domu."

22. Svedkyňa P. A. na pojednávaní dňa 19. 4. 2011 na otázku, ako boli upovedomovaní tí vlastníci
bytovky, ktorí v bytovke nebývajú, uviedla, „viem že poštou. Poslal sa im oznámenie. Neviem či sa
posielali doporučené listy. Viem len, že sa posielali listy. Konkrétne viem o mojich dvoch susedoch, ktorí
tiež nie sú vlastníci, ale iba nájomníci. Vlastníkom sa hlasovanie muselo oznámiť. Hlasovania sa museli
zúčastniť vlastníci a nie nájomníci."

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oznámenia o konaní schôdze, jej predmete a výsledkoch hlasovania
tým vlastníkom, ktorí v bytovom dome nebývajú, sa oznamovalo telefonicky, poštou alebo sa oznámenia
hádzali do schránok. Ani jeden z týchto spôsobov nebol vo vzťahu k nemu využitý, čím bol vylúčený z
práva zúčastňovať sa na správe domu. Malo byť v záujme žalovaného, aby si povinnosť o oznámeníhlasovania a najmä jeho výsledkoch v zmysle zákona splnil a vedel túto skutočnosť preukázať
hodnoverným dokladom.
24. Pokiaľ súd poukázal na výpoveď svedkyne Q. A., táto tiež uviedla, že v bytovom dome sa ešte

raz zvolala osobitne schôdza vlastníkov, kde im bol ešte raz oznámený výsledok hlasovania. Túto
skutočnosť súd opomenul.
25. V prípade výpovede svedkyne D. A. na pojednávaní dňa 19. 4. 2012 súd venoval väčšiu pozornosť
a prisúdil jej vysokú dôkaznú hodnotu, bez ďalšieho tvrdeniam svedkyne uveril a žiadnym spôsobom
nevyhodnotil proti tvrdenie žalobcu, že svedkyňa ho na mieste vidieť nemohla, pretože tam nebol.

26. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal skutočnosť, že z výpovedí svedkýň F. T. a Z. W. vyplynulo, že sa
vždy zúčastňoval na schôdzach alebo hlasovaniach v spoločenstve. Je v rozpore s logickým myslením,
aby vlastník bytu, ktorý sa aktívne angažuje v dianí bytových spoločenstiev, nemal záujem zúčastniť sa
na písomnom hlasovaní, najmä pokiaľ ide o dražbu jeho vlastného bytu. Okresný súd ohľadne výpovede
F. T., v ktorej uviedla, že mu vhodili oznámenie o hlasovaní do schránky, konštatoval, že išlo o ojedinelý
prípadasúviselotostým,žežalobcamalvočivšetkémuvýhrady,bolkonfliktnýaspravilitakzopatrnosti.

K tomu treba podotknúť, že pokiaľ by mal byť konfliktný, a išlo len o opatrnosť, logickým následkom
takéhoto prístupu by bolo doručenie oznámenia o hlasovaní a najmä oznámenia o výsledku hlasovania
minimálne popísaným spôsobom, keďže hlasovanie sa týkalo tak závažné otázky, ako je vlastnícke
právo k bytu.
27. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, v rámci ktorého sa dovolací súd priklonil

k tomu, že obvyklý spôsob hlasovania bol rôznorodejší, ako tvrdí žalovaný. Taktiež poukázal na
skutočnosť,žeskutkovéokolnostiprípadumajúbyťvyhodnocovanévkontexteširšíchsúvislostí,pretože
sa rozhoduje o vlastníckom práve žalobcu. Poukazujúc na konštatovanie dovolacieho súdu upriamil
pozornosť na to, že z priebehu konania vyplynul zjavne silný negativistický vzťah žalovaného ako aj
svedkov voči nemu.

28. Na záver vyslovil presvedčenie, že z vykonaného dokazovania nevyplynul jednoznačný záver, akým
spôsobom bolo písomné hlasovanie vôbec prevedené a akým spôsobom došlo k oznámeniu výsledkov
hlasovania. Jedna skupina svedkov tvrdí, že hlasovanie sa vykonalo tým spôsobom, že sa chodilo po
bytoch a zbierali sa hlasy jednotlivých vlastníkov. Druhá skupina svedkov však uviedla, že sa hlasovalo
v kancelárii.

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, pokiaľ ide o námietku ohľadom neskorého návrhu
na vykonanie dôkazov - výsluchom svedkov, uviedol, že konanie na prvostupňovom súde sa začalo
ešte pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP ). Poukázal na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP .
Vzhľadomnaskutočnosť,ževtomtoprípadeideokonanie,ktorésazačaloprednadobudnutímúčinnosti
CSP a v zmysle zákonného ustanovenia vyššie uvedeného sa na toto konanie nevzťahujú ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania, žalovaný je toho názoru, že zo strany súdu nebol dôvod na zamietnutie
návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov a prvostupňový súd tak postupoval správne, keď
vykonanie navrhovaného dôkazu pripustil.
30. K námietke ohľadom účelnosti svedeckých výpovedí uviedol, že žalovaný s námietkami žalobcu
nesúhlasí. Nie je možné všeobecne konštatovať, že v prípade dlhého časového odstupu nie je možné

očakávať objektívnu výpoveď akéhokoľvek svedka, nakoľko ide o individuálnu vec v prípade každého
jednotlivého svedka a z hľadiska hodnotenia dôkazov je potom na konajúcom súde, aby posúdil
relevantnosť tejto svedeckej výpovede. Žalovaný je toho názoru, že svedecké výpovede sú aj napriek
časovému odstupu relevantnými dôkazmi pre rozhodnutie súdu. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa
23. 3. 2016 boli vypočutí svedkovia N. V. a Q. A., ktorí rovnako vypovedali o veci so značným časovým

odstupom, avšak výpovede týchto svedkov žalobca nerozporoval. Preto uvedené tvrdenie žalobcu
najmä o účelovosti svedeckých výpovedí nie sú ničím podložené a pre toto konanie sú irelevantné.
31. Z hľadiska dôvodnosti vykonania výsluchu svedkov poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR
vyjadrený v uznesení zo dňa 28. 1. 2015 sp. zn. 8 Cdo 64/2013. V ňom je uvedené, že súd nevyhodnotil
obsah svedeckých výpovedí ako aj čestné vyhlásenia, nevenoval pozornosť tomu, že niektorí svedkovia

potvrdili, že boli i takí vlastníci dotknutého bytového domu, ktorých upovedomili o mieste, čase a
predmete konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj iným spôsobom ako je ten, ktorý
súd ustálil za obvyklý. Vzhľadom na citovaný záver Najvyššieho súdu SR bol žalovaný presvedčený, že
v konaní bolo potrebné opätovne vypočuť uvedených svedkov, aby títo v rámci dokazovania ozrejmili
skutočnosti o existencii iných spôsobov doručovania oznámení o písomnom hlasovaní v predmetnom

bytovom dome pre vlastníkov bytov, ktorý v bytovom dome nebývali a z tohto dôvodu ich spoločenstvo
žiadalo a trvalo na výsluchu uvedených svedkov, čo žalovaný vyjadril aj na pojednávaní dňa 6. 3.
2017. Úlohou dokazovania bolo zistiť, aký bol spôsob oznamovania výsledku písomného hlasovania pre
vlastníkov bytov, ktorí v dome nebývali. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutýchdôkazov vykoná. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd má dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má
potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Ak by súd vylúčil z dokazovania

dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. e) CSP . V danom prípade bolo rozhodným pre toto konanie, ako to vyplýva aj z citovaného
uznesenia najvyššieho súdu, posúdenie otázky, či existovali vzhľadom na predchádzajúce výpovede
svedkov aj iné spôsoby oznamovania výsledkov hlasovania. Vzhľadom na to má žalovaný názor, že
postup prvostupňového súdu bol správny.

32. Pokiaľ v odvolaní žalobca namieta na základe vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenia,
keď v bytovom dome nebol jednotný spôsob oznamovania hlasovania a výsledkov tohto hlasovania,
žalovaný zdôraznil, že v zmysle CSP platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, zmysle ktorej
vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak
v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Z tejto zásady tiež

vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
dôkazovvykonal.Pokiaľvšaknemožnosúduvtomtosmereničvyčítaťakonapr.,ževýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli, nie je možné potom podľa názoru žalovaného namietať vadu, v zmysle ktorej
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na podporu svojej

argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 2. 2011 sp. zn. 6 MCdo 1/2010.
33. Zo strany súdu podľa názoru žalovaného nedošlo pri hodnotení dôkazov k žiadnym pochybeniam,
keď z výsluchu svedkov jasne vyplýva, že nebol rozdiel v prípade doručovania oznámenia o hlasovaní a
ani výsledkov tohto hlasovania medzi vlastníkmi bytov, ktorí v bytovom dome bývajú a vlastníkmi bytov,
ktorí v bytovom dome nebývajú. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že v prípade oznámenia hlasovania

telefonicky (V. K. a F. T.) išlo o situáciu, kedy sa o toto hlasovanie zaujímali samotní vlastníci bytov a títo
vlastnícisamipožiadali,abyimoznámenieohlasovaníavýsledkytohtohlasovaniabolioznámenéateda
nešlo o osobitný spôsob oznamovania pre vlastníkov bytov, ktorí v bytovom dome nebývajú. V prípade
doručovania oznámenia o hlasovaní do schránky žalobcovi svedkovia F. T. a R. F. jednoznačne potvrdili,
že toto vykonali len oni sami na základe vlastnej iniciatívy bez usmernenia zo strany spoločenstva.

Vzhľadomnauvedenéprvostupňovýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovým
zisteniam.
34. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalovaný zdôraznil, že najvyšší súd nezrušil rozsudok
prvostupňového a odvolacieho súdu pre nesprávne právne posúdenie, ale pre existenciu procesnej
vady, kedy svedkovia v konaní vypovedali, že existovali aj iné spôsoby doručovania oznámenia o

písomnom hlasovaní a oznámenie výsledkov tohto hlasovania, s ktorými sa prvostupňový a odvolací
súd pri rozhodovaní nevysporiadali. Avšak po vrátení konania na prvostupňový súd svedkovia na
pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo, vysvetlili okolnosti ohľadom iných spôsobov doručovania a
svedkoviajednoznačnepotvrdili,žeexistovaljedinýobvyklýspôsoboznamovaniahlasovania avýsledku
tohto hlasovania, a to zverejnením na nástenke.

35. Vzhľadom na to, že oznámenie o výsledku písomného hlasovania bolo žalobcovi doručené obvyklým
spôsobom (zverejnením na nástenke), ktorý za obvyklý spôsob ustálil aj prvostupňový súd, žalobca sa
mal domáhať neplatnosti písomného hlasovania na súde v 15 dňovej prekluzívnej lehote od oznámenia
výsledku hlasovania a keďže tak žalobca v tejto prekluzívnej lehote neurobil, toto právo mu zaniklo.
Preto právne posúdenie prvostupňového súdu je správne. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok okresného

súdu potvrdiť ako vecne správny.
36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a
odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie,

dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného
dokazovaniaustálilskutkovýstavveci,naktorýsprávneaplikovalpríslušnéprávnenormy,ktoréajvyložil.
Okrem toho súd zrozumiteľne uviedol, prečo z jednotlivých dôkazov vychádzal, ktoré nezohľadňoval a
nepovažovalzarozhodujúce,pričomjednoznačneustálilzákladnúskutkovúotázku,ktorájerozhodujúcapre posúdenie veci, a to, aký je obvyklý spôsob oznamovania výsledkov písomného hlasovania pre
vlastníkov bytov, ako aj oznámenie o tom, že takéto písomné hlasovanie prebehne (§ 14 ods. 6 zákona
č. 182/1990 Z. z.).

39. V zmysle citovaného ustanovenia (§ 14 ods. 6 zákona č. 182/1990 Z. z.) ak nejde o rozhodovanie
o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo
predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť

uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť
dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo
nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou
správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného

hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon
neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na
schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.

Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytovéhopriestorunemoholovýsledkuhlasovaniadozvedieť,pretožemuneboloznámenýspôsobom
v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že niektorí vlastníci bytov nebývajú v obytnom dome. Nie

je rozhodujúce z akého dôvodu v byte nebývajú, či byt prenajali, sú odcestovaní apod. Zákon ukladá
povinnosť o písomnom hlasovaní vopred informovať spôsobom v dome obvyklým. Čo sa považuje
za obvyklý spôsob, zákon bližšie nešpecifikuje, nekonkretizuje. „Obvyklý spôsob" môže byť, a to sa
aj odporúča, aby bol dohodnutý v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy alebo
rozhodnutím vlastníkov. Môže ním byť umiestnenie vo vývesnej skrinke, vhodenie do poštovej schránky

každého vlastníka, odovzdanie oproti podpisu každému vlastníkovi a pod. Zákon podľa jazykového
výkladu používa jednotné číslo „spôsob obvyklý", nehovorí o spôsoboch v dome obvyklých, pretože
v dôsledku závažnosti informácie, ktorá sa uverejňuje je vhodné, aby oznámenie bolo sústredené na
zaužívané, dohodnuté miesto, aby vlastník mohol sledovať činnosť spoločenstva, jeho orgánov a aby
si mohol plniť povinnosti prípadne z týchto oznámení vyplývajúcich. V čase vzniku koncipovania tohto

zákona dochádzalo k zmene vlastníctva zo štátu na nájomníkov, vtedy nebola prvoradá otázka, že
tu existuje trh s bytmi, keď vlastník má viacero bytov. Ďalší vývoj priniesol i tieto situácie, čo logicky
prinieslo stav, kedy vlastník bytu nebýva v obytnom dome. Potom má možnosť nechať sa informovať
o chode spoločenstva buď prostredníctvom svojich nájomcov, samostatne si kontrolovať vývesky na
obytných domoch, pokiaľ je to obvyklý spôsob, prípadne požiadať o informovanie, či už mailom, SMS

správou, poštou. Možnosť tohto postupu je však závislý od dohody, teda akceptovaného stavu o
doručovaní v takomto prípade, ak vlastník v byte nebýva. Odvolací súd preto konštatuje, že bolo by
prílišným formalizmom, aby za obvyklý spôsob bolo možné považovať iba jeden spôsob oznamovania,
čo však takto nehodnotil ani vo svojom skoršom rozhodnutí a túto možnosť pripustil, avšak za splnenia
predpokladov.

41. Nepochybne pre pojem „obvyklý spôsob" neexistuje žiadna záväzná definícia. Oznámenie však v
sebe z hľadiska jazykového výkladu obsahuje vo svojom vyjadrení informáciu, ktorá obsahuje pojem
„spôsob", to znamená, „ako", akým spôsobom. Pojem „v dome" oznamuje, že sa vzťahuje na ten
konkrétny obytný dom a pojem „obvyklý", obvykle, ktorý slovník slovenského jazyka vysvetľuje ako
obyčajne,bežnesavyskytujúci,bežnepoužívaný,obyčajný,bežný.Toznamená,žepojemspôsobmôže

logicky obsahovať rôzne postupy, tieto však musia byť bežne používané, očakávané, teda obvyklé.
Obvyklosť v sebe obsahuje prvok zákonitého, predpokladaného a očakávaného postupu. Tieto atribúty
jednoznačne spĺňa oznámenie vo vývesnej skrinke/kach obytnej budovy, pričom nie je vylúčené, že
sú tu napr. viaceré vchody. Toto bolo jednoznačne v konaní preukázané. Nebol preukázaný opak,
že by obvyklým spôsobom nebolo oznámenie vo vývesnej skrinke. V praxi nastáva často stav, kedy

naviac sa môžu uplatniť viaceré postupy, napr. sa oznam ešte vyvesí aj na dverách, vo výťahu z
dôvoduinformovanosti.Nepochybnevšakvdosahuobyvateľovbývajúcichvobytnomdome.Zákonvšak
nerozlišuje na vlastníkov bývajúcich v obytnom dome a vlastníkov nebývajúcich.42. Ak nastane situácia, že v obytnom dome nebývajú vlastníci bytov a ak to títo považujú za potrebné,
nič nebráni, aby spôsob oznamovania bol dohodnutý a upravený v stanovách spoločenstva, prípadne
aspoň odsúhlasený na zhromaždení a prijatý v uznesení. V takomto prípade by nebolo žiadnych pochýb

o tom, že ide o obvyklý spôsob oznámenia, keďže je pritom dohodnutý. Takáto dohoda vlastníkov vytvára
predpoklad, aby z tohto dôvodu nevznikali zbytočné spory.
43. V rozhodovanom prípade však bolo preukázané, že obvyklým spôsobom bolo oznamovanie vo
vývesnej skrinke v obytnej budove. Nebolo preukázané, že by bolo dohodnuté, obvyklé a zaužívané,
aby vlastníci boli informovaní iným spôsobom. Bol odstránený rozpor vo výpovediach svedkov, kedy

výnimočný spôsob doručenia vhodením do poštovej schránky vyplýval práve zo vzťahu týchto osôb,
ich iniciatívy, pričom tento postup vôbec nebolo potrebný. Treba podotknúť, že žalobca nepreukázal,
že existuje iný spôsob oznámenia, ktorý by bol obvyklý. Poskytnutie informácie vlastníkovi na základe
telefonického hovoru iniciovaného týmto vlastníkom nemožno považovať za oznámenie, ktoré spĺňa
atribút obvyklosti, pokiaľ toto nie je všeobecne uplatňované, zaužívané a bežné. Žalobca nenavrhol
vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, bol to práve žalovaný, ktorý nepochybne

preukazoval, že obvyklý spôsob v dome bolo oznámenie na nástenke. Okresný súd vyhodnotil všetky
dôkazy, pričom nepochybne aj z čestných prehlásení prevažnej väčšiny vlastníkov tieto skutočnosti
vyplynuli. Neexistuje žiadna pochybnosť o týchto svedectvách, keď táto nezanedbateľná väčšina
potvrdila obvyklý spôsob oznámenia v dome. Je nepochybné, že medzi dôkazmi existuje korelácia a
vyskytnuvší sa rozpor okresný súd odstránil doplnením a zopakovaním dokazovania.

44. Odvolací súd musí zdôrazniť, že je to práve žalobca, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno, preto
musí byť aktívny v preukazovaní svojich tvrdení, na čo nepostačuje iba vyvracanie tvrdení protistrany.
Opätovné vypočutie svedkov vyplynulo jednoznačne z rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý poukázal
na rozpory vo výpovediach svedkov. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z
navrhnutých dôkazov vykoná. Pretože súdu bol vytknutý postup pri hodnotení dôkazov, na základe

návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu tento pripustil na odstránenie vzniknutých rozporov a na
doplnenie namietaných skutočností. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
V zmysle § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Strana nie je ničím limitovaná v navrhovaní dôkazov, naviac, ak
vyplynula ich potreba na odstránenie rozporov. Svedkovia v doplnených výpovediach nezmenili svoje
výpovede a tieto boli v súlade so skoršími výpoveďami, tieto len doplnili k relevantným otázkam. Preto
vykonanie tohto dôkazu nemožno považovať za nadbytočné a neefektívne, a to len preto, že neboli v
prospech žalobcu. Z ničoho nevyplýva, že by tieto výpovede mali byť neobjektívne, nešlo o nápravu

predošlých výpovedí, išlo iba o ich spresnenie a odpoveď na otázku, ktorá vyplynula po dovolacom
konaní. Svedkovia účelovo nevypovedali, svoju výpoveď nemenili. Žalobca nepreukázal iný obvyklý
spôsob oznamovania, prípady, na ktoré poukázal, boli minimálne a výnimočné a nešlo o oznamovanie
zo strany žalovaného smerom vlastníkom, ale iba o informáciu. Odvolací súd preto túto námietku
nepovažuje za dôvodnú.

45. V tomto smere neobstojí ani námietka, že súd prvého stupňa sa jednoznačne stotožnil s
argumentáciou žalobcu. Okresný súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP konštatoval skutočnosti
zákonom predpokladané, pričom z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o predbežné právne
posúdenie veci, teda zo zákona nevyplýva, že by svojím predbežným právnym posúdením bol viazaný,
keď je nepochybné, že ďalej súd vykonal dokazovanie. Z dokazovania totiž môžu vyplynúť iné skutkové

závery, ktoré musí súd vyhodnotiť a tieto môžu dotvoriť právny názor. Predbežný charakter právneho
posúdenia neznamená to, že sudca pri svojej úvahe a myšlienkovom postupe nezohľadnil všetky
dostupné informácie a jeho konklúzia je z daného hľadiska neúplná alebo nepresná. Predbežnosť
právneho posúdenia spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemohol vychádzať
z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel síce vyčerpávajúcim

argumentačným spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy
spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v
procesnom zmysle. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným
záverom striktne viazaný, pretože opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom aj k deformovaniu
rozhodovacieho procesu. Tento postup je však limitovaný, pretože pokiaľ sudca sa chce zásadným

spôsobom odkloniť od tohto názoru, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby v odôvodnení
rozhodnutia sa s týmto odklonom vysporiadal. Okresný súd náležite v rozhodnutí uviedol, prečo a
ako dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, je nepochybné, že po vyššie uvedenom postupe
súd vykonával ďalšie dokazovanie. V rozhodnutí uviedol, prečo a ako dospel k svojim skutkovým aprávnym záverom, je nepochybné, že po vyššie uvedenom postupe súd vykonáva ďalšie dokazovanie.
Rozsudok nemôže byť prekvapujúci, pretože základnou a podstatnou otázkou v konaní bola odpoveď na
otázku, aký je to obvyklý spôsob oznámenia. Okresný súd aj odvolací súd vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach riešili práve túto otázku a dali na ňu odpoveď. Okresný súd následne uviedol závery
najvyššieho súdu, avšak s podmienkou, čo vyjadril slovom „pokiaľ".
46. Pokiaľ ide o namietané svedecké výpovede, odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto vytrháva
z celkového kontextu zistených skutočností, komplexnej výpovede svedkov a obsahu ich výpovede.
Výpoveď svedkyne P. A. súd riadne odôvodnil, uviedol, prečo z nej nevychádzal, najviac išlo len o

jedno tvrdenie ohľadom doručovania poštou, teda nie obvyklý spôsob oznámenia, keď táto svedkyňa
tvrdila, že oznámenie bolo zaslané poštou. Aby išlo o obvyklý spôsob, musela by tu existovať
preukázateľná možnosť bežnosti a opakovania, žalobca nepreukázal, že by poštou sa doručovalo
obvykle alebo v inom prípade. Nebolo taktiež preukázané, že by obvyklým spôsobom bolo oznamovanie
telefonicky. Svedkyňa V. K. vypovedala, že iný spôsob, ako vyvesenie oznámenia vo vestibule nebol. K
telefonickémuoznámeniuuviedla,ževprípade,aksaunejniektozvlastníkovbytov,ktorýnebývavbyte,

telefonicky informoval, že na základe vedomosti od svojho podnájomníka má takúto vedomosť, tak ho
informovala o tejto skutočnosti. Vlastníci sa iba uisťovali v informácii, ktorá bola poskytnutá nájomníkmi.
O výsledku hlasovania (telefonicky) nikdy nikoho neinformovala. Pokiaľ išlo o vhodenie do schránky,
uviedla, že nešlo o hlasovanie, ale pozvánku na schôdzu.
47. Pokiaľ v odvolaní žalobca argumentoval, že malo byť v záujme žalovaného, aby si povinnosť

o oznámení hlasovania a najmä o jeho výsledkoch splnil, žalovaný túto skutočnosť preukázal, keď
postupoval v zmysle zákona a tieto skutočnosti oznámil spôsobom v dome obvyklým.
48. Okresný súd pri rozhodovaní akceptoval aj všetky širšie súvislosti, avšak pokiaľ vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že právo žalobcu je prekludované, musel na túto skutočnosť prihliadnuť.
49. Z hľadiska širších súvislostí a ústavného rozmeru vlastníckeho práva žalobcu odvolací súd

poukazuje na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Na jednej
strane je tu právo vlastníka bytu, ktorý si neplní povinnosti zákonom upravené, na druhej strane je tu
vlastníctvo ostatných vlastníkov bytu, ktorí sú členmi spoločenstva, ktorým taktiež svedčí vlastnícke
právo k nehnuteľnosti-bytu, ale aj iným hodnotám, vlastnému majetku. Pojem majetok je širší pojem ako

pojem vlastníctvo. Zahŕňa súhrn hodnôt, ktoré možno oceniť peniazmi. Do majetku môžu patriť veci,
majetkové práva, pohľadávky a nehmotný majetok. Pojem „vlastníctvo" je teda užší ako pojem „majetok
amajetkovépráva".Vširšíchsúvislostiachjetuprávožalobcunaochranusvojhovlastníctva,aleajprávo
ostatných členov spoločenstva garantované ústavou, a to ochrana majetku. Ak nastane situácia, že
vlastník bytu prestane uhrádzať povinné platby, ktoré sú základným predpokladom zachovania bytového

fondu, je nepochybné, že absencia neplnenia má za následok, že z platieb ostatných vlastníkov sa
uhrádzajú služby a iné náklady spoločenstva, čo pri dlhodobej platobnej nedisciplinovanosti zaťažuje
ostatných vlastníkov, ktorí z vlastných prostriedkov hradia za neplatiča z vlastného majetku. Z hľadiska
ochrany zachovania bytového fondu, ale aj majetku ostatných vlastníkov bývajúcich v dome, resp.
členov spoločenstva je dovolený zákonom predpísaný postup, a to dražba bytu, na ktorom viazne

zákonné záložné právo. Ide o zákonom dovolenú a predvídateľnú možnosť, ktorá nie je v rozporom s
ústavným právom vlastniť majetok. Aj v procese dražby je vlastník dostatočne chránený a má právne
prostriedky na zabránenie dražby, teda aby nebol zbavený vlastníckeho práva ústavne nekonformným
spôsobom. Rozhodnutie spoločenstva priamo nespôsobuje zásah do ústavného práva žalobcu, pretože
tento postup je zákonný. Niet žiaden dôvod pre to, aby bolo možné akceptovať vytváranie priestoru pre

neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona č. 182/1993 Z. z., ak pre to neexistujú rozumné dôvody
(krátkodobá neschopnosť platiť, sociálne dôvody nie trvalé apod.). Aj to však je závislé na morálke, vôli
vlastníkov ostatných bytov, ochoty podieľať sa na platbách aj pre neplatičov. O to je to vypuklejšie, ak
vlastník v byte nebýva, tento prenajíma, prípadne vlastní viacero bytov.
50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
51. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).