Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113226185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

GabrielyKlenkovej,PhD.aJUDr.JanyBurešovejvsporežalobcuM.C.,G..XX.X.XXXX,K.C.Č..X,XXX
XX O., zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, so sídlom Kukorelliho č. 1505/52, 066 01
Humenné, proti žalovanému: Š. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. Č.. XXX/XX, XXX XX Š. M., zastúpenému
advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, so sídlom Jarková č. 63, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie
24.523,20 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 7C/140/2013-226 zo dňa 29.3.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.523,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 24.523,20 Eur odo dňa 09.09.20013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
IV. Znalkyňa M.. J. I. má nárok na znalečné za Znalecký posudok č. XX/XXXX voči žalovanému v
rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou súdu doručenou 9. septembra 2013 žiadal,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 24.523,20 eura spolu s 5,5% úrokom z omeškania
ročne odo dňa podania návrhu na súd až do zaplatenia, ako aj trovy konania. V žalobe uviedol, že

žalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2011, spisová značka 6T 56/11
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že dňa 26. júna 2010
asi o 18:00 hod. v Š. M.Ľ. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po drobnom fyzickom
konflikte udrel žalobcu päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho tento spadol a utrpel ťažké ublíženie
na zdraví. Na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý
bol vypracovaný znalcom M.. O. E. a M.. B. K. dňa 18.6.2013, bolo pre poškodeného určené bodové

ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovom počte bodov 1560.
Proti súdom prvej inštancie v spore vydanému platobnému rozkazu č.k. 12 Ro 343/2013 - 14 zo dňa
16. septembra 2013 podal žalovaný odpor z dôvodu, že žalobca nezohľadnil mieru spoluzavinenia prispôsobení škody na jeho zdraví. Pri fyzickom kontakte medzi nimi bol žalobca od počiatku agresorom
a viedol viaceré útoky voči telesnej integrite žalovaného.
Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov spisová

značka 6T 56/2011 zo dňa 16.6.2011, súd uznal žalovaného za vinného z trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods.1písm.a)Trestnéhozákonatým,žedňa26.júna2010asio18hod.vŠ.Ý.M.,predvstupnoubránou
futbalového ihriska po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po drobnom fyzickom konflikte,
udrel päsťou ruky žalobcu do oblasti tváre, nosa a hornej pery, v dôsledku čoho tento spadol dozadu

a záhlavím narazil na zem, čím týmto konaním mu boli spôsobené zranenia podľa vyjadrenia znalca, a
to pomliaždenie mäkkých častí záhlavia, pomliaždenie nosa a hornej pery, zlomeninu pravej spánkovej
záhlavovej oblasti lebky, krvný výron nad tvrdú plénu mozgovú v pravej spánkovo temeno záhlavovej
oblasti, pomliaždenie oboch čelových oblastí mozgu, odreninu ľavej strany brucha, ktoré zranenia si
vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní najmenej od 26. júna 2010 až do teraz.
Teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, dopustil sa fyzicky výtržnosti na mieste

verejnosti prístupnom, za to mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2
písm. a) Trestného poriadku, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. h) Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil, podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil

skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní osemnástich mesiacov,
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 225,55 eura a so zvyškom nároku
žalobcuvsúlades§288ods.2Trestnéhoporiadkuodkázalnaobčianskesúdnekonanie.Trestnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 9. januára 2012.
Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom M.. O. E. a

M.. B. K. dňa 18.6.2013, bol určený celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 1560,
pri položke číslo 253, zahŕňajúcej vážne mozgové a duševné poruchy po úraze hlavy. K nahradeniu
sťaženia spoločenského uplatnenia a trov bol žalovaný vyzvaný výzvou z 2.8.2013.
K okolnostiam incidentu vypovedali žalobca, žalovaný, ako aj svedkovia. Podľa žalobcu tak on, ako aj
žalovaný, mali vypité, keď má človek vypité a vedie motorové vozidlo, môže sa stať niečo zlé, chcel len

zabrániť nešťastiu. Podľa neho mal právo zobrať kľúče od auta. So žalovaným do seba strkali. Nie je
pravdou, že by žalovaného kopol do brucha. Úder žalovaného smeroval do jeho tváre, spadol hlavou
na asfalt, od tohto okamihu si nič nepamätá, takto to bolo celý rok. Práceneschopnosť trvala rok a pol,
vodičský preukaz musel po úraze odovzdať, dostal sa na invalidný dôchodok, stratil čuch, má poškodené
ucho. Žalovaný uviedol, že bol to žalobca, ktorý mu začal nadávať, keď chcel auto zaparkovať. Kopal

ho do brucha, udrel ho do tváre a vzal kľúče z motorového vozidla a nechcel mu ich vrátiť. Keďže mu
kľúče nevrátil, vybral sa za ním a pravou dlaňou mu dal úder do pravej časti tváre, žalobca spadol na
zem, žalobcovi zobral z vrecka kľúče, auto naštartoval a dal ho na pôvodné miesto. Žalobca udrel aj jeho
kamaráta. Bolo vidno, že má vypité, on sám o 10.00 hod. vypil jeho veľké pivo, zápas bol o štvrtej, celé je
mu to veľmi ľúto. Priateľka žalovaného videla, že žalobca kopol žalovaného do brucha, žalovaný žalobcu

udrel po tom, ako žalobca nevrátil kľúče, ktoré zobral. Bol to žalobca, ktorý bol agresívny, vyvolávajúci
konflikt. Tvrdenia žalovaného o tom, kto udrel ako prvý, že to bol žalobca, potvrdil ďalší svedok.
Zo znaleckého posudku znalkyne M.. I., znalkyne z odvetvia psychiatrie vyplynulo, že v čase prijatia
žalobcu na hospitalizáciu bol stav jeho opitosti vyjadrený hodnotou 2,1 promile, čo je stredne ťažká až
ťažká opitosť. Dá sa predpokladať, že aj jedna facka do tváre spôsobila u žalobcu v stredne ťažkom

stupni opitosti pád, ku ktorému by v prípade triezveho stavu s veľkou pravdepodobnosťou nedošlo. V
stredne ťažkom stave opitosti dochádza k poruche koordinácie pohybov a táto porucha bola príčinou
pádu žalobcu na zem, rovnako ako aj obranné mechanizmy pri páde spolu s ťažkosťami s koordináciou
pohybov boli narušené a pád na zem s narazením záhlavia je výsledkom týchto porúch. Podľa znalkyne
je faktom, že zmena osobnosti v emočnej a pamäťovej sfére žalobcu je následkom poškodenia mozgu,

ktorý žalobca utrpel 26. júna 2010. Sú však diskrétneho charakteru a schopnosti, akými sú orientácia,
spracovávanie informácií, učenie sa prostredníctvom asociačných procesov, teda praktické zručnosti sú
pomerne dobre zachované.
Zo znaleckého posudku znalkyne M.. J. Š., znalkyne z odvetvia neurológie vyplynulo, že znalkyňa
ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu žalobcu z 26.6.2010 pod položkou 253

ako vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy počtom bodov 1560. V dôsledku
úrazu dňa 26. júna 2010 žalobca utrpel poranenia mozgu a to- epidurálny hematóm v spánkovo - temenno - záhlavovej oblasti vpravo/ je to krvácanie do priestoru
medzi tvrdou blanou mozgu a lebkou/ - Haematoma epidurale T_P_O 1.dx., Fractura calvae T_O 1.dx./
zlomenina lebky v spánkovo-záhlavovej časti v pravo/,

- poúrazové SAK/ subarachnoidálne krvácanie- je to priestor medzi mozgom a jemnou blanou
pokrývajúcou mozog- arachnoideou (pavúčnicou/ frontálne / čelové oblasti obojstranne/ a T bilat. /
spánkové oblasti obojstranne/,
- drobné hemoragicko - kontúzne / ložiská pomliaždenia mozgu so zakrvácaním/ ložiská T bilat. / v
spánkových oblastiach obojstranne/, pomliaždenie oboch čelových oblastí mozgu,

- pomliaždenie mäkkých prikrývok záhlavia, pomliaždenie nosa a hornej pery,
- odreninu ľavej strany brucha.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd žalobný návrh v celom rozsahu za dôvodný,
protiprávnym konaním žalovaného došlo k závažnému poškodeniu žalobcu, zároveň k jeho obmedzeniu
vo vedení plnohodnotného osobného, rodinného, spoločenského, kultúrneho a športového života,
taktiež k znemožneniu výkonu povolania. Žalobca utrpel ťažké poškodenie mozgu, úraz hlavy zanechal

u neho trvalé následky po ťažkom zranení hlavy, ktoré spôsobil svojim protiprávnym konaním žalovaný.
Úraz a poškodenie zdravia ovplyvnili život žalobcu, bola zasiahnutá jeho osobnostná sféra. Pred úrazom
viedol spoločenský život, stal sa však z neho invalidný dôchodca, v dôsledku úrazu sa nemôže pracovne
zaradiť, jeho plnohodnotný život je narušený tým, že úraz zanechal u neho vážne trvalé následky.
Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo znalcami ustálené na počet bodov 1560, hodnota bodu za rok

2012 predstavovala 15,72 eura, žalobcom uplatnený nárok aj z hľadiska výšky, t.j. 24.523,20 eura (1560
´ 15,72 eura) bol podľa súdu dôvodný.
Súdprvejinštanciemalzanedôvodnúpožiadavkužalovanéhonauplatneniemoderačnéhoprávasúdom
v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v tejto súvislosti si osvojil argumentáciu z rozsudku
Krajského súdu v Prešove 6Co/226/2015-186 z 24.1.2017, ktorým bolo rozhodované o nároku žalobcu

voči žalovanému z tej istej škodovej udalosti, len titulom iného nároku z nej (bolestné - pozn. odv.
súdu), kde súd nenašiel predpoklady pre mimoriadne zníženie náhrady škody. V okolnostiach prípadu
bolo potrebné zohľadniť to, že žalovaný spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, pričom k fyzickému
útoku došlo po predchádzajúcom drobnom fyzickom konflikte medzi nimi. Dôležitou okolnosťou je to, že
žalovaný pod vplyvom alkoholu chcel riadiť motorové vozidlo na mieste konania športového podujatia

v čase po jeho skončení, kedy sa na mieste nachádzalo veľké množstvo ľudí a žalobca chcel jeho
protiprávnemu konaniu zabrániť. Žalobca napriek vplyvu alkoholu korektne vyhodnotil situáciu, konal
prevenčne s úmyslom zabrániť možným škodám na zdraví a majetku týchto osôb. Tiež žalovaný nie
je osobou, ktorá by trpela hmotnou núdzou, prípadne jeho zdravotný stav by mu bránil zabezpečovať
si a dosahovať príjem. Žiadne relevantné dôvody pre prijatie záveru o dôvodnosti moderovať výšku

uplatneného nároku neboli nájdené. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti doplnil, že každý človek si musí
byťvedomýsvojhoprotiprávnehokonania,čoplatíajvprípadežalovaného.Svojímagresívnymkonaním
spôsobil u žalobcu trvalé poškodenie mozgu, vyradil ho z bežných obyčajných činností, obmedzil ho
v oblasti jeho pracovného, súkromného a rodinného života, musí tak niesť zodpovednosť za svoj čin,
snažiť sa ho napraviť a žalobcovi ho kompenzovať aspoň peňažnou formou.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku žalovaného z dôvodu údajného nedodržania
postupu žalobcom podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 437/2004 Z.z. (zrejme „zákona“ - pozn. odv. súdu)
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého poškodený
je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal
návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila

dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Citované ustanovenie v odseku 1
hovorí o tom, že poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky
náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5, ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti sa škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s

poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Súd mal za to, že
toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na dohodu poskytovateľa náhrady a poškodeného nad rámec
hodnoty bodov v lekárskom posudku, najviac však do výšky ustanovenej v § 5 ods. 5 vyhlášky. V
žiadnom prípade podľa názoru súdu nepredloženie dohody nespôsobuje preklúziu práva na sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na sťaženie

spoločenského uplatnenia a aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako bezpredmetnú.
Podľa súdu prvej inštancie dôvodný bol nárok žalobcu aj v časti žiadaného úroku z omeškania. V tejto
súvislostipoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz26.mája2011spisováznačka
6 Cdo 16/2010, podľa ktorého, ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody ( škodyna zdraví ) pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka je rozhodujúca povaha požadovaného
odškodnenia, len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia, čas plnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu

dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné z
hľadiska určenia času splnenia vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, (t.j. dlžník je
povinný plniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Priznanie úrokov z omeškania
žalobcovi tak bolo v súlade s týmto uznesením Najvyššieho súdu, ktoré súd citoval.
Vzhľadom na výšku sumy, zaplatenie ktorej uložil žalovanému, umožnil mu plnenie v dlhšej lehote, a

to v lehote 30 dní.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 444, §
450, § 517 ods. 1, 2, z ustanovení Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia - § 1, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 6 ods. 3 a z Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - § 3.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP. V dôvodoch uviedol že o výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa §
262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách štátu rozhodol v súlade s ustanovením § 255, § 253 a § 470 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

nezákonný, nesprávny, predčasne vydaný, vykazujúci prvky arbitrárnosti. Rozsudok bol vydaný na
základenesprávnychskutkovýchzistenívzhľadomnavykonanédôkazy,čímrozhodnutiesúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie podľa žalovaného právne nesprávne posúdil žalovaným vznesenú námietku
absencie vecnej a najmä procesnej legitimácie vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z § 6 ods. 3 zákona

č. 437/2004 Z.z.. Žalobca podal na súd žalobu v čase, keď mu zo zákona nevzniklo právo na súdne
uplatnenie nároku, t.j. v čase podania žaloby na súd neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky
pre vznik súdne uplatniteľného peňažného nároku, a teda jeho právo pre nenaplnenie zákonného
predsúdneho postupu poškodeným sa nestalo nárokom, čím v čase podania žaloby nesvedčila
žalobcovi ani aktívna procesná legitimácia. Poškodený síce zaslal žalovanému podanie označené ako

predžalobná výzva, avšak toto nielenže nespĺňalo náležitosti návrhu dohody, ale nebolo žalovanému
ani doručené a jednoznačne pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty, počítanej odo dňa podania
jeho predžalobnej výzvy, podal na súd žalobu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj keď
mu toto právo na súdne uplatnenie nároku zo zákona preukázateľne nevzniklo. Súd nesprávne právne
vyhodnotil tento nezákonný predsúdny postup žalobcu.

Súd prvej inštancie tiež pochybil pokiaľ nepristúpil k aplikácii moderačného práva podľa § 450
Občianskeho zákonníka. K pochybeniu došlo v dôsledku nedostatočného zohľadnenia všetkých
dokázaných okolností konania žalobcu voči žalovanému, ktoré bezprostredne a v príčinnej súvislosti
viedli k neúmyselnému ublíženiu na zdraví žalobcu dňa 26.6.2010. Namiesto primeranej aplikácie §
450 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie prevzal právne zhodnotenie konania žalobcu voči

žalovanému súhlasne s názorom Krajského súdu v Prešove, ktoré bolo obsiahnuté v jeho rozsudku
6Co/226/2015-186 z 24.1.2017, a teda aj tento súd na úkor práva žalovaného nezohľadnil skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to najmä to, že jedinou a bezprostrednou príčinou toho,
čo sa žalobcovi stalo bolo nielen to, že žalobca v strednom stupni opitosti fyzicky opakovane napadol
žalovaného a svedka P., ale aj to, že žalobca bezprostredne následne po tomto fyzickom útoku využijúc

bezbrannosť napadnutého žalovaného a P. ilegálne bez súhlasu žalovaného a bezdôvodne vnikol do
osobného motorového vozidla žalovaného, vybral z neho kľúče zo zapaľovania, lebo sám v stave
strednej až ťažkej opitosti sa presvedčil, že aj žalovaný je v stave opitosti a podľa svojho opitého
presvedčenia sa rozhodol, že žalovaný nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo a on mu v tom zabráni
tým, že mu nezákonne svojpomocne odníme kľúče od motorového vozidla tým, že si ich on sám vyberie

z automobilu žalovaného a odíde s nimi preč a tieto dobrovoľne nevráti. Išlo pritom o automobil, ktorý
viedolprávežalovaný,aktorýzastavilitesnepredopitýmžalobcom,ktorýsvojouopitosťoubránilvýjazdu
vozidla z futbalového areálu. Nebyť tohto svojvoľného jednostranného a nezákonného zmocnenia sa
kľúčov od motorového vozidla žalovaného tým, že si ich žalobca svojvoľne vybral zo zapaľovania z
úplne cudzieho motorového vozidla, ktoré pôvodne viedol žalovaný a dokonca tieto odmietol napriek

opakovaným výzvam žalovanému vrátiť a odišiel s nimi preč, nebol by žalovaným nijako motivovaný
konať akokoľvek voči osobe žalobcu tak, ako nekonal ani po prvotnom fyzickom útoku žalobcu voči
žalovanému a svedkovi P.. Z uvedeného dôvodu by určite nedošlo k poškodeniu zdravia žalobcu,
keďže útok, ktorého následkom k nemu došlo vyprovokoval výlučne len žalobca sám odňatím kľúčova odmietnutím ich vydania. Žalovaný uviedol, že má za to, že jediný úder, ktorý viedol žalovaný voči
žalobcovi rukou preto, aby mu vrátil kľúče, nespôsobil, tak ako to vyplýva zo znaleckých posudkov,
žiadne poranenie vyžadujúce si práceneschopnosť žalobcu viac ako 7 dní. Bol to práve stredný stupeň

opitosti žalobcu, ktorý mal zásadne výlučný podiel na strate rovnováhy žalobcu po jednorazovom údere
žalovaného, ktorý sám o sebe nespôsobil žalobcovi trvalé následky na zdraví. Tento jediný úder bol
vedený voči žalobcovi pri vzájomnom postavení osôb „tvárou v tvár“, a teda nebol vedený prekvapivo,
zákerne, napr. zozadu, aby tento moment prekvapenia mohol dopomôcť pádu žalobcu na chrbát.
Žalovaný sa nevedel inak ku kľúčom dostať, keďže žalobca bol rozhodnutý mu ich nevydať a ani

mu ich dobrovoľne nikdy nevydal. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri neaplikácii § 450 Občianskeho
zákonníka absolútne nezohľadnil, že príčinou všetkého konania žalovaného bolo práve len agresívne
a protizákonné správanie sa opitého žalobcu voči žalovanému. Žiadna zákonná ani morálna právna
norma nezakladá opitému žalobcovi oprávnenie viesť akúkoľvek fyzickú agresiu voči žalovanému a
následne „odcudziť“ mu kľúče z jeho auta. Žalovaný takisto namietal, že zo stany súdu došlo v rozpore s
príslušnou právnou úpravou k priznaniu nároku na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Vzhľadom

na špecifické okolnosti prípadu došlo až vyhlásením súdneho rozhodnutia k ustáleniu výšky náhrady
škody. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietne a rozhodne o tom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalobcovi, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, považuje ho za zákonné, spravodlivé, s rešpektovaním princípu právnej istoty.
Odvolacie dôvody žalovaného sú bezpredmetné, navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského

súdu v Prešove dňa 24.7.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného
opodstatneným nebolo.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte s
namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia, nesprávnosťou skutkových zistení, ako aj nesprávnosťou

právneho posúdenia, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávnymi sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205
CSP.8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že
súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností zistil skutkový stav, ktorý

považoval za rozhodujúci. Právne závery, ku ktorým dospel, nie sú v nesúlade so skutkovými zisteniami,
v rozhodnutí dal, aj s odkazom na text relevantnej judikatúry, odpoveď k stanoviskám sporových strán,
ktoré boli prezentované v priebehu konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a to tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, a len na podporu dôvodov
uvedených súdom prvej inštancie dopĺňa:

10. Podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného bola argumentácia o nesprávnosti postupu súdu
prvej inštancie pokiaľ neuplatnil moderačné právo v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Citované zákonné ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou,
t.j. k právnym normám, hypotéza ktorých nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak

prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pojem „dôvody hodné osobitného
zreteľa“ nie je totiž v Občianskom zákonníku definovaný.

11. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je jedným z dielčích nárokov práva na náhradu

škody, predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Svojou povahou ide o náhradu imateriálnej ujmy, a preto zníženie náhrady škody súdom sa považuje za
výnimočné opatrenie, nakoľko jeho dôsledky môžu viesť k značnému zásahu do práva poškodeného na
náhradu škody, ktorá mu vznikla, hľadiská, ktoré by mohli byť východiskom pre aplikáciu moderačného

práva, nemôžu byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie v dôvodoch pre neaplikáciu moderačného práva súdu rozhodol odkázať
na argumentáciu použitú Krajským súdom v Prešove v rozsudku č.k. 6Co/226/2015 - 186 z 24.1.2017,
ktorý posudzoval totožné skutkové okolnosti totožných účastníkov konania, nie je možné jeho postupu
nič vyčítať. Odvolací súd má za to, že aj v tomto konaní zo skutkových okolností, ktoré vyšli v

konaní najavo z vykonaných dôkazov, predpoklady pre aplikáciu moderačného práva danými neboli.
Všeobecná prevenčná povinnosť, povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí, je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 415
Občianskeho zákonníka a jej význam je zdôraznený aj v Princípoch európskeho deliktného práva
(PETL), predstavujúcich podporný prameň v interpretačnej rovine a aj keď majú základ v súkromnej

iniciatívetrebaichvziaťdoúvahy(ÚstavnýsúdČeskejrepubliky,nálezPl.ÚS16/04zo4.5.2005).Článok
4:103 princípov upravuje povinnosť chrániť ostatných pred škodou, povinnosť konať za účelom ochrany
ostatných pred škodou, keď tak stanoví zákon alebo keď konajúci vytvára, alebo kontroluje nebezpečnú
situáciu, alebo keď existuje osobitný vzťah medzi stranami, alebo pokiaľ závažnosť ujmy na jednej
strane a ľahké odvrátenie škody na druhej strane nabáda k splneniu takejto povinnosti. Pokiaľ žalobca,

aj keď pod vplyvom alkoholických nápojov, zvolil, aj keď nie celkom štandardný postup - obmedzenie
dispozície s kľúčmi od motorového vozidla na úkor žalovaného, nie je možné tento jeho počin, vykazujúci
znaky plnenia prevenčnej povinnosti, hodnotiť ako taký, ktorý by aspoň čiastočne mohol ospravedlňovať
následnú agresiu žalovaného voči žalobcovi, dôsledky ktorej viedli k závažnej ujme na jeho zdraví.
Pokiaľ žalovaný argumentoval, že zásadný výlučný podiel na strate rovnováhy žalobcu mal mať stredný

stupeň opitosti žalobcu, je potrebné uviesť, že ani opitosť žalobcu, ani jeho údajná prvotná agresivita
nie sú okolnosťami, ktoré by mali viesť súd k moderácii. Žiada sa v tejto súvislosti uviesť, že pokiaľ
sa žalovanému v čase incidentu javil žalobca ako osoba pod vplyvom požitia značného množstva
alkoholických nápojov, o to skôr si musel byť vedomý, že fyzický útok, úder na takúto osobu z dôvodujej zníženej stability môže viesť k závažným následkom, k čomu aj došlo. Odvolací súd preto v zhode
so súdom prvej inštancie nezistil žiadne predpoklady pre uplatnenie moderačného práva podľa § 450
Občianskeho zákonníka.

12.Kodvolacejnámietkežalovaného,spočívajúcejvtom,žežalobcovinemalvzniknúťnároknanáhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko podľa neho nebol dodržaný postup podľa § 6 ods. 3
zákona č. 437/2004 Z.z., ktorú žalovaný prezentoval aj v závere prvoinštančného konania, dal už súd
prvej inštancie v dôvodoch rozsudku odpoveď.

Podľa § 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, označeného nadpisom Dohoda o vyrovnaní jeho odseku 1, poskytovateľ náhrady a
poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku
náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide
o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ

alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.
Podľa § 6 ods. 2, dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.
Podľa § 6 ods. 3, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od
jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednak vyplýva oprávnenie uzatvoriť dohodu o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, nie povinnosť, zo spisu tiež nevyplýva, ani nebolo tvrdené, že
by zo strany poskytovateľa tejto náhrady, v konkrétnom prípade žalovaného, bola vyvinutá nejaká
iniciatíva k uzatvoreniu dohody, výzva žalobcu vo vzťahu k žalovanému taktiež návrhom na uzavretie

dohody nebola, nebolo tak preukázané, že by, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného, bolo iniciované
uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, či už v základnej výške alebo vo
výške náhrady zvýšenej najviac o 50 %, nie je tak možné konštatovať, že by žalobca ako poškodený
nebol oprávnený uplatniť nárok na súde.

13. Nedôvodnou odvolacou námietkou bola aj námietka o tom, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k priznaniu nároku na zaplatenie úroku z omeškania v rozpore s právnou úpravou, keďže
podľa žalovaného k ustáleniu výšky náhrady škody malo dôjsť až vyhlásením súdneho rozhodnutia.
Predmetom konania nebol nárok na zvýšenie odškodnenia náhrady za škodu na zdraví, t.j. nárok, výška
plnenia ktorého by závisela od úvahy súdu, ale nárok na plnenie s omeškaním plnenia peňažného

dlhu. Žalovaný nespochybnil, že mu žalobca zaslal výzvu na plnenie dlhu, ak žalovaný nárok žalobcu
neuspokojil v lehote určenej vo výzve, nebolo prekážkou priznať žalobcovi nárok na úrok z omeškania
tak, ako bol žalobou uplatnený.

14. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd má odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie preto ako vecne správny, tak čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, ako aj čo sa týka
rozhodnutia o náhrade trov konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, neúspešný bol žalovaný, preto súd priznal žalobcovi

voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.