Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222080
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112222080.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu B.. Š. D.Á., D.., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v D., na ul. Š. Č.. XXXX/X, právne zast. JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, so sídlom v
Kráľovskom Chlmci, na ul. Nemocničnej č. 7, proti žalovanej R.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v
D., na ul. H. Č.. M., právne zast. JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul.

Weberovej č. 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach účastníkov
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.2.2017 č.k. 12C/142/2012 - 863 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a následne bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Žalobcovi uložil povinnosť na úplné vyrovnanie vyplatiť žalovanej sumu 11.029,76 Eur. Zároveň
rozhodol o priznaní nároku na náhradu odmeny a hotových výdavkov pre znalcov a štátu priznal náhradu
výdavkov a to proti žalobcovi vo výške 50 % a proti žalovanej vo výške 50 %. Žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 13.9.2003.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2011 č.k. 38C 181/2009-202 bolo manželstvo
rozvedené. V časti rozvodu rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2011.

3. V priebehu konania účastníci ustálili masu hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a dohodli sa aj na zostatkovej cene väčšiny hnuteľností. Väčšina hnuteľných
vecí sa nachádza u žalobcu, ktorý ich užíva od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a teda aj

veci, o ktorých sa vyjadril, že o ne záujem nemá. Z tohto dôvodu boli do výlučného vlastníctva žalobcu
prikázané hnuteľné veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Sporným nebolo ani to, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí majetkové právo, a to z
poistnej zmluvy na meno žalobcu, v sume 298,21 Eur čo žalobca nerozporoval .

5. Nebolo ale započítané majetkové právo zo stavebného sporenia na meno žalovanej zo zmluvy, ktorá
bola žalovanou ku dňu 4.6.2010 zrušená a odkupná hodnota vo výške 478 Eur vyplatená žalovanej
dňa 7.6.2010 a ani suma 472,84 Eur zo zrušeného životného poistenia na meno žalovanej, ktorá bola
vyplatená tejto účastníčke dňa 27.10.2009. Výplaty finančných prostriedkov boli realizované žalovanej
pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a teda išlo o spoločné prostriedky, skonzumované
ešte počas trvania manželstva.6. Čo sa týka hodnoty motorového vozidla N., žalobca toto motorové vozidlo predal za sumu 300
Eur. Túto čiastku žalovaná namietala a požadovala započítať hodnotu tohto motorového vozidla vo
výške 1.200 Eur, poukazujúc na ceny obdobných motorových vozidiel ponúkaných na internete. Žalobca

rovnako predložil inzeráty obdobných motorových vozidiel a napokon súhlasil s ustálením hodnoty vo
výške 650 Eur. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ako aj argumentov predložených zo
strany žalobcu, že išlo o staršie motorové vozidlo, pričom ním predložené inzeráty práve zohľadňovali
vek takto predávaných obdobných motorových vozidiel, súd započítal sumu 650 Eur. Žalovaná napokon
nepredložila ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, umožňujúce presnejšie vyčíslenie hodnoty

predmetného motorového vozidla.

7. V priebehu trvania manželstva účastníci nadobudli nehnuteľnosti, pričom na ich hodnotách sa
nedokázali zhodnúť. Za účelom ustálenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností súd ustanovil
súdneho znalca B.. D. C., ktorý ohodnotil byt č. X na sumu 49.396,98 Eur a príslušný pozemok
prislúchajúci k tomuto bytu na sumu 1.556,46 Eur, byt č. 2 na hodnotu 23.354,81 Eur a prislúchajúci

pozemok na sumu 720,14 Eur a pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území F. na sumu 14.500 Eur.
S takto vyčíslenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti nesúhlasila žalovaná a navrhla vo veci vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa znaleckého posudku Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva č.
12/2016 bola hodnota nehnuteľnosti stanovená za byt č. 1 vo výške 53.121,93 Eur, za pozemok k bytu č.
1 vo výške 1.676,24 Eur, za byt č. 2 vo výške 24.559,05 Eur, za pozemok k bytu č. 2 vo výške 775,58 Eur

a za pozemok v kat.úz. F. vo výške 16.900,32 Eur. Pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva
sa vychádzalo z cien určených znaleckou organizáciou.

8. Masu bezpodielového spoluvlastníctva tvorí hodnota nehnuteľnosti vo výške spolu 97.000 Eur a
hodnota hnuteľných vecí vo výške 1.893 Eur, hodnota majetkových práv vo výške 298,21 Eur a hodnota

motorového vozidla vo výške 650 Eur. Z celkovej sumy 99.841,21 Eur, na každého z manželov teda
pripadá čiastka 49.920,60 Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej pripadli hnuteľné veci vo výške 230
Eur a zostávajúce veci a majetkové práva vo výške 99.611,21 Eur do výlučného vlastníctva žalobcu.

9. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.7.2008 bolo zistené, že účastníkom konania sa poskytol

úver vo výške 300.000,- Sk, na účel refundácie kúpy bytu. Ďalšou zmluvou o úvere uzatvorenou
dňa 19.6.2008 bol účastníkom poskytnutý úver vo výške 600.000,- Sk za účelom refundácie kúpy
a rekonštrukcie bytu č. 1. Podľa zmluvy o poskytnutí podpory Štátny fond rozvoja bývania poskytol
žalobcovi a žalovanej podporu vo výške 700.000 Sk na výstavbu bytu.

10. Žalobca žiadal započítať finančné prostriedky vo forme splátok, ktoré realizoval sám alebo
prostredníctvom svojich rodičov na úvery do rozvodu manželstva a následne pokračujúc aj po rozvode
manželstva. Pokiaľ ide o úhrady splátok do rozvodu manželstva, išlo o finančné prostriedky síce
realizované žalobcom, avšak ešte za trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu sa prihliadalo len na
úhrady splátok úveru realizovaných žalobcom po rozvode manželstva, t. j. od právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva. Jednalo sa o splátky úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, kde ku dňu 3.6.2011
bol zostatok nesplatenej istiny spolu s úrokom vo výške 23.973,54 Eur. Tento dlh žalobca splácal vo
výške 128,89 Eur mesačne, spolu bolo uhradených 69 splátok.

11. Žalobca má nárok na odpočítanie záväzku z tohto úveru nielen vo výške, toho čo bolo zaplatené do

rozhodnutia, ale aj v zostávajúcej časti, teda spolu vo výške 23.973,54 Eur. Žalovaná by sa teda mala
podieľať na úhrade tohto dlhu v polovici, čo predstavuje sumu 11.989,77 Eur. Po odpočítaní tejto sumy
z podielu žalovanej predstavuje jej finančný podiel sumu 37.700, 83 Eur. Od tejto sumy treba odpočítať
ešte ďalšie záväzky vzniknuté z dvoch zmlúv o poskytnutí úveru. K 3.6.2011 výška týchto záväzkov
spolu predstavovala sumu 27.956,64 Eur. Z toho podiel žalovanej predstavuje sumu 13.978,32 Eur. Po

odrátaní tejto čiastky od sumy 37.700,83 Eur podiel žalovanej je vo výške 23.722,51 Eur.

12. Žalobca a žalovaná žiadali započítať vnosy zo svojho výlučného vlastníctva v podobe finančných
prostriedkov.

13. Žalobca žiadal vrátiť vnos predstavujúci finančné prostriedky ním zaplatené na stavebný úver, ktorý
bol použitý na kúpu nehnuteľnosti patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, a to v sume 5.736,77
Eur, sumu 9.057,48 Eur, ktorú mal na účte v UniCredit Bank, sumu 9.958,18 Eur, ktorú mal k dispozícii
od sestry ako výplatu z rodičovského domu.14. Pri posudzovaní vnosov žalobcu sa vychádzalo z logickej argumentácie tohto účastníka, keď uviedol,
že nehnuteľnosti spolu stáli 77.684,50 Eur a poskytnuté úvery boli len v sume 61.056,11 Eur. Rozdiel

medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a výškou poskytnutých úverov činil 16.628,39 Eur. Teda poskytnuté
úvery nestačili na zaplatenie kúpnej ceny uvedených nehnuteľností.

15. Vnosy žalobcu teda predstavujú sumu 27.709,08 Eur a žalovanej sumu 2.323,57 Eur. Žalobca sa na

vnose podieľal čiastkou o 25.385,51 Eur vyššou v porovnaní so žalovanou. Preto od sumy 23.722,51
Eur, ktorú by mal žalobca žalovanej zaplatiť bolo potrebné odpočítať polovicu jeho vnosov, teda sumu
12.692,75 Eur, čo potom predstavuje čiastku 11.029,76 Eur, ktorú má žalobca uhradiť žalovanej na
vyrovnanie podielov.

16. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci.

17. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, nakoľko nesúhlasí s určením hodnoty nehnuteľnosti.
Za účelom ustálenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný znalecký posudok B.. D. C.,
ktorým bola hodnota všetkých nehnuteľnosti určená na sumu 89.528,39 Eur. Trhová hodnota týchto
nehnuteľností sa zisťovala tiež prostredníctvom realitných kancelárii. Priemerná hodnota všetkých

nehnuteľností zisťovaná od realitných kancelárii bola ustálená na sumu 95.340.36 Eur. Inštitút znalcov
súdneho inžinierstva všeobecnú hodnotu ustálil na čiastku 97.033.12 Eur. Z tejto sumy sa pri
rozhodovaní vychádzalo neberúc do úvahy ďalšie dôkazy. Za daného stavu za spravodlivú hodnotu
nehnuteľností považuje priemer všetkých troch zistení, čím potom vychádza všeobecná hodnota
všetkých nehnuteľností v sume 96.186.58 Eur. Ak sa vychádzalo iba z hodnoty určenej Inštitútom

znalcov súdneho inžinierstva bez toho, aby v tomto smere bolo rozhodnutie patrične odôvodnené a
argumentačne odôvodnené je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Nebolo započítané ani majetkové
právo zo stavebného sporenia zo zmluvy v sume 478 Eur a ani suma 472,84 Eur zo životného poistenia.
Uvedeným spôsobom bola zvýhodnená žalovaná, ktorá už opustila spoločnú domácnosť a vedela o
podaní návrhu na rozvod manželstva, pričom tieto sumy využila pre vlastnú potrebu. Takémuto konaniu

žalovanej, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi sa poskytla ochrana a žalobca bol znevýhodnený
o čiastku 950.84 Eur. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s osobným motorovým
vozidlom značky E., ktorý bol vnesený tiež do manželstva v sume 2556.10 Eur, ktorý následne už počas
trvania manželstva bol predaný a peniaze použité na nákup ďalšieho osobného motorového vozidla.
V prípade osobného motorového vozidla značky N. U. sa započítala suma 650 Eur, hoci vozidlo bolo

preukázateľne predané za 300 Eur. Ďalšou otázkou, s ktorou sa súd nepresvedčivo vyporiadal bola
pôžička poskytnutá jeho rodičmi, spočívajúca v tom, že platili namiesto účastníkov pôžičku spolu vo
výške 12.472,34 Eur. Aj táto suma predstavuje vnos žalobcu, lebo túto sumu musí rodičom vrátiť. Súd
uznal vnos žalobcu do manželstva, teda to čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške
27.709,08 Eur a vnos žalovanej v sume 2.323,57 Eur. Od jeho vnosu sa odpočítal vnos žalovanej

a zostala suma 25.385,51 Eur ako čistý vnos žalobcu do manželstva. V rozpore s ustanovením §
150 Občianskeho zákonníka bol jeho vnos rozdelený na polovicu, pričom nebolo uvedené z akého
dôvodu bola uznaná iba polovica vnosu vo výške 12.692,75 Eur. Zo sumy 23.722,51 Eur je potrebné
odpočítať sumu 25.385,51 Eur, čo znamená, že nie žalobca, ale žalovaná je povinná titulom konečného
vyporiadania zaplatiť sumu 1.663 Eur.

18. Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že vo veci sa
nestotožňuje s majetkovou hodnotou, ktorú má žalobca získať za predaj motorového vozidla N. U..
Kým žalovaná predložila inzerát s predajnou hodnotou obdobného vozidla v roku 2013 vo výške zhruba
1.200,-Eura1.400,-Eur,žalobcapredložilinzerátshodnotouobdobnéhovozidlavovýške650Eur,avšak

v roku 2016. Je síce logické, že časom hodnota vozidiel klesá, avšak pri vysporiadaní tejto majetkovej
hodnotybolopotrebnévychádzaťzpredpokladanejcenytohtovozidlavčase,keďsapredávalo.Žalobca
totiž získal túto majetkovú hodnotu, a nie hodnotu vozidla, ktorú by získal v aktuálnom čase. Žalobca
získal majetkovú hodnotu v minulosti, teda keď bola cena vozidla vyššia ako je aktuálna. Práve z
tohto hľadiska je záver súdu nesprávny a v rozpore s predloženými dôkazmi. Nesprávne sa vyrátalo

aj finančné vyrovnanie medzi stranami sporu, a to tým, že bez relevantných dôkazov boli zarátané
finančné prostriedky žalobcu, ktoré mal údajne vložiť na spoločný majetok. Išlo konkrétne o sumu vo
výške 27.709,08 Eur. Táto čiastka pozostávala zo sumy 5.736,77 Eur, zo sumy 9.057,48 Eur a zo sumy
9.958,18 Eur. Čo sa týka sumy 9.057,48 Eur jej existenciu žalobca preukazoval výpisom z účtu zodňa 31.8.2003 , t. j. zo dňa pred uzatvorením manželstva. Žalobca však nijako nepreukázal, že tieto
finančné prostriedky z predmetného účtu aj vybral a kedy a tiež nepreukázal, aké finančné prostriedky
existovali na tomto účte v čase zániku BSM dňa 03.06.2011. Pokiaľ ide o sumu 9.958,18 Eur, ktorú

mal žalobca dostať ako vyrovnanie dedičstva od svojej sestry, tieto finančné prostriedky mal obdŕžať
na účet č. XXXXXXX/XXXX. Žalobca nijako nepreukázal, aby uvádzané číslo účtu bolo žalobcovým
číslom účtu a ak áno, akou finančnou hotovosťou žalobca disponoval na tomto účte v čase rozvodu
manželstva a následne že aj tieto finančné prostriedky vynaložil na spoločný majetok. Nesprávne sa
postupovalo ak celý stavebný úver žalobcu vo výške 5.736,77 Eur bol zarátaný na výlučný majetok

žalobcu. Vo veci sa nezohľadnila skutočnosť, že vnosy na tento úver boli robené aj počas trvania BSM
a zo spoločného majetku, o čom svedčí aj výpis z tohto účtu a to, kedy boli jednotlivé vnosy robené.
Žalobca nepreukázal, aby tieto finančné prostriedky boli vložené do spoločného majetku. Žalobca do
konania predložil zmluvy o budúcich zmluvám na kúpu spoločných nehnuteľností, podľa ktorých hodnota
týchto nehnuteľností mala predstavovať sumu 77.484,50 Eur. Spolu úvery, ktoré účastníci získali mali
dosahovať iba čiastku 61.056, 11 Eur. Rozdiel predstavoval sumu 16.428,39 Eur. V tomto kontexte súd

uveril opätovne iba tvrdeniu žalobcu, že ak tento účastník mal na účtoch peniaze tak pravdepodobne
presne tie vložil do BSM na kúpu nehnuteľnosti a do zaplatenia rozdielu, ktorý nebol financovaný z
úverov. Peniaze použité na kúpu spoločných nehnuteľností neboli z jeho výlučných peňazí, ale práve
naopak zo spoločných, získaných počas manželstva. Časť týchto peňazí získali ako dar od príbuzných
na svadbe, tiež ich podporovali rodičia , navyše žalobca si privyrábal a mal veľmi dobrý príjem. Ak

existuje nejaká súvzťažnosť medzi peniazmi na osobnom účte žalobcu pred uzavretím manželstva
a medzi kúpou ich spoločných nehnuteľností, tak musí existovať rovnaká súvzťažnosť medzi kúpou
týchto spoločných nehnuteľností a tým. že manželia mali počas manželstva aj spoločné peniaze, ktoré
nadobudli do BSM, a to či príjmom, iným príjmom žalobcu, darmi zo svadby a darmi od rodičov a pod.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

20. Za nepreskúmateľný je potrebné považovať záver, podľa ktorého žalobca na nadobudnutie

nehnuteľnosti patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva použil vlastné finančné prostriedky v
celkovej sume 27.709,08 Eur. Podľa tvrdení žalobcu, z ktorých sa pri rozhodovaní vychádzalo celková
cena kúpených nehnuteľností bola vo výške 77.684,50 Eur , pričom účastníkom poskytnuté úvery
dosahovali čiastku 61.056,11 Eur. Rozdiel medzi kúpnou cenou a výškou poskytnutých úverov bol len
16.628,39 Eur a nie 27.709,08 Eur. Z akých dôvodov sa ako vnos žalobcu započítala čiastka o viac ako

10.000 Eur prevyšujúca sumu 16.628,39 Eur sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá.

21. Pokiaľ ide o sumu 9.057,48 Eur ( 272.865,87 Sk) túto mal žalobca k dispozícii na účte v Uni Credit
Bank ku dňu 31.8.2003 ( č.l. 179 spisu). Či túto čiastku alebo jej časť aj použil na kúpu nehnuteľnosti
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Obdobne to platí aj vo vzťahu k sume 9.958,18 Eur ( 300.000

Sk) nadobudnutej žalobcom od sestry z titulu výplaty rodičovského domu. Táto čiastka vychádzajúc
z predloženej poštovej poukážky zo dňa 09.02.2006 ( č.l. 85 spisu) mala byť vyplatená na účet č.
XXXXXXX/XXXX. Uvedené potvrdzuje len výplatu peňažných prostriedkov žalobcovi , ale nie aj ich
použitie na nákup nehnuteľností. Ak žalobca tvrdí, že tieto finančné prostriedky použil na nadobudnutie
nehnuteľnosti je povinný toto svoje tvrdenie preukázať.

22. Ohľadne sumy 5.736,77 Eur vyplatenej dňa 31.3.2006 ( č.l. 178 spisu) nie je zrejmé, za aké obdobie
bola táto čiastka nasporená a akým spôsobom a teda či uvedená suma alebo jej časť nebola nasporená
počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

23. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
24. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

25. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.
26. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
27. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).
28. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť, či a v akom rozsahu žalobca použil
svoje vlastné finančné prostriedky na nadobudnutie veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a následne vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala

zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).