Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516215322
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516215322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
C. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov T. H. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v obci M. XX zastúpenej JUDr. Ing. Lenkou
Kováčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Kuzmányho ulici č. 31 v Košiciach a P. T.
nar.X.X.XXXXbývajúcehovO.naD.ulicič.XXvkonaníoúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletému
dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 310/2016-135 z
12.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.5.2017 č.k. 19P 310/2016-135 zveril maloletého C. H. nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určil výživné vo výške 150 Eur mesačne, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa počnúc dňom 8.9.2015
do budúcna. Dlžné výživné 3.025 Eur za obdobie od 8.9.2015 do 12.5.2017 zaviazal otca zaplatiť matke
maloletého dieťaťa v lehote 60 dní od doručenia rozsudku. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Konajúci súd takto rozhodol právne vychádzajúc z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 2
Zákona o rodine, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaného
dokazovania. Dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa napriek tomu, že nemá preukázaný oficiálny
príjem a má pozastavenú živnosť na obdobie troch rokov, na úrade práce sa nezaevidoval a neuviedol
konajúcemu súdu žiadne také zdravotné problémy a prekážky, ktoré by mu bránili sa snažiť získať nové
riadne zamestnanie. Konštatoval, že má ukončené stredoškolské vzdelanie a nemá žiadne záväzky,
ktoré by mu neumožňovali získať zamestnanie aj v inom regióne, v ktorom trvalo žije. Napriek tomu, že

si musel byť je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, uviedol, že žije z úspor a
finančnej podpory svojho otca. Konajúci súd preto vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine určil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. vo výške 150 Eur mesačne, čo zodpovedá podľa názoru
súdu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, k veku a zdravotného stavu a súčasne prihliadol na
potencionálne možnosti a schopnosti otca. Určil dlžné výživné za obdobie od 8.9.2015 do 12.5.2015, t.j.
za 20 mesiacov a 5 dní v celkovej výške 3.025 Eur. Pri tomto výpočte dlžného výživného vychádzal z
preukázanej skutočnosti, že otec za uvedené obdobie neprihliadol na výživu maloletého dieťaťa žiadnou

finančnou čiastkou.

3. Proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa. Vytkol konajúcemu súdu, že pre rozhodnutie o určení výživného nezisťoval ani sa dôslednenezaoberal otázkou odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku v čase rozhodovania súdu, len
všeobecne uviedol, že určil výživné s prihliadnutím na vek a zdravotný stav dieťaťa. Podľa názoru otca
skutočné odôvodnené potreby maloletého sú len strava v hodnote 66 Eur mesačne. Spochybnil aj platbu

poistnéhozamaloletédieťa50Eurmesačne,čonepovažujezaodôvodnenúpotrebumaloletéhodieťaťa,
pričom matka toto poistenie uzavrela svojvoľne bez súhlasu druhého rodiča. Ako ďalšie odôvodnené
potreby maloletého môže byť bývanie maloletého, čo predstavuje približne sumu 20 Eur mesačne a
ďalšie odôvodnené potreby na oblečenie, maximálne 72 Eur ročne, teda priemerne 6 Eur mesačne.
Ďalšie odôvodnené potreby uznal otec 48 Eur na obuv ročne, teda 4 Eur mesačne, hygienické potreby

12 Eur ročne, t.j. 1 Eur mesačne, 12 Eur na lieky ročne, t.j. 1 Eur mesačne, celkové odôvodnené
potreby maloletého otec odhadol priemerne na 96 Eur mesačne. Poukázal opätovne na skutočnosť,
že už na súde prvého stupňa upozorňoval súd na to, že asi rok pred narodením maloletého zomrela
pani M. T., matka otca maloletého dieťaťa, teda pol roka pred narodením maloletého. Z majetku
svojej matky nezdedil otec maloletého žiadnu významnú čiastku, avšak na druhej strane významnejšie
hodnoty zdedil otec otca maloletého, čo malo význam vzhľadom na úvahy, ktoré podľa odôvodnenia

rozsudku súd použil pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého. V rámci dedičstva získal otec
otca maloletého nehnuteľnosť, ktorú predal v auguste 2015 za 58.000 Eur. Tento predaj uskutočnil nie
z dôvodu prebytku prostriedkov, ale práve z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pretože jeho
živnosť, ako vyplýva z daňových priznaní otca maloletého, ktoré si súd zadovážil, nijako neprosperovala.
Z týchto finančných prostriedkov potom otec otca a samotný otec mali finančné prostriedky aby žili a aby

podporili svoju živnosť. Nejde však o pravidelne prichádzajúci príjem, ale len o jednorazovú finančnú
pomoc.Vrovnakomobdobípredalotecotcamaloletéhonehnuteľnosťzískanúzdedičstvaza14.500Eur
a opätovne nie z prebytku finančných prostriedkov ale pre zabezpečenie živnosti. Z týchto prostriedkov
otec podporoval aj otca maloletého. Z dôvodu neprosperujúcej živnosti bol otec maloletého nútený si
zobrať v roku 2015 bankový úver 15.000 Eur a tieto finančné prostriedky boli použité na zaplatenie

skorších bankových úverov. Ako dôkaz neprosperujúcej živnosti, svedčí jeho platobná neschopnosť ako
podnikateľa týkajúca sa dlhu v zdravotnej poisťovni T. a tiež v sociálnej poisťovni, kde má dlh vo výške
61,49 Eur. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebol schopný splácať ani úver poskytnutý
spoločnosťou I. finance zo dňa 18.7.2017, ktorá zaslala výzvu týkajúcu sa pôžičky na kuchynskú linku,
keďže nebol schopný uhrádzať mesačné splátky. V závere svojho odvolania dôrazne uviedol, že všetky

straty z podnikania, všetky náklady na život, všetky nevyhnutné výdavky mohol otec maloletého hradiť
len z podpory svojich rodičov a po smrti matky len z pôžičiek svojho otca a keďže tento tiež nemal príjem
z podnikania, tak vlastne len z jeho jednorazového predaja dvoch nehnuteľností, z ktorých príjmov mu
otec požičal nevyhnutné sumy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a určil výživné 49 Eur mesačne, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie

a vrátil na nové konanie.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že v konaní
pred súdom prvej inštancie poukázala vynakladané výdavky na maloleté dieťa, ktoré v celom rozsahu
považuje za nevyhnutné a dôvodné. V rozhodnutí navyše ešte neboli zohľadnené náklady spojené s

návštevou materskej škôlky, ktorú maloletý začal 5.9.2017 navštevovať a kde uhrádza poplatok vo výške
50 Eur mesačne, pričom náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa neustále rastú.
V tejto súvislosti poukázala na to, že otec sa s maloletým dieťaťom absolútne nestýka, nekontaktuje,
neplatí na neho výživné, preto nemôže mať žiadne vedomosti o tom, aké sú s jeho výživou spojené
náklady. K tvrdeniam otca o jeho majetkových pomeroch poukázala na to, že v konaní pred súdom prvej

inštancie bolo preukázané, že otec spláca viaceré pôžičky a úvery, a to vo výške mesačnej splátky,
ktorá je vyššia ako určená vyživovacia povinnosť. Tvrdenia otca o jeho nemajetnosti a neschopnosti
platiť výživné nezodpovedá ani tomu, že je vlastníkom rodinného domu, v ktorom žije sám. Navyše
je v produktívnom veku, je zdravý, spôsobilý na právne úkony a nebránia mu žiadne zdravotné ani
kvalifikačné prekážky nájsť si riadnu prácu a nespoliehať sa len na finančnú situáciu, resp. úspech

alebo neúspech v podnikaní. K odvolacím námietkam týkajúcich sa priemerných mesačných nákladov
a odôvodnených potrieb opätovne tak, ako v konaní na súde prvej inštancie uviedla, že priemerné
mesačné náklady spočívajú v platení stravy 100 Eur mesačne (20 Eur mlieko, oblečenie, obuv, lieky,
hygienické potreby 60 Eur mesačne, škôlka, obedy 50 Eur mesačne, poistka 50,98 Eur mesačne,
celkove 260,98 Eur). Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny a zákonný, a to napriek tomu, že v návrhu matka žiadala vyššie výživné.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanievypočutím účastníkov konania, listinnými dôkazmi a z odvolania otca je zrejmé, že uzavrel pracovný
pomer dňa 20.6.2017, kde zamestnávateľ je jeho rodinný príslušník, otec otca maloletého s dohodnutou
mzdou 250 Eur mesačne. Kolízny opatrovník vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne

a správne rozhodol ak neprihliadol na platobnú neschopnosť z dôvodu pôžičiek úverov, dlhov, sociálnej
a zdravotnej poisťovni, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v

rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s
§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s
jehozávermisaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňuje.Konajúcisúdsavysporiadalsnámietkamiotca

uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec
ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania
na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej
inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne
posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté

v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených
v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

8. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možnosti, schopnosti a majetkových pomerov otca plniť
si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič
je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k
dieťaťu nebolo ohrozené. Zárobkové schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery otca sú vyjadrené

v napadnutom rozsudku určením výživného pre maloleté dieťa vo výške 150 Eur mesačne. Napriek
tomu, že skutočné odôvodnené potreby maloletého by zjavne odôvodňovalo aj určenie výživného vo
väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené
potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú vždy

limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj z tohto hľadiska je správne a zákonné. Odvolací súd konštatuje, že pri výživnom 150
Eur mesačne je nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletému dieťaťu je porovnateľný s
podielom otca aby zabezpečila štandardné životné potreby maloletého dieťaťa, preto sú bez právneho
významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní, nota bene ani odvolací súd

nepovažoval za potrebné bližšie verifikovať pomery matky, ktoré navyše svoj podiel na výživnom plní
aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že otec maloletej bol vypočutý
na súde prvej inštancie, uskutočňoval svoje procesné práva a v odvolacom konaní nenavrhoval ďalšie
relevantné dôkazy a neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvej inštancie známepred rozhodnutím vo veci. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom
stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, a pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené

v dôsledku mimoriadnych okolností, ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne
dokazovať, pretože dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Preto v tejto súvislosti odvolací súd dovoľuje úvahu, že ak
by súd zohľadnil všetky matkou tvrdené výdavky, musel by pristúpiť k určeniu výživného v podstatne
vyššom rozsahu. K odvolacej námietke otca, že súd nevykonal dôsledne ním navrhované dôkazy

odvolací súd poznamenáva, že v nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada,
podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníkov a súd nie je
povinný vykonať ani všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov
v konaní sú spojené so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy,
ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú. Odvolací súd tiež dodáva, že argumentácia otca

rozsahom vlastným nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej
životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého preukázaných
v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca, teda určiť výživné vo
výške 49 Eur mesačne by v danom prípade znamenalo posunúť podiel otca k zodpovednosti za duševný

a fyzický rast maloletého dieťaťa výrazne na jeho matku, ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranicu svojich možností, čo by bolo nepochybne v rozpore
s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou ako aj spravodlivosťou. V tomto kontexte
zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd odvolaciu argumentáciu
otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd pre úplnosť

dodáva, že konajúci súd postupoval správne podľa ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine,
kedy majetkové pomery povinného rodiča sú zaradené medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti a sú rozšírené východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo

vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania primeraného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery, tzv. potencionality príjmov,
t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje
povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže

obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič má nedostatočný príjem pre plnenie vyživovacej povinnosti
voči maloletému dieťaťu v primeranom rozsahu, pretože koná nezodpovedne a tým sa pripravuje o
možnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona
o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu
nie je smerodajné, koľko si rodič prácou, resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou zarobí,

alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej
úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie
uspokojenia vlastných potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný rodič skutočne zarobí ale
to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd na

základe uvedeného dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné vo výške 150 Eur
spĺňa všetky kritéria a zákonné predpoklady v zmysle Zákona o rodine a dostatočne zohľadňuje tak
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj okolnosti, teda finančné a majetkové schopnosti na
strane otca. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, a
to tak výrok, ktorým konajúci súd určil výživné 150 Eur mesačne, ako aj výrok o dlžnom výživnom a

spôsobe jeho zaplatenia. Keďže s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd stotožnil podľa § 387 ods. 2
CSP sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody a podľa § 387 ods. 3 CSP sa vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).