Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/404/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510210167
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7510210167.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a
členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému P. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, v konaní o vymoženie 1 279,00 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 04.04.2017, č.k.
12Er/2461/2010-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a vyslovil, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté osobitným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa

15.04.2010 sp.zn. SR 01209/10. Dňa 21.1.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu,
na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice
aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného
súdneho konania , v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti aj s prihliadnutím na existenciu

neprijateľných zmluvných podmienok , obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor
s dobrými mravmi. Navrhol aby súd rozhodol o pokračovaní v exekúcií.

3. Následne súd citoval ust. § 243f ods. 4 a 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok), ust. § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,

ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a uviedol, že dohoda o vyplnení
zmenky ani rozhodcovská zmluva neboli osobitne dojednané, majú charakter formulárovej zmluvy a
dlžník nemal reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah. Podotkol, že dohoda o vyplnené zmenky odporuje
ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. .

4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené

v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhanýnárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal posúdenie povinného ako
spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným uzavrel nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Povinný nijako nepreukázal, že mu patrí

postavenie spotrebiteľa. Povinnému bol poskytnutý úver na účel zamestnania, preto predmetnú zmluvu
nemožno považovať za spotrebiteľskú. Povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a svoje vyhlásenie potvrdil
osobitne svojim podpisom. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi oprávneným a
povinným za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený
ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým

veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak
nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku (ako je to od
23.12.2015), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia
ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia zmenková

judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba zmenkový
dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu
použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol na ňu
prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere. Ak však súd

nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Zdôraznil,
že rozhodcovská zmluva je nepochybne nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a nevyžaduje od
povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 15.04.2010, sp.zn. SR 01209/10.
Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 20.08.2010.

10. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného
poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č.
438/2015 Z.z..

11. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikolzo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 19.03.2009, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok.

12. Keďže rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na
ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo
a nebol by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

13. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a

v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

14. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že
v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V

preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak,
že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Veriteľjetýmúčastníkomkonania,
ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní

nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve o úvere č. 9050449 je uvedený ako účel poskytnutia úveru
povinnému - zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že
úver bol povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti či podnikateľskej činnosti.

15. V posudzovanom prípade síce spotrebiteľ má podľa rozhodcovskej zmluvy zakotvenej v bode 18

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, možnosť
vybraťsimedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom,aleakbypodľatejtozmluvyzačalorozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že

slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

16. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,

ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu

pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení,
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).