Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010610
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010610.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému S. E., trestne stíhanému
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, rozhodol na verejnom

zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2018 v Trnave o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry
Galanta a obžalovaného S. E. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. mája 2018, č. k.
1T/128/2017-263

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný S. E., narodený dňa XX. A. XXXX v Z., bytom K., U. č. XXX/XXX, t. č. od 18.15 hod. dňa 27.
apríla 2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove

o d s u d z u j e

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II/ Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 16. mája 2018, č. k. 1T/128/2017-263 bol
obžalovaný S. E. uznaný za vinného skutkom v bode 1/ zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zák. a skutkom v bode 2/ rovnako zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., ktoré mal spáchať tým, že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu

trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vykonať súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo
takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, keď sa inémuaj vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe - dieťati, pričom protiprávneho konania sa mal dopustiť na tých skutkových základoch, že:
1.) obvinený v presne nezistenom čase v mesiacoch máj a november 2015 ako aj v presne nezistenom

čase v mesiaci marec 2016 v K. na ulici U., v spálni rodinného domu č. XXX/XXX po vzájomnej hádke
udrel maloletú E. Sz. do tváre, následkom čoho maloletá spadla na posteľ, kde sa jej pokúsil rozopnúť
sveter alebo vyzliecť tričko a následne nohavice, čo sa mu ale nepodarilo, nakoľko sa maloletá bránila,
pri čom sa jej vyhrážal slovami: „keď to niekomu povieš bude zle“ ako aj slovami: „keď to niekomu povieš
tak ťa zabijem“, čím maloletej E. Sz., nar. XX.XX.XXXX, nespôsobil žiadne zranenie ale vzbudil u nej

dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie,
2.) obvinený v presne nezistenom čase od 19.00 hod. do 19.15 hod. dňa 26.04.2017 v K. na ulici U.,
v spálni rodinného domu č. XXX/XXX, po vzájomnej hádke udrel maloletú E.Sz. do tváre, následkom
čoho maloletá spadla na posteľ kde ju obvinený ďalej fackal, pričom sa maloletá bránila a kričala na
neho, aby jej dal pokoj, na čo jej jednou rukou zakryl ústa a druhou rukou vošiel pod sveter, snažil sa jej
rozopnúť podprsenku, čo sa mu nepodarilo, tak sa pokúsil jej vyzliecť nohavice avšak ho maloletá kopla

do brucha po čom sa S. E. postavil a vyhrážal sa jej slovami: „nepovedz to nikomu lebo ťa zabijem“,
čím maloletej E. Sz., nar. XX.XX.XXXX, nespôsobil žiadne zranenie ale vzbudil u nej dôvodnú obavu
o jej život a zdravie.“

Za to obžalovanému okresný súd podľa § 201 ods. 1, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletou
E. SZ. nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej

komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť nepriblížiť sa k mal. E. SZ. počas
skúšobnej dobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zároveň nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
maloletej osoby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. l) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej bode alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Okresný súd Galanta rozsudok odôvodnil nasledovne (citácia):

„Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov a
prečítaním ostatného na vec sa vzťahujúceho spisovného materiálu. Obžalovaný S. E. na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol. že z pokračovacieho zločinu

sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe bode 1 a 2 sa necíti byť
vinným. Obžalovaný S. E. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že
by fyzicky ublížil maloletej. Taktiež sa jej ani nevyhrážal. Nie je pravdou, že by sa ju pokúsil znásilniť,

žiadnym spôsobom ju sexuálne nezneužil. V prípade bodu 1 obžaloby vylučuje to, že by takto konal.
Nevylučuje, že mohol byť v kontakte s maloletou, pretože je to jeho sestra. V tom čase býval u svojho
nevlastnéhobrataR.K.,ktorýbývanauliciU.oprotirodinnéhodomuXXX.Dodomu,kdebývalamaloletá
sa chodieval najesť, niekedy tam aj prespal, pretože je to jeho rodina. Čo sa týka bodu 2 obžaloby v
ten deň asi o 19.00 hod. išiel k nevlastnému bratovi a potom sa išiel osprchovať do domu č. XXX. Keď

sa išiel osprchovať, nevidel v dome svoju sestru. Všetko je to na neho vymyslené, pretože mama sa
mu chcela pomstiť. S mamou má už dlhšiu dobu nezhody, ktoré sa týkajú financií. Jeho mama mala
záujem, aby odišiel, aby u nich nebýval. Keď jej pomáhal bolo dobre, keď nemala peniaze, tak už ho
vyhadzovala z domu. V uvedenom dome býva ešte jeho ďalšia sestra staršia so svojim druhom, ktorí
taktiež prispievajú na domácnosť.

Svedkyňa G. K. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že jej dcéra maloletá E.Sz. býva
od narodenia s ńou v dome. Okrem nich v dome bývajú taktiež M. E.. Jej ďalší syn S. E. býva v druhom
dome oproti ich domu spolu s R. K.. Jej syn S. E. neustále chodil k nej domov, robil im zle. Vyhrážal
sa im, že ich zabije, pošliape. Hovoril to len tak s tým, že im bude robiť naschvál zle. Jej však osobnefyzicky neublížil. V tom čase tam bývala aj jej dcéra M. E., ktorej nadával a taktiež jej aj fyzicky ubližoval.
Ona má celkovo päť detí, pričom u nej bývala M., M. a mal. E. Sz. Približne v mesiaci apríl 2017 sa
dozvedela od dcéry G. E., že E. Sz. jej napísala SMS-ku, že S. jej celé dva roky ubližoval. Že sa ju 4

krát pokúsil znásilniť, že ju vyfackal a povedal jej, že keď niečo povie tak, ju zabije. Ona nevie, prečo
jej to dcéra nepovedala ale povedala to svojej sestre G.. Jej syn svoju sestru maloletú E. Sz. Sa mal
takto pokúsiť znásilniť v spálni ich domu. Všetci bývajú v jednej izbe, niekedy tam prespal aj jej syn S.
E.. Asi pred dvoma rokmi jej dcéra M. spoločne so svojim druhom postavili prístavbu k domu, kde sa
odsťahovali. Po tom už v dome bývala iba s mal. E. Sz. Ona osobne si nevie vysvetliť kedy a ako sa

mal pokúsiť o znásilnenie maloletej obžalovaný. Ona je nezamestnaná, po celý čas sa zdržiava doma.
Iba niekedy odišla k lekárovi. Keď sa dozvedela od dcéry G., čo jej napísala maloletá E. Sz., tak tejto
zavolala. Táto jej začala plakať do telefónu, pretože sa bála, že S. ju zabije. Keď prišla domov jej dcéra
E. Sz. začala veľmi plakať, hovorila jej, že posledné dva roky sa ju obžalovaný pokúsil znásilniť a to v
spálni ich domu. Raz keď bola sama v izbe, prišiel k nej S. a vtedy sa začali hádať, začal ju fackať. Čo sa
týka udalosti zo dňa 26.4.2017, toto všetko jej na druhý deň prezradila dcéra E. Sz. Vtedy sa nachádzala

u M. v prístavbe, hneď vedľa ich domu. Bolo asi 19.00 hod. a zdržala sa tam 15-20 minút. Asi o 19.15
tam prišla aj jej dcéra E. Sz.. Vtedy na dcére E. Sz. nevidela žiadne zranenia a ani nevidela, že by mala
roztrhnuté šaty. Videla však, že bola rozrušená. Následne išli s E. Sz. Domov, kde sa nachádza jej syn
S. E.. Na druhý deň sa dozvedela od dcéry E. Sz., čo sa dialo u nich doma. Dcéra jej povedala, že
S. žiadala aby stíšil hudbu. On s tým nesúhlasil, pričom ju hodil na posteľ, chytil jej rukou ústa a začal

ju fackovať. Snažil sa ju ohmatávať na prsia. Taktiež sa snažil jej dať dole nohavice. Ona sa bránila s
tým, že ho kopla do brucha. S. jej vtedy povedal, že keď niečo povie tak ju zabije. Jej dcéra E. Sz v
tom čase navštevovala 6 rok na základnej škole K.. Pred pár dňami bola s dcérou aj u gynekologičky
v nemocnici SNP R.. Lekárka zistila, že mal. E. Sz. už nie panna. Dcéra jej nepovedala kedy a s kým
mala pohlavný styk. Povedala jej, že pohlavný styk nemala s obžalovaným. Svedkyňa ďalej vypovedala

k osobe obžalovaného. Jej syn S. nikdy v živote nechcel ísť bývať do K.. Keď mal 18 rokov najprv býval
u známych, potom sa túlal po C.. V podstate s nimi nebýval v spoločnej domácnosti, iba sporadicky
k nim prišiel. Jej syn sa správal neslušne, každému nadával. Hovoril jej, že nech skape. Pred aprílom
2017 sa jej dcéra E. Sz. nikdy nesťažovala, že sa niečo stalo, že bola napadnutá svojim bratom S. E.. V
súčasnosti je dedičské konanie po jej nebohom manželovi skončené. I v súčasnosti má evidovaný trvalý

pobyt u nich obžalovaný. V roku 2014 keď ho prepustili z výkonu trestu, tak S. prišiel bývať k nim, avšak
prespával oproti ich domu u R. K.. S. niekedy prispieval na domácnosť, avšak riadne nepracoval. K ním
sa chodil iba najesť. Jej dcéra E. Sz. Niekedy nespala doma, chodievala za kamarátmi. Nevie o tom, že
by v škole mala neospravedlnené hodiny. V súčasnosti sa lieči u psychiatra MUDr. K..
Svedkyňa M. E. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v inkriminovanom čase sa dňa

26.04.2017 nachádzala v prístavbe domu v K. na ulici U. XXX. Taktiež sa tam nachádzala jej mama G.
K. a jej mal. syn. Niekedy okolo 20.30 hod. k nim došla mal. E. Sz., ktorá sa jej pýtala, či nejde s ňou
do TESCA , resp. či sa nejde s ňou prejsť. Maloletej povedala, že s ňou nemôže ísť, načo odišla späť
do svojho domu k mame. Asi po 15 minútach k nim prišiel obžalovaný S. E., ktorý jej ponúkol svetlo na
baterky, čo odmietla. Následne sa s ním stretla pred bránou aj s G. E.. Chvíľu sa rozprávali, po čom išla

som spať. Na druhý deň ráno prišla k nim G. E. a táto jej povedala, že jej písala maloletá E. Sz. sms
správu, že ju S. E. chcel znásilniť, a že sa jej vyhrážal. Toto všetko následne maloletá povedala svojej
mame, pričom plakala a celá sa triasla. Následne to išli oznámiť na políciu. Svedkyňa ďalej uviedla,
že dňa 2ž.04.2017, keď sa u nej večer v prístavbe domu zdržiavala mama maloletej, ona nepočula z
vedľajšej miestnosti žiadny krik. Žiadny krik nepočula ani v iných dňoch.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odoprela vypovedať, pretože obžalovaný
je jej brat. Súd zamietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede svedkyne G. E. z prípravného konania
z č.l. 62-63, pretože svedkyňa po poučení podľa § 130 Tr. por. výslovne uviedla do zápisnici, že využíva
svojejprávostým,ževypovedaťnechceanebude,napriektomuvyšetrovateľombolrealizovanývýsluch
svedkyne. Súd je toho názoru, že sa jedná o nezákonný výsluch.

Súd mal snahu za účelom vyčerpávajúceho zistenia skutkového stavu vypočuť taktiež mal. E. Sz.
za prítomnosti zák. zástupkyne, psychológa a zástupkyne kurately. Maloletá sa k výsluchu na súd
nedostavila, túto ospravedlnila jej matka G. K., ktorá súdu zaslala vyjadrenie psychiatra MUDr. Z. K.,
že zo psychiatrického hľadiska neodporúča výsluch maloletej pred súdom, pretože by mohlo dôjsť k
zhoršeniu jej zdravotného stavu. Súd z uvedeného upustil od výsluchu maloletej E. Sz. Súd prečítal

výpoveď maloletej E. Sz. z prípravného konania.
Svedkyňa maloletá E. Sz. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 26.04.2017 večer bola sama doma, prišiel
k nej S. E., ktorý mal nahlas hudbu pustenú, a ona mu slušne povedala, aby ju vypol, stíšil, on na ňu
vyskočil, že sa nemá do neho starať, dal jej facku po ktorej spadla na posteľ, on si sadol vedľa nej a fackalju do tváre. Potom dal ruku na jej tvár, aby bola ticho a s druhou rukou sa snažil rozopnúť podprsenku.
Potom keď sa mu to nepodarilo tak chcel jej vyzliecť nohavice, ona ho kopla, spadol na vedľajšiu posteľ.
Ona sa postavila a spýtala sa ho, že prečo to spravil, on sa postavil a s výsmechom jej povedal, že

nemá to nikomu povedať, lebo ju zabije a odišiel do vedľajšej izby. Ona si sadla a potom išla za mamou
k sestre M. E., ale nikomu nič nepovedala, nakoľko sa bála, že jej to neuveria a hanbila sa. Ona sa
bránila, keď jej chcel dať nohavice dole. Toto isté sa stalo aj predtým tri krát. Dňa XX. Z. XXXX zomrel
jej otec, po dvoch mesiacoch sa to stalo prvý krát, lebo sa pohádali kvôli mame, ona sa ho spýtala prečo
mame robí takéto vecí, nato on jej dal facku po čom maloletá spadla na posteľ, dal jej dve facky, chcel

jej rozopnúť sveter, ale sa mu to nepodarilo, lebo ho odstrčila a potom jej povedal, že prepáč, že už sa
to nikdy v živote nestane. Ona to ďalej neriešila. Druhý krát sa to stalo po pol roku a nevedela uviesť,
že prečo sa hádali, aj vtedy dostala facku, tiež spadla, chcel jej tiež nohavice a tričko dať dole, ale ho
odstrčila a on jej povedal, že keď to niekomu povie bude zle. Ona sa zľakla a nepovedala to nikomu.
Tretí krát sa to stalo po štyroch mesiacoch, zase po vzájomnej hádke, dostala viacej faciek a tiež sa
jej pokúšal dať dole tričko aj nohavice, tiež ho odstrčila a potom jej povedal, že keď to niekomu povie

tak ju zabije a potom štvrtý krát dňa 26.04.2017. Ona už celú situáciu nezvládla, už sa veľmi bála preto
to napísala sestre. On sa jej snažil stále dať dole tričko a nohavice, ale sa mu to nepodarilo. Chytal jej
nohy, chrbát a brucho, ale nie pohlavné orgány. Ona mu hovorila aby to nerobil ale ju neposlúchol.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca MUDr. Maroša Uhrína z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, sexuólogia. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom rozsahu sa

pridržiava posudku, ktorého predmetom bolo vyšetrenie duševného stavu a sexuologické vyšetrenie
obžalovaného, ktoré realizovala kolegyňa MUDr. L. Na základe vyšetrenia obžalovaného dospeli k
záveru, že obžalovaný netrpí takými príznakmi duševnej poruchy ani príznakmi z rovinu sexuologickej,
ktoré by mali forézny význam na jeho správanie a konanie v čase spáchania vyšetrovaného deliktu
a to ani v čase znaleckého vyšetrovania. Obžalovaný S. E. v čase žalovanej trestnej činnosti

netrpel sexuálnou úchylkou. Taktiež z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný pre spoločnosť. U
obžalovaného nezistili konkrétnu závislosť na návykových látkach.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul taktiež znalca Mgr. Karola Zabáka z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, klinická psychológia. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom
rozsahu sa pridržiava posudku, ktorého predmetom bolo psychologické vyšetrenie mal. E. Sz. U

maloletej zistil, že jej intelektové schopnosti sú v pásme populačnej subnormy, t.j. jej priemerné IQ
je medzi 70-85. Je to subnormné pásmo t.j. pásmo pod normou, avšak nejedná sa o retardáciu. Jej
myslenie je konkrétne, úsudok je slabší, iba čiastočne rozvinutý, Nezistil, že mal. E. Sz. má sklony
k zveličovaniu a ani k patologickej fantázii. V čase vyšetrenia jej morálne hodnoty a zásady neboli
dostatočne rozvinuté a integrované jej osobnosti. Jej morálna stránka je čiastočne detská, závislá na

iných osobách, hoci rozumie čo je správne a čo je nesprávne. Jej vzťah k sexualite nebol zatiaľ rozvinutý,
mala základné informácie o sexuálnom živote, ktoré je poskytla matka po prvej menštruácii. Maloletá
si do času vyšetrenia nerozvíjala žiadne vzťahy, nemala žiadny intímny styk. Nezistil u nej žiadne
náznaky, že by zvýrazňovala svoju ženskosť, a že by sa vyzývavo správala. U mal. nezistil žiadne znaky
konfabulácii t.j. nevedomí spôsob vymýšľania, ktorému často aj sama osoba verí. Fabulácia je vedomé

vymýšľanie si udalostí, ktoré skutočnosti neprežila. Žiadne znaky konfabulácie ani fabulácie u maloletej
nezistil. Vierohodnosť opísaných okolnosti maloletej hodnotil z hľadiska všeobecnej vierohodnosti a
špecifickej vierohodnosti. Nezistil, že by maloletá v čase vyšetrenia užívala nejaké psychoaktívne látky.
U maloletej zistil sklony k depresívnej reaktivite, ktorá však bola spôsobená i jej ťažkým zvládaním úmrtia
jej otca, na ktorého bola výrazne citovo naviazaná. Z jeho hľadiska udalosti, ktoré maloletá opísala

majú znaky autenticity napriek skutočnosti, že jej osobnosť je ešte nedostatočne zrelá a udalosti opisuje
zjednodušene. Vyšetrením maloletej nezistil nejaké následky vo fáze psychického na jej vývine, avšak
tu bol dôležitý aj postoj rodiny, ktorý zaujala ochranný postoj. Psychiatrická liečba maloletej sa udiala
až po vypracovaní jeho znaleckého posudku. U maloletej charakterizoval sklon k depresívnej reaktivite,
ktorú dáva do súvislosti so stratou jej otca.

Súd vyhodnotením produkovaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne dospel k nasledovnému záveru :
Súd vzhľadom na produkované dôkazy mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním samostatne
v bode 1 rozsudku a samostatne v bode 2 rozsudku naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. K danému záveru súd dospel na základe výpovede mal. E.Sz., ktorá v prípravnom konaní
vypovedala o okolnostiach násilného konania svojho brata obžalovaného S. E.. Súd hodnotil výpoveď
maloletej aj v súvislosti zo znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie dospelých, klinickej psychológie detí, ktorého súd aj vypočul na hlavnom pojednávaní.Znalec dospel okrem iného k záveru, že u maloletej nezistil sklony k zveličovaniu a ani k patologickej
fantázii. Z jeho hľadiska udalosti, ktoré maloletá opísala majú znaky autenticity, napriek skutočnosti, že
jej osobnosť je ešte nedostatočne zrelá a udalosti opísala zjednodušene. Okrem toho trestná činnosť

obžalovaného bola nepriamo potvrdená výpoveďami svedkov G. K. a M. E.. Súd pri uznaní viny
vychádzal aj zo zadovážených SMS správ uskutočnených medzi maloletou E. Sz. a G. E..
Súd zavinenie v konaní obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné.
Súd konanie obžalovaného v bode 1 a 2 rozsudku však na rozdiel od obžaloby nekvalifikoval ako
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr.

zák. v súbehu s pokračovacím prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ale v danom prípade konanie obžalovaného
kvalifikoval ako opakovanú trestnú činnosť, teda ako viacčinný súbeh trestných činov. Súd dospel k
záveru, že žalovaná trestná činnosť uvedená v obžalobe pod bodom 1 / v mesiacoch máj a november
2015 ako aj v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2016/ a pod bodom 2 obžaloby / čase od
19.00 hod. do 19.15 hod. dňa 26.04.2017/ pre absenciu objektívnej súvislosti nemôže tvoriť zákonný

základ na posudzovanie takéhoto konania obžalovaného ako pokračovací delikt. V prípade objektívnej
súvislosti sa okrem iného vyžaduje to, že čiastkové útoky toho istého páchateľa spája aj časová súvislosť
jednotlivých protiprávnych konaní. V danom prípade môže ísť o niekoľko dní alebo týždňov, čo v danom
prípade nemožno konštatovať. Súd má za to, že v danom prípade absentuje aj subjektívna súvislosť
páchania jednotlivej trestnej činnosti obžalovaným, pretože súd nemal za preukázané, že obžalovaný

v jednotlivých prípadoch konal na základe vopred uváženého a premysleného plánu, okrem iného
sexuálne zneužiť maloletú.
Súd pri úvahe o treste vychádzal z ustanovení § 34, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný S. E. má 5 záznamov v odpise registra trestov, naposledy trestným rozkazom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T 61/15 z 30.4.2015, právoplatným 30.4.2015 za prečin poškodzovania

cudzejvecipodľa§245odsek1Trestnéhozákonamuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyna
1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov od 30.4.2015 do 30.4.2018. V ústrednej evidencii priestupkov
má 11 záznamov. Z miesta bydliska je všeobecne hodnotený. Obvinený je zo strany riaditeľa Ústavu na
výkon väzby Leopoldov kladne hodnotený.
Súd pri úvahe o treste, keďže ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad

uvedených v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., nepoužil pri ukladaní tohto trestu ustanovenie § 38 ods.
4 Tr. zák. a to s poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák., pretože mal za to, že by súčasné použitie týchto
ustanovení bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Súd obžalovanému vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na vývojové štádium trestného činu
sexuálneho zneužitia uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov,

výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov.
Zároveň súd pre posilnenie tohto výchovného trestu uložil v rámci probačného dohľadu obmedzenie
spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletou E.SZ. nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme vrátane
kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami
ako aj povinnosť nepriblížiť sa k mal. E.SZ. počas skúšobnej dobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov

a zároveň nezdržiavať sa v blízkosti obydlia maloletej osoby, povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
bode alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Súd o škode nerozhodoval, pretože táto zo strany poškodenej strany nebola uplatňovaná.“
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie jednak prokurátor Okresnej

prokuratúry Galanta v neprospech obžalovaného, a to výlučne vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 38
ods. 7 Tr. zák. súdom prvého stupňa a následne voči výroku o uloženom treste (č. l. 260, 272 spisu), a
jednak vo svoj prospech obžalovaný S. E., a to čo do výroku o vine ako i výroku o treste (č. l. 273 spisu).
Prokurátor odvolanie odôvodnil písomným podaním č. k. 3Pv 236/17/2202 - 50 zo dňa 25. mája 2018
nasledovne (citácia):

„Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 128/2017 zo dňa 16.5.2018 bol obžalovaný S. E.
uznaný za vinného v bode 1 rozsudkom a v bode 2 rozsudku zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo
mu bol uložený nasledovný trest: Podľa § 201 ods. 1, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm.
f/ Tr. zák. mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletou E.SZ. nar. XX.XX.XXXX
v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby aleboinými obdobnými prostriedkami, podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. povinnosť nepriblížiť sa k mal. E.
SZ. počas skúšobnej dobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zároveň nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia maloletej osoby, podľa § 51 ods. 4 písm. I/ Tr. zák. povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák.
povinnosť zamestnať sa v skúšobnej bode alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri ukladaní trestu súd vychádzal z ustanovení § 34, §
38 ods. 7, § 41 odsek 2 Trestného zákona. Súd pri úvahe o treste, keďže ukladal obžalovanému úhrnný
trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., nepoužil pri ukladaní

tohto trestu ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a to s poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák., pretože mal za to,
že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Som toho názoru, že vyhlásený výrok o treste je v rozpore s ust. § 51 odsek 1, § 49 odsek 2 Trestného
zákona a v predmetnej trestnej veci pri ukladaní trestu neboli splnené zákonné podmienky na použitie
ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona.
ObžalovanýS.E.boltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.0T61/15z30.4.2015,

právoplatným 30.4.2015, odsúdený za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného
zákona na podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov od
30.4.2015 do 30.4.2018. Nakoľko obžalovaný v prejednávanej trestnej veci spáchal skutky kvalifikované
ako úmyselné trestné činy v mesiacoch máj a november 2015 ako aj v presne nezistenom čase v
mesiaci marec 2016 a v čase od 19.00 hod. do 19.15 hod. dňa 26.04.2017, v danom období plynula

skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T
61/15, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom u obžalovaného bol
vylúčený v zmysle § 51 ods. 1, s poukazom na ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona.
Zároveň nie je možné súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom smere, že pri ukladaní trestu
podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona nepoužil ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona s poukazom na

to, že súčasné použitie týchto ustanovení by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Z doslovného
znenia § 38 odsek 7 Trestného zákona vyplýva, že ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak súd
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 odsek 2 alebo § 42 Tr. zák. Nakoľko súd
ukladal trest v trvaní 3 rokov (najmiernejší do úvahy prichádzajúci v zmysle trestnej sadzby), nebola
splnená zákonom predpokladaná podmienka ukladania zvýšeného úhrnného trestu.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu
v Galante sp. zn. 1T 128/2017 zo dňa 16.5.2018 a uložil obžalovanému podľa § 201 ods. 1, § 37 písm.
h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.“

V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný S. E. prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. Diany
Šiagyovej uviedol nasledovné (citácia):
„Napadnutý rozsudok považujeme za nesprávny a nezákonný, produkovaný z nesprávneho posúdenia
vykonaných dôkazov. Zotrvávame na prednesoch učinených na hlavných pojednávaniach v predmetnej
trestnej veci, najmä v záverečnej reči. Máme za to, že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že skutky, ktoré sa kladú môjmu mandantovi za vinu sa stali a že ich spáchal
môj klient. Celé podanie obžaloby bolo postavené na tvrdení jednej osoby, a toto tvrdenie nebolo
podporené žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, pričom svedecké výpovede matky a sestry poškodenej
si rozporovali v podstatných tvrdeniach aj v časovom slede. Rovnako sa tak nepreukázali tvrdenia rodiny
môjho klienta, že tento trpí sexuálnymi úchylkami a je závislý na omamných alebo psychotropných

látok; uvedené tvrdenia vylúčili produkované znalecké posudky. Celý proces považuje môj klient za
vykonštruovaný v snahe vypratať ho z rodičovského domu. Poukazujeme aj na osobnosť samotnej
poškodenej, ktorej tvrdenia vzbudzujú pochybnosť o pravdivosti, a to s poukazom na jej psychiatrické
problémy, ktoré však spôsobila smrť jej otca a nie tak, ako to tvrdí poškodená, udalosť kladená za vinu
môjmu klientovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že súd nesprávne vyhodnotil produkované
dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom podľa nás nedošlo k jednoznačnému a
nepochybnému preukázaniu viny ani v jednom bode obžaloby, z ktorého dôvodu žiadame, aby odvolací
súd podľa ust. § 322 Trestného poriadku napadnutý rozsudok sám zrušil a z dôvodov podľa ust. §
285 písm. a) a c) Trestného poriadku môjho klienta S. E. v predmetnej trestnej veci spod oboch bodov

obžaloby oslobodil.“
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry v
Trnave, obžalovaný S. E. a jeho obhajkyňa Mgr. Diana Šiagyová.Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí primárne navrhol odvolaciemu súdu
odvolanie obžalovaného S. E. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Sekundárne,
s poukazom na dôvodne podané odvolanie okresného prokurátora v neprospech obžalovaného, navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a obžalovanému uložiť úhrnný a
zo zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov s jeho zaradením na
výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
Obžalovaný i jeho obhajkyňa v procesnom konaní pred druhostupňovým súdom zotrvali na návrhovom
prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok v

celom rozsahu a obžalovaného spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. a), písm. c) Tr. por. oslobodiť.
Odvolanie prokurátora navrhli ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného
S. E. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci,
vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní,
takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku odvolací

súd konštatuje, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku aj správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, a tak dospel k úplným a správnym
skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného S. E..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný S. E. spáchal skutky v rozsahu skutkových
zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu

osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že nespáchal skutky a nedopustil sa žiadnej trestnej
činnosti, druhostupňový súd konštatuje, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného,
ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého
rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd. Obhajobu obžalovaného, produkovanú v konaní pred

okresným súdom tak aj odvolací súd považoval za účelovú. Zhrnúc túto časť problematiky odvolací súd
v zhode s okresným súdom oprel správnosť ustálených skutkových záverov v predmetnej trestnej veci o
svedecké výpovede G. K., M. E. a predovšetkým maloletej E. Sz. Súd I. stupňa pri uznaní viny dôvodne
a správne vychádzal aj zo zadovážených sms správ, uskutočnených medzi maloletou E. Sz. a G. E..

U maloletej neboli odborne fundovaný znalcom z odboru klinickej psychológie zistené žiadne znaky
konfabulácie, nevedomý spôsob vymýšľania si, ani prítomnosť akejkoľvek fabulácie. Vierohodnosť
okolností opísaných maloletou nebola ničím ani v náznakoch spochybnená. Zo záverov znalca rovnako
vyplynulo, že udalosti, ktoré maloletá vo vzťahu k inkriminovaným skutkom opísala, majú znaky
autenticity, a to napriek skutočnosti, že jej osobnosť je ešte nedostatočne zrelá a udalosti opisuje

zjednodušene.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v
súlade so zákonom a správne, keď protiprávne konanie obžalovaného v bodoch 1/ aj 2/ prvostupňového

rozsudku, na rozdiel od obžaloby, nekvalifikoval ako jeden pokračovací zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s pokračovacím prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., ale ako opakovanú (viacnásobnú) trestnú činnosť, teda ako viacčinný súbeh vymenovanýchtrestných činov. Trestná činnosť označená v obžalobe v skutku uvedenom pod bodom 1 (v mesiacoch
máj a november 2015 ako aj v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2016) a pod bodom 2 (v
čase od 19.00 hod. do 19.15 hod. dňa 26.04.2017) pre absenciu objektívnej súvislosti netvorí zákonný

základpreposúdenietakéhokonaniaakojednéhopokračovaciehodeliktu(okreminéhojepredovšetkým
prerušená časová súvislosť, jednotiaci a pokračovací zámer). Okresný súd v predmetných súvislostiach
správne argumentoval tým, že vo vzťahu k objektívnej súvislosti sa vyžaduje, aby čiastkové útoky toho
istého páchateľa spájala aj časová súvislosť jeho jednotlivých protiprávnych konaní. Správny je i ten
právny názor súdu I. stupňa, podľa ktorého v danom prípade rovnako absentuje aj subjektívna súvislosť

medzi oboma, už aj samotnou obžalobou časovo oddelenými skutkami obžalovaným spáchanej
trestnej činnosti, pretože nebolo preukázané, že obžalovaný v jednotlivých prípadoch konal na základe
vopred uváženého a premysleného plánu sexuálne zneužiť maloletú a súčasne sa dopustiť k tomuto
protiprávnemu konaniu i ďalšieho sprievodného protiprávneho konania.

Zákonný je z vyššie uvedených dôvodov ten procesný postup okresného súdu, ktorým uznal

obžalovaného S. E. vinným zo spáchania dvojnásobného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko boli naplnené
všetky znaky skutkových podstát týchto trestných činov. V tomto ohľade odvolací súd v ďalšom odkazuje
na správne dôvody napadnutého rozsudku.

Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie, pričom
rovnako v tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie.

Nesprávny je však ten postup súdu I. stupňa, ktorým do výroku o ukladaní sankcie aplikoval ustanovenie

§ 38 ods. 7 Tr. zák., vzhľadom na ktorú okolnosť je podmienečné odsúdenie obžalovaného (uložený
trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom a so
skúšobnou dobou v trvaní päť rokov, a to aj pri súčasnom stanovení obmedzení, zákazov i príkazov
podľa §§ 51 ods. 1, ods. 2, 51 ods. 3 písm. f/, 51 ods. 4 písm. a/, 51 ods. 4 písm. l/ a 51 ods. 4 písm.
j/ Tr. zák.) nezákonné.

V tomto smere si odvolací súd plne osvojuje odvolacie argumenty prokurátora (a petit písomných
dôvodov jeho odvolania) a s týmito sa stotožňuje, avšak s tou jedinou výnimkou, ktorou je argument
o dôvodnosti aplikovania ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zák. do sankcie ukladanej odvolacím súdom.
Vzhľadom na existujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i skutočnosť, že

obžalovanému nemožno dve okolnosti (v tomto prípade spáchanie dvoch trestných činov) pričítať
dvakrát nebolo možné v predmetnej trestnej veci pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 37 písm. h)
Tr. zák. Na okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona
- spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viacerých trestných činov. Ak je obžalovanému
ukladaný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, t. j. v prípade aplikácie
asperačnej zásady, nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň
ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej
istej okolnosti a duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Okresný súd Galanta neaplikovanie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. chybne odôvodnil poukazom na
potrebu aplikovania ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. v postupe svojho konania (táto je bezdôvodná),
pretože mal za to, že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
(„vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na vývojové štádium trestného činu sexuálneho zneužitia ...“).

Ako je bezprostredne vyššie naznačené, takýto postup je v predmetnej veci nedôvodný, a to okrem
skôr konštatovaného, aj z dôvodu narušenej osoby obžalovaného. Samotný okresný súd si protirečil v
rozhodnutí, keď na jednej strane operoval potrebou aplikácie § 38 ods. 7 Tr. zák., ale na druhej strane
prezentoval, že obžalovaný S. E. má 5 záznamov v odpise z registra trestov - naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T 61/15 z 30.4.2015, právoplatným 30.4.2015

za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Tr. zák. mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov od 30.4.2015 do 30.4.2018. V ústrednej
evidencii priestupkov má pritom až 11 záznamov. Obžalovaný S. E. sa súdenej, vysoko spoločensky
nebezpečnej, viacnásobnej, úmyselnej trestnej činnosti totiž dopustil v priebehu skúšobnej dobypredchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Už len z tohto samotného faktu je jeho sankcionovanie
ďalším podmienečným odsúdením vylúčené. Obžalovaný vonkoncom nespĺňa základné podmienky
plynúce z ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (osoba obžalovaného, jeho doterajší život, bez

zamestnania,okolnostiprípadu-opakovanieprotiprávnychkonaní,potrebaochranyčlenovspoločnosti).
V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti aj aktuálnosť znenia ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.,
podľa ktorého sa ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Závažnosť protiprávneho konania obžalovaného a jeho vysoká spoločenská nebezpečnosť, je v danom
prípade nespochybniteľná. Prirodzene, že zároveň je potrebné adekvátnym spôsobom vyhodnotiť aj
postoj obžalovaného k trestnému konaniu, jeho spôsob vedenia svojej obhajoby, a to samozrejme za
rešpektovania zákonného práva každého obvineného obhajovať sa v trestnom konaní spôsobom, aký
uzná za vhodný. Preto ani z tohto uhla pohľadu aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. nie je v

posudzovanom prípade ani zákonné a už vonkoncom nie správne.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného S. E. podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok
v oddeliteľných častiach výrokov o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám

vo veci rozhodol, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom
a v rámci odvolacieho konania to umožňovali. Aplikovanie písmena d) ustanovenia § 321 ods. 1 Tr. por.
bolo potrebné z toho zákonného dôvodu, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bolo porušené
ustanovenia Trestného zákona, pretože vonkoncom neboli splnené podmienky na použitie ustanovenia
§ 38 ods. 7 Tr. zák.

Následne, pri určení druhu trestu a jeho výmery, odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda na kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák.
Prerokúvaným skutkom sa obžalovaný dopustil spáchania trestných činov na chránenej osobe - dieťati.

Odvolací súd v posudzovanej veci zistil prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. ,
a to konkrétne z dôvodu § 37 písm. m) Tr. zák. - obžalovaný v minulosti už bol za úmyselný trestný
čin odsúdený.

S poukazom na okolnosti prípadu, vyhodnotenie osoby obžalovaného S. E. a možnosti jeho nápravy,
ako aj s ohľadom na splnenie požiadaviek individuálnej a generálnej prevencie, odvolací súd uložil
obžalovanému zo zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a štyri mesiace,
teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je ustanovením § 201 ods. 1 Tr. zák.
a po aplikovaní § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. určená v rozpätí od päť rokov a

štyri mesiace odňatia slobody do trinásť rokov a štyri mesiace odňatia slobody s tým, že obžalovaného
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest odvolací súd zároveň považoval za dostatočný aj na ochranu spoločnosti.

Pretože senát Krajského súdu v Trnave nezistil žiadne podmienky na zmenu napadnutého
prvostupňového rozsudku z podnetu odvolania podaného samotným obžalovaným S. E., jeho odvolanie
(podané v prospech) ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.