Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010173
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010173.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MarcelyKosovejasudcovJUDr.
Ľudmily Králikovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného L. W., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/23/2017 zo dňa 29.06.2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. W. uznaný vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. 1/, § 38
ods. 2 , ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú
dobu v trvaní tri roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení I. T., C. U., H. zdravotná poisťovňa a.s.
R., N.- zdravotná poisťovňa a.s. R., E. poisťovňa a.s. R. , spol. O. a.s. R. a U. diaľničná spoločnosť R.
s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste a výroku o
náhrade škody.

V dôvodoch odvolania uviedol, že samosudca okresného súdu svoje rozhodnutie o výške uloženého
trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu jeho výkonu vôbec vecne neodôvodnil. Odôvodnenie
výšky trestu a odkázania poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces považuje

za formálne až arbitrárne. Samosudca vôbec neodôvodnil, prečo neuložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. V uloženom trestnom rozkaze samosudcu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody so stanovením dlhšej skúšobnej doby, bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu po dobu štyri roky, a obvinenému bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným
spôsobenú škodu podľa uplatnenia a vyjadrenia v skutkovej vete obžaloby, a to všetko za absolútne
nezmenených skutkových a právnych okolností od vydania trestného rozkazu do vyhlásenia rozsudku

na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor poukázal na to, že konaním obžalovaného bol narušený vysoko chránený záujem a to
ochrana ľudského života. S argumentáciou samosudcu okresného súdu, ktorá ho viedla k uloženiu
nižšieho podmienečného trestu odňatia slobody, neuloženia trestu zákazu činnosti a odkázanie
poškodených s nárokom na náhradu škody sa nie je možné v žiadnom prípade stotožniť. Vzhľadom na
závažnosť trestného činu pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, ako i vzhľadom na vyššie uvedené

okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného má za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
u obžalovaného zo stanovením skúšobnej doby tri roky je mierny, a je nutné stanoviť skúšobnú dobuminimálne v trvaní štyri roky. Nejestvuje napriek argumentom predneseným obžalovaným na hlavnom
pojednávaní reálny dôvod na neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu. Samosudca mal podklad k rozhodnutiu i o nároku poškodených na náhradu škody, a to tak, že im

prizná uplatnenú škodu a obžalovaného zaviaže jej náhradou. Škoda bola riadne uplatnená a podložená
znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, a obsahovala ju i skutková veta obžaloby.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave s poukazom
na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava

V v časti týkajúcej sa uloženého trestu odňatia slobody, a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
vo veci rozsudkom a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so
skúšobnou dobou v trvaní štyri roky. Súčasne navrhol uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu štyroch rokov, a obžalovaného zaviazať povinnosťou nahradiť poškodeným
škodu podľa uplatnenia uvedeného v skutkovej vete obžaloby.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za splnenia podmienok § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa plne pridržiava písomne
podaného dovolania ako aj v ňom uvedeného záverečného návrhu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaný má dva roky
pred dôchodkom, je živiteľom rodiny, jeho manželka trpí onkologickým ochorením (o čom predložila
odvolaciemu súdu lekárske správy) a obžalovaný sa o ňu stará. Od roku 2014 obžalovaný jazdí s
fekálnym vozom, čo nie je prácu, ktorú je ochotný hocikto vykonávať, vodičské oprávnenie k výkonu

svojho povolania potrebuje. Navrhla preto odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá

ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku

o treste a výroku o náhrade škody.

Ohľadne konkrétnejuloženéhotrestuvnapadnutomrozsudku/takjehodruhuakoivýmery/,atedačosa
týka aj dôvodov odvolania prokurátora, okresný súd uviedol, že zhodnotil všetky zásady ukladania trestu,
pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, pomer poľahčujúcich okolností a neexistenciu

priťažujúcej okolnosti, teda prevahu poľahčujúcich okolností a tým aplikáciu ustanovenia § 36 ods.2,
ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého sa horná hranica trestnej sadzby znížila a o jednu tretinu, a teda
trest obžalovanému uložil v zmysle takto upravenej trestnej sadzby. Tiež uviedol, že zhodnotil osobu
obžalovaného, jeho bezúhonnosť, okolnosti prípadu a spôsobený následok, postoj obžalovaného kspáchanému skutku, jeho úprimné oľutovanie, možnosti jeho nápravy a vo všetkých súvislostiach a má
za to, že uložený trest ktorý splní aj represívnu funkciu trestu, postačí na prevýchovu páchateľa a takáto
výmera a druh trestu je podľa názoru okresného súdu trestom zákonným, primeraným a spravodlivým,

zohľadňujúcim všetky zákonné kritériá ukladania trestu. Obžalovaným je živiteľom rodiny, má maloleté
dieťa a t.č. onkologický chorú manželku. Od roku 2014 vykonáva svoje povolanie vodiča v spol. Incheba,
ku ktorému potrebuje vodičské oprávnenie a počas doby troch rokov od skutku sa dopustil dvoch málo
závažných priestupkov na úseku dopravy, ktoré boli postihnuté blokovou pokutou.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokuratúry, že okresný súd rozhodol inak v napadnutom rozsudku ako
v pôvodne vydanom trestnom rozkaze, krajský súd pripomína, že podaním odporu sa trestný rozkaz ruší
a konajúci súd nie je viazaný ani skutkovými ani právnymi závermi v ňom konštatovaných, preto ani nie
je povinný odôvodňovať rozdielnosť týchto rozhodnutí.

Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu čo sa týka konkrétnej výmery uloženého trestu

ako i s dĺžkou skúšobnej doby. Takto uložený trest je aj podľa názoru krajského súdu s poukazom na
osobu obžalovaného, charakteru a závažnosti trestnej činnosti, ako i z hľadiska generálnej prevencie a
naplnenia výchovného účelu trestu vo vzťahu k obžalovanému L. W. za zákonný a spravodlivý.

Pokiaľ ide o neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, krajský súd

poukazuje na to, že hoci ide o trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, nie
je povinnosťou súdu takýto druh trestu automaticky ukladať. Pri ukladaní trestu je potrebné dodržať v
zmysle trestného zákona viacero zásad. Ide o zásadu proporcionality trestu, keďže trest je následkom
trestného činu a musí byť úmerný trestnému činu, trest môže priamo postihnúť len páchateľa s čo
najmenším vplyvom na jeho rodinu - zásada personality trestu, čo je v danej veci potrebné akcentovať.

Trest okrem svojej represívnej funkcie plní funkciu ochrany spoločnosti, funkciu výchovy páchateľa či
ostatných (individuálna a generálna prevencia). Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného
má veľký význam celkový spôsob jeho života, jeho správanie sa pred spáchaním trestného činu ako i
po ňom. Navyše, obžalovanému nebol zadržaný vodičský preukaz a vykonáva prácu vodiča naďalej,
pričom zamestnávateľ mu túto dôveru napriek spáchaniu žalovaného trestného činu dal.

Odvolací súd teda v súhrne udáva, že sa nestotožnil s návrhom odvolateľa na uloženie trestu
prísnejšieho v kombinácii s trestom zákazu činnosti, pretože zastáva názor (vyššie podrobne
zdôvodnený) že účel trestu u obžalovanej možno dosiahnuť aj uložením samostatného podmienečného
trestu v takej výmere, ako bol uložený okresným súdom.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že poškodení boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilní proces,
krajský súd pripomína, že skutok spáchal obžalovaný ako profesionálny vodič v rámci vykonávania
svojho povolania, takže rozhodnutie o náhrade škody by presahovali potreby dokazovania v trestnom
konaní, preto bolo potrebné odkázať poškodených s ich riadne a včas uplatnenými nárokmi na civilný

proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.