Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201066
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115201066.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

GabrielyKlenkovej,PhD.aJUDr.MonikyJuskovejvsporežalobkyne:O.F.,D..XX.X.XXXX,N.A.XXXX/
XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 852, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/16/2015-168 zo
dňa 05.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým,
že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. U r č u j e,
že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy 8300026638
zo dňa 16.3.2010 je neplatná.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 53 ods. 1 a 5, § 451 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho
zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že dohodnutá úroková sadzba je niekoľkonásobkom priemerných úrokových
sadzieb a jej výška 70,01% je jednoznačne úžernou a odporujúcou dobrým mravom, preto právny úkon

je absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ.
Po odrátaní sumy 497,90 eura, ktorú v karte klienta žalovaný uvádza ako vyplatenú čiastku od sumy
splatené 1.228,70 eura, zostáva rozdiel 527,86 eura. Vzhľadom na to patrí žalobkyni nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúci v rozdiele medzi prijatými sumami a zaplatenými sumami, čo
predstavuje sumu žalobkyňou uplatnenú.
O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal absenciu
naliehavého právneho záujmu na určovacom výroku a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie. Podaním žaloby o plnenie bola pre konanie o určovacom výroku vylúčená požiadavka na
preukázanie a existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Výška úrokovejsadzby nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, súd pri posudzovaní primeranosti výšky úrokovej sadzby
postupoval v rozpore s Občianskym zákonníkom. Dohoda o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou
úverovej zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax dospela

k záveru, že absencia platného dojednania o úroku nemá na platnosť úverovej zmluvy žiadny vplyv.
Regulácia výšky odplaty pre spotrebiteľské vzťahy bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
číslo 8300026638 upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie súd prvej inštancie
nepoužil pri rozhodovaní a posudzovaní výšky úrokov, aj keď dané ustanovenie by malo byť v otázke
úrokov prednostne aplikované. Súd tiež neaplikoval ani ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a

§ 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver,
ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba, splatnosť), bola 79,08
%. V prípade úveru podľa zmluvy, z ktorej nároky sú predmetom konania, bola 83,73 %. Je nesporné, že
výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna
úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe
zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že právny úkon je neplatný, preto medzi účastníkmi

zmluvy nastal režim bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výške úrokovej sadzby
poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/107/2016, pričom odvolací súd na
záveroch prezentovaných vo svojom skoršom rozhodnutí zotrváva v plnom rozsahu.
Žalovaný poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi
inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov).

Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna
miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie
vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby
korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z
posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01 % ročne

uvedená žalovaným v zmluve č. 8300026638 je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v
demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (napr. Krajský súd v Prešove

vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s
rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu
zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že neplatné dojednanie o úroku nerobí bez ďalšieho
neplatnou zmluvu ako celok. V tomto smere je však potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že
súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/16/2015-122 zo dňa 04.05.2017 výrokom I. určil, že poplatok
162,10 eur uvedený v bode 8.1 zmluvy o úvere za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou podmienkou. Predmetný výrok rozsudku

nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2017. Takáto zmluvná podmienka bola opakovane už aj skoršími
rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014).
S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy
nebolo súladné s dobrými mravmi a právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa,

žalovaný viacnásobne a hrubo porušil práva žalobkyne (požadovanie úžerného úroku, zakomponovanie
neprijateľných podmienok do zmluvy), čo daný úkon - zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 16.03.2010
ako celok robí neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.Vo vzťahu k námietke absencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy odvolací súd
uvádza, že ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2018
upravuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Zákonodarca teda explicitne zakotvil existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení
neplatnosti zmluvy. Predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP.
Skutočnosť, že explicitná úprava existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy
v čase začatia konania nebola účinná neznamená, že žalobkyňa v predmetnej veci na takomto určení

nemá naliehavý právny záujem. Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok). Pokiaľ je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, uplatnením argumentu a minori ad maius je potrebné dospieť k záveru, že tento je tým skôr
daný na určení neplatnosti samotnej zmluvy v dôsledku toho, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné
podmienky, pre ktoré zmluva neobstojí v demokratickej spoločnosti ako celok. Určenie neplatnosti
zmluvy má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich
z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné zadosťučinenie).

Keďže zmluva je neplatná, žalovaný má nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni reálne poskytol,
t.j. 700,84 Eur (§ 457 OZ). Žalobkyňa však žalovanému vrátila viac, a to 1228,70 Eur, preto suma
prevyšujúca poskytnutú istinu - 527,86 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
ktoré je povinný vydať žalobkyni (§ 451 OZ).
Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.