Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216206117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. 4, XXX XX D. o zaplatenie sumy 1.820 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 07.07.2017, č. k. 6Csp/128/2016 - 33 v spojení s opravným uznesením zo dňa
24.08.2017, č.k. 6Csp/128/2016 - 61 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 261 ods. 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, Obchodného
zákonníka, ustanovenia § 3 ods. 3 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie

§ 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 3 ods.
1,2 a 5, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1 až 8 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 566, § 100 ods. 1, § 101, § 106
ods. 1 a 2, § 415, § 420 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
a ustanovenia čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods.1, § 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX,
na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 1.400 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretú
zmluvu o úvere s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca
ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach
určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah
zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách uvedené v § 52-54 OZ. Súd prvej inštancie nespochybnil aplikáciu Obchodného zákonníka
na vznik zmluvy o úvere, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až 54 OZ. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie podrobil vzniknutýzáväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v
kontexte spotrebiteľského práva a použil ust. Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich
sa splnenia či existencie dlhu, resp. premlčania. Dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v

tomto konaní je premlčaný a to v 2 - ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr odo dňa
právoplatnosti trestného rozkazu, keďže týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že škoda vznikla
a kto škodu spôsobil a teda kto za ňu zodpovedá. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa až dňa
18.11.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci plynutia objektívnej

premlčacej doby. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a
neprihliadalnatvrdeniažalobcuudávanévjehopísomnýchpodaniachanezaoberalsaďalejjednotlivými
zmluvnými dojednaniami a príp. ich neprijateľnosťou.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku v
zmysle ktorého náhrada trov konania by prináležala len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok

na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. neuplatnil.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vo vzťahu k právnej

povahe zmluvy uviedol, že zmluva o úvere má povahu absolútnej zmluvy a vzťahujú sa na ňu
ustanovenia Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nie je možné právne vzťahy z tejto zmluvy
podriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv. Zdôraznil, že v prípade postavenia žalobcu je treba akcentovať
jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s žalovanou vstupoval. Ako poskytovateľ úveru dodržal
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej

zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
skutočnosťami, že žalovaná v zmluve výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím
podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zároveň vyhlásila, že sa
oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady. Vzhľadom na uvedené
je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením

majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia), odňal
žalobcovi možnosť pred ním konať. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy konštatoval, že výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy a z
uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za
to, že trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania

žalovanej (ak by neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k
uzavretiu zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné
prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanej titulom zmluvy by žalobca (poškodený) vzhľadom na
okolnostiasvojepomerymoholposkytnúťinémusubjektu(klientovi),ktorýbysvojezáväzkyplnilriadnea
včas,t.j.žalobcamoholodôvodnenedosiahnuťzisk.Pokiaľideopremlčaniežalobcovhonárokuuviedol,

že na plynutie premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Niet
pochýb o tom, že konanie žalovanej malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom,
ktorým uznal žalovanú vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust.
§ 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Bardejov trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom
na náhradu škody na civilné konanie. Do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu,
prípadne v prípade, ak povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch sa neuplatnia
kombinované premlčacie doby, ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom plynutia ustanoveným v
ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uviedol, že v predmetnom konaní sa nedomáhal zaplatenia
dlžnej sumy, ale náhrady škody pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä začiatok

plynutia premlčacej doby). Na záver zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil
pokiaľ prihliadal na premlčanie ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Poukázal na to, že nárok na náhradu škody žalobcu v danom prípade už nie je založený zmluvou (aj keď
zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú), ale protiprávnym konaním škodcu (žalovanej), t. j. naplnením
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Predmetom sporového konania medzi žalobcom a žalovanou je nárok na náhradu škody a nie plnenie zo
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne
vydať rozsudok, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.820 eur s
príslušenstvom.Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ rozhodoval
o premlčaní žalobcovho nároku, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, keď svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania
preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a jeho vyriešenie nastolenej otázky, kedy sa žalobca
dozvedel, kto za škodu zodpovedá a o rozsahu škody, nie je založené na chybnom právnom posúdení. V

danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti
žalovanej za škodu podľa citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vo
výške skutočnej škody v sume 1.820 eur zodpovedajúcej istine žalovanej poskytnutých peňažných
prostriedkov 1.400 eur vrátane poplatku 420 eur na základe uzavretej zmluvy o úvere č. 8056066.

8. Ako prvé sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu o tom, že vzťah medzi žalobcom
a žalovanou nemožno posudzovať ako spotrebiteľský a že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi

stranami sporu dňa 15.04.2009. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú.

10. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15.04.2009 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), keďže ide o formulárovú
zmluvu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ,

keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že
v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za
typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení.

11. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon, zamestnania ako v danom prípade, alebo povolania resp. podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp.
podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na

posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv ako keby
v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Na základe uvedeného odvolací súd, tak ako aj súd
prvej inštancie nemá pochybnosť o postavení žalovanej ako fyzickej osoby, nepodnikateľky a tedaspotrebiteľa, a na uvedenom nič nemení ani možnosť označená v zmluve formulárového typu, že
peňažné prostriedky prijaté z úveru žalovaná použije na výkon svojho zamestnania.

12. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ust.§ 5b Novelou zákona č. 102/2014
Z. z. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada
aj na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane
premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách v uvádzanom
právnom predpise z dôvodu zvýšenia ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou.

13.PodľačlánkuXIV.zákonač.102/2014Z.z.,predmetnéustanovenievstúpilodoúčinnostiod1.5.2014.
V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k
novoprijatému ust. § 5b cit. zákona. Toto zákonné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) sa ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter
tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenie, konajúci súd je povinný aplikovať toto zákonné
ustanovenie a prihliadať na premlčanie aj bez námietky.

14. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Ustanovenie § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na danú vec, žalobcovi nebolo priznané právo na
zaplatenie žalovanej sumy právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (nebolo v uvedenom
konaní jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy zistené, ani určená lehota na plnenie, kedy sa má
podľa rozhodnutia plniť). Vo veci 1T/31/10 žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo.
Táto strana sporu bola odkázaná zo svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie,

čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2010, č.k. 1T/31/10 - 38. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2010.

16. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za

vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Ak subjektívna premlčacia doba začne
plynúť aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, v takom prípade sa právo premlčí
uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

17. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa

11.06.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2010 č.k.
1T/31/10-38. Žalobu na náhradu škody zo dňa 08.11.2016 podal na súde prvej inštancie dňa 18.11.2016,
teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu je premlčané, s poukazom na ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere zo dňa 15.04.2009 obsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa

jednotlivými ustanoveniami predmetnej zmluvy o úvere nezaoberal a z hľadiska hospodárnosti konania
prihliadal na premlčanie konania.20. Odvolací súd napokon vzhľadom na dôvod odvolania, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
rozhodnutie poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré

na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1
a 2 rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej

žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).