Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206110
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118206110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň
JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. L. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXA, A., právne zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Mgr. L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. U. T., K. XXXX,
t.č. bytom J. B. č. X, P. M. F., právne zastúpený Advokátska kancelária Bečarik & partners, s..r.o., Letná

37, Spišská Nová Ves, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. júla 2018, sp.zn. 39C/67/2018-88, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že z a k a z u j e žalovanému
vstupovať do rodinného domu a garáže na ul. G. N., s.č. XXXX/ XXA v A., nachádzajúceho sa na parcele
registra „C“ p.č. 10801/369, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, ako aj na priľahlé pozemky
registra „C“ - p.č. 10801/482, zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2,- p.č. 10801/346, orná pôda

o výmere 97 m2, - p.č. 10801/368, orná pôda o výmere 31 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXXX, pre kat. územie A., obec A., okr. Trnava a z a k a z u j e žalovanému približovať sa k žalobkyni
na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom civilnom
procese, trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 33%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. f), § 325 ods. 2 písm. g), § 325 ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329
ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom
podaným na dňa 19.07.2018, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325
ods. 2 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval

do rodinného domu a garáže na ul. G. N., s.č. XXXX/ XXA v A., nachádzajúceho sa na parcele registra
„C“ p.č. 10801/369, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, ako aj na priľahlé pozemky registra
„C“ - p.č. 10801/482, zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2,- p.č. 10801/346, orná pôda o
výmere 97 m2, - p.č. 10801/368, orná pôda o výmere 31 m2, všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV
č.XXXXX, pre kat. územie A., obec A., okr. Trnava, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 15 m a nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo

inými prostriedkami a to všetko s účinnosťou od 25.08.2018 s odôvodnením, že so žalovaným, s ktorým
je v rozvodovom konaní, viedli domácnosť v označenom rodinnom dome do konca januára 2017,odvtedy tam býva iba žalobkyňa s ich maloletým synom, nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný trpí dlhodobými
zdravotnými a psychickými problémami, ktoré sa zhoršili najmä po narodení ich maloletého syna, správa
sa násilne, a žalobkyňa sa bojí o život a zdravie svoje i ich syna. Prvé náznaky násilného správania voči

nej sa prejavili už v roku 2002 iracionálnymi hrozbami, neskôr sa začalo psychické násilie prejavovať aj
fyzickým napádaním žalobkyne. Postupne sa jeho psychický stav zhoršoval, užíval alkohol vo vysokej
miere,stupňovalosajehonásilnésprávanieasituáciasavyhrotilaastalatrvaleneznesiteľnoupopôrode
maloletého syna, kedy sa žalovaný vyhrážal žalobkyni zabitím, fyzickou likvidáciou, hrubo a intenzívne
jej nadával, že zabije samého seba, aby nemusel žalobkyňu a nakoniec, že zabije seba a žalobkyňu

zoberie so sebou, že pôjde po žalobkyni veľmi tvrdo, že žalobkyňu zničí. Týmto všetkým vyvolal u
žalobkyne veľký strach, obavu o život maloletého syna a obavu aj o vlastný život. Žalobkyňa dlhodobo
žilavstrachuapodpsychickýmnátlakom.Psychickéafyzickénásilievykonávalžalovanýajvprítomnosti
maloletého syna, na ktorého psychický a duševný vývoj uvedené správanie malo negatívny dopad. V
decembri 2016 začal maloletý syn plakať, čo bolo impulzom pre agresívne správanie žalovaného, ktorý
sa začal žalobkyni opätovne vyhrážať, že ju zabije, konkrétne elektrickým káblom, chytil ju pod krk a táto

mala dôvodnú obavu, že svoje hrozby dokoná, následne požil väčšiu dávku liekov a alkoholu súčasne,
na čo žalobkyňa zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. Dostavila sa i hliadka Policajného zboru SR, avšak
žalovaný sa začal správať naoko kľudne a všetko sa týmto spôsobom uhralo. Nasledujúci deň žalovaný
zopakoval svoje správanie z predchádzajúceho dňa, bol agresívny, verbálne urážal žalobkyňu a opäť
požil väčšie množstvo liekov v kombinácií s alkoholom. V strachu o jeho život zavolala žalobkyňa rýchlu

zdravotnú službu a žalovaný bol následne takmer 2 týždne hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v
Trnave od 11.12.2016 do 22.12.2016, ani po návrate však nebol v poriadku, tvrdil, že žiadne lieky už brať
nebude a už sa nikdy nevráti na psychiatriu. Začiatkom roka 2017 sa agresívne správanie žalovaného
opakovalo s rovnakým priebehom, kedy žalovaný verbálne agresívnym spôsobom útočil na žalobkyňu,
obviňoval ju za svoje psychické problémy, vyhrážal sa, že žalobkyňu zabije, zničí a že po nej pôjde veľmi

tvrdo, zahnal sa na ňu, hoci držala maloletého syna v náručí. Opätovne bol hospitalizovaný vo Fakultnej
nemocnici Trnava od 20.01.2017 do 27.01.2017 a po návrate žalovaného z nemocnice bola žalobkyňa
rozhodnutá, že ujde zo spoločnej domácnosti, nakoľko mala dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého
syna a svoj vlastný život a zdravie. Žalovaný však sám na požiadanie žalobkyne spoločnú domácnosť
opustil, ale po odchode sa jej znova vyhrážal prostredníctvom telefonických hovorov a sms správ, kde

napríklad uviedol „keď to chceš krvavo, budeš to mať krvavo.“ Dňa 08.04.2017 žalovaný prišiel do domu,
kde žije žalobkyňa s maloletým synom, aby mu táto ukázala dieťa, žalobkyňa sa ho ale stále bojí z
dôvodujehoagresivityvočinejajmaloletémudieťaťuapsychickejchorobyžalovanéhoamaloletýsynsa
sám bránil voči styku so žalovaným a tým ho aj zmaril a privolaná policajná hliadka žalovaného vykázala
zo spoločného obydlia. V snahe chrániť seba i dieťa pred žalovaným a jeho agresívnym a násilným

správaním a podala na neho trestné oznámenie a toho času je voči nemu vedené trestné stíhanie
pod ČVS: ORP-840/01-TT-TT-2017. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej
polície, žalobkyňu dňa 12.02.2018 upovedomilo, že začalo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 208 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, ktorého sa má dopúšťať žalovaný, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-1751/1-VYS-

TT-2017. Vo trestnom konaní ČVS: ORP-1751/1-VYS-TT-2017 bolo nariadené znalecké dokazovanie,
ktorého závery potvrdzujú vysokú pravdepodobnosť domáceho násilia.
Žalobkyňa k návrhu pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, lekárske správy Dr. U. zo dňa 12.1.2017,
tiež zo dňa 26.04.2017 a správu Dr. N. zo dňa 28.06.2015 potvrdenie o podaní návrhu na rozvod
manželstva, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017, prepúšťaciu správu FN

TT z hospitalizácie trvajúcej od 11.12.2016 do 22.12.2016, prepúšťaciu správu FN TT z hospitalizácie
trvajúcej od 20.01.2017 do 27.01.2017, rodný list maloletého, sobášny list, upovedomenie OR PZ TT o
odstúpení trestného stíhania zo dňa 31.10.2017, upovedomenie OR PZ TT o začatí trestného stíhania
zo dňa 12.02.2018, textové správy adresované žalobkyni, “výpovede” Q. Q., A. R., T. T. (Q.), B. L.,
uznesenie o pribratí znalca, znalecký posudok č. 4/2018, navrhla tiež vykonať dokazovanie pripojením

súvisiacich spisov vrátane vyšetrovacích.

3. Súd prvej inštancie z pripojených spisov 21C/38/2017 a 11C/47/2017 zistil, že uznesením
č.k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.04.2017 bolo žalovanému uložené dočasne nevstupovať do
nehnuteľnosti, nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, nekontaktovať žalobkyňu

písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a toto uznesenie zaniklo
právoplatným skončením konania vedeného pod sp. zn. 11C/47/2017 dňa 25.11.2017. Následne
uznesením č.k. 31C/37/2017-43 zo dňa 24.11.2017 žalovanému bolo uložené nevstupovať do
nehnuteľnosti, nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou konaniapred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, s výnimkou v rozsahu nevyhnutnom na
realizáciu súdom upraveného styku žalovaného s maloletým L. L., nar. XX.X.XXXX s platnosťou tohto

neodkladného opatrenia po dobu 9 mesiacov odo dňa vydania. Súd sa tiež oboznámil s listinnými
dôkazmi predloženými žalobkyňou ( výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, lekárske správy Dr. U. zo dňa
12.1.2017, tiež zo dňa 26.04.2017 a správa Dr. N. zo dňa 28.06.2015 potvrdenie o podaní návrhu na
rozvod manželstva, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017, prepúšťacia správa
FN TT z hospitalizácie trvajúcej od 11.12.2016 do 22.12.2016, prepúšťacia správa FN TT z hospitalizácie

trvajúcej od 20.01.2017 do 27.01.2017, rodný list maloletého, sobášny list, upovedomenie OR PZ TT o
odstúpení trestného stíhania zo dňa 31.10.2017, upovedomenie OR PZ TT o začatí trestného stíhania
zo dňa 12.02.2018, textové správy adresované žalobkyni, “výpovede” Q. Q., A. R., T. T. (Q.), B. L.,
uznesenie o pribratí znalca, znalecký posudok č. 4/2018) a dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je
v čase rozhodovania súdu dôvodný.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že náležitosti návrhu neodkladného opatrenia a to opis rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov je zhodný s opisom skutočností, pre
ktoré súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia v uznesení č.k. 31C/37/2017-43 zo dňa 24.11.2017
na dobu 9 mesiacov, majúc za to, že v tejto dobe by mohlo dôjsť k stabilizácii situácie medzi
žalobkyňou a protistranou, s čím sa stotožnil aj odvolací súd uznesením 25Co/35/2018-120 zo dňa

26.02.2018. Navrhovateľka ako nové skutočnosti uvádza začatie trestného stíhania voči žalovanému
za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré prebiehalo už v čase nariadenia v súčasnosti platného
neodkladného opatrenia, pričom v danej trestnej veci nebolo vznesené obvinenie. Dohad žalobkyne o
vysokom predpoklade, že bude v tejto trestnej veci žalovanému vznesené obvinenie súd nepovažoval
za rozhodujúci, keď ani prípadné vznesenie obvinenia automaticky neznamená osvedčenie dôvodnosti

nároku. Závery Znaleckého posudku č. 4/2018, podľa ktorých k domácemu násiliu dochádzalo, môžu
byť relevantné pre trestné konanie. Písomné prehlásenia svedkov takisto opisujú udalosti z rokov
2016 a 2017 a súd mal za to, že bezodkladná úprava pomerov v uznesení č.k. 31C/37/2017-43 zo
dňa 24.11.2017 na dobu 9 mesiacov zastabilizovala situáciu medzi žalobkyňou a protistranou natoľko,
že ďalšie nariadenie a trvanie neodkladného opatrenia už nie je potrebné. Uvedené potvrdzuje aj

skutočnosť, že rozsudkom č.k. 32P/60/2017-156 zo dňa 28.11.2017 sa žalovaný zaviazal, že nebude
kontaktovať maloletého syna až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedeného
pod sp. zn. 39P/6/2017, ako aj to, že manželke nechce robiť zle a že ju nebude kontaktovať.
Súd zohľadnil aj to, že žalovaný sa presťahoval do P. M. F., čo potvrdzuje uvedenie jeho adresy
na doručovanie pošty žalobkyňou v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo

dňa 18.07.2018. Súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu je stále v platnosti uznesenie č.k.
31C/37/2017-43 zo dňa 24.11.2017 v spojení s uznesením 25Co/35/2018-120 zo dňa 26.02.2018,
pričom v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená ani potreba neodkladnej úpravy pomerov, keď
žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia s účinnosťou od 25.08.2018 a pre súd je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP). Žalobkyňa nepreukázala žiadne nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali trvanie nároku na neurčitý čas, keď v súčasnosti podľa názoru súdu
neexistuje ohrozenie fyzickej integrity žalobkyne. Súd sa, podobne ako v uznesení č.k. 31C/37/2017-43
zo dňa 24.11.2017, nestotožnil s názorom žalobkyne, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie
bez obmedzenia doby trvania z dôvodu proporcionality, keď má za to, že žalovaný sa jednak na
základe v minulosti nariadených neodkladných opatrení, ako aj na základe vlastného vyjadrenia, že

nebude žalobkyňu, ani jej maloletého syna kontaktovať a presťahovania do P. M. F., prispôsobil danej
situácii a lehota 9 mesiacov, ktorá uplynie dňa 24.08.2018 bude dostatočne dlhou dobou na stabilizáciu
situácie. Žalobkyňa nepreukázala, že hrozí vážne riziko, že žalovaný ju bude kontaktovať, vyhľadávať
jej prítomnosť a snažiť sa o vstup do jej obydlia. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy,
dôvodnosť, ani trvanie nároku a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a

zároveň rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by
mal priznať náhradu trov konania žalovanému, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu
v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie dôvodiac tým, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov a zistených skutočností k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. súd
zistený skutkový stav vyhodnotil spôsobom, ktorý nezabezpečuje ochranu ohrozených práv žalobkyne.
Súd prvej inštancie o návrhu rozhodol takým spôsobom, akoby žalovaný bol osobou, ktorá netrpí
závažnými psychickými ochoreniami, ktoré spôsobujú veľmi závažnú (ba až nebezpečnú) emočnúnestabilitu. V tomto prípade však žalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti hraničného
typu a bipolárnou poruchou osobnosti (teda mániodperesiou) a za to je invalidizovaný, čiže už niekoľko
rokov poberá psychiatrický invalidný dôchodok. Nejedná sa o stav prechodný, ktorý je možné na dlhšiu

dobu stabilizovať alebo zvrátiť, pričom v jeho osobnosti sú prítomné negatívne zložky ako impulzívnosť,
nerozvážnosť, násilné chovanie, vyhrážanie sa blízkym osobám a okoliu, agresivita, atď., čo je veľmi
rizikové najmä pre žalobkyňu, jej život a zdravie i telesnú a duševnú integritu a to isté platí pre
ich spoločného syna, o ktorého sa žalobkyňa stará. Následkom uvedeného je správanie žalovaného
extrémnenevyspytateľné,zároveňemočnázaťažiteľnosťžalovanéhojeskutočneminimálnaalenbežné

životné situácie (ktoré sú zároveň negatívneho, alebo dokonca napr. i pozitívneho charakteru), sú u neho
spravidla príčinou nevhodných a nepredvídateľných reakcií násilného a agresívneho chovania. Aktuálne
je vedené trestné stíhanie vo veci, kde v krátkom čase pravdepodobne bude voči žalovanému vznesené
obvinenie (čo znamená ďalšie výsluchy atď.), jeho psychický stav bude podrobený znaleckému
skúmaniu, v konaní o rozvod manželstva budú nariadené ďalšie pojednávania atď., ktoré záťažové
situácie u žalovaného s veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote zapríčinia nepredvídateľné a

negatívne správanie, z ktorého rizika má žalobkyňa neustály každodenný strach, keďže sa jej vyhrážal
zabitím a likvidáciou. Žalobkyňa sa odvoláva na skutočnosť, že s ním žila a vie, čoho je schopný,
opätovne poukazuje na to, že len bežný plač dieťaťa u neho spôsobí emočný záchvat, čo bolo v
konaní preukázané predložením lekárskych správ. Za takejto situácie je vylúčené, aby situácia mohla
byť zastabilizovaná tak, ako to predpokladá súd prvej inštancie. To je možné len u osoby netrpiacej

závažnými psychickými poruchami ako žalovaný. Zastabilizovanie situácie v danom prípade je možné,
ak vôbec, až po určitom čase, najskôr však po ukončení všetkých súdnych konaní. Práve toto blížiace sa
záťažové obdobie potrebuje žalobkyňa mať k dispozícii vydané neodkladné opatrenie, ktoré ju pomôže
účinne chrániť, rovnako ako ich dieťa pred akýmkoľvek negatívnym pôsobením žalovaného v najbližšom
období, keď žalobkyňa naďalej potrebuje mať zachovanú duševnú integritu, najmä pre výchovu svojho

syna, ktorý bude mať ešte len dva roky. Útokov na svoju osobu zažila žalovaná veľa, a vo vysokej
intenzite a nechce aj v súčasnosti tráviť život na úteku pred žalovaným, ale má záujem zotrvať vo svojom
aktuálnom bydlisku. Na ochranu žalobkyne v tejto situácii nepostačuje len tá skutočnosť, že žalovaný
sa aktuálne zdržuje v P. M. F. a to najmä na vzdialenosť medzi A. a P. M. F., ktorá nie je neprekonateľná,
ale najmä z dôvodu, že súdne pojednávania aj trestné konanie budú prebiehať v Trnave. Navyše sa

žalovaný môže kedykoľvek zdržiavať na adrese trvalého pobytu v K., čo je v okrese Nové Mesto nad
Váhom, ako i na adrese svojho ďalšieho pobytu vo F., kam chodieva na lekárske kontroly. Je preto nutná
jednoznačná ochrana žalobkyne, ktorá trpí strachom, obavami a úzkosťami pod tlakom z očakávania
udalostí a činov žalovaného, pričom doterajšie udalosti boli pre ňu také negatívne, že bola pripravená
na útek. Nie je preto v súlade s dobrými mravmi, aby bola takémuto tlaku opätovne vystavená, resp.

aby žila na úteku. Nevydaním neodkladného opatrenia môže u nej dôjsť k trvalému naštrbeniu aj jej
psychického zdravia a integrity. Odvolateľka pripomína, že zo znaleckého posudku vyplýva tiež zistená
závislosť na alkohole u žalovaného, ktorý svoje lieky zapíjal alkoholom a následne sa správal extrémne
nebezpečne. Žalobkyňa je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v súčasnosti jedinou
jej ochranou voči nepriaznivým vplyvom žalovaného, keďže tento si je zrejme vedomý, že pri porušení

jeho povinností v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia sa môže dopustiť trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Žalobkyňa navrhuje nariadenie tohto
opatrenia s účinnosťou až od 25.8.2018 tak, aby jeho vydaniu nebránila procesná prekážka (neodkladné
opatrenie, ktoré zanikne ku dňu 24.8.2018) pričom odvolateľka uvádza, že lehota 9 mesiacov vôbec
nepostačovala na akékoľvek, čo i len čiastočné stabilizovanie vzťahov strán sporu. Napokon uviedla,

že žalovaný ju dňa 31.7.2018 kontaktoval prostredníctvom jej sestry a požadoval od nej riešenie
situácie ohľadne zániku poistenia motorového vozidla, čo vzhľadom k výške úhrady 11,- eur s najväčšou
pravdepodobnosťou bola len zámienka na jej kontaktovanie, z čoho vyplýva, že hrozí riziko ďalšieho
kontaktovania. Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak,
že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia i v odvolaní sú opakovaním doterajších podaní zo strany žalobkyne
a síce predchádzajúceho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podania návrhu na rozvod
manželstva a tiež podania na určenie výživného za trvania manželstva. Tak, ako správne konštatuje

okresný súd v napádanom rozhodnutí, žalovaný sa na pojednávaní dňa 28.11.2017 v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 32P/60/2017 vyjadril a zaviazal, že okrem manželky, teda
žalobkyne, nebude vyhľadávať kontakt ani s maloletým synom, pokiaľ nebude vyhotovený znalecký
posudok v konaní o rozvod manželstva a to najmä z dôvodu, aby nehrotil situáciu, ktorú žalobkyňavníma značne negatívne a chce počkať na výsledok znaleckého dokazovania, či žalovaný je alebo nie je
nebezpečný pre svojho syna. Od tohto momentu žalovaný žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktuje,
nenavštevuje, a to žiadnym spôsobom a ani ich maloletého syna. Zároveň dopĺňa, že napriek tomu,

že predchádzajúce neodkladné opatrenie prestalo platiť dňa 24.8.2018, ani od tejto doby žalovaný
žalobkyňu ani ich spoločného syna nekontaktoval, ani sa k nim nepriblížil. K ostatným skutočnostiam
uvádzaným žalobkyňou sa žalovaný nemieni bližšie vyjadrovať, keďže ich považuje len za snahu
provokovať ho. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu a priznal žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie je potrebné v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39C/67/2018 je rozhodovanie o
návrhu žalobkyne, ktorým žiadala uložiť žalovanému, aby nevstupoval do vyššie označeného rodinného
domu A., v ktorom žije navrhovateľka ( s ich maloletým synom) ako osoba, ktorej telesnú a duševnú

integritu svojím konaním žalovaný ohrozuje (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP), zároveň aby nekontaktoval
žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami (§ 325 ods. 2
písm. g/ CSP) a napokon, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 15 m (§ 325 ods. 2 písm.
h) CSP) a to všetko s účinnosťou od 25.08.2018 bez určenia doby trvania tohto neodkladného opatrenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh žalobkyne v celosti zamietol ako aj závislého výroku o trovách konania.

10.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniaaceléhospisovéhomateriáludospelnarozdiel
od prvoinštančného súdu k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery

v zmysle ňou navrhnutého neodkladného opatrenia ( i keď nie v celom rozsahu).

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde
býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

12. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi,
spoločnú domácnosť viedli v rodinnom dome na ul. G. N., s.č. XXXX/ XXA v A. a to do januára 2018,
následne sa žalovaný v dôsledku vážne narušených vzťahov medzi manželmi odsťahoval. Žalobkyňa
s ich maloletým synom L., nar. XX.XX.XXXX zostala bývať v dome. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,

že žalovaný je invalidizovaný pre psychiatrické ochorenia, keď trpí bipolárnou afektívnou poruchou a
hraničnou poruchou osobnosti, opakovane sa u neho vyskytli suicidálne pokusy ( intoxikáciou liekmi,
obesením, otravou výfukovými plynmi), trpí abúzom alkoholu, labilnou emotivitou, afektívnymi prejavmi,
depresívnymi náladami, čo vyplýva z lekárskych správ, viaceré predložené dôkazy potvrdzujú aj to, že
žalovaný liečebný režim nedodržiava, a sám sa netají s tým, že kombinuje lieky s alkoholom. Z dôvodov

zhoršenia zdravotného stavu bol v r. 2016 a v r. 2017 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
FakultnejnemocniceTrnava.Zobsahuspisuďalejvyplýva,žežalovanýsavočižalobkynisprávanásilne,
spočiatku sa jednalo o psychické násilie, neskôr sa pridalo fyzické napádanie, pričom prejavy násilia
a agresivity sa stupňovali, žalovaný sa vyhrážal žalobkyni fyzickou likvidáciou, zabitím seba samého a
pod. čím vyvolal u žalobkyne veľký strach o život svoj aj život ich maloletého syna. Aj po odsťahovaní

sa z domu sa žalobkyni vyhrážal prostredníctvom telefonických hovorov a sms správ ( napísal jej napr.
„ keď to chceš krvavo, budeš to mať krvavo“). Keď dňa 08.04.2017 žalovaný prišiel do domu, aby videl
syna, bol pre svoje agresívne správanie políciou vykázaný zo spoločného obydlia, t.j. vyššie označeného
rodinného domu na adrese G. N. č. XX/A v A., dvoru tohto rodinného domu ako aj vstupných brán ato na dobu 10 dní. Žalobkyňa podala na neho trestné oznámenie o spáchaní prečinu nebezpečného
vyhrážania, proti žalovanému je vedené trestné stíhanie, toto bolo z OO PZ Trnava postúpené na Odbor
kriminálnej polície OR PZ Trnava pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej

osoby, a žalobkyňa bola dňa 12.02.2018 upovedomená, že začalo trestné stíhanie v uvedenej veci. V
tomto trestnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, ktorý mal
okrem iného posúdiť vierohodnosť výpovede žalobkyne ako poškodenej a posúdiť ako táto pociťuje
správanie manžela. Znalec v posudku zo dňa 01.06.2018 okrem iného konštatoval, že u nej neboli
zistené znaky pre konfabulácie ..., nebola zistená motivácia nehovoriť pravdu...správanie L. L. u nej

spôsobovalo prežívanie silného strachu o seba a neskôr aj o svoje dieťa,...je vysoko pravdepodobné,
že domáce násilie sa v jej rodine vyskytovalo, malo cirkulujúci charakter, stupňovalo sa a súviselo s
dekompenzáciou psychickej poruchy u manžela.

13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že z dôvodu osvedčenia potreby okamžitej úpravy pomerov Okresný
súd Trnava už opakovane v minulosti obdobnému návrhu žalobkyne vyhovel, avšak v oboch prípadoch

súd ohraničil trvanie neodkladného opatrenia. Najskôr tak urobil uznesením zo dňa 21.04.2017 sp. zn.
21C/38/2017-32, ktoré časovo ohraničil do rozhodnutia súdu vo veci samej ( o vylúčenie žalovaného
z užívania predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobu zároveň uložil žalobkyni podať na súd v lehote 30
dní ) a následne po jeho zániku, uznesením zo dňa 24.11.2017 sp. zn. 31C/37/2017- 43, v ktorom
určil, že toto neodkladné opatrenie bude platiť po dobu 9 mesiacov odo dňa vydania, keď súd mal za

to, že doba 9 mesiacov je dostatočne dlhá na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia a
počas tejto doby možno predpokladať, že dôjde k vyriešeniu vzájomných rozporov a stabilizácii situácie,
navyše nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia by podľa názoru súdu nebolo
proporcionálne a neúmerne by zaťažilo žalovaného.

14. Žalobkyňa podala ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 19.07.2018 v súvislosti
s blížiacim sa koncom platnosti predchádzajúceho, v obave o svoj život a zdravie, nakoľko súdne
spory medzi manželmi pokračujú a k stabilizácii vzťahov medzi stranami sporu nedošlo. Tento návrh
bol v celosti zamietnutý odvolaním napadnutým uznesením, keď súd prvej inštancie konštatoval, že
navrhovateľka neodkladného opatrenia opisuje skutkový stav zhodne ako vo svojich minulých návrhoch,

dohad žalobkyne o vysokom predpoklade, že v trestnej veci bude vznesené obvinenie súd nepovažoval
za rozhodujúce, keď ani vznesenie obvinenia automaticky neznamená osvedčenie dôvodnosti nároku,
závery znaleckého posudku, podľa ktorých dochádzalo k domácemu násiliu, sú relevantné pre trestné
konanie , udalosti opisované svedkami spadajú do obdobia rokov 2016 a 2017 a doba 9 mesiacov
dostatočne zastabilizovala situáciu takže ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné.

15. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom nezdieľa názor prvoinštančného súdu
a súhlasí so žalobkyňou, že sú tu dôvody na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
( aj keď nie v celom rozsahu) a to vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy bolo osvedčené jednak
agresívne správanie žalovaného, ohrozujúce duševnú ako aj telesnú integritu žalobkyne pri súčasne

preukázanej prítomnosti psychiatrického ochorenia u žalovaného, pod vplyvom ktorého koná iracionálne
a nepredvídateľne. Hoci konkrétne prejavy násilného správania žalovaného spadajú do minulého
obdobia, toto nemôže viesť súd k záveru, že hrozba odpadla, keď naopak, možno dôvodne
usudzovať, že práve existencia doterajších neodkladných opatrení žalobkyňu pred ďalšími prejavmi
agresívneho správania zo strany žalovaného ochránili. Neposkytnutie tejto ochrany do budúcna

poskytuje žalovanému priestor na opätovné prejavy násilia, vyhrážania a zastrašovania žalobkyne,
ktorá preukázateľne pod vplyvom jej minulých skúseností so žalovaným trpí strachom zo žalovaného
a obavami o svoj život a zdravie, resp. aj život a zdravie maloletého L., ktorý s ňou býva. Bolo by
nelogické vyčkávať po zaniknutí predchádzajúceho neodkladného opatrenia, kým žalovaný realizuje
ďalšie útoky na duševnú alebo fyzickú integritu žalobkyne, aby si mohla podať nový návrh. Žalobkyňa

dostatočne osvedčila, že takéto zásahy tu v čase, keď súdom chránená nebola, existovali, pričom
dôvody na pretrvávanie jej obáv sú tu aj naďalej. Treba uviesť, že vyhlásenie žalovaného, že nebude
vyhľadávať kontakt s ňou ani ich maloletým synom, kým nebude vyhotovený znalecký posudok v konaní
orozvodmanželstva,neposkytujedostatočnúzáruku,žežalovanýskutočnežalobkyňuajejsynanebude
vyhľadávať.Trebaprihliadnuťnasymptómyjehoochorenia(emočnúnestabilitu,horšiezvládaniezáťaže

atď.), ktoré v kombinácii so stresovými situáciami súvisiacimi s prebiehajúcimi súdnymi konaniami
( prípadne s výsledkami týchto súdnych konaní, pokiaľ by neboli v súlade s predstavami žalovaného )
by mohli viesť k opätovným prejavom ohrozujúcim duševnú alebo telesnú integritu žalobkyne. Navyše
nie je namieste ponechať na vôľu žalovaného ako agresora, aby rozhodol, dokedy ponechá žalobkyňuna pokoji ( či to bude do skončenia znaleckého dokazovania, alebo do skončenia niektorého súdneho
konania o rozvod manželstva, prípadne do skončenia konania o vyporiadanie BSM a pod.). Už vôbec
žiadnou zárukou ochrany žalovanej nie je potom skutočnosť, že žalovaný sa presťahoval do P. M. F.,

pretože nie je povinný sa tam zdržiavať, odhliadnuc od toho, že má aj iné možnosti bývania, a to aj
v blízkosti žalobkyne, treba vziať tiež do úvahy, že má absolútnu voľnosť pohybu a v prípade, ak by
žalobkyňu chcel vyhľadávať, uvedená vzdialenosť nepredstavuje reálnu prekážku.

16. Odvolací súd sa plne pridržiava záverov, vyslovených už v označených konaniach sp. zn.

21C/38/2017 a sp. zn. 31C/37/2017, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu sú skutočnosťami
osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je
aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, poskytujúca ohrozenej
osobe,ktoroužalobkyňaje,rýchluochranu,vďakaktorejnemusízotrvávaťvspoločnomobydlísnásilnou
osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby,

nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného
ubytovania.

17. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť žalobkyni
ochranu a zakázať žalovanému aj do budúcna vstup do jej obydlia ako preventívne riešenie

predchádzajúce možným škodám na psychickej a fyzickej integrite žalobkyne. Súd prvej inštancie síce
správne konštatoval, že v čase rozhodovania súdu je stále v platnosti predchádzajúce neodkladné
opatrenie, napriek tomu sa odvolací súd nestotožnil s jeho záverom, že žalobkyňa potrebu úpravy
pomerov neosvedčila. Žalobkyňa si bola dobre vedomá toho, že v čase podania jej ostatného návrhu
platilo ešte neodkladné opatrenie v zmysle uznesenia sp. zn. 31C/37/2017-43 zo dňa 24.11.2017 v

spojení s uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 25Co/35/2018-120 zo dňa 26.02.2018, ktoré malo trvať
do 24.08.2018. Práve preto návrhom zo dňa 19.07.2018 žiadala nariadiť nové neodkladné opatrenie až
počnúc dňom 25.08.2018, čo síce z procesného hľadiska nepredstavuje celkom štandardnú situáciu,
treba však vziať do úvahy, že dôvodom podaného návrhu v predstihu bolo zabrániť tomu, aby zostala
čo i len počas krátkej doby nechránená súdnym rozhodnutím, a k tomu by jednoznačne muselo dôjsť

pokiaľ by podala návrh až dňa 25.08.2018, pričom žalobkyňa zároveň nedisponovala iným procesným
nástrojom na ochranu jej práva. Toto by preto nemalo súd viesť bez ďalšieho k záveru, že navrhovateľka
neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci bol preto odvolací súd toho názoru, že uvedená procesná vada je menej
závažná, ako odmietnutie poskytnutia ochrany osobe, ktorej psychická a fyzická integrita je ohrozovaná

a preto ani táto nemohla mať za následok potvrdenie zamietajúceho rozhodnutia.

18. Rovnako bolo namieste vyhovieť tej časti návrhu žalobkyne, v ktorej požadovala zakázať
žalovanému, aby sa k nej približoval na vzdialenosť kratšiu než 15 metrov. Tak ako bolo treba poskytnúť
žalobkyni ochranu pred správaním žalovaného v jej obydlí, rovnako bolo potrebné ochrániť ju aj mimo

domu. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa má právo v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka na ochranu
svojej osoby a pokiaľ považuje vzhľadom na existujúce a v konaní osvedčené skutočnosti priblíženie
žalovaného k nej za zásah do vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie
z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, postačuje to na to, aby súd vyhovel jej
požiadavke a zakázal žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu než 15 metrov s tým, že

vymedzil výnimky, na ktoré sa tento zákaz nebude vzťahovať, ktoré umožnia ich stretávanie v konaní
pred súdom, či orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je bezpečnosť žalobkyne zaistená prítomnosťou
úradných osôb, resp. polície.

19. Za nedôvodnú považoval však odvolací súd požiadavku žalobkyne, aby bolo žalovanému zakázané

kontaktovať ju či už písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inak. Odvolací súd musel
prihliadnuť na skutočnosť, že strany sporu majú spoločné maloleté dieťa, o ktoré sa toho času stará
žalobkyňa, pričom žalovaný nebol pozbavený rodičovských práv. V tejto súvislosti poukazuje na znenie
ust. § § 28 Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa ( ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú
obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa ( ods. 2). Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovskýchpráv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený
( ods. 3). Z uvedeného je zrejmé, že aj žalovaný, ktorý je otcom dieťaťa, má právo byť prítomný v
živote svojho maloletého syna, a pokiaľ by aj nebol upravený zatiaľ styk otca s maloletým, má právo

podieľať sa aspoň iným spôsobom na jeho výchove, kontaktovať sa primeranou formou s dieťaťom
napr. telefonicky, poslaním pohľadnice, fotografí a pod., informovať sa o synovi a pod., čo by vzhľadom
k veku dieťaťa, kedy je nutné sprostredkovanie takejto formy ich styku matkou, neprichádzalo vôbec
do úvahy, ak by súd návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel. Odvolací súd pripúšťa, že síce aj formou
písomného, telefonického či podobného kontaktu ( ak by ho využíval na tieto účely) by mohol žalovaný

zasahovať do psychickej integrity žalobkyne a spôsobovať jej stres, ovšem žalobkyňa má dostatočne
účinné nástroje obrany tak, aby sa jej prípadné pokusy o útok takouto formou nedotkli, resp. dotkli len
minimálne. Pokiaľ totiž žalovaný bude zneužívať právo jej kontaktu touto formou na útoky voči nej, má
žalobkyňa možnosť kedykoľvek zmeniť telefónne číslo, prípadne hovory neprijímať a písomnosti od
žalovaného nečítať. Na druhej strane žalovaný v súčasnosti nemá inú možnosť kontaktu s dieťaťom,
budovania vzťahu s dieťaťom, ani získavania informácií o ňom, čo mu ako otcovi nemožno uprieť a

pokiaľ bude maloletého prostredníctvom žalobkyne kontaktovať primeraným a slušným spôsobom, táto
nemá dôvod žalovanému ako otcovi jeho práva odopierať. Odvolací súd tak intenzitu zásahu do jedného
základného práva pomeroval s intenzitou zásahu do práva druhého a dospel k záveru, že vyhovenie
návrhu by bolo disproporčné a neprimeraným spôsobom by zasiahlo do práv žalovaného. Vychádzajúc z
uvedeného bolo namieste potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ v tejto časti návrh žalobkyne

ako nedôvodný zamietol.

20. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia, odvolací súd bol toho názoru, že by nemalo byť
časovo limitované, nakoľko v súčasnosti nie je možné ani predpokladať a už vôbec nie presne určiť,
kedy dôjde k zastabilizovaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanou a kedy odpadne dôvod jeho

ďalšieho trvania. Toto neodkladné opatrenie bude preto platiť od jeho vydania ( keď na spätné určenie
v zmysle návrhu od 25.08.2018 už niet opodstatnenie, keďže ide o dobu minulú a nie je osvedčená
potreba takejto úpravy) bez časového určenia, napriek tomu však podľa názoru odvolacieho súdu
neprimeraným spôsobom neobmedzí žalovaného. Ak sa žalovaný mienil dôsledne pridržiavať jeho
vyhlásenia nekontaktovať žalobkyňu, nemôže sa ho obmedzenie spočívajúce v tomto neodkladnom

opatrení dotknúť, a zároveň pre prípad, že by tomu tak nebolo, toto rozhodnutie žalovanému znemožní
ďalšie zásahy do imanentných zložiek osobnosti žalobkyne a to do jej psychickej a fyzickej integrity.
Odvolací súd pripúšťa, že časom dôjde k vyriešeniu sporov medzi manželmi a takému ozdraveniu
ich vzťahov, že ďalšie trvanie neodkladného opatrenia bude nedôvodné, v takom prípade nič nebráni
žalovanému ( prípadne žalobkyni), aby podal návrh na jeho zrušenie v zmysle § 334 CSP.

21. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil a návrhu žalobkyne vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a vo
zvyšnej časti, teda v časti zamietajúcej návrh žalobkyne čo do trvania neodkladného opatrenia v období
od 25.08.2018 do 03.10.2018, tiež v časti týkajúcej sa výnimky zo zákazu približovania sa počas tam

špecifikovaného úradného styku, a napokon v časti požadujúcej zákaz kontaktovať žalobkyňu písomne,
telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inak, považoval odvolací súd napadnuté uznesenie za
vecne správne a preto ho za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách tohto konania ( prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol súd v zmysle § 255 ods.

2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 33%, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pozostávajúceho z
troch samostatných výrokov ( návrhov) bola úspešná iba v prvých dvoch, čo predstavuje čistý úspech
žalobkyne 33%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP)

23. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).