Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu L.. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.,
B. XXXX/XX, zastúpeného Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom vo Zvolene,
Trhová 1, IČO: 50 492 934, proti žalovaným I./ A.. I. O., nar. XX. XX. XXXX a II/ M. O., nar. XX. XX.
XXXX, obaja bytom R., B. D. XXXX/X, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Aequitas, s. r. o., so

sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 19, IČO: 36 628 841, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 13C/2/2016-170 zo dňa 06. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúdu zrušuje a vecmuvracianaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia
vecného bremena, ktorého obsahom je právo prechodu peši a právo prejazdu motorovým vozidlom

a nemotorovým prostriedkom cez pozemok parc. reg. KN-C č. XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX v kat. úz. R. k stavbe rodinného domu súp. č. XXXX, ktorá je umiestnená na parc. reg. KN-C č.
XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. R. a k stavbe garáže súp. č. XXX, umiestnenej
na parc. reg. KN-C č. XXXX/X a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. R., v šírke 2,75 m, v
rozsahu podľa geometrického plánu č. 37056565-27/15, vypracovaného geodetom L.. N. Z. a overeného
katastrálnym odborom Okresného úradu XXXX pod č. 61-164/2015 a to v prospech každého vlastníka

stavby rodinného domu súp. č. XXXX a garáže súp. č. XXX, ktoré sú umiestnené na parc. reg. KN-C č.
XXXX/X a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. R..

2. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. 1636 a garáže, ktoré sú postavené na
parc. reg. KN-C č. 1546/2 a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. R., ktoré nehnuteľnosti sa
nachádzajú v Meste R., na ul. B. D.. Žalovaní v rade I./ a II./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku

parc. reg. KN-C č. XXXX, záhrady o výmere 1054 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz.
R., nachádzajúcej sa v Meste R. na ul. B. D.. Žalovaní odmietajú zriadenie vecného bremena dohodou a
súhlasia iba s právom prístupovej cesty, ktoré by bolo viazané na osobu žalobcu. Žalobca ďalej uviedol,
že stavby v jeho vlastníctve bude potrebné vzhľadom na ich vek kompletne zrekonštruovať, k čomu
je potrebná prístupová cesta aj pre motorové vozidlá nad 3,5 tony. V súčasnosti neexistuje žiadna
iná prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti, nakoľko ani jeden pozemok s ňou susediaci a napojený na

verejnú komunikáciu nie je v jeho vlastníctve a žalovaní navrhli riešenia, ktoré nie sú pre žalobcu
akceptovateľné. Kúpou časti pozemku žalovaných by nezískal možnosť prístupovej cesty. Musela by
nasledovať séria ďalších úkonov, vrátane získania kladného rozhodnutia stavebného úradu v územnom
konaní a odkúpenie garáže od žalovaných v radovej zástavbe. Žalobca by tiež musel od žalovaných
odkúpiť a potom zbúrať plot. Žalovaní navrhujú zriadenie prístupovej cesty na rovnakom mieste, na
akom ju boli sami povinní v súlade so stavebným a kolaudačným rozhodnutím zriadiť a na danom mieste

nezriadili. Žalobca preto využíval ako prístupovú cestu jediný prechod cez ich parcelu a na vybudovanie
a opravu tejto komunikácie im finančne prispel. Nesúhlasil s návrhom žalovaných, aby od nich odkúpilpozemok a na vlastné náklady zriadil oporný múr zo strany koryta rieky Hron, lebo celkové náklady by
presiahli 40.000 EUR.

3. Žalovaní uviedli, že kúpnou zmluvou z 07. 11. 2006 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
vrátane rozostavanej stavbe, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie 24. 05. 2006. Žalovaní požiadali
o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, na čo Mesto R. dňa 11. 05., 2007 oznámilo začatie
konania, ktorého bol žalobca účastníkom. Žalobca mal vedomosť o umiestnení prístupovej cesty a
mal možnosť dobudovať aj prístupovú cestu k stavbe súp. č. XXXX a stavbe garáže súp. č. XXX v

jeho vlastníctve. Žalobca má možnosť vybudovať prístupovú cestu aj z ulice X,Xvyužitím pozemku
vo vlastníctve Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepný závod Banská Bystrica, správa
povodia stredného Hrona, Zvolen, ktorého riaditeľ L.. Z. sa vyjadril, že pozemok pod prístupovou cestou
nepotrebuje a predaj by odporučil. V tej súvislosti sa vyjadrilo Mesto R. tak, že v prípade odkúpenia
pozemkov žalobcom a svojpomocného vybudovania prístupovej cesty by nemali námietky. Tvrdili,
že žalobca má možnosť zabezpečiť prístup k stavbe iným spôsobom a to odkúpením pozemku vo

vlastníctve Slovenského vodohospodárskeho podniku a dobudovaním prístupovej cesty. Ďalej žalovaní
uviedli, že by boli nútení na svojom pozemku výrazne zmeniť umiestnenie vecí v ich vlastníctve a
vecné bremeno by ich neprimerane obmedzilo. Ako vlastníci by boli neprimerane obmedzovaní, lebo
na časti pozemku, na ktorom chce žalobca zriadiť vecné bremeno sa nachádza elektrická brána a
prístrešok na parkovanie vozidiel, ktoré žalovaní užívajú a cesta zo zámkovej dlažby, ktorá môže byť pri

prejazde vozidlami nad 3,5 tony poškodená. V priebehu konania potom žalovaní súhlasili so zriadením
práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami do 3,5 tony, ktoré by sa vzťahovalo len na osobu
žalobcu. Ďalej žalovaní navrhli, aby žalobca zrealizoval prístupovú cestu podľa projektu vyhotoviteľa
DREVOSTAV, s. r. o., ktorý predpokladá, že žalobca od žalovaných odkúpil časť záhrady parc. reg.
KN-C č. XXXX o výmere cca 143 m2 za kúpnu cenu 12.000 EUR s tým, že na odkúpenom pozemku

žalobca zrealizuje na vlastné náklady výstavbu prístupovej komunikácie a odstránenie objektov, ktoré
sa nachádzajú na pozemku. Existencia múru na pozemku nepredstavuje reálnu prekážku prevodu
vlastníctva, lebo múr je príslušenstvom prevádzaného pozemku. Z uvedených dôvodov navrhovali
žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby rodinného
domu súp. č. XXXX na parc. KN-C č. XXXX/X a garáže súp. č. XXX na parcele na parc. KN-C č. XXXX/
X, ktoré sú zapísané na LV XXXX v kat. úz. a Meste R. na ul. N. D.. Žalovaní I./, II./ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku parc. KN-C č. XXXX, záhrady o výmere 1054 m2, zapísaného na LV č. XXXX
v kat. úz. a Meste R., na ul. N. D.. Vykonal dňa 19. 09. 2016 obhliadku sporných nehnuteľností, kde

mal preukázané, že žalobca prechádzal k svojmu rodinnému domu cez pozemky žalovaných I./, II./ s
tým, že na začiatku je elektrická brána, cez ktorú žalobca prechádzal na svoje pozemky a k rodinnému
domu tak, že disponoval diaľkovým ovládaním brány.

5. Okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo nemal preukázané, že by prístup k stavbe žalobcu

nebolomožnézabezpečiťinak.Vychádzalztoho,ževecnébremenoprístupovejcestyjemožnénahradiť
inak,vdanejvecizmluvne,kedyvlastníkstavbymôžecezpozemokprechádzaťnazákladezáväzkového
práva. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca prechádzal ku svojej stavbe cez pozemky žalovaných
s ich súhlasom a spôsobom, ktorý navrhol žalobca. Žalovaní navrhli žalobcovi uzavretie zmluvy o
zriadení bezodplatného vecného bremena v prospech žalobcu ako oprávnenej osoby, spočívajúce v

práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom ako žiadal žalobca. Naproti tomu žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno ako vecné právo s
tým, že váha prechádzajúcich motorových vozidiel nebude obmedzená. Podľa okresného súdu žalobca
nemal dôvod nepodpísať zmluvu, ktorú mu navrhli žalovaní. V prípade potreby prejazdu motorových
vozidiel nad 3,5 tony sa môže uplatniť ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaní I./,

II./ by boli povinní umožniť žalobcovi na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok.
V súvislosti s tým, že žalobca nevylúčil ďalší postup, ktorý mu v priebehu konania navrhli žalovaní,
okresný súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1897/2004 z 20. 07. 2005, podľa ktorého
podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená ani vtedy, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka jeho predaj, prípadne predaj jeho časti vlastníkovi

stavby alebo zriadenie vecného bremena za trhovú cenu. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol
§ 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 3 a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaní I./, II./ boli v konaní
úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.6. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že zamietnutie žaloby
nezabezpečuje žalobcovi nerušené užívanie nehnuteľnosti prístupom k jeho stavbe z verejnej
komunikácie. Súd nesprávne považoval za postačujúce naviazanie práva prístupovej cesty na žalobcu

ako konkrétnu osobu, čo žalobcovi zabezpečuje menšie práva ako mu dáva zákon. Okresný súd
nesprávne vyložil odmietnutie žalobcu uzavrieť so žalovanými zmluvu o zriadení vecného bremena „in
personam“, lebo takáto zmluva by žalobcu pripravila o zákonné práva a nemohla by zabezpečiť trvalý a
právom garantovaný prístup k stavbe. Naproti tomu pri prevode vlastníctva na tretiu osobu by žalobca
ako pôvodný vlastník mal naďalej právo prístupu k stavbe, ktorú by už nevlastnil a nový vlastník by ostal

právne bez prístupovej cesty, a v prípade chýbajúcej vôle zo strany dotknutých vlastníkov pozemku by
musel právo uplatniť na súde. Súd sa vôbec nezaoberal ďalšími ponukami, ktoré navrhli žalovaní počas
konania ako zmluvnú úpravu podmienok výkonu práva žalobcu. Nevysvetlil, prečo odmietnutie týchto
ponúk zo strany žalobcu bolo nedôvodné. Ponuku na novú prístupovú cestu kúpou priľahlého pozemku
od žalovaných nemohol akceptovať, lebo jeho náklady by presiahli sumu 40.000 EUR., čo je hodnota
niekoľkonásobne vyššia ako hodnota ujmy žalovaných, ktorú by utrpeli zriadením vecného bremena.

Súd nemôže zamieňať výkon práva prístupovej cesty vlastníka k stavbe s výkonom práva vlastníka
susediaceho pozemku na prístup na svoje pozemky za účelom údržby alebo obhospodarovania podľa
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde ide o výkon dočasného práva a len v nevyhnutnej miere.
Okresnému súdu žalobca vytýkal, že nesprávne vyhodnotil dôkaz obhliadkou nehnuteľností, z ktorej
je zrejmé, že žiadna prístupová cesta bez zriadenia vecného bremena neexistuje. Dôkazné bremeno

neexistencie inej možnosti prístupovej cesty spočívalo na žalovaných a žalovaní ho neuniesli, lebo
sa im nepodarilo preukázať, že existuje ďalšia možná prístupová cesta k stavbe žalobcu z verejnej
komunikácie. Okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú neboli preukázané. Žalobca prístupovú
cestu vymedzil po ceste, po ktorej vždy vykonávali prístup k stavbe on aj jeho právni predchodcovia.
Ujma, ktorú zriadením vecného bremena vznikne žalovaným je nepomerne menšia, ako keby mal

nanovo vybudovať prístupovú cestu k svojej stavbe. Zamietnutím žaloby bol vytvorený právny stav
neistoty ohľadne určenia inej prístupovej cesty k stavbe. Zamietnutím žaloby súd nerozhodol, ako sa má
žalobca k nehnuteľnosti dostať a odmietol žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. V replike na vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobca uviedol, že navrhované vecné bremeno je
jediná, od roku 1958 používaná prístupová cesta k nehnuteľnosti postavenej na parcele XXXX/X, ktorá
je vo vlastníctve žalobcu, kedy prístupovú cestu na parcele R. vybudovali rodičia žalobcu. Až potom
právni predchodcovia žalovaných vybudovali na parcele XXXX/XX nehnuteľnosť s vedomím, že jediná
prístupovácestavediecezpozemokXXXX.Žalovanívroku2006vstúpilidostavuapodmienokužívania,

ktoré platili a boli rešpektované. Žalovaní už kúpou nehnuteľností nadobudli aj asfaltovú prístupovú
cestu, vybudovanú za prostriedky rodičov žalobcu a túto počas rekonštrukcie ich rodinného domu aj
užívali. Po rekonštrukcii ich rodinného domu vznikla nutnosť cestu opraviť a to tým, že na existujúcu
asfaltovú cestu bola položená zámková dlažby s finančnou spoluúčasťou žalobcu. V čase kolaudácie
svojej stavby žalovaní tvrdili, že realizácia cesty podľa právoplatného stavebného povolenia by bola pre

nich finančne náročná a preto radšej upravili existujúcu prístupovú komunikáciu, ktorú spolufinancovali
aj rodičia žalobcu a žalobca. Žalobca pred podaním žaloby nechal vyhotoviť geometrický plán a návrh
dohody o zriadení vecného bremena, ktorú žalovaní odmietli. Žalovaní počas prvého roka súdneho
konania nenavrhli iný spôsob prístupu ani mimosúdny zmier. Až na výzvu súdu žalobcovia urobili návrh
nazriadenieprístupovejcestynainejčastipozemku,alestálevichvlastníctveatospôsobom,žežalobca

odkúpi časť pozemku, na ktorom mala byť podľa kolaudačného rozhodnutia vydaného pre žalovaných
už od roku 2006 zriadená prístupová cesta pre žalobcu. V návrhu žalovaní neuviedli, akým spôsobom
bude realizovaný prístup cez pozemky ďalších vlastníkov, ktorými sú Mesto R. a majitelia garáží. Súd
by mal hoci aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena,
ktoré by zaťažovalo vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi

stavby prístup ku stavbe v nevyhnutnom rozsahu, čo v napadnutom rozsudku okresného súdu úplne
absentuje. Zriadeniu vecného bremena nebráni ani faktický užívací stav a teda, že žalovaní nebránia
žalobcovivprístupekjehostavbe.PodľarozsudkuNajvyššiehosúduČeskejrepubliky25Cdo/2317/2004
z 30. 08. 2004 podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník
priľahlého pozemku prechod alebo prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo

nejaké právo Vlastník stavby je totiž v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému
môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Vlastník pozemku môže zmluvne zabezpečený prístup
kedykoľvek vypovedať.8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca sa môže domáhať zriadenia vecného bremena
len za podmienky, že prístup si nemôže zabezpečiť inak a bol povinný preukázať, že si nemôže
zabezpečiť prístupovú cestu k stavbe v jeho vlastníctve inak. Ak má vlastník stavby možnosť zriadiť

prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k
priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena zriadiť. Vecné bremeno nevyhnutnej
cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zabezpečený prístup na základe záväzkového práva alebo
môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Ako vyplynulo z konania na súde prvej
inštancie, inou možnosťou pre žalobcu je zriadiť prístup cez pozemok vo vlastníctve Slovenskej

republiky, v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku a ďalšie možnosti, ktoré žalobcovi v
priebehu konania ponúkli na základe zmluvného vzťahu. Žalobca odmietol všetky návrhy žalovaných,
ktorénebolivsúladesjehožalobou.Tvrdeniažalobcuovysokýchnákladochnavybudovanieprístupovej
komunikácie cez pozemok v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku neboli preukázané,
keďže žalobca o tomto variante odmietol rokovať. Žalovaní odhadli náklady prístupu cez pozemky
v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku v hodnote 44.270,- EUR. ďalej žalovaní navrhli

žalobcovi odkúpenie svojich pozemkov na zriadenie prístupovej cesty s hodnotou nákladov 7.875,- EUR.
Žalobca môže prístupovú cestu zriadiť na základe obligačného práva, vecného bremena in personam
alebo kúpou časti pozemku vo vlastníctve žalovaných a to všetko za primeraných trhových podmienok
a bez nutnosti neprimeraných nákladov. Žalobca, ktorý má prístup k stavbe zabezpečený inak,
usiluje navrhovaným zriadením vecného bremena o zlepšenie svojho právneho postavenia. Žalobca

zneužíva skutočnosť, že časť, cez ktorú navrhoval zriadiť vecné bremeno vedie popred dom žalovaných
po zámockej dlažbe, ktorá oddeľuje dom žalovaných od oddychovej zóny pri záhradnom jazierku.
Navrhovaným vecným bremenom by žalobcovi nevznikli prakticky žiadne náklady na vybudovanie
prístupovej cesty, ale hrubým spôsobom by sa zasahovalo do práva žalovaných na súkromie. Z
uvedených dôvodov navrhovali predaj časti svojho pozemku za záhradným jazierkom z opačnej strany.

Skutočnosť, že žalobca by musel vybudovať na tomto úseku vlastnú cestu nie je dôvodom na zásah
do práv žalovaných. Žalobca sa mylne domnieva, že prijatím ponuky žalobcov by sa vzdal žalovaného
práva na zriadenie vecného bremena, lebo z právnej úpravy § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
žalobcovi nijaké práva nevyplývajú. Právo vecného bremena vzniká až rozhodnutím súdu. Vzhľadom
na uvedené žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

9. V duplike na repliku žalobcu žalovaní ďalej uviedli, že právni predchodcovia žalobcu neboli vlastníkmi
pozemku, na ktorom mala byť nimi vybudovaná prístupová komunikácia. Žalobca v konaní o povolení
užívania stavby, ktorá je vo vlastníctve žalovaných nevzniesol námietky, pričom nemožno tvrdiť, že
jeho námietkam by bolo vyhovené. V konaní bolo rozhodujúcou otázkou, či je nevyhnutný zásah do

vlastníckeho práva vo forme zriadenia vecného bremena a táto otázka bola vyriešená preukázaním,
že prístup žalobcu k stavbe možno zabezpečiť aj inak. Žalovaní ponúkli žalobcovi riešiť prístupovú
cestu odpredajom časti ich pozemku parc. KN C č. XXXX za záhradným jazierkom, ktorá hraničí
s miestnou komunikáciou. Žalovaní sú vlastníkmi susediacej garáže vrátane pozemku parc. KN-C č.
XXXX/XX, pričom pre prípad, že by žalobca považoval za potrebné zriadiť prístupovú komunikáciu

dostatočne širokú, aby sa na nej mohli vyhýbaj a otáčať aj nákladné vozidlá, ponúkli žalobcovi na predaj
aj predmetnú garáž s pozemkom. Zopakovali, že žalobca všetky návrhy na zriadenie prístupovej cesty
cez pozemky vo vlastníctve žalovaných odmietol.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379

a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy.

11. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primeranenáklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa§151oods.3Občianskehozákonníka,ktorýnadobudolúčinnosťod01.01.2008,akniejevlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.

12. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že vecné bremeno prístupovej cesty je možné
zabezpečiť inak, lebo žalobca môže cez pozemok vo vlastníctve žalovaných prechádzať na základe
záväzkového práva, ktoré navrhli žalovaní v rozsahu, ktorý sa aj doteraz realizoval v prospech osoby
žalobcu. Naproti tomu žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno ako vecné právo s tým, že váha
prechádzajúcich motorových vozidiel nebude obmedzená. V prípade potreby prejazdu motorových
vozidiel nad 3,5 tony by žalovaní I./, II./ boli povinní umožniť žalobcovi na nevyhnutnú dobu a v

nevyhnutnejmierevstupnasvojpozemokpodľa§127ods.3Občianskehozákonníka.Okresnýsúdvšak
neodôvodnil záver, že žalobca nemal dôvod nepodpísať niektorú zo zmlúv, ktoré na riešenie prístupovej
cesty cez ich pozemok navrhli žalovaní a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého
podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená ani vtedy, ak vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka jeho predaj jeho časť vlastníkovi stavby alebo

zriadenie vecného bremena za trhovú cenu. V tej súvislosti však nehodnotil a neurobil žiadny záver
o tom, či zabezpečenie prístupovej cesty inak je - s prihliadnutím na doterajší skutkový a právny
stav - skutočne alternatívou vylučujúcou zriadenia vecného bremena, ktoré požaduje žalobca. Žalobca
dôvodne tvrdil, že obligačné právo vlastníkovi stavby nepostačuje, a že vlastník stavby je v neistote
ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe iba na základe zmluvy, ktorú môže vlastník pozemku

vypovedať a v prístupe zabrániť.

13. Okresný súd sa uspokojil tým, že právo prístupu žalobcu k stavbe rodinného domu možno
zabezpečiť existujúcim právom žalobcu, ktoré žalobca fakticky aj doteraz ako vykonával vecné bremeno
vzťahujúce sa na jeho osobu a žalovaní toto právo boli pripravení potvrdiť zmluvne. V konaní nebolo

sporné, že žalobca nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie na svoj pozemok, na ktorom
má umiestnený rodinný dom a garáž, ani to, že existujúce právo cesty patriace osobe žalobcu nie je
sporné a v rozsahu, ktorý navrhli žalovaní, mohlo toto právo vzniknúť aj nerušeným výkonom práva. V
súvislosti s tvrdenou možnosťou iného zabezpečenia prístupovej cesty okresný súd neurobil potrebný
záver o tom, či a z akého dôvodu je postačujúce exitujúce právo žalobcu obmedzené iba na osobu

žalobcu, alebo že žalobca má skutočne možnosť realizovať prístup k stavbe iným spôsobom. Okresný
súd žalobu zamietol, preto bol povinný poskytnúť vysvetlenie vyvracajúce tvrdenie žalobcu a skutkový
stav, ktorý bol nesporný. Bol povinný vysporiadať sa tým, ako môže žalobca s prihliadnutím k zisteným
miestnym pomerom teraz alebo v budúcnosti reálne vykonávať svoje vlastnícke práva.

14. V posudzovanom prípade sa žalobca domáha zriadiť právo prechodu a prejazdu, ktoré by bolo
spojené so stavbami v jeho vlastníctve ako právo trvalé, vecné a panujúce vo vzťahu k vlastníckemu
právužalovaných.Zamietnutievecnéhobremenakveci(inrem),spojenéhosvlastníctvomnehnuteľnosti
podľa § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné odôvodniť tým, že prístup k stavbe
má vlastník stavby zabezpečený podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedená právna úprava

obmedzuje vlastníka susedného pozemku (žalovaných) iba dočasne a z presne vymedzených dôvodov
nevyhnutnej údržby, nemôže riešiť trvalý prístup k stavbe, ktorého sa žalobca domáha.

15. Okresný súd ďalej založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalovaní ponúkli žalobcovi predaj časti
svojej záhrady za účelom zriadenia prístupovej cesty za trhovú cenu, a teda aj v tomto prípade môže byť

prístup k stavbe zriadený inak. Uvedené zistenie a záver však v rozhodnutí nie je riadne odôvodnený,
lebo súd neposudzoval toto riešenie z hľadiska trhových podmienok takéhoto predaja, ktorý navrhli
žalovaní, kde je potrebné, aby súd vyhodnotil náklady súvisiace so stavebnými prácami, stavebným
konaním, účelnosť odstránenia existujúcich stavieb a porastov, ktoré tvoria prekážku v navrhovanej
prístupovej ceste (plot a bránička so strany verejnej komunikácie a oporný múr a k nemu navezená

zemina na strane pozemku žalobcu). Okresný súd nedal stranám sporu možnosť vyjadriť sa ani sám
nehodnotil odplatu za zriadenie vecného bremena, ktoré požaduje žalobca. Z uvedených dôvodov bolo
rozhodnutie predčasné a nepreskúmateľné.16. V ďalšom konaní okresný súd vyzve žalobcu, aby upresnil výšku jednorazovej odplaty za zriadenie
vecného bremena a výšku svojich predpokladaných nákladov na zriadenie prístupovej cesty odkúpením
časti pozemku a stavieb vo vlastníctve žalovaných, resp. výšku nákladov žalobcu v prípade ďalších

preberaných alternatív. Vysporiada sa s tvrdením žalovaných, že žalobca môže prístupovú cestu zriadiť
na základe obligačného práva, vecného bremena in personam alebo kúpou časti pozemku vo vlastníctve
žalovaných, a to všetko za primeraných trhových podmienok a bez nutnosti neprimeraných nákladov
zo strany žalobcu. V prípade námietok dôkazným bremenom dotknutá strana sporu predloží sama
alebo prostredníctvom súdu odborné vyjadrenie alebo posudok a súd prvej inštancie tieto protichodné

tvrdenia vyhodnotí. Okresný súd sa bude v konkrétnych súvislostiach zaoberať a zodpovie otázku
prípadného nepomeru medzi nákladmi, ktoré by musel vynaložiť žalobca na zabezpečenie prístupu inak
a zriadením odplatného vecného bremena v navrhovanom rozsahu. Vyhodnotí tvrdenia žalovaných,
že navrhované vecné bremeno by predstavovalo neprimeraný zásah do ich vlastníckych a užívacích
práv, ktoré spochybňuje to, že doteraz výkon práva prechodu a prejazdu znášali a rešpektovali. Okrem
toho, zásah do ich vlastníckych práv zradením vecného bremena je odplatný a musí byť ocenený, pokiaľ

nedôjde k dohode, odborným odhadom alebo posudkom. V odstupujúcej protihodnote je tak zahrnuté
aj obmedzenie súkromia žalovaných na vlastnom pozemku.

17. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.