Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517213950
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517213950.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, proti povinnému W. F., T.. XX.X.XXXX, H. G. XXX, v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 14768/17,

o vymoženie 256,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 12Er/4694/2017-11 zo dňa 25.07.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému
domáha vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 14902/16

zo dňa 03.11.2016. Súd citoval § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným dňa 02.06.2006, je spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej
uviedol, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Rozhodcovská doložka má tak charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania a

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto doložky nemôže byť exekučným titulom, preto súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Citoval § 3
ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoSRK")
a uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné
ustanovenie § 3 ZoSRK, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo, ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný podpísal
rozhodcovskú zmluvu sám a dobrovoľne, mohol ju odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné

zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, z ktorého vyplýva, žepokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom a mohol byť spôsobilým exekučným
titulom. Oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby

exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.VzávereoprávnenýpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3MCdo11/2010
zo dňa 26.09.2011.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v rozhodcovskej zmluve č. 3003111 zo dňa 19.03.2016 ako neprijateľnej podmienky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (Tatra banka, a.s.) a
povinný uzavreli dňa 02.06.2006 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov
a služieb k tomuto účtu. V Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3003111
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 19.03.2016, povinný uznal čo do právneho dôvodu a

výšky záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom.
Dňa 19.03.2016 bola medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská zmluva, ktorá upravovala riešenie
sporov vzniknutých medzi účastníkmi. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 03.11.2016, sp. zn. SRSAspA
14902/16. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2017 a vykonateľnosť dňa 16.03.2017.

8. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

10. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 19.03.2016.

11. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3003111, podpísanej

veriteľomdňa19.03.2016,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušeniealebospory,ktorévzniknú
na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z
tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmäštatút a rokovací poriadok), a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej
zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

18. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s Dohodou o uznaní
záväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,nesvedčíoindividuálnomdojednanírozhodcovskejdoložky,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený

sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nijako nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne
vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd
nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu

prvej inštancie, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).