Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201066
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115201066.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: O. F., D..

XX.X.XXXX, N. A. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor
Šafranko, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 852, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o neplatnosť
právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy
8300026638 zo dňa 16.3.2010 je neplatná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.1.2015 domáhala
„1. určenia, že poplatok 162,10 eura uvedený v bode 8.1. zmluvy o úvere za službu spočívajúcu v

možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.,
2. určenia, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy
8300026638 zo 16.3.2010 je neplatná a
3. povinnosti žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura a to z dôvodu, že na
základe Žiadosti zo dňa 11.3.2010 som žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového
úveru vo výške 990 eur (bod 5. Zmluvy), s počtom splátok 48, s mesačnou splátkou (vrátane úrokov)

50,85 eura, s tým, že zmluvná odmena bude vo výške 1.450,80 eura, teda celková čiastka, ktorú zaplatí
(t.j. úver + zmluvná odmena) bude 2.440,80 eura. Na základe tejto žiadosti jej bola poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit) 660 eur (bod 6.zmluvy) so splatnosťou úveru (počet splátok) 48, mesačná splátka
33,90 eura, so zmluvnou odmenou 967,20 eura, teda celková čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 1.627,20
eura.
Na základe tejto žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300026638 jej žalovaný na účet poukázal 497,90 eura. Žalovaný si ale okamžite započítal poplatok

162,10 eura, čo z úveru predstavuje až 24,56 %. Popri úroku 70,01 %, tak ide o ďalšie plnenie v
neprimeranej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok
podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu
24,56 % z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odložených splátoka nieto ešte ako 24,56 % z výšky úveru. Ako spotrebiteľka ešte ani nevyužila takúto službu a už ju
zaplatila. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby (24,56 % za odklad
splátok) ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby (služba žiadna -

poplatok 162,10 eura). Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol.
Predmetný poplatok je obsiahnutý v čl. 8.1 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (uvedený vo
výške 242,88 eura, stiahnutý z úveru vo výške 162,10 eura). Žalovaným jej skutočne bol poskytnutý
úveru vo výške 497,90 eura, pričom schválená výška úveru bola 660 eur. V zmluve bola uvedená výška
RPMN: 68,39 % a úrok vo výške 70,01 %. Dňa 28.6.2012 jej zo strany žalovaného bol poskytnutý

automatický revolving vo výške 202,94 eura (uvedený v prehľade platieb zo dňa 14.11.2014). Už na prvý
pohľad ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za úveru.
Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku 5Cdo 26/2011. V
predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,01 %), pričom úrokové miery (stanovené Národnou
bankou Slovenka) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok
do 15 rokov, v marci 2010 boli vo výške 12,66 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi

účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Poukazuje na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1M Cdo 1/2009). Nemali by byť pochybnosti
o tom, že neprimeraná výška úrokov je s väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca

dobrým mravom. Bráni sa veľmi neprimeraným zmluvným podmienkam, ktoré by v slušnej spoločnosti
nemali vôbec existovať. Zo strany žalovaného jej bol poskytnutý úver vo výške 497,90 eura a revolving
vo výške 202,04 eura, teda žalovaný jej poskytol 700,84 eura. Žalobkyňa žalovanému doposiaľ na
predmetný úver uhradila 1.228,70 eura.
V súvislosti s neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie

žalovaného o sumu 527,86 eura. Žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 527,84 eura,
ktorú prijal bez právneho dôvodu a ktorú musí vydať“.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu rozporu podanej žaloby v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorých sa podanou

žalobou žalobkyňa domáha. Poukazoval na to, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a v danom
prípade sa účastníci dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov a samotné dojednanie o
výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a preto nie je možné rozhodnúť o neplatnosti
celej odplaty a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. K bodu 8.1. zmluvy o
úvere - služba spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru

žalovaný uviedol, že je potrebné pri jej posudzovaní vychádzať z komplexného posúdenia všetkých
ustanovení tejto dohody. Dohoda o poskytnutí tejto služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik
nie je podmienkou pre vznik zmluvy. Nejedná sa o súčasť úverovej zmluvy, či jej nevyhnutný predpoklad,
podmienku a pod.. Navyše v prípade využitia odkladu splátok sa dlžník vyhne sankciám za omeškanie.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.2.2016 č.k. 19C/16/2015-63 súd určil, že poplatok
162,10 eura uvedený v bode 8.1. zmluvy o úvere za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, je n e p r i j a-
t e ľ n o u zmluvnou podmienkou,
určil, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy

8300026638 zo 16.3.2010 je neplatná
zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku., pričom sa stotožnil so žalobnými dôvodmi čo do skutkových tvrdení tak aj
právnych dôvodov.

4. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.6.2016 č.k.
17Co/93/2016-94 zrušil rozsudok prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým,
že prvostupňový súd skutkový stav zistil nedostatočným spôsobom, keď v návrhu na začatie konania
žalobkyňa tvrdila, že uzavrela zmluvu so žalovaným dňa 16.3.2010, ako to nakoniec požaduje aj
v žalobnom návrhu a prvostupňový súd skonštatoval existenciu, resp. vznik zmluvného vzťahu už

11.3.2010. Tvrdenia o poskytnutí úverového rámca a skutočne čerpaných finančných prostriedkov nie sú
taktiežvsúladeslistinnýmidôkazmi,ktorésanachádzajúvspise,pretoževbode5žiadostioposkytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňa uviedla požiadavky, za ktorých žiada
žalovaného o poskytnutie úveru, pričom v bode 6 tejto listiny je uvedené, ako bola poskytnutá čiastkaúveru/úverový limit žalobkyni za akých ďalších zmluvných podmienok. Teda konštatovanie, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy v rozsahu požadovaných údajov zo strany žalobkyne nie je pravdivé.
Rozhodnutie súdu neobsahuje právne posúdenie veci, len odkazuje na správnosť podaného návrhu. V

takom prípade je potom zistený skutkový stav a žalobný návrh v rozpore.
Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní opätovne uplatnený nárok žalobkyne prejednať,
úplne a náležitým spôsobom a pravdivo zistiť skutkový stav, vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré vo veci boli
vykonané a vec aj právne posúdiť tak, aby bolo jednoznačne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového
súdu vo vzťahu ku všetkým uplatneným návrhom.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.5.2017 č.k. 19C/16/2015-122 bolo rozhodnuté tak, že
„určuje, že poplatok 162,10 eura uvedený v bode 8.1. zmluvy o úvere za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou
podmienkou.
Určuje, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy

8300026638 zo 16.3.2010 je n e p l a t n á .
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobkyni 100 % náhradu trov konania.“

6. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.11.2017
č.k. 17Co/111/2017-143 rozhodol tak, že zrušil prvoinštančný rozsudok v II., III. a IV. Výroku a v
rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s právnym zdôvodnením, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých skutkových okolností súd vychádzal
a akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere je

neplatná. Absentuje tiež akékoľvek skutkové a právne posúdenie veci vo vzťahu k nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaajehorozsahu.PokiaľsúdprvejinštanciepoukázalnarozhodnutieKrajského
súdu v Prešove, nie je ale zrejmé na základe akých skutočností, z akých dôvodov, v akom rozsahu by
sa mali závery vyslovené v rozhodnutí krajského súdu vzťahovať aj na predmetnú vec. Súd konštatoval
existenciu zlého úmyslu na strane žalovaného neposkytnúť žalobkyni ochranu ako spotrebiteľke, ktorý

má vyplývať zo spôsobu uzavretia zmluvy. Nevysvetlil na základe akých skutočností k uvedenému
záveru dospel, z akých dôvodov bola uvedená okolnosť spôsobilá determinovať jeho rozhodnutie vo
veci a aj pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože náležite neodôvodnil, čo je
v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu. Týmto odňal stranám sporu právo konať pred
súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Úlohou súdu prvej

inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti zmluvy
a vydania bezdôvodného obohatenia a rozhodnutie odôvodniť.

7. Súd teda opätovne oboznámil listinné dôkazy pripojené k žalobe žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru, zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru,

stanovisko k žiadosti o vystavenie prehľadu platieb, prehľad platieb, vyjadrenie žalovanej strany,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.9.2015, listinné dôkazy z č.l. 43, oznámenie veriteľa o schválení
úveru, hodnotenie dlžníka z č.l. 45, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z č.l. 46,47, trvalý príkaz na úhradu
z č.l. 48, výpis z účtu z č.l. 49, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
splátkový kalendár ku zmluve o spotrebiteľskom úvere z č.l. 51 a nasl. spisového materiálu, zápisnica o

pojednávaní konanom dňa 21.1.2016, prvoinštančné rozhodnutie zo dňa 11.2.2016, odvolanie žalovanej
strany, druhoinštančné uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.6.2016, zápisnica o pojednávaní
zo dňa 16.3.2017, prehľad o splácaní úveru z č.l. 104,105, zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.5.2017,
prvoinštančné rozhodnutie zo dňa 4.5.2017, odvolanie žalovanej strany, druhoinštačné rozhodnutie zo
dňa 28.11.2017zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.

9.Žalovaný jevedenývObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI,voddieliSro,vovložke22160/
B v predmete činnosti o.i. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

10. Dňa 11.3.2010 vypísala žalobkyňa formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8300026638, v ktorej v bode 5 je uvedené, že žiada žalovaného o poskytnutie
úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru 990 eur, mesačná splátka 50,85 eura,splatnosť úveru, počet splátok, splatnosť deň v mesiaci 48/24, zmluvná odmena /predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 1.450,80 eura, predpokladaná RPMN za
úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru v percentách 70,01 %, priemerná RPMN úver 48,66 % ,

poskytnutá čiastka revolvingu 414,94 eura, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 805,46 eura,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,18 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,97.
V bode 6 tohto formulárového tlačiva nazvanom Údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedená
poskytnutá čiastka úveru 660 eur, splatnosť úveru /počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci/: 48/24,
mesačnásplátkavrátaneúrokov33,90eura,zmluvnáodmena(predstavujecelkovénákladyspotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom) 967,20 eura, RPMN za úver 68,30 %, ročná úroková sadzba
úveru 70,04 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 276,62 eura. Zmluvná
odmena za poskytnutie revolvingu 536,98 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
60,18 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 80,97 %.
Žalovaný zmluvu podpísal 16.3.2010 v Bratislave. Toho istého dňa žalovaný oznámil ako veriteľ
schválenie úveru žalobkyni ako dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300026638 s týmito

údajmi: schválená výška úveru 660 eur, splatnosť úveru: 48 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru:
33,90 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 24.4.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru:
24.3.2014, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania
24, celková výška úveru: 660 eur, RPMN úveru: 68,39 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu
podpísania Zmluvy o RÚ: 48,66 %, schválená výška revolvingu: 350,30 eura, zvýšenie celkovej výšky

úveru po vykonaní revolvingu: 350,30 eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 33,90
eura, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 60,18 %, úverový limit: 660 eur, zmluvná
odmena za poskytnutie úveru: 1.129,30 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm.
a) Dohody o poskytnutí služby: 162,10 eura, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, zmluvná odmena
za poskytnutie každého revolvingu: 536,98 eura, ročná úroková sadzba revolvingu: 80,97 %, dátum

nadobudnutiaplatnostiZmluvyoRÚ:16.3.2010,dátumnadobudnutiaúčinnostiZmluvyoRÚ:16.3.2010.

11. Podľa článku 8 Zmluvy o revolvingovom úvere formulárového tlačiva, bola uzavretá medzi stranami
zmluvy dohoda o poskytnutí služby podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že predmetom
tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení

nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúci v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 242,88 eura a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 110,40 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

12. V zmysle záveru odvolacieho súdu, súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne k špecifikácii
žalobného návrhu, ktorý uviedol, že pri vypracovaní žalobného návrhu vychádzali z tabuľky alebo
prehľadu platieb, ktorý im adresoval priamo žalovaný, z ktorého vyplýva, že dvomi platbami na účet

žalobkyne adresoval čiastku dňa 16.3.2010 vo výške 497,90 eura a dňa 27.6.2012 vo výške 220,94 eura.
Vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, ak si porovná znenie bodu 6 tejto zmluvy, je potom tvrdenie, ktoré
uvádza v žalobe pravdivé a toho sa pridržiava, keďže poskytnutá čiastka mala byť 660 eur, pričom na
účet žalobkyne bolo poskytnutých 497,90 eura, čo presne predstavuje rozdiel 162,10 eura, ktorých je
v bode 8.1 uvedený, resp. síce uvedený nie je v tejto výške, ale poskytnutý nebol, čiže o takúto sumu

poskytli menej a neskôr poskytli revolving, ktorý sa tiež nezhoduje s čiastkou, ktorá mala byť podľa
zmluvy poskytnutá 276 eur, ale iba 220,94 eura.
Iné tvrdenia ani sama žalovaná strana nejakým spôsobom nepreukázala, čiže sa naďalej pridržiava
týchto dôkazov a na základe nich zotrváva na ich tvrdeniach. Dôvod, prečo bola vo výške 220,94
eura vyplatená táto čiastka žalobkyňa nevie uviesť, žiadnym spôsobom to neozrejmila, vychádza zo

skúseností aj z iných konaní, keď tento rozdiel predstavuje určitý poplatok, ktorý si stiahne dodávateľ a
neuvedie dôvod, prečo takto urobil. Je to samotná tabuľka zo strany žalovaného, kde je to uvedené,
že oni sami takúto výšku evidujú. Odkiaľ sumu 936,62 eura žalovaný zobral, nevie, dokonca ani to
nevyplýva ani z tohto prehľadu, ktorý sa týka predmetnej zmluvy, tam sú ako kredity iba dve sumy a to,
keby si mal započítať na inú zmluvu a pod., by to malo byť v tomto prehľade nejako uvedené.

13. Súd prípisom požiadal žalovanú stranu, aby s poukazom na právny záver odvolacieho súdu
vyslovený na str. 3 uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.6.2016 a s prihliadnutím na prednes
právneho zástupcu žalobkyne a na nimi podané vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 10.7.2015, kdena strane 4 uvádza žalovaný, že k „tvrdeniam žalobcu ohľadne sumy úveru, ktorá mu bola poskytnutá je
potrebné zdôrazniť, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 936,62 eura. Úver bol pritom poskytnutý
nasledovne:

a) Časť vo výške 235,82 eura bola poskytnutá v rámci započítania so záväzkom žalovaného podľa
dohody o poskytnutí služby (t.j. došlo k úhrade záväzku žalobcu z danej zmluvy v uvedenom rozsahu).
b) Časť vo výške 700,80 eura bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu žalovaného.“, keďže z
predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby úver bol poskytnutý v takej výške a takýmto spôsobom,
o predloženie listinných dôkazov na preukázanie tejto skutočnosti, aby bolo možné presne ustáliť, aká

suma bola poskytnutá žalovanej z titulu predmetnej žiadosti o poskytnutie úveru a akú sumu napokon
uhradila.
Na výzvu súdu žalovaná strana zaslala kartu klientky Margity Ruskovej, z ktorej vyplývajú tieto údaje:
nominálna výška pôžičky 1.627,20 eura, súčet nominálov revolvingov 887,28 eura, dĺžka pôžičky: 48,
poplatkyzaodkladyazníženie:0,nominálycelkom2.514,48eura,dátumžiadosti11,3.2010,poskytnutá
čiastka 660 eur, poskytnuté celkom 936,62 eura, počet jednoduchých revolvingov 1, dátum podpisu

klientom 11.3.2010, vyplatená čiastka 497,90 eura, vyplatené vrátane revolvingov 784 eura, splatené
1.228,70 eura, zostáva doplatiť 1.212,10 eura, zostáva doplatiť istina 486,70 eura.
Po odrátaní sumy 497,90 eura, ktorú v karte klienta žalovaný uvádza ako vyplatenú čiastku od sumy
splatené 1.228,70 eura, zostáva rozdiel 527,86 eura.

14. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „predmetnú zmluvu uzatvárala v marci 2010, všade boli reklamy
na túto spoločnosť. Zatelefonovala tam, dohodla si s pracovníčkou stretnutie, kde vypísala tlačivo,
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Prišla so svojou predstavou, že by potrebovala požičať
1000 eur. V tom čase jej dcéra mala 22 rokov, študovala na vysokej škole, výživné od otca nedostávali,
ona je invalidná dôchodkyňa. Vtedy mala invalidný dôchodok vo výške 290 eur, čo bol jej jediný príjem.

Pani, ktorá s ňou spisovala túto zmluvu, vypísala prvé dve časti s tým, že jej dala tlačivo, kde mala ona
vypísať údaje ohľadom nej a ísť to potvrdiť na mestský úrad, ako aj potvrdiť podpis na tomto tlačive.
Potom ako jej toto tlačivo vyplnené priniesla a následne na to jej už poštou prišla zmluva. S tou pani
zamestnankyňou žalovaného sa nerozprávala o tých zmluvných dojednaniach. Finančné prostriedky
potom dostala s určitým odstupom od času, kedy jej bola poštou doručená zmluva a ostatné písomnosti,

avšak ani jej neprišla celá suma 660 eur, ktorá jej bola schválená, prišla jej len suma 490 eur. Celý úver,
ktorý jej bol poskytnutý riadne splatila. Čo sa týka zmluvnej podmienky, ktorej určenia neprijateľnosti sa
touto žalobou domáha, nebolo jej vysvetlené, o čo sa vlastne jedná a aké konkrétne zmluvné dojednania
v súvislosti s touto zmluvou podpisuje. Ako účel čerpania úveru je uvedená rekonštrukcia nehnuteľnosti.
Pokiaľ je ako účel čerpania úveru uvedená rekonštrukcia nehnuteľnosti, ona nič také nehovorila. Na

otázku súdu uviedla, že má základné vzdelanie“.

15. Z výsluchu svedkyne Heleny Jurčišinovej, ktorá jednala v tomto prípade so žalobkyňou súd zistil, že
„pani Rusková povedala sumu, ktorú si chce zobrať tých 990 eur s tým, že by to zaplatila v priebehu
2 rokov. Ona teda zobrala tabuľky, ktoré mala, zadala tú sumu 990 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov a

všetky tie ostatné údaje, ktoré sú tam v číslach vypísané z tejto tabuľky zistila. Pokiaľ sa má vyjadriť k
tomu, čo predstavovala zmluvná odmena, resp. prečo bola v takej výške a prečo bola predpokladaná
RPMN v takej výške a poskytnutá výška revolvingu 414,94, ona tieto čísla nevie vysvetliť a ani jej to
nevysvetľovala, ona im tiež nerozumela, v podstate len vypísala tieto údaje, čo jej z tej tabuľky, čo mala
vyšlo a napísala do tej žiadosti. Tú žiadosť poslala na Profi Credit, potom žiadnu spätnú väzbu nemala,

ani nevie, koľko jej schválili, ako jej schválili, ona už naspäť tieto zmluvy nedostávala“.
Na otázku či vie o tom, že v texte zmluvy je uvedený aj poplatok za odklad max. akýchkoľvek 3 splátok a
či o tom so žalobkyňou hovorila uviedla, že „povedala pani Ruskovej, že si môže odložiť max. 3 splátky,
ale nepamätá si, že by to malo byť za nejakú sumu alebo že to bolo povedané, že to bude za to nejaký
poplatok. Ona nevie, vypisovala na tomto tlačive a dohodla so žalobkyňou len to, resp. vypisovala som

len to, čo je uvedené v tlačive v časti uvedenej č. 5, údaje o požadovanom revolvingovom úvere“.

16. Podľa splátkového kalendára zo dňa 30.9.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300026638
mala žalobkyňa platiť 51 splátok a to nasledovne:
č. splátky 1 - 17 vo výške 20,15 eura splátka úroku, 13,75 eura splátka istiny, výška splátky 33,90 eura,

č. splátky 18. - 20. od 24.9.2011 do 24.11.2011 nemali byť zaplatené a následne mala platiť od č. splátky
21.splátky so splatnosťou 24.12.2011 až po splátku 51. splatnú 24.6.2014 po 33,90 eura, úrok 20,15
eura, splátka istiny 13,75 eura.17. Podľa splátkového kalendára zo dňa 2.7.2012 v zmysle bodu 4 k revolving zmluvných dojednaní
zmluvykrevolvingovomúvereč.8300026638zodňa16.3.2010bolnavýšenýžalobkyniúver.Nazáklade
toho jej bol upravený splátkový kalendár nasledovne: 1.splátka - 17.splátka vo výške 21,91 eura - splátka

úroku,11,99eura-splátkaistiny,výškasplátky33,90eura,18.-20.splátkasplatná24.9.2011-24.11.2011
nebola určená, ďalšie splátky od 21.splátky splatnej 24.12.2011 - 75.splátka splatnú 24.6.2016 boli vo
výške 33,90 eura a pozostávali zo splátky úroku 21,91 eura, splátky istiny 11,99 eura.

18.Podľa prehľadu o priemerných úrokových mierach u nových obchodov spotrebiteľských úverov zo

stránky www.nbs.sk , v marci 2010 bola priemerná úroková miera u úverov do 1
roka 6,10 % a od 1 do 5 rokov 10,48 % a nad 5 rokov 14,79 %, čo znamená, že v zmluve dohodnutá
úroková sadzba 70,01% je viacnásobkom každej z týchto úrokových mier.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

20. Predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu ako aj vydanie bezdôvodného
obohatenia z tohto absolútne neplatného právneho úkonu, ktoré nároky je potrebné posúdiť podľa
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka najmä upravujúcich

práva a povinnosti zo spotrebiteľských zmlúv a neprijateľné zmluvné podmienky.

21. Samotnú zmluvu resp. posúdenie prípadných práv a povinností účastníkov z tejto zmluvy resp.
právneho úkonu súd posudzoval podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenia novelizovaného § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ

sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustálenej praxe súdov / napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19,
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí
byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi

účastníkmi zmluvy, pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

23. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie

je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom

najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za

užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právnyúkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do
rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).

Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol
meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by

sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto

toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71)“.
Kedže dohodnutá úroková sadzba je niekoľkonásobkom priemerných úrokových sadzieb a jej výška
70,01% je jednoznačne úžernou a odporujúcou dobrým mravom, preto tento právny úkon je absolútne
neplatný v zmysle § 39 OZ.

24. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vzhľadom na to, patria žalobkyni nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v rozdiele
medzi prijatými sumami a zaplatenými sumami, čo predstavuje sumu, žalobkyňou uplatnenú.

Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

27.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdtedarozhodolpodľatýchtoustanovenítak,ževcelomrozsahu
úspešnej žalobkyni priznal 100% nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.