Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209874
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616209874.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: S. I., E. XX.XX.XXXX, I.
XXX XX A. Č.. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie škody v sume 800,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 800,64 Eur, úrok z omeškania 5 % z dlžnej sumy
od 19.12.2005 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.08.2016 žiadal zaviazať žalovaného na

zaplatenie sumy 800,63 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od
19.12.2005dozaplateniaanáhradutrovkonania.Vžalobetvrdil,žedňa27.10.2005bolamedzistranami
sporu uzavretá Zmluva o úvere č. 6460471, na základe ktorej žalobca (veriteľ) poskytol žalovanému
(dlžníkovi úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 335,92 Eur, t. j. spolu 800,63 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 9 mesačných splátkach
po 88,96 Eur, počnúc dňom 14.11.2005. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému viackrát upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené
upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v
zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok,
dlh žalovaného sa stal dňa 19.12.2005 splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému
podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného
oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal
finančnéprostriedky,čovyplývazúdajovuvedenýchvžiadostioúvervčasti„Mesačnépríjmyavýdavky“.

Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver
splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.4. Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č. k. 2T/114/2009-56 zo dňa 01.06.2009 uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojím nárokom na náhradu spôsobenej

škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2009 a
vykonateľnosť dňa 29.07.2009. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

5. Žalovaný má evidovaný pobyt v registri obyvateľov, súd mu doručil žalobu, prílohy k žalobe, poučenie,
potvrdenie o podanej žalobe, uznesenie na vyjadrenie k žalobe spôsobom podľa § 106 ods. 1 písm. a)

zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) dňa 19.01.2017. Žalovaný vyjadrenie
nedoručil.

6. Pojednávania dňa 05.09.2018 sa žalobca nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil. Súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu.

7. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, prečítaním žaloby, trestného rozkazu Okresného
súdu Lučenec č.k. 2T/114/2009-56, podstatného obsahu všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
zmluvy o úvere, podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/114/2009,
výsluchom žalovaného a listín tvoriacich súdny spis, zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Csp/26/2016-60 zo dňa 15.03.2017 súd žalobu
zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalobcu
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/259/2017-77 zo dňa 03.07.2018 rozsudok súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/114/2009-56 zo dňa 01.06.2009 mal súd
preukázané, že žalovaný bola uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1

Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že: „27.10.2005 prostredníctvom mandatára C. L. uzatvoril
v P. úverovú zmluvu č. 6460471 so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na sumu 14.000,- Sk, ktorú sa
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 10.120,- Sk v pravidelných mesačných splátkach
po 2.680,- Sk počnúc dňom 14.11.2005, pričom pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojich
finančných záväzkoch a neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil škodu spoločnosti Pohotovosť s.r.o.

Bratislava vo výške 14.000,- Sk (464,71 Eur).“ Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2009
a vykonateľnosť dňa 29.07.2009. Žalobca bol v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojim
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, žalovanému bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému
výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v

trvaní 1 (jeden) rok.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/114/2009, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka
- poškodeného C. L., E.. XX.XX.XXXX - zástupkyne žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že táto na
výsluchu dňa 28.07.2006 uplatnila voči žalovanému náhradu škody vo výške 800,64 Eur (24.120.- Sk).

12. Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 27.10.2005 mal súd preukázané, že
žalovaný - dlžník uzatvoril so žalobcom - veriteľom zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 464,71 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 335,92
Eur, spolu 800,63 Eur v 9 mesačných splátkach po 88,96 Eur počnúc dňom 14.11.2005.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver splácať
riadne a včas, zosplatnil úver ku dňu 19.12.2005.

14. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení účinnom ku dňu 21.09.2007 každý

je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

17. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov

osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437 resp. v ďalších ustanoveniach
Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej
zodpovednosti je: 1.protiprávny úkon, 2.spôsobenie škody, 3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,

vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže vzniknúť aj z porušenia iných povinností
uložených zákonom, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať na prípady záväzkovej aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za
škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať

náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku
1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu zo záväzkovo-právneho
vzťahu alebo o povinnosť uloženú zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinností)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
zákonného ustanovenia. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu
treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemusaobjektívnemuprávuakuškodeakokvýsledkutohtokonania.Príčinnousúvislosťoutreba

rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medi porušením
právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná
škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti

za škodu. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou
škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate
o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti

dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza
do úvahy.

19. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že uzatvoril
zmluvu o úvere, pričom musel vedieť, že poskytnuté finančné prostriedky musí vrátiť spolu s príslušným

poplatkom a už v čase podpisu zmluvy vedel, že tak neučiní. Porušil tým povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o úvere a zároveň sa dopustil aj prečinu úverového podvodu. Týmto konaním bola žalobcovi
spôsobená škoda - skutočná škoda vo výške 464,71 Eur, ktorú sumu žalobca formou úveru žalovanému
reálne poskytol, čím sa zmenšil jeho majetok, ako aj ušlý zisk 335,92 Eur, o ktorú sumu nedošlo
k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku žalobcu - poškodeného. Spolu žalobcovi vznikla škoda vo výške

800,64 Eur. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že keby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy
o úvere, žalobca by získal sumu 800,64 Eur. Žalovaný si povinnosť poskytnutý úver vrátiť nesplnil, preto
vznikla žalobcovi škoda vo výške 800,64 Eur. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel.

20. Súd súčasne priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania.

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR

č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sa platia až do
zániku pohľadávku splnením (§ 559 Občianskeho zákonníka).

22. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

23. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej istiny v súlade s § 216 ods. 2 C.s.p.

odo dňa splatnosti úveru t.j. dňa 19.12.2005 do zaplatenia.

24. V súlade so závermi uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14Co/259/2017-77 súd spor
neposudzovalakospotrebiteľskývzhľadomnaprotiprávnekonaniežalovaného,ktorýsadopustilprečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, preto mu súd nemohol poskytnúť ochranu

spotrebiteľa, nakoľko by došlo ku zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane
žalovaného.

25. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením

súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.