Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200585
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114200585.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Virtuálny správca budov s.r.o., so
sídlomJarková31,08001Prešov,IČO:44526890,zastúpenéhoadvokátomJUDr.MartinomStaroňom,
so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému U. W., A.. XX.X.XXXX, W. A.. X. P.Á. X, XXX XX
F.Š., zastúpeného spoločnosťou h & h partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mäsiarska 6,

040 01 Košice, IČO: 44 323 760, o zaplatenie 291,94 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28/51/2014 - 196 zo dňa 14.11.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„žalobu v časti 33,16 Eur z a s t a v u j e ,
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 258,78 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,
zamieta žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 22,94 Eur,
žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 64 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorým bol pôvodne Spravbytkomfort, a.s., sa
žalobou zo dňa 10.1.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 291,94 eura,
penále 22,94 eura, žiadajúc taktiež, aby mu uložil zaplatiť trovy s konaním mu vzniknuté. Po späťvzatí
žalobného návrhu v časti o zaplatenie sumy 33,16 eura, domáhal sa titulom istiny len čiastky 258,78
eura, na požiadavke o zaplatenie penále zotrval.
Dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná bolo to, že žalovaný neuhrádza žalobcovi ako správcovi bytu v

bytovom dome na ulici A. X. P. X Q. F., platby za užívanie bytu vo výške, v ktorej by ich uhrádzať mal.
Jedná sa o obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, kde predpisy v jednotlivých mesiacoch roka 2012 boli
vyššie, než v akej výške ich žalovaný uhrádzal, čo žalobca vyčíslil takto:
- 1/2012 - predpis 66,59 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,00 Eur,
- 2/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,
- 3/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,

- 4/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,
- 5/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,
- 6/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,
- 7/2012 - predpis 67,21 Eur, platba 46,59 Eur, rozdiel 20,62 Eur,
- 8/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 57,27 Eur, rozdiel 15,16 Eur,
- 9/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 44,69 Eur, rozdiel 25,74 Eur,

- 10/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 44,69 Eur, rozdiel 25,74 Eur,
- 11/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 46,22 Eur, rozdiel 24,21 Eur,- 12/2012 - predpis 70,43 Eur, platba 46,22 Eur, rozdiel 24.21 Eur.

Po začatí konania súd uznesením zo 4.9.2015 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu

Spravbytkomfort a.s. vstúpil nový žalobca, a to Virtuálny správca budov s.r.o. z dôvodu dohody o
odovzdaní správy bytového domu na ulici A. X. P. X Y. X, vrátane dohody o prevzatí pohľadávky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že si nie je vedomý
toho,žebySpravbytuniečodlhoval.Všetkosazačalovroku2010,kedyakciováspoločnosťpodpísalaso
Správou bytov, s.r.o. komisionársku zmluvu. Podľa neho to však bolo protizákonné, pretože ako vlastníci

na to nedali súhlas. Podľa neho podľa zmluvy, ktorú má on uzavretú so Spravbytom, nie je možné,
aby správca preniesol tieto práva na niekoho iného. V roku 2010 zvolala Správa bytov schôdzu celého
bytového domu s tým, že sa navýši o 100 % fond opráv. Podľa jeho názoru na to však „eseročka“ nebola
oprávnená, pretože to nebol správca, správcom je Spravbyt, akciová spoločnosť, nie spoločnosť s
ručením obmedzeným. Keďže sa konalo protizákonne a vlastníci boli uvedení do omylu, preto nesúhlasil
s navýšením do fondu opráv. Žalovaný zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytového domu z roku 2010

namietal, namietal počet prítomných vlastníkov bytov, žiadal predloženie originálu zápisnice z tejto
schôdze.
Z vykonaného dokazovania, kópie zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu A. X. P. súd zistil, že ako prítomní na schôdzi boli označení za SPRAVBYTKOMFORT,
a.s. - P., technik správy budov a G.. U. T., technik stavebných činností a investícií, za Prvú stavebnú

sporiteľňu U. D.. Prítomní podľa prezenčnej listiny boli aj vlastníci bytového domu A.. X. P. X až 5. V bode
1predmetnejzápisnicesauvádza,žeschôdzuzvolalsprávcabytovSPRAVBYTKOMFOT-Správabytov
s.r.o., ako správca bytového domu na ulici A. - 5. V zápisnici na č.l. 8 je zvýšenie príspevku do fondu
opráv a údržby, kde je uvedené, že prítomní vlastníci bytov na domovej schôdzi odsúhlasili zvýšenie
do fondu opráv a údržby z pôvodných 0,33 eura na m2 na 0,60 eura na m2. Navýšený fond opráv a

údržby bude prerozdelený 0,3 eura do FO a ďalšie 0,3 eura odvod do Prvej stavebnej sporiteľne. Počet
hlasujúcich 46, proti 1, zdržalo sa 0. V zápisnici bolo konštatované, že predložený návrh bol schválený
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytového domu.
Súd prvej inštancie mal žalobný návrh, s výnimkou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 22,94
eura, ktorý žalobca nepreukázal, za dôvodný, aj keď nemal k dispozícii originál zápisnice zo schôdze

vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na A. X. P. zo dňa 7.5.2010, len jeho kópiu,
vychádzal z toho, že k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Z kópie zápisnice
vyplýva, že schôdzu zvolal Spravbytkomfort a.s.. Ak žalovaný poukazoval na bod 1 zápisnice, kde
je uvedený Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o., súd túto skutočnosť nepovažoval pre výsledok
konania za relevantnú. Relevantnou sa javí len skutočnosť, kto schôdzu zvolal a viedol (zástupcovia

Spravbytkomfort, a.s.), a či bolo alebo nebolo odsúhlasené navýšenie do fondu opráv, to mal súd zo
zápisnice za preukázané. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal to, že pôvodný žalobca uzavrel
so spoločnosťou Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o. komisionársku zmluvu, neznamená to, že by sa
Spravbytkomfort, a.s. vzdal práva vykonávať správu bytu žalovaného. Konaním nebolo preukázané, že
by si neplnil povinnosti správcu. Je to však žalovaný, ktorý svoje povinnosti porušil, keďže správcovi

neplatil všetky platby. Podľa súdu prvej inštancie konanie žalovaného bolo rozporné, keďže poplatky za
správu bytu uhrádzal, jediným problémom bolo to, že nie v takej výške, v akej mal uhrádzať v zmysle
zápisnice zo 7.5.2010. Preto súd prvej inštancie žalobe, čo sa týka žiadanej istiny, po späťvzatí v časti
o 33,16 eura, vyhovel a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Pri právnom posúdení poukázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. s

konštatovaním, že ide o znenie účinné v rozhodnom období - § 8a ods. 1 veta prvá, § 8b ods. 1 veta
prvá, ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 veta prvá a druhá, § 14 ods. 1, 2 a na ustanovenie Občianskeho
zákonníka - § 544 ods. 1, 2, poukázal taktiež na § 20 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách
konania, pričom ako odvolací dôvod uviedol to, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava
svojich doterajších vyjadrení a tvrdení. Podľa žalovaného súd sa nevysporiadal s otázkou aktívnej

legitimácie žalobcu, vecnú legitimáciu namietal, ale súd ju nijakým spôsobom nevyhodnotil. Súd prvej
inštancie v rozsudku citoval ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. v znení, ktoré bolo účinné do 30.6.2007.
V rozhodnom období, za rok 2012, platí iná úprava, v zmysle ktorej žalobca mohol správu uskutočňovať
len v mene a na účet vlastníkov a takýmto spôsobom mohol aj vymáhať nedoplatky vlastníkov bytov, t.j.v mene vlastníkov a nie vo svojom mene. Žalobca však žalobou podal vo svojom mene a nie v mene
vlastníkov bytov. Ako žalobca mali byť uvedení vlastníci bytov, ktorých zastupuje správca v konaní pred
súdom, t.j. koná v ich mene. Správca ako žalobca sa tak dostal do pozície, ako keby mu pohľadávka

voči žalovaným patrila, a tak sa aj počas konania správal, čo je neprípustné. Žalovaný preto namietal
aktívnu legitimáciou žalobcu.
Žalovaný poukázal aj na to, že v priebehu konania došlo k zmene v pozícii žalobcu (výmena správcov
v konaní), a to nie na základe toho, že došlo k prevodu správy, ale na základe toho, že bývalý
správca postúpil pohľadávku na nového správcu, to znamená, že bývalý správca nakladal so žalovanou

sumou ako so svojou pohľadávkou, a nie s pohľadávkou vlastníkov. Správca ale nemôže postupovať
pohľadávky vlastníkov, ale len svoje pohľadávky. Nedoplatky vlastníkov nie sú pohľadávkou správcu, ale
pohľadávkou ostatných vlastníkov bytov. Aj pre uvedené namietol opätovne aktívnu legitimáciu žalobcu.
Žalovaný namietal, že počas celého konania mu nebol predložený žiaden originál zápisnice, z ktorej by
malavyplývaťjehopovinnosť,akosúduviedol,platiťzvýšenýpríspevokdofonduoprávaúdržby,čomalo
byť odhlasované na schôdzi 4.5.2010. Žalovaný tak nemal nikdy možnosť overiť si správnosť tvrdenia

žalobcu. Nebol mu tým predložený rozhodujúci dôkaz preukazujúci nárok žalobcu. Súd pochybil, ak si
zápisnicu nevyžiadal, pracoval len s kópiou, pri ktorej sa žalovaný nevie vyjadriť k správnosti. Obrana
žalovaného spočívala aj v tom, že nedošlo k platnému navýšeniu preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv, nakoľko schôdza vlastníkov neprebehla v súlade so zákonom - hlasovanie, počet
prítomných vlastníkov a iné. Súd sa vôbec nezaoberal skutočným zvolaním a priebehom schôdze

vlastníkov. Žalovaný viackrát poukázal na tú skutočnosť, že správanie predchádzajúceho správcu
(bývalého žalobcu - Spravbytkomfort, a.s. Prešov) bolo protizákonné, čo potvrdila tak prokuratúra,
ako aj obchodná inšpekcia. Bývalý správca previedol správu bytov v rozpore so zákonom na svoju
dcérsku spoločnosť (Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o.) na základe komisionárskej zmluvy. Tento
nový “správca“ začal vykonávať správu bytov, zvolávať a viesť aj schôdze vlastníkov bytov. Po tom,

ako štátne inštitúcie zistili závažné porušenia zákona o správe bytov a nebytových priestorov, bývalý
správca ukončil činnosť dcérskej spoločnosti a pre istotu túto spoločnosť aj zrušil. Žalovaný preto žiadal
odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,

rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci zo správne a dostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Pokiaľ žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, poukázal na právne
závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/471/2012 zo 17.6.2013, v ktorom
sa súd zaoberal ust. § 8b zákona č. 182/1993 Zb. so záverom, že v konaní pred súdom správca, tak v
znení platnom do 30.6.2007, ako aj po 1.7.2007, koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich

mene), a preto v konaní mu nechýba aktívna vecná legitimácia.
Žalobca taktiež poukázal na to, že z dohody o odovzdaní správy bytového domu na ulici A. X. P. X Y. X Q.
F. zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že na základe kvalifikovanej výpovede zmluvy o výkone správy zo strany
správcu Spravbytkomfort, a.s. Prešov došlo k ukončeniu výkonu správy ku dňu 31.5.2015 spoločnosťou
Spravbytkomfort, a.s. Prešov a od 1.6.2015 správu predmetného bytového domu vykonáva žalobca.

Na základe tejto dohody došlo aj k prevodu pohľadávok uvedených v preberacom protokole. Poukázal
na ust. § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého dňom ukončenia správy prešli všetky
práva a povinnosti na nového správcu. V danom prípade nešlo o postúpenie konkrétnej pohľadávky,
a už vôbec nie o postúpenie pohľadávky bývalého správcu, ale o prevod správy bytového domu z
bývaléhosprávcubytovéhodomunanovéhosprávcu,tedapozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,

s ktorou právne podpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Virtuálny
správca budov, s.r.o. vstúpil na miesto žalobcu Spravbytkomfort, a.s. Prešov v predmetnom súdnom
spore, ktorý bol aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. Pokiaľ žalovaný namietal, že počas celého konania mu nebol predložený
originál zápisnice, uviedol, že žalobca v konaní predložil kópiu zápisnice, z ktorej jednoznačne vyplýva

zvýšenie príspevku do fondu opráv a údržby z pôvodných 0,33 eura na m2 na 0,60 eura na m2. Návrh
bol na schôdzi schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytového domu v počte 46 z celkového
počtu 47 hlasujúcich, t.j. k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Žalobca preto žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a uložil
žalovanému nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len “odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru

o neexistencii predpokladov pre to, aby bolo možné rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a s
ním súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdiť.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd
na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní. (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o tom, že žalobca nebol
aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby. Uvedené namietal aj v priebehu konania. S touto jeho

námietkou sa súd prvej inštancie správne nevysporiadal a vo vzťahu k tejto jeho námietke vychádzal
zo znenia takého zákonného ustanovenia, ktoré nebolo platné v rozhodnom období. Naviac podľa neho
subjekt, ktorý od začiatku konania nemal aktívnu vecnú legitimáciu, postúpil pohľadávku, ktorá mu
nepatrila, na nového žalobcu. Súd nevykonal dôkaz listinou v takej forme, v akej žiadal, t.j. originálom.
Žalovaný tak nemal možnosť vyjadriť sa k správnosti priebehu schôdze, ktorý mal byť zaznamenaný v

zápisnici. Zvolanie a priebeh tejto schôdze namietal, v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie touto
jeho námietkou vôbec nezaoberal.

8. Zo zápisníc o pojednávaniach, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 4.2.2015 a
1.4.2015vyplýva,žežalovanýcestousvojhoprávnehozástupcunamietal,žežalobcanepredložiloriginál

zápisnice zo 4.5.2010 zo schôdze vlastníkov bytov. Uviedol, že nevidel menný zoznam vlastníkov bytov,
nevie čo bolo prefotené. Dôkazné bremeno, listinu, z ktorej žalobca uplatňuje nárok, žalobca nepredložil.
Kópiu žalovaný spochybňuje.

9. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, z akého dôvodu nebol v konaní vykonaný dôkaz listinou vo

forme, ktorá by podľa žalovaného mala spĺňať náležitosti riadneho dôkazného prostriedku. Na č.l. 57 aj
183 spisu je fotokópia zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu A.
X. P. a zástupcov Spravbytkomfort, a.s., ktorá sa mala konať dňa 4.5.2010. Ide o zápisnicu zo schôdze,
ktorú mal zvolať správca bytov Spravbytkomfort - správa bytov, s.r.o. Prešov. Z rozsudku súdu prvej
inštancie nevyplýva, prečo nebol vykonaný dôkaz originálom zápisnice, ako žiadal žalovaný. Nevyplýva

z neho ani to, že by sa súd prvej inštancie zaoberal tou okolnosťou, či k nej nemal byť pripojený zoznam
prítomných s ich podpismi. Z rozsudku nie je taktiež zrejmé to, že by sa súd prvej inštancie zaoberal
okolnosťami, za ktorých došlo k zvýšeniu príspevku do fondov opráv a údržby bytového domu, t.j.
okolnosťami súvisiacimi so zvolaním schôdze. Za tejto situácie sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný
záver súdu prvej inštancie o tom, že k navýšeniu do fondu opráv došlo legitímnym spôsobom. Vo vzťahu

k týmto namietaným skutkovým okolnostiam bola odvolacia argumentácia žalovaného relevantnou.

10. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný k podaniu žaloby, a už z toho
dôvodu mala byť žaloba zamietnutá, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že súd prvej inštancie citoval
ust. § 8b veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. v znení, ktoré bolo účinné do 30.6.2007. V čase podania

žaloby na súd, ako namietal žalovaný, bolo znenie tohto zákonného ustanovenia pozmenené, čo
bolo realizované novelou zákona, konkrétne zákonom č. 268/2007 Z.z.. V zmysle novelizovanej úpravy
účinnej od 1.7.2007 je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytu a
nebytových priestorov v dome a na ich účet je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom. Toto znenie ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je

vyjadrením princípu priameho zastúpenia, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe koná sám, ale v
mene a na účet osôb, ktoré zastupuje, t.j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôsledku priameho
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpeným. Vychádzajúc z uvedeného, odvolacia
námietka žalovaného relevantnou nebola, aktívna legitimácia žalobcu danou bola.

11. Nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej malo byť neplatným
postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov ako pôvodného žalobcu, na
Virtuálneho správcu budov, s.r.o.. Zo spisu vyplýva (dohoda na č.l. 168 spisu), že medzi spoločnosťou
Spravbytkomfort, a.s. Prešov a Virtuálnym správcom budov, s.r.o. došlo k dohode o odovzdaní správybytového domu na ulici A. X. P. X Y. X Q. F. súpisné číslo XXXX, pričom v zmysle tejto dohody
odovzdávajúcim je Spravbytkomfort, a.s. Prešov a preberajúcim je Virtuálny správca budov, s.r.o.. Z
dohody vyplýva, že správu domu od 1.6.2015 bude vykonávať Virtuálny správca budov, s.r.o. Prešov.

12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného
vo vzťahu k ním tvrdenej absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnosťou postúpenia
pohľadávky za nedôvodné. Z dôvodu nepreskúmateľnosti v zmysle odstránenia pochybností o
okolnostiach navýšenia príspevku do fondu opráv a údržby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, a to vo vzťahu k odvolaním napadnutému vyhovujúcemu výroku rozsudku a s ním súvisiacemu
výroku o nároku na náhradu trov konania.

13. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, zaoberať sa bude
okolnosťami súvisiacimi s rozhodovaním o zvýšení príspevku vlastníkov bytov do fondu opráv a údržby

vovzťahukobdobiu,nárokzktoréhojepredmetomkonania.Tietookolnostiprávne posúdipodľaprávnej
úpravy platnej v rozhodnom období a vo veci rozhodne.

14. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov celého konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.