Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/376/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808217321
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3808217321.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne O. G., bytom V. X/X, K., v
konaní právne zastúpenej advokátom JUDr. Pavelom Babiakom, AK so sídlom ul. Švéniho 6, Prievidza,
proti žalovanému I. G., bytom V. XX/X, K., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom
Štrbíkom, AK so sídlom Námestie slobody 22, Prievidza, o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. septembra
2017, č. k. 11C/209/2008 - 247, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 7.236 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozdelenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené

právoplatným rozhodnutím OS PD sp. zn. 10C/76/2008 zo dňa 08. 07. 2008 a strany sa na vyporiadaní
BSM nedohodli. Uzatvorením manželstva vzniklo právo spoločného nájmu k družstevnému bytu, ktoré
zaniklo podľa § 705 ods. 2 OZ a výlučným nájomcom sa stal bývalý manžel. Ako odplatu za prevod
členských práv a povinností sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 600 000 Sk. Žalovaný predložil súdu
zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 30. 04. 2003, predmetom ktorej bol prevod práva nájmu k 1 izbovému
bytu na ul. I. XX, byt č. X na II. poschodí. Zmluva nie je opatrená podpismi. Predajom predmetného

bytu žalovaný realizoval kúpu družstevného bytu. Byt predal za sumu 200 000 Sk, pričom peniaze
použil na kúpu 3 izbového družstevného bytu na ul. M. V. v K.. Z výpisu ČSOB súd zistil, že úverový
účet č. 4000117848/7500 bol uzavretý dňa 28. 05. 2006. Z výpisu ČSOB a.s. zo dňa 24. 04. 2014 súd
zistil, že žalovaný úverový účet č. 4000117848/7500 vo výške 150 000 Sk splatil od 28. 07. 2003 do 28.
05. 2006. Z potvrdenia o výške zaplatených splátok ČSOB súd zistil, že dňa 12. 11. 2008 bol úver
č. 002518608R predčasne splatený, pričom do 08. 07. 2008 bolo zaplatených 51 060,51 Sk (1694,90

Eur) a od 09. 07. 2008 do 12. 11. 2008 suma 67 173,01 Sk (2229,74 Eur). Z potvrdení o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2004 súd zistil, že žalobkyňa poberala celkovo sumu 42.970 Sk, za rok
2005 sumu 49.800 Sk, za rok 2006 sumu 51.600 Sk, za rok 2007 sumu 53.760 Sk, za rok 2008 sumu
55.600 Sk, za rok 2009 sumu 1.433,58 eur. Z potvrdenia o príjme za obdobie marec 2016 do februára
2017 súd zistil, že žalobkyňa dosiahla sumu 6.473,29 Eur. Súd ďalej zistil, že žalovanému bolo vyplatené
odstupné v sume 208.696 Sk. Z faktúry č. 200701 splatnou dňa 20. 09. 2007 priloženej žalovaným súd

zistil, že výmena 3 kusov okien 5 - komorový Salamander STREAMLIN stála 25 534,48 Sk.3. V konaní podľa súdu prvej inštancie nespornými ostali skutočnosti, že pri podpise zmluvy na kúpu
družstevného bytu a prevode členských práv žalovaný zaplatil sumu 600 000 Sk, ktorú čiastočne
uhradil z financií získaných z predaja 1 izbového bytu. Na zaplatenie boli použité finančné prostriedky

z úveru vo výške 150 000 Sk, ktorý bol počas manželstva splatený v celom rozsahu. Nespornou ostala
masa BSM týkajúca sa hnuteľných vecí, kedy 3 obrazy v sume 40 Eur a skriňa v hodnote 60 Eur
majú pripadnúť žalovanému. Súd sa potom zaoberal nasledovnými spornými skutočnosťami: pôžička
vo výške 150.000 Sk, 30.000 Sk a 20.000 Sk od rodiny žalobkyne. Súd mal za to, že svedok S. E.
potvrdil, že požičal 150 000 Sk žalobkyni a žalovanému na kúpu bytu a pred súdom bolo preukázané,

že žalovaný vedel o tejto pôžičke a tieto peniaze použil na kúpu bytu, ktorý pripadol do jeho vlastníctva.
Svedkyňa D. S. vo svojej výpovedi potvrdila, že predmetná suma bola žalovanému ňou odovzdaná.
Svedeckú výpoveď S. E. potvrdzuje aj listinný dôkaz, a to výpis z účtu - výber zo SLSP a.s. Dátum
vo výpise korešponduje aj s dátumom v dohode uvedenej o prevode členských práv a povinností. Z
predmetných výpisov mal súd preukázané, že dňa 30. 04. 2003 boli zo SLSP a.s. o 15. 25 h a 15. 30
h vybraté všetky čiastky vo výške 106.461,40 Sk a 52.371 Sk, čo v celkovom súčte prevyšuje požičanú

sumu 150.000 Sk, čo potvrdzuje skutočnosť, že v daný deň suma 150.000 Sk bola v dispozícii svedka M.
E., ktorý s touto sumou nakladal, nakoľko predmetné účty č. 0035509643 a 0035514108 boli následne
zrušené, čo potvrdzuje poznámka v ľavej dolnej časti potvrdení o výpise. Rozpor v menách S. a S. E.
na potvrdeniach o výbere sumy, ktorá bola požičaná vo výške 150.000 Sk súd vyhodnotil ako zrejmú
administratívnu chybu v písaní, nakoľko osobné identifikačné údaje, hlavne čísla občianskeho preukazu

sú totožné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka sumy 200.000 Sk, že tieto boli použité
na nákup zariadenia do bytu a nákup vecí pre dieťa, nepriamo potvrdil vedomosť o pôžičke zo strany
rodiny žalobkyne, avšak v danom vyjadrení poprel iba jej účel. Čo sa týka účelu použitia finančných
prostriedkov, samotný svedok S. E. a takisto aj D. S. pred súdom potvrdili, že sa jednalo o pôžičky na
kúpu predmetného bytu. Svedok S. E. navyše uviedol, že keby sa jednalo o iný účel ako kúpa bytu,

predmetné peniaze by nepožičal. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že predmetná
pôžička bola splatená v celom rozsahu z prostriedkov materskej žalobkyne a prostriedkov žalovaného
vo výške 50.000 Sk. Z výpisu zo SLSP a.s. súd mal preukázané, že na účet D. S. boli mesačne rôzne
finančné čiastky. V konaní svedkyňa E. S. potvrdila tvrdenia žalobkyne, že na účet svedkyne žalobkyňa
mesačne posielala financie z materskej, ktoré mali slúžiť na vrátenie pôžičky S. E.. V konaní nebola

spornou skutočnosť, že žalobkyňa odovzdávala časť svojho materského príspevku svojej matke, čo
potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa si nechávala materský príspevok,
ktorý odkladala u matky. Čo sa týka rozporov ohľadom vrátenia predmetnej pôžičky či už naraz v celku
alebo po jednotlivých častiach mal súd za to, že v danom prípade je podstatnou tá skutočnosť, že na
základe výsluchu S. E. a E. S. jednoznačne došlo k preukázaniu, že predmetná pôžička bola vrátená v

plnom rozsahu. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že S. E. vyberal finančné prostriedky v roku 2003
a konfrontovaný bol v roku 2017, čo vzhľadom na rok narodenia 1953 je pochopiteľné, že vo výpovedi
svedka sa mohli vyskytnúť nepresnosti, ktoré súd na overenie skutočnosti poskytnutia pôžičky a jej
celkového vrátenia nepovažuje za natoľko rozhodné, ktoré by popierali skutočnosť, že k pôžičke došlo
a tá bola v celom rozsahu vrátená stranami sporu.

4. Čo sa týka vrátenia sumy 30.000 Sk svedok S. E. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná
pôžička od nebohej S. E. bola vrátená. Súd mal potom za to, že nárok žalobkyne je v danej časti
dôvodným. Svedkyňa D. S. pred súdom potvrdila, že stranám požičala sumu 20.000 Sk, ktorá za
trvania manželstva jej nebola vrátená. Nakoľko BSM zaniklo, predmetná pôžička bola použitá na kúpu

predmetného bytu a predmetný dlh nezanikol splnením, žalovaný je povinný uhradiť sumu v celom
rozsahu. Čo sa týka argumentu žalovaného, že otec žalobkyne sa počas celého konania sp. zn.
12C/224/2002 vyjadroval, že nemá žiadne finančné prostriedky, súd zistil, že z predmetného spisu
súdu takáto skutočnosť nevyplynula, navyše rozhodnutím č. k. 12C/224/2002-49 zo dňa 20. 03. 2003
mu protistrana bola povinná zaplatiť sumu 20.000 Sk s príslušenstvom. Súd mal za to, že predmetná

pôžička bola v zmysle výpisov z banky a svedeckých výpovedí poskytnutá po právoplatnom skončení
predmetného konania. Žalovaný predmetné skutočnosti uvádzal iba v rovine podporných tvrdení, ktoré
nepreukázal relevantnými dôkazmi. Čo sa týka argumentu žalovaného, že odstupné od polície 208.696
Sk mohol použiť na kúpu bytu, súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol dlžníkom viacerých
úverov, na úhradu ktorých mohol použiť predmetné financie a súdu v konaní nepreukázal svoje tvrdenia

a nepodporil ich hodnovernými dôkazmi. Súd považoval obranu žalovaného, že 200.000 Sk dostal od
brata na kúpu bytu za účelovú. Na pojednávaní dňa 09.03.2010 žalovaný uviedol, že byt predal za
200.000 Sk, 150.000 Sk vzal úver a zvyšnú časť zaplatil z peňazí, ktoré nasporil ako policajt. Následne
v roku 2013 diametrálne odlišne žalovaný zmenil svoju obranu, kedy v zmysle vyjadrenia na pojednávanídňa 09.02.2017 mal dostať pôžičku od brata na kúpu bytu z čoho nakoniec vyplynulo, že sa malo
jednať o dar. Brat žalovaného na predposlednom pojednávaní uviedol, že sumu, ktorú údajne mal
dať žalovanému na kúpu bytu, nevedel súdu uviesť či žalovaný použil na kúpu bytu. Súd mal za to,

že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v danej časti, nakoľko výsluchom svedkov S. E., D. S. bolo
preukázané, že kúpnu cenu 600.000 Sk na predmetný byt žalovaný doplatil z prostriedkov, ktoré mu
boli za týmto účelom požičané rodinou žalobkyne. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu zo strany
žalovaného, aby súd zisťoval či brat žalovaného na základe výpisov z účtov mal dostatok finančných
prostriedkov, súd nevykonal daný dôkaz s ohľadom na neúčelnosť navrhovaného dôkazu. Žalovaný v

súlade so zásadou hospodárnosti mohol predmetný dôkaz predložiť počas celého konania, čo však
neurobil. Žalobkyňa predmetnú skutočnosť nespochybnila a navyše žalovaným uvádzané skutočnosti
vyplývajú aj z výsluchu svedka, brata žalovaného, ktorý uviedol, že v tom čase podnikal v zahraničí,
peniaze mal doma bežne vo výške 200.000 Sk až 300.000 Sk a nebol problém s peniazmi. Predmetné
skutočnosti by súdu nepotvrdili skutočnosť, či vzhľadom na bonitu brata žalovaného aj reálne došlo k
odovzdaniu daru a či by sa prípadne jednalo o dar alebo pôžičku.

5. Čo sa týka úveru vo výške 150.000 Sk, predmetná otázka stranami nebola sporná, že žalovaný
tento úver vzal počas manželstva za účelom kúpy predmetného bytu a predmetná suma bola počas
manželstva aj splatená. Súdu bol predložený výpis z účtu č. 4000117848 na meno Václav G., ktorý
stranami nebol spochybnený. Žalovaný v konaní svojím tvrdením uznal, že na žalobkyňu by mala

pripadnúť polovica z predmetného úveru. Žalobkyňa v danej časti svoj nárok oprela o predmetný výpis,
na základe ktorého je žalovaný povinný uhradiť jej polovicu finančných prostriedkov vynaložených na
splatenie predmetného úveru do dňa 28.05.2006. Žalobkyňou uplatnený nárok vo výške 184.426,40
Sk z titulu vyporiadania vyplateného úveru počas manželstva a použitého na kúpu predmetného bytu
nebol žalovanou stranou spochybnený. Súd mal za to, že nárok žalobkyne na 1 z uhradenej sumy úveru

je dôvodným.

6. Predmetný byt bol zhodnotený výmenou okien. Strany potvrdili, že predmetná výmena bola
financovaná z úveru vo výške 100.000 Sk, ktorý v zmysle potvrdenia banky bol splatený do dňa 08.
2008 vo výške 51.060,51 Sk. Čo sa týka zaplatenia sumy za výmenu 3 okien, mal súd za to, že žalobca v

konaní nepreukázal, že žalovaný sumu úveru vo výške 100.000 Sk v celom rozsahu použil na zaplatenie
okien. V konaní bolo faktúrou č. 200701 so splatnosťou 20.09.2007 preukázané, že výmena 3 okien
5-komorový Salamander STREAMLIN stála 25.534,48 Sk, a teda je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni
1 z predmetnej sumy. Žalobkyňa relevantným dôkazmi nevyvrátila dané skutočnosti. Predložené faktúry
inej spoločnosti na identické okná montované na tej istej ulici avšak z roku 2006 súd nepovažoval za

hodnoverný dôkaz preukazujúci, koľko presne mal žalovaný na výmenu z poskytnutého úveru 100 000
Sk vynaložiť. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že suma nad 25 534,48 Sk bola vynaložená na predmetný
bytvovlastníctvežalovanéhoatakistoanižalovanýrelevantnýmspôsobomnepreukázal,žezvyšnáčasť
úveru po výmene okien bola použitá na potreby domácnosti, súd preto rozdiel sumy zaplatenej počas
manželstva do 08.07.2008 vo výške 51.060,51 Sk a sumy vynaloženej na výmenu okien z predmetného

úveru vo výške 25.534,48 Sk nezahrnul do masy BSM.

7. Súd mal za to, že prostriedky na osobnom dôchodkovom účte sú určené výlučne na splácanie
starobného dôchodku a nepatria do BSM, nakoľko osobný dôchodkový účet nemá povahu peňažného
účtu a je osobným právom viazaným na prijímateľa dôchodku.

8. Čo sa týka úveru vo výške 7.199 Sk zo dňa 28.07.2006, súd mal predloženou zmluvou za
preukázané, že suma 7.199 Sk bola poskytnutá na nákup nábytku. Súd mal z rozvodového konania sp.
zn. 10C /76/2008 preukázané, že až v čase roku 2008 boli vzťahy medzi stranami trvalo rozvrátené. To
znamená, že v období čerpania úveru, kedy strany spolu žili ako manželia v spoločných priestoroch,

v zmluve uvedený účel úveru preukazuje opodstatnenosť nákupu nábytku - skrine v sume do výšky
7.199 Sk, ktorý by bol v prospech domácnosti. Navyše z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že počas
manželstva s bývalým manželom kúpili do chodby skriňu v obchodnom dome Tesco za sumu 7.500 Sk,
čo žalovaný nerozporoval. Z uvedeného mal súd za to, že finančné prostriedky z predmetného úveru
boli spotrebované v prospech oboch manželov a nezahrnul ich tak do masy BSM.

9. Čo sa týka masy BSM a vyporiadania hnuteľných vecí, v konaní žalobkyňa spolu so žalobcom ustálili,
aby skriňa v hodnote 60 Eur a 3 obrazy v hodnote 40 Eur pripadli žalovanému za náhradu a zvyšné
veci žiadali nevyporiadať.10. Na základe vyššie opísaných skutočností mal súd preukázané, že žalovaný si predmetný byt kúpil
za sumu 600.000 Sk do výlučného vlastníctva, pričom časť finančných prostriedkov vo výške 200.000

Sk tvorilo pôžičku od rodiny žalobkyne. Predmetná pôžička bola okrem sumy 20.000 Sk v celom rozsahu
splatená. Z úveru vo výške 100.000 Sk bola suma 25.534,48 Sk použitá na výmenu okien, z čoho
polovica patrí do masy BSM. Takisto mal súd za to, že úver vo výške 150.000 Sk čerpal žalovaný a nárok
žalobkyne v danej časti nevyvrátil ani nespochybnil. Čo sa týka hnuteľných vecí, súd mal za to, že ich
hodnota tvorí sumu 100 Eur, ktorú je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni. Súd na základe vykonaného

dokazovania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie. Nezohľadnil pri svojom
rozhodovaní podiel žalovaného na nadobudnutí vecí a na udržaní chodu domácnosti, ktorý financoval
zo svojich príjmov, súd nezaujímalo na čo sa použili finančné prostriedky 208.696 Sk ako odchodné
od polície. Prečo suma nebola použitá na splatenie dlhu za byt ak by existoval. Bolo to krátko

po uzatvorení manželstva. Poukázal na okolnosti trestného stíhania žalobkyne, dosť tesne pred
uzatvorením manželstva kedy sa pohybovala so skupinou rovesníkov po SR a páchali drobné krádeže
v chatových oblastiach na južnom Slovensku. Prieťahmi v konaní došlo k tomu, že súdu sa nepodarilo
zabezpečiť doklady jednak o činnosti žalobkyne, ako aj sporné doklady o výbere finančných prostriedkov
z banky, pánom Milanom E., ktoré údajne mali byť použité na pôžičku za účelom kúpy bytu. Žalobkyňa

nepreukázala svoje tvrdenia, o ktoré sa súd v rozsudku opiera. Súd nezdôvodnil dostatočne svoje
rozhodnutie vykonaným dokazovaním a dôkazmi. V niektorých častiach svojho rozhodnutia sa súd
opiera len o tvrdenia žalobkyne, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Sumu, ktorou súd
zaviazal žalovaného v I. výroku rozsudku, nie je možné z rozhodnutia súdu doložiť dokazovaním, preto
rozhodnutie súdu, nakoľko nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, je nepreskúmateľné. Do bodu 12

rozsudku poukazoval na dôkazy procesných strán. Od bodu 12 rozsudku súd vyhodnotil dokazovanie.
V bode 14 rozsudku nesprávne súd uviedol nadobudnutie družstevného bytu, ktorý nadobudol žalovaný
dňa 30.4.2003 za zostatkovú hodnotu 26.320 Sk pred uzatvorením manželstva. Cenu za prevod bytu
uhradilpripodpisezmluvyoprevodečlenskýchprávnazákladedohodysprevodcami.Prevodčlenských
práv bol odsúhlasený predstavenstvom OSBD Prievidza dňom 5.5.2003 a bol schválený nájom bytu a

uzatvorená nájomná zmluva žalovaný + 1. Kópie zmlúv sa nachádzajú v súdnom spise. Nadobudnutie
bytu nesúvisí s vyporiadaním masy BSM, preto je nejasné z akých dôvodov sa súd touto skutočnosťou
zaoberal v rozsudku tak rozsiahle. V bode 15 rozsudku súd nesprávne uviedol prevod práva nájmu k
l- izbovému bytu, v predloženej zmluve je jednoznačne uvedená čiastka 250.000 Sk, pričom žalobkyňa
vo svojej výpovedi sumu potvrdila. Následne má súd rozpor v celkovej nadobúdacej hodnote bytu. V

bode 16 rozsudku súd nezrozumiteľne uvádza splatenie úveru 150.000 Sk, ktoré prebehlo za trvania
manželstva, práve z titulu použitia finančných prostriedkov si žalobkyňa uplatňuje 1/2 splátok, nakoľko
sa zo spoločného plnilo za dlh žalovaného. Súd taktiež nezrozumiteľne uviedol splatenie ďalšieho
úveru, ktorý sa spotreboval za trvania manželstva a z ktorého časť je splácaná po rozvode manželstva
žalovaným. Žiadnym spôsobom nie je zrozumiteľné v rozsudku uvedené vyčíslenie rodičovského

príspevku žalobkyne ani odstupného žalovaného v súvislosti s vyporiadaním BSM. V bode 17 rozsudku
súduvádza,ževecizískanédaromnepatriadomasyBSM,pričomaledaržalovanému,resp.nenávratnú
pôžičku, od brata Alexandra, nezohľadnil. V bode 21 rozsudku súd uviedol sumu 600.000 Sk za kúpu
družstevného bytu pričom, bližšie nešpecifikoval ako bola splatená v jednotlivých čiastkach, vzhľadom
na vyššie uvedené rozpory v bode 15 a ani vzťah k vyporiadaniu BSM. V bode 23 rozsudku súd potvrdil

poskytnutie sumy 150.000 Sk S. E., podľa vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by táto
pôžička bola skutočne poskytnutá žalovanému, poukazuje na skutočnosť, že S. E. finančné prostriedky
vyplatil matke žalobkyne, pričom prostriedky ktoré prevzala mohli a boli použité na iný účel ako tvrdí
žalobkyňa. Pri súdom vykonanej konfrontácii vznikli pochybnosti o výbere, pretože nebola vybratá suma
150.000,-Sk, v súčte 2 výberov bola vybratá iná suma, prevyšujúca túto sumu, ako bol použitý rozdiel S.

E. nevedel vysvetliť. Menovaný tvrdil, že po výbere vkladnú knižku nezrušil pričom z potvrdení o výbere
je zrejmé, že táto knižka bola zrušená, čo je uvedené v potvrdení na dolnej časti ,,Váš účet bol zrušený."
Nie je zrejmé z akých účtov boli tie peniaze vyberané. V pôvodnej svedeckej výpovedi matky žalobkyne
a pána S. E. bol rozpor v tom, že ona tvrdila, že suma 150.000 Sk bola vybratá a priamo odovzdaná vbanke, Milan E. túto okolnosť nevysvetlil a takisto nevysvetlil ani rozdiel v jednotlivých sumách. Matka
žalobkyne spolu so žalobkyňou tvrdili, že vrátil S. E. sumu 50.000 Sk pri rodinnej oslave, S. E. túto
okolnosť jednoznačne poprel. S. E. tvrdenia matky žalobkyne týkajúce sa splácania dlhu vyvrátil v celom

rozsahu. Súd sa absolútne nevyporiadal s údajnou pôžičkou S. E. vo výške 30.000 Sk, menovaná v čase
keď žila nebola vypočutá, nie je jednoznačné, kedy a koľko finančných prostriedkov a za akým účelom a
komu poskytla, nebolo preukázané či boli alebo neboli finančné prostriedky a kým vrátené, respektíve po
jej smrti, či boli uplatnené dedičmi v dedičskom konaní ako pohľadávka. Súd sa dôsledne nevysporiadal
s otázkou v akej výške a komu bola pôžička poskytnutá. Právny zástupca žalobkyne predložil doklad

do súdneho spisu, ktorý mala žalobkyňa pripravený v prípade poskytnutia sumy 200.000 Sk tak, že sa
stane spoluvlastníčkou bytu v jednej polovici. Predložený pripravený doklad nie je podpísaný, pričom
poukazuje na skutočnosť, že peniaze poskytnuté zo strany žalobkyne a jej rodiny neboli, nestala sa
ani spoluvlastníčkou bytu. Zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že by mu finančné prostriedky
zo strany matky žalobkyne tak ako to tvrdí boli odovzdané a on by ich od nej prevzal. Jej tvrdenia sú
účelové a súdom neboli nijako preukázané. Práve naopak bolo preukázané že finančné prostriedky,

ktoré prevzala matka žalobkyne a boli použité pre jej potreby splatila za trvania manželstva žalobkyňa. Z
uvedeného dôvodu si uplatňuje voči žalobkyni 1/2 inú splatenej sumy. V bode 25 rozsudku súd uviedol,
že sumu 50.000 Sk bolo poskytnutých z jeho strany na splatenie dlhu z pôžičky p. S. E., zrejme sa jedná
o omyl inak si to nevie vysvetliť. V žiadnom prípade v konaní okrem tvrdenia žalobkyne táto skutočnosť
potvrdená nebola a od počiatku konania ju popieral. Vyvrátil ju aj svedok E. vo svojej svedeckej výpovedi.

V bode 26 súd uvádza v poslednom odstavci, že bol dlžníkom viacerých úverov. Neuviedol akých a v
konaní sa to ani nepreukázalo, že by mal nejaký úver okrem úveru vo výške 150.000 Sk, ktorý je v
rozsudku uvedený, bol splácaný za trvania manželstva a bol aj splatený pričom v 1/2 súd uznal splatenie
úveru v jeho neprospech a v prospech žalobkyne, s čím súhlasil. A úveru vo výške 100.000 Sk za trvania
manželstva, ktorý spláca dodnes, pričom súd kontroverzne tento úver vo vyporiadaní BSM nezohľadnil.

V bode 29 súd nevykonal dôkaz na preukázanie solventnosti jeho brata, ktorý mu poskytol dar, resp.
nenávratnú pôžičku, ako to uviedol, žalobkyňa nespochybňovala, preto ho nevykonal. V tejto súvislosti
poukázalnajehoprvúvýpoveď,ktorúanivnajmenšomžalobkyňanespochybnilat.j.poskytnutia200.000
Sk za účelom kúpy bytu. V bode 32 súd v rozsudku uviedol, že byt v jeho vlastníctve bol zhodnotený
výmenou okien. Súd naprosto zmätočne a nezrozumiteľne bez logického zdôvodnenia nezahrnul do

vyporiadania masy BSM, za trvania manželstva poskytnutý úver manželom vo výške 100.000,- SK z
uvedených finančných prostriedkov 25.534,48 Sk bolo použitých na kúpu okien. Súhlasí s tým, aby
1/2 z tejto sumy, nakoľko byt je v jeho vlastníctve bola započítaná v prospech žalobkyne. Nie je mu
jasné, z akého právneho dôvodu súd rozlišuje v rozsudku jeho úvery, ktoré vznikli za trvania manželstva,
pričom úvery na meno žalobkyne bez jeho vedomia sú spoločné. Postup súdu považuje za nesprávny v

rozpore s OZ na vyporiadanie BSM. Vôbec nesúhlasí s tým, že splatenie úveru po rozvode manželstva
nebolo zohľadnené v jeho prospech. Súd porušil zásadu rovnosti strán. K bodu 34 súdneho rozhodnutia
uviedol, že sa nejedná v pravom slova zmysle o sociálne poistenie prostredníctvom sociálnej poisťovne,
jedná sa len o názov účtu s týmto znením, platené splátky boli zo spoločných prostriedkov má za to,
že patrí táto suma do vyporiadania masy BSM. K bodu 36 súd vychádzal len z vyjadrenia žalobkyne,

žalovaný použitie prostriedkov nepotvrdil na účel ako tvrdila žalobkyňa. Naviac o úvere sa dozvedel
až pri študovaní spisu práv.zást na jar v r. 2017, nakoľko doklady si zabezpečil súd výpismi z banky.
Zmluvu nepredložili účastníci sporu. Zmluva vznikla štyri mesiace pred rozvodom, nik o nej okrem
žalobkyne nevedel, splatila ju vo zvýšených splátkach za trvania manželstva. Je nepochopiteľné ako
mohol súd uveriť žalobkyni, že kúpila skriňu do bytu žalovaného, ktorá zostala v byte. Skriňa bola

kúpená dávno predtým, čo žalovaný nerozporoval súd spojil nespojiteľné. Súd aj tak rozhodol bez
akýchkoľvek dôkazov. K bodu 40 namieta rozhodnutie súdu ako nesprávne, nakoľko vyporiadanie BSM
v predmetnom konaní je sporné a súdne rozhodnutie nesie v sebe viacej nejasností, nezrovnalostí,
nesprávneho právneho posúdenia, pričom rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní s ktorými
sa súd nevysporiadal. Je nespochybniteľné, že súčasťou princípu právneho štátu je princíp právnej

istoty, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že
súdy a príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, a že ich
budú správne vykladať a aplikovať (II.ÚS 48/97). Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatňovania
práva osoby určenej v ČI. 46 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje
ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu

poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého
samožnozákonomupravenýmpostupomdomáhat'nasúdnomaleboinomorgáneSlovenskejrepubliky.
Na pochybenia súdu poukázal vo svojom odvolaní, ako aj porušení zo strany súdu, pričom poukazuje na
rovnosť účastníkov konania, ktorá bola súdom podstatným spôsobom pri jeho rozhodovaní porušená,čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa ČI. 6 ods. 1, Dohovoru o ochrane
práv a základných slobôd. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhoval, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil v odvolaním napadnutých častiach, z dôvodov, že rozsudok je nezrozumiteľný,

nejasný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľný. Navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku a
podstatné nedostatky v rozpore s civilným sporovým poriadkom, respektíve v súlade ust. §384 Civilného
sporového poriadku doplnil dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania v novom rozhodnutí
zmenil rozsudok tak, že zaviaže žalobkyňu, uhradiť žalovanému titulom vyporiadania celej masy BSM

sumou 2.142,25 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že je pravdou, že súdne konanie
sa vedie od roku 2008, žalovaný poukazuje na prieťahy v konaní, avšak ani raz v dlhšom časovom
období, kedy sa vo veci nekonalo nepodal žiadosť na súd o určenie termínu pojednávania. Z toho
môže usudzovať, že nečinnosť súdu mu vyhovovala. Ona vzhľadom k dlhšiemu časovému odstupu
viac krát žiadala súd o určenie nového termínu pojednávania. V konaní ostali nespornými skutočnosti,

že žalovaný za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve zaplatil sumu 600.000 Sk.
Na zaplatenie predmetnej sumy použil výnos z predaja jednoizbového bytu v sume 250.000 Sk. To,
že súd nesprávne určil sumu výťažku z predaja jednoizbového bytu, ktorý žalovaný použil na prevod
členských práv a povinností v bytovom družstve nemá za následok rozpor v celkovej nadobúdacej
hodnote, pretože táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Zároveň nespornou skutočnosťou je suma

150.000 Sk, ktorá bola použitá na prevod členských práv a povinností v bytovom družstve a ktorú
žalovaný získal na základe úveru z ČSOB a.s., pričom predmetný úver bol v plnej výške splatený počas
trvania manželstva a to z prostriedkov, ktoré by boli zdrojom BSM účastníkov a istina tohto úveru bola
použitá na zaplatenie ceny prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve, ktorý nadobudol
výlučne žalovaný. Nespornou ostala aj masa BSM týkajúca sa hnuteľných vecí, kedy tri obrazy v sume

40,- eur a skriňa v hodnote 60,- eur majú pripadnúť žalovanému. Má za to, že súd dostatočne zistil
skutkový stav veci týkajúcej sa sporných skutočností, dokonca zrušil uznesenie zo dňa 4.4.2017 o
ukončení dokazovania a vyhlásení rozsudku a opätovne predvolal po niekoľkých rokoch svedkov za
účelom konfrontácie. Pri rozporoch vo výpovediach S. Hubinu a D. S. ohľadom vrátenia predmetnej
pôžičky či už naraz alebo po jednotlivých častiach súd zobral do úvahy skutočnosť, že S. E. vyberal

finančné prostriedky v rokoch 2003 a konfrontovaný bol v roku 2017 ( časový odstup 14 rokov ), čo
vzhľadomnaroknarodenia1953jepochopiteľné,ževovýpovedisvedkasamôžuvyskytnúťnepresnosti,
čo súd na overenie skutočnosti poskytnutia pôžičky a jej celkového vrátenia nepovažoval za natoľko
rozhodné, ktoré by popierali skutočnosť, že k pôžičke došlo a tá bola v celom rozsahu vrátená. Čo je
podstatné je skutočnosť, že v rámci svedeckej výpovede svedok S. E. jasne, zrozumiteľne a niekoľkokrát

potvrdil, že došlo z jeho strany k poskytnutiu peňažnej hotovosti z titulu pôžičky vo výške 150.000 Sk,
jasne uviedol na aký účel finančné prostriedky požičal, a tým účelom bola kúpa predmetného bytu. Ako
sám uviedol, keby to mali byť požičané peniaze na iný účel, finančnú hotovosť by nepožičal. Svedecká
výpoveď S. E. o tom, že sumu 150.000 Sk požičal bola podložená aj listinným dôkazom a to výpisom
z účtu -výber zo SLSP a.s. Obhajoba žalovaného sa síce snažila spochybniť výber uvedenej sumy,

avšak zjavne išlo len o administratívnu chybu v menách S. a S. E., t.j. o administratívnu chybu v písaní,
nakoľko osobné identifikačné údaje- číslo občianskeho preukazu sú totožné. Rovnako svedok E. vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdil vrátenie ním poskytnutej pôžičky na kúpu bytu v celom rozsahu. Súd
vykonaldokazovaniedožiadanímpotvrdeniaopoberanírodičovskéhopríspevkužalobkynezaroky2004
do 2009 správou ÚPSVaR za účelom zistenia, či žalobkyňa bola schopná predmetnú sumu z materskej

splatiť. Zároveň na vyžiadanie súdu svedkyňa D. S. predložila výpis z účtu v SLSP a.s., ktorý preukazuje
skutočnosť, že na knižku boli vkladané v pravidelných intervaloch peňažné prostriedky v priemere 2.500
Sk mesačne, ktoré žalobkyňa splácala z materskej, ako aj výber v hodnote 100.000 Sk, ktorú odovzdala
bratovi S. E. naraz, čím mu splatila zvyšok ním požičanej sumy, ktorú poskytol na kúpu predmetného
bytu. Zároveň žalobkyňa a svedkyňa D. S. opakovane deklarovali, že suma 50.000 Sk bola S. E. vrátená

na oslave (v obálke) z prostriedkov žalovaného. S. E. potvrdil prevzatie sumy 50.000 Sk. Naproti tomu
žalovaný v priebehu konania menil svoju výpoveď a síce pôvodne uviedol, že zvyšnú sumu 200.000 Sk
na odkúpenie bytu na ul. V. v K. zaplatil zo svojich peňazí, ktoré mal nasporené ako policajt. Následne
svoje tvrdenie zmenil a uviedol, že mu sumu 200.000 Sk požičal brat M. G.. Svedok M. G. tvrdenie, že
bratovi dal finančné prostriedky síce potvrdil, avšak nepodporil to žiadnym iným dôkazným prostriedkom.

Z jeho výpovede je zrejmé, že nevedel uviesť kde k odovzdaniu finančnej hotovosti došlo, na aký účel
finančné prostriedky poskytol. Najprv malo ísť o pôžičku, čo počas konania zmenil, že žalovanému
finančné prostriedky poskytol ako dar. Zároveň svedok M. G. vo výpovedi uviedol, že doteraz z požičanej
sumy mu bolo vrátených 400 eur. Na strane jednej žalovaný uvádza, že súd neskúmal na čo boli použitéfinančné prostriedky 208.696 Sk ako odchodné od polície. Snaží sa vzbudiť dojem, že keby si bol požičal
peniaze na kúpu bytu od rodinných príslušníkov žalobkyne a teda mal dlh, určite by tieto finančné
prostriedky použil na splatenie svojich dlhov. Pričom poukázala na skutočnosť, že jednak uvedené

odstupné nepoužil v plnej výške na splatenie dlhu, ktorý bol zo strany rodinných príslušníkov žalobkyne
poskytnutý na kúpu bytu a zároveň ich nepoužil ani na splatenie iných dlhov napr. úveru v hodnote
150.000 Sk, ktorý mu bol poskytnutý ČSOB a.s. Zároveň na pojednávaní zo dňa 24.08.2017 po tom, ako
súd vyjadril predbežný názor v spornej veci sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
vykonať dôkaz o tom, že brat žalovaného mal v rozhodnom období dostatočné množstvo finančných

prostriedkov. Túto skutočnosť v danej fáze konania považuje za snahu oddialiť rozhodnutie súdu a je v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože žalovaný predmetný dôkaz mohol predložiť počas
celého konania, čo však neurobil. Zároveň bonita brata žalovaného nepotvrdzuje fakt, či reálne došlo
k odovzdaniu pôžičky. Na základe toho, že okresný súd vo veci zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil navrhovala,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa poukazuje na
poskytnutie pôžičky na kúpu bytu. Zdôrazňuje skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nebolo
preukázané, že by žalovanému boli finančné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté na kúpu bytu boli
aj odovzdané. Nikto z požičiavajúcich túto okolnosť nepotvrdil. Takisto matka žalobkyne nepotvrdila,
že by žalovanému finančné prostriedky odovzdala do ruky s tým, že by zároveň bolo dohodnuté ich

splatenie a doba splatenia. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovaným
bola uzavretá zmluva o peňažnej pôžičke, že táto pôžička aj reálne bola poskytnutá a že žalovaný z
nej nič nevrátil. (reálne ju splácala žalobkyňa svojej matke na jej účet pričom žalovaný tvrdil v priebehu
súdneho konania, že pôžičku si zobrala žalobkyňa pre svoje potreby). Žalobkyňa v rámci konania
mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej

skutočné poskytnutie, čo však preukázané nebolo. Pri konfrontácii svedkov matky žalobkyne a S. E.
došlo k podstatným rozporom, ktoré spochybňujú účel pôžičky ako aj kto si peniaze požičal, a spôsob
splatenia. V ostatnom sa pridržiava dôvodov rozvedených v odvolaní. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že k pôžičke malo dôjsť niekoľko mesiacov pred uzatvorením manželstva. Prieťahmi v konaní došlo
k tomu, že žalobkyňa v súdnom konaní nezabezpečila doklady jednak o splátkach žalobkyne, ako aj

sporné doklady o výbere finančných prostriedkov z banky, pánom Milanom E., ktoré údajne mali byť
použité na pôžičku za účelom kúpy bytu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, o ktoré sa súd v
rozsudku opiera. Súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním a dôkazmi.
V niektorých častiach svojho rozhodnutia sa súd opiera len o tvrdenia žalobkyne, ktoré sú v rozpore s
tvrdeniami žalovaného. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiava odvolania voči rozsudku

14. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu napadnutého
rozhodnutia, nakoľko by tak uprel stranám sporu právo konať pred súdom, navrhovať dôkazy ako i právo

na 2-inštatnosť konania.
15. Po preskúmaní veci zastáva odvolací súd názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode je nepreskúmateľné, teda v tomto štádiu
predčasné a nesprávne.
16. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje s právom účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne
reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, pričom ide o
jednu z foriem odňatia možnosti konať pred súdom.

17. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o taký argument, ktorý je pre
vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
18. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutieajvnálezeIII.ÚS119/03-30.Ústavnýsúdvyslovil,žesúčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení, z
ktorého zároveň vyplývajú konkrétne požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
uvedeným požiadavkám nezodpovedá.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy
viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či
a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť
ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a
konštituovať ich nové práva. Judikatúra (R 42/1972) vo vzťahu k výrokovej časti rozsudkov o vyporiadaní

majetku v BSM zdôrazňuje požiadavku určitosti a presnosti popisu majetku vo výroku, najmä ak sa
ukladá povinnosť majetok vydať druhému účastníkovi tak, aby mohol byť identifikovaný ako konkrétne
právo alebo povinnosť pre účely prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Z výrokovej časti rozsudku
súdu prvej inštancie pritom nevyplýva, ktorý majetok v BSM pripadol jednému alebo druhému bývalému
manželovi do jeho výlučného vlastníctva.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM účastníkov
konania.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniarozhodol(vyporiadalBSMúčastníkov)
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.236 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V odvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nespornými ostali skutočnosti, že pri

podpise zmluvy na kúpu družstevného bytu a prevode členských práv žalovaný zaplatil sumu 600.000
Sk, ktorú čiastočne uhradil z financií získaných z predaja 1 izbového bytu. Na zaplatenie boli použité
finančné prostriedky z úveru vo výške 150.000 Sk, ktorý bol počas manželstva splatený v celom
rozsahu. Nespornou ostala masa BSM týkajúca sa hnuteľných vecí, kedy 3 obrazy v sume 40 Eur a
skriňa v hodnote 60 Eur majú pripadnúť žalovanému. Súd prvej inštancie sa potom zaoberal spornými

skutočnosťami: pôžička vo výške 150.000 Sk, 30.000 Sk a 20.000 Sk od rodiny žalobkyne, pričom mal
za to, že svedok Milan E. potvrdil, že požičal 150 000 Sk žalobkyni a žalovanému na kúpu bytu a
pred súdom bolo preukázané, že žalovaný vedel o tejto pôžičke a tieto peniaze použil na kúpu bytu,
ktorý pripadol do jeho vlastníctva. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka sumy 200.000
Sk, že tieto boli použité na nákup zariadenia do bytu a nákup vecí pre dieťa, teda podľa súdu prvej

inštancie nepriamo potvrdil vedomosť o pôžičke zo strany rodiny žalobkyne, avšak v danom vyjadrení
poprel iba jej účel. Čo sa týka účelu použitia finančných prostriedkov, samotný svedok S. E. a takisto
aj D. S. pred súdom potvrdili, že sa jednalo o pôžičky na kúpu predmetného bytu. Súd prvej inštancie
mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že predmetná pôžička bola splatená v celom rozsahu z
prostriedkov materskej žalobkyne a prostriedkov žalovaného vo výške 50.000 Sk. Čo sa týka rozporov

ohľadom vrátenia predmetnej pôžičky či už naraz v celku alebo po jednotlivých častiach mal súd prvej
inštancie za to, že v danom prípade je podstatnou tá skutočnosť, že na základe výsluchu S. E. a E.
S. jednoznačne došlo k preukázaniu, že predmetná pôžička bola vrátená v plnom rozsahu. Čo sa týka
vrátenia sumy 30.000 Sk súd prvej inštancie len uviedol, že svedok S. E. vo svojej výpovedi uviedol,
že predmetná pôžička od nebohej S. Hubinovej bola vrátená. N. prvej inštancie mal potom za to, že

nárok žalobkyne je v danej časti dôvodným. Svedkyňa D. S. pred súdom potvrdila, že stranám požičala
sumu 20.000 Sk, ktorá za trvania manželstva jej nebola vrátená. Nakoľko BSM zaniklo, predmetná
pôžička bola použitá na kúpu predmetného bytu a predmetný dlh nezanikol splnením, žalovaný je
povinný uhradiť sumu v celom rozsahu. Teda čo sa týka masy BSM a vyporiadania hnuteľných vecí, v
konaní žalobkyňa spolu so žalobcom ustálili, aby skriňa v hodnote 60 Eur a tri obrazy v hodnote 40 Eur

pripadli žalovanému za náhradu a zvyšné veci žiadali nevyporiadať. Ďalej na základe vyššie opísaných
skutočností mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si predmetný byt kúpil za sumu 600.000
Sk do výlučného vlastníctva, pričom časť finančných prostriedkov vo výške 200.000 Sk tvorilo pôžičku
od rodiny žalobkyne. Predmetná pôžička bola okrem sumy 20.000 Sk v celom rozsahu splatená. Zúveru vo výške 100.000 Sk bola suma 25.534,48 Sk použitá na výmenu okien, z čoho polovica patrí do
masy BSM. Takisto mal súd prvej inštancie za to, že úver vo výške 150.000 Sk čerpal žalovaný a nárok
žalobkyne v danej časti nevyvrátil ani nespochybnil. Čo sa týka hnuteľných vecí, súd mal za to, že ich

hodnota tvorí sumu 100 eur, ktorú je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, teda žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.236 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23. Z vyššie uvedeného odôvodnenia súdom prvej inštancie napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva,

ako súd prvej inštancie dospel k sume 7.236 eur, ktorú je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni, na
základe ktorých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru čo patrí (a nepatrí) do BSM, nakoľko
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako sa súd vyporiadal z námietkami strán sporu ohľadom toho
čo má patriť do BSM a čo nie. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že masa BSM účastníkov konania
bola určená na základe všetkých dôkazov, ktoré účastníci konania predložili, pričom vychádzal zo
skutočností, ktoré mal za preukázané, tak takéto konštatovanie nie je možné považovať za riadne

odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko z takéhoto konštatovanie nie je zrejmé, na základe čoho mal masu
BSM preukázanú, teda ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
Napríklad súd prvej inštancie potvrdil poskytnutie sumy 150.000 Sk S. E., pričom nezdôdonil na
základe čoho mal preukázané, či táto pôžička bola skutočne poskytnutá žalovanému, pričom žalovaný

poukazoval na skutočnosť, že S. E. finančné prostriedky vyplatil matke žalobkyne, pričom prostriedky
ktoré prevzala podľa neho mohli a boli použité na iný účel ako tvrdí žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa
pritom s týmito tvrdeniami nijako nevysporiadal. Ďalej matka žalobkyne spolu so žalobkyňou tvrdili, že
žalovaný vrátil S. E. sumu 50.000 Sk pri rodinnej oslave, S. E. však túto okolnosť poprel, pričom ani s
touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie riadne nevyporiadal. Súd prvej inštancie sa ďalej absolútne

nevyporiadal s údajnou pôžičkou od S. E. vo výške 30.000 Sk, menovaná v čase keď žila nebola
vypočutá, pričom z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, kedy a koľko finančných prostriedkov
a za akým účelom a komu poskytla, a nie je zrejmé či boli alebo neboli finančné prostriedky a kým
vrátené. Súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s otázkou v akej výške a komu bola pôžička
poskytnutá.Rovnakozodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancieniejezrejmé,čiaakánoprečosúd

zahrnulúdajnúpôžičkuvsumu20.000SkodmatkyžalobkynedomasyBSM,ktorázatrvaniamanželstva
jej nebola vrátená. Súd prvej inštancie pritom len uviedol, že nakoľko BSM zaniklo, predmetná pôžička
bola použitá na kúpu predmetného bytu a predmetný dlh nezanikol splnením, žalovaný je povinný
uhradiť sumu v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda nedostatočne odôvodnené
a teda nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé ako dospel k sume 7.236 eur, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neposkytuje odpoveď na všetky relevantné otázky rozhodujúce
pre vecne správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Splnenie, resp. nesplnenie zákonných náležitostí
odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP je kritériom pre posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutia.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje s právom účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo
a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku,
pričom ide o jednu z foriem odňatia možnosti konať pred súdom.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a stranám
sporu nebola odňatá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
25. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, pričom

sa dôsledne vysporiada s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej
inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a
svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
26. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).