Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/204/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206934
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117206934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu O.. O. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytomW.,H.XXXX/XX,právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterStrapáč,PhD.,s.r.o.,so
sídlom Čadca, Májová 1582, proti žalovanému H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. M. XX, o zaplatenie
2.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

14C/8/2007-39 zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo
výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 400 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2017 do
zaplatenia.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 400 eur spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Východiskovo
konštatoval, že z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo
k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami

právny vzťah z pôžičky. Žalobca pritom uplatnený nárok vymedzil právom na vrátenie prenechaných
(požičaných) prostriedkov. Okresný súd konštatoval, že nemôže „vyhľadávať nárok“ na základe iných
tvrdení; s výnimkou pripustenia zmeny žaloby, čo však zo strany žalobcu v súdenej veci nebolo ani
navrhnuté.
2. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalovaný podpísal zmenku vystavenú na meno žalobcu
na sumu 2.000 eur. Okresný súd však zdôraznil, že v konaní sa neuplatňoval nárok zo zmenky a
samotná zmenka je bez kauzy, t.j. nepotvrdzuje žiaden nárok. Zároveň uviedol, že nezistil, že by zmenka

bola vystavená na úhradu pôžičky alebo za účelom jej zabezpečenia. Taktiež vypočutá svedkyňa
potvrdzovalaibavystaveniezmenkyvspojitostisvyrovnanímzáväzkovzaovce,kozy,seno,krmivoainé
veci, ale poskytnutie prostriedkov netvrdila. Spoločne so žalobcom uviedla, že zmenka bola vystavená
ako dôkaz ukončenia spolupráce a vyrovnania všetkých záväzkov.
3. Okresný súd ako nedôveryhodné posúdil tvrdenie žalobcu, že žalovanému dával peniaze po čiastkach
200 až 300 eur, ktoré mali slúžiť na kúpu zvierat žalovaným od žalobcu (dotknuté tvrdenie žalobcu

protistrana výslovne poprela). Poukázal na to, že už samotným predajom zvierat by žalobcovi (ako
predávajúcemu) vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny; „je nepredstaviteľné, aby žalobca odovzdával
žalovanému peňažné prostriedky, dokonca po častiach, za účelom úhrady jedného záväzku so vznikomďalšieho záväzku“. Okresný súd nepochyboval, že medzi stranami mohli byť iné nároky, ale ide o nároky
z iných skutočností, o ktorých „nemôže sám v tomto konaní rozhodovať“. Dodal, že bolo úlohou práve
žalobcu, aby zmenka bola perfektná; eventuálne mohol žalobca svoje nároky deklarovať či zabezpečiť

aj iným spôsobom (napr. kúpna zmluva, uznanie dlhu, ...). Nadväzne, nárok z pôžičky nebol sporným
len v rozsahu 400 eur, ktorú sumu pôžičky žalovaný uznal. Keďže s plnením daného dlhu sa ocitol v
omeškaní, zaťažuje ho i povinnosť zaplatiť súvisiace úroky z omeškania.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore v prevažnej miere neúspešný žalobca je
povinný ich nahradiť žalovanému v rozsahu 60 %; čo predstavuje „rozdiel úspechov“ sporových strán.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou návrhu učinenou stranou sporu. Mal za to, že z jeho skutkových tvrdení, ako i z
tvrdení svedkyne, je možné vyvodiť záver, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur.
O uvedenom žalobca predložil aj zmenku, pričom žalovaný potvrdil, že ju podpísal; uplatňovaný nárok

nespochybňoval ani v predžalobnom štádiu, keď na upomienku zo strany žalobcu nereagoval.
6. Žalobca nerozporoval neperfektnosť zmenky, ale uvádzal, že v zmysle § 187 CSP môže byť dôkazom
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Tvrdil, že ak je na listinnom dôkaze podpis
žalobcu, tak „v konečnom dôsledku“ doznal poskytnutie sumy vo výške 1.600 eur.

7. Žalovaný v reakcii na odvolanie protistrany sa stotožňoval s rozhodnutím okresného súdu. Dodal, že
spor je vykonštruovaný a argumenty, na ktorých je postavené odvolanie, sú nedostatočné.
8. Na dotknuté vyjadrenie už žalobca nereagoval.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovvymedzenýchvodvolaní(§379a

§ 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutom výroku
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur s príslušenstvom a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti napadnutý
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Nie je opodstatnenou námietka odvolateľa, že okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle
(všeobecnej) zásady, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby vykonanou žalobcom. Odvolateľ
totiž bližšie nevymedzuje, v čom konkrétne mal okresný súd porušiť dotknutú zásadu. Podľa jeho
nadväzujúcej úvahy (str. 2 odvolania) sa však bezprostredne ani nejedná o vytknutie neprihliadania
na skutkový stav (s odkazom na striktné pridržiavanie sa právnej kvalifikácie zadefinovanej stranou

sporu), ale o nesúhlas odvolateľa s tým, že okresný súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou, resp. o
nespokojnosť s hodnotením ním označených a predložených dôkazov.
11. Bez ohľadu na konštatované konkrétnosti (spôsob a štruktúru argumentácie žalobcu v odvolaní)
krajský súd dodáva, že žalobca skutkovo i právne vymedzil svoj tvrdený nárok ako nárok z pôžičky.
Okresnýsúdzodpovedajúcotomutovymedzeniuvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvysvetlilpodstatu

pôžičky ako reálneho kontraktu a zdôraznil nutnosť preukázania odovzdania peňazí, resp. vykonania
bezhotovostného prevodu. V súvislostiach právnej kvalifikácie nároku žalobcu rovnako neobstojí
odvolateľom viac či menej naznačované tvrdenie o nedôslednosti právneho posúdenia veci okresným
súdom, keď neopodstatnene vec posudzoval ako nárok zo zmenky. Okresný súd totiž výslovne uviedol,
že v konaní neboli uplatňované nároky zo zmenky a predloženú zmenku posudzoval „len“ ako listinný

dôkaz; t.j. postupoval presne podľa požiadaviek odvolateľa.

12. Dotknutý čiastkový záver sa priamo týka aj ďalšej odvolacej námietky viažucej sa k prípustnosti
dôkazného prostriedku. Okresný súd zmenku predloženú žalobcom v plnej miere akceptoval ako
dôkazný prostriedok v súdenej veci. Opakovane i v tomto smere odvolateľ (zrejme čiastočne i účelovo)

prehliada podstatu konkrétneho právneho inštitútu, resp. procesnej zásady, na ktorú sám v argumentácii
odkazuje. Prípustnosť dôkazného prostriedku si tak tendenčne zamieňa s akceptovaním jej obsahu
podľa vlastných predstáv. Inými slovami, tvrdí, že ak konajúci súd nevyhodnotí konkrétny dôkaz tak,
ako si strana sporu predstavuje, porušuje tým nielen zásadu hodnotenia dôkazov, ale nerešpektuje ani
všeobecné východiská prípustnosti dôkazných prostriedkov.

13. Taktiež v tejto rovine však okresný súd postupoval presne tak, ako žalobca požaduje i v odvolaní, t.j.
hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Svoje úvahy a z nich plynúce
stanoviská pritom jasne vysvetlil. Len na okraj krajský súd dodáva, že zo zmenky ako listinného dôkazu
nevyplýva, že suma v nej uvedená - 2.000 eur - ktorú žalovaný zaplatí žalobcovi, má byť finančnýmvyjadrením akéhokoľvek konkrétneho záväzku; čo sa vzťahuje aj na v súdenej veci posudzovaný
záväzok z (tvrdenej) pôžičky.

14. Zodpovedá elementárnym pravidlám hodnotenia dôkazov konštatovanie okresného súdu o
nedôveryhodnosti tvrdení žalobcu, že poskytol žalovanému peniaze, aby kúpil od neho (žalobcu)
zvieratá. Skutočne je viac ako nepravdepodobné (až „nemysliteľné“), aby niekto predával druhému
subjektu zvieratá (či akýkoľvek iný predmet kúpy), za ktoré mu tento subjekt nezaplatí a ešte mu
predávajúci požičia kúpnu cenu; navyše k takejto situácii má dochádzať dlhodobejšie a opakovane.

15. Za daného stavu a pri súčasnom výslovnom popretí pôžičky protistranou/žalovaným je
opodstatneným záver okresného súdu o nepreukázaní poskytnutia pôžičky, t.j. o neunesení dôkazného
bremena žalobcom. Okresný súd náležite poukázal i na to, že svedkyňa R. neuvádzala žiadne konkrétne
okolností ohľadne samotných pôžičiek, resp. pôžičky, ale vyjadrovala sa iba k súvislostiam celkového
vyrovnania vzťahov medzi stranami. Z hľadiska preukázania tvrdení strán nemá osobitný význam tiež
fakt, že žalovaný začal spochybňovať nárok žalobcu až v súdnom konaní, keď predtým - v rámci zaslania

predžalobnej upomienky - bol pasívny.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej (prevažujúcim zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP)
aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd

náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu strán v spore (§ 255 ods. 2 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému v súvislosti odvolacím prieskumom žiadne

trovy konania nevznikli (§ 251 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.