Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117216231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu M., zastúpeného T. proti žalovaným 1) G., 2)
F., obaja bytom Z., o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. mája 2018, č.k. 18Csp/142/2017-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti o splatnosti istiny s príslušenstvom

p o t v r d z u j e .

Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %

ročne zo sumy 5.000 eur od 15.08.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom II. žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy vo
výške 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.000 eur
od 15.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie

zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 13.04.2010 uzavrel so žalovanými 1/, 2/ zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným 1/, 2/ úver na bývanie vo výške
39.680 eur. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnutý úver splácať v 312 mesačných splátkach
od prvého čerpania do 30.04.2010 vo výške 111,91 eur a od 20.05.2010 vo výške 243,61 eur. Úver bol
poskytnutý jednorazovo s dohodnutou úrokovou sadzbou 5,49 % ročne a fixáciou na dobu 3
roky. Konečná splatnosť bola dojednaná na 20.04.2036. Strany si v zmluve tiež dohodli spracovateľský

poplatok vo výške 265,52 eur a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne. Dodatkom k
zmluve zo dňa 19.09.2012 bola upravená výška splátok na obdobie od 20.09.2012 do 20.01.2013
vo výške 63 eur. Poslednou výzvou na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 12.05.2014 vyzval právny
predchodca žalobcu žalovaných 1/, 2/ na úhradu dlžných splátok zo zmluvy č. XXXXXXXXX v celkovej
výške 3.407,28 eur, do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 1/ zásielku prevzal dňa 22.05.2014
a žalovaná 2/ prevzala zásielku dňa 26.05.2014. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa

23.07.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/, že z dôvodu omeškania s platením
úveru, ktoré trvá dlhšie ako 3 mesiace, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.07.2014. Dlžná
sumu ku dňu mimoriadnej zosplatnenia predstavuje sumu 42.757,31 eur a súčasne ich vyzval na
úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia oznámenia. Žalovaný 1/ prevzal oznámenie dňa 30.07.2014
a žalovaná 2/ prevzala oznámenie dňa 28.07.2014. Z výpisu z účtu žalovaných
vyplýva, že celkovo uhradili sumu 30.165,98 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/

XXXX/CE zo dňa 22.04.2016 postúpila spoločnosť Q. Q., a.s. žalobcovi pohľadávku voči žalovaným 1/,
2/ zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 24.172,10 eur. Oznámením o postúpenípohľadávky zo dňa 28.04.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/, že pohľadávka
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bola postúpená žalobcovi. Súd prvej inštancie právne
vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods.

2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase uzavretia zmluvy; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia
pohľadávky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná.
Na prvom mieste sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav

vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo
aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a
klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V
danom prípade mal súd za preukázané, že vyššie uvedené podmienky pre postúpenie

pohľadávky boli splnené, keď banka (právny predchodca žalobcu) výzvou zo dňa 12.05.2014, ako aj
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyzvala žalovaných 1/, 2/ na úhradu dlhu, pričom tieto
výzvy boli žalovaným 1/, 2/ preukázateľne doručené, a aj napriek tomu žalovaní 1/, 2/ dlh neuhradili a
boli teda v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. Preto možno konštatovať,
že žalobca je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V ďalšom

súd preskúmal predmetnú zmluvu a dôvodnosť nároku z nej vyplývajúceho. Po preskúmaní predmetnej
zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej
obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená,
predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmlúv
vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľmi sú žalovaní 1/, 2/, ktorí pri uzatváraní zmlúv

nevykonávaližiadnuobchodnúaleboinúčinnosť.Keďžesavdanejvecijednáozmluvuoúveresúčelom
použitia peňažných prostriedkov na bývanie, nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch,pretožetentotakýtoúčelovýúverzosvojejpôsobnostivylučuje.Súdpretoposúdilzmluvupodľa
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/ došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 39.680 eur. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali
poskytnutý úver splácať vo výške stanovenej v zmluve, a to až do dňa 20.04.2036. Ako vyplýva z vyššie
citovaného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ poskytnúť
peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje tieto veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi. Žalobca si svoju povinnosť

poskytnúť peňažné prostriedky splnil, keď žalovaným 1/, 2/ peňažné prostriedky poskytol, čo vyplýva
najmä z tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z účtu žalovaných 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ si však
naproti tomu svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy nesplnili, keď poskytnutý úver
riadne a včas nesplatili. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd z tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu
z účtu žalovaných 1/, 2/, pričom žalovaní 1/, 2/ tieto tvrdenia nijak nerozporovali. S

poukazom na uvedené uložil súd žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur, ktorú si
žalobca v tomto konaní uplatnil, pričom táto suma nepredstavuje ani len celú nesplatenú istinu (úver vo
výške 39.680 eur -27.402,41 eur ako čiastka započítaná na úhradu istiny). Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobca si v konaní uplatnil menej, ako mohol. Keďže žalovaní 1/, 2/ nesplnili svoj záväzok včas a
riadne, dostali sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý

mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.000
eur od 15.08.2014 do zaplatenia. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalobca, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Lehotu na splnenie povinnosti, 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú

lehotu považuje za primeranú, vzhľadom na výšku plnenia. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ žiadali
povoliť splácanie dlhu v splátkach po 50 eur, príp. 60 eur, v tomto smere súd uvádza, že splátka vo
výške 50 eur, ale i vo výške 60 eur mesačne pri pohľadávke vo výške 5.000 eur s príslušenstvom
by bola pre žalobcu znevýhodňujúca, keď by bolo žalovaným 1/, 2/ umožnené dlh splácať viac ako 8
rokov (len na istine) a navyše splátka v takejto výške predstavuje takmer štvornásobne nižšiu splátku

oproti výške splátky dojednanej v zmluve.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. v časti splatnosti priznaného plnenia podali v zákonnej
lehote odvolanie žalovaní 1/ 2/. Uviedli, že ich odvolanie nie je namierené proti výške žalovanej sumy, alejej spôsobu uhradenia. Súd prvej inštancie oboznámili s ich finančnou situáciou a aj s tým, že priznanú
sumu nedokážu uhradiť jednorázovo, a preto požiadali o vykonávanie mesačných splátok. Opätovne
žiadajú o vykonanie úhrady formou splátok tak, že v mesiaci júl až október vo výške 50 eur a od mesiaca

november vo výške 100 eur. Ďalej viedli, že v prípade, že by sa ich pohľadávka dostala až k
súdnemu exekútorovi, tento by im zablokoval účty, čím by ich ohrozoval od ich finančných prostriedkov.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
a súhlasí s úhradou pohľadávky formou splátkového kalendára v pravidelných mesačných splátkach v

minimálnej výške 100 eur mesačne až do úplného splatenia, pod stratou výhody splátok.
Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol podľa predložených podaní žalobcu.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v rozsahu
podaného odvolania vo výroku I. v časti o splatnosti istiny s príslušenstvom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. v časti splatnosti istiny s príslušenstvom je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ smeruje len proti výroku

I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to len proti lehote na plnenie, prípadne o povolení
plnenia povinnosti v splátkach. Odvolací súd preto preskúmaval vec len z hľadiska uplatnenej odvolacej
námietky žalovaných 1/, 2/ v časti výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom, a preto vo
zvyšnejčastinapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancie vovýrokuI.avýrokuII.nebolrozsudok
súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

7. Podľa citovaného ustanovenia lehota na plnenie, priznaná súdnym rozhodnutím, je zo

zákonatridni,pričomplynieodprávoplatnostirozsudku.Lehotanaplnenie(tzv.paričnálehota)môžebyť
tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch,
keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty
musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu
strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť v splátkach, pričom musí určiť výšku aj dátum splatnosti každej

jednotlivej splátky.

8. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovaným 1/ a 2/, ktorým platobnú povinnosť určil
súd prvej inštancie, umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte, ako to ustanovuje §
232 ods. 3 CSP, resp. priznať výhodu splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť

žalovaných, ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a dopad oddialenia
povinnosti splnenia dlhu žalovaných na pomery žalobcu.

9. Oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom celého prislúchajúceho
spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej

inštancie určil lehotu na plnenie 15 dní, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom
toto predĺženie lehoty na plnenie odôvodnil tým, že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú,
vzhľadom na výšku plnenia. Odvolací súd sa s takto určenou lehotou na plnenie súdom prvej inštancie
stotožňuje.

10. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, na základe
ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ohľadne skutočnosti o tom,
žežalovanísúvsúčasnostivzlejfinančnejsituácií,žalovanívkonanínepredložiližiadnedôkazy.Vdanej
vecitaknebolomožnéprirozhodovaníopovoleníplneniavsplátkachvychádzaťlenztvrdenížalovaných
o ich zlej finančnej situácii. Okrem toho vzhľadom na výšku dlžnej sumy (5.000 eur s príslušenstvom) a

navrhovanej výške splátky (50 eur) zo strany žalovaných, má aj odvolací súd za to, že takéto postupné
plnenie by bolo pre žalobcu neprimerane nevýhodné, vzhľadom k tomu, že dlh by bol len v rozsahu istiny
splácaný viac ako 8 rokov, čím by došlo len k neprimeranému navýšeniu dlžnej čiastky v podobe úrokov
z omeškania, čo by bolo v konečnom dôsledku nevýhodné aj pre žalovaných.11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti o splatnosti istiny
s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).