Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204821
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216204821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Toli.sk s.r.o., so sídlom Sokolská
540/85, Strečno, IČO: 47 182 652, zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Macaláková, so sídlom J.
Milca 11, Žilina, proti žalovanej: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, C. K. o zaplatenie istiny
80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
15C/37/2016-66 zo dňa 2. decembra 2016, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 80 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 08.07.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom
III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 25,40 %. Súd rozsudok po citácii § 290,
§ 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods.

1 až 3, § 657, § 658, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2 písm. a), e) zák. č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá bola
dojednaná na diaľku tak, že žalovaná požiadala prostredníctvom online formulára zo dňa 27.06.2014 o
pôžičku. Na základe takto uzavretej zmluvy žalobca previedol ešte ten istý deň finančné prostriedky vo
výške 80 eur na účet žalovanej, čo bolo preukázané predložením výpisu z účtu žalobcu. Žalovaná však
v lehote splatnosti svoju povinnosť nesplnila, čím porušila ustanovenia zmluvy o pôžičke a dostala sa do

omeškania dňom 08.07.2014. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná v časti istiny a jej príslušenstva dôvodne, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie pohľadávky
vo výške 80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08.07.2014 do zaplatenia (výrok I.).

2. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie jednorazového vstupného poplatku vo výške 7,60
eura, poplatku za listovú upomienku vo výške 25 eur a poplatku za náklady a prípravu odovzdania
pohľadávky externej spoločnosti vo výške 15 eur. V tejto časti súd nepovažoval žalobu za dôvodnú z

dôvodu, že vyššie uvedené poplatky neboli individuálne dojednané so žalovanou ako spotrebiteľom,
nakoľko samotná zmluva má charakter formulárovej zmluvy, ktorú mohol spotrebiteľ ako celok prijať
alebo odmietnuť. Žalovaná nemala možnosť výberu a voľby podmienok. Pod pojmom formulárové
zmluvy rozumieme zmluvy, ktoré boli pripravené žalobcom, bez účasti druhej strany, spotrebiteľa,pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným
spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť
jej podmienky. O tom, že žalovaná nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do zmluvných podmienok

svedčí aj skutočnosť, že zmluva bola uzavretá elektronicky a to vpísaním požadovaných údajov
žalovanou do online formulára. Súd preto s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 OZ považuje
dojednania o jednorazovom vstupnom poplatku, poplatku za listovú upomienku a nákladoch na prípravu
odovzdania pohľadávky externej spoločnosti za absolútne neplatné. Ustanovenia o jednorazovom
vstupnom poplatku, poplatku za listovú upomienku a náklady na prípravu odovzdania pohľadávky

externejspoločnosti neboliindividuálnedojednanésožalovanou,nakoľkotietosúsúčasťouformulárovej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou resp. všeobecných obchodných podmienok,
súd v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.).

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, pričom
dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 25,40 %, keďže žalobca bol v

tejto sporovej veci úspešný na 62,70 % a neúspešný na 37,30 % t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje
25,40 % (výrok III).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c),

f), g), h) CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že slobodná a vážna vôľa žalovanej pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke nebola nijakým spôsobom ovplyvnená, pričom treba zdôrazniť, že žalovaná uzatvorila zmluvu
na diaľku, elektronicky v prostredí a z pohodlia svojho domova z vlastného zariadenia. Žalobca nemal
možnosť prejavenú vôľu žalovanej nejako ovplyvniť, limitovať, či dokonca vylúčiť. Žalovaná ako subjekt
spôsobilý na právne úkony po nastavení kritérií pre pôžičku o ňu nemusela vôbec požiadať ani potom,

ako sa u žalobcu v systéme on-line registrovala a uhradila registračný poplatok. Posledným krokom
žalovanej k získaniu pôžičky bolo e-mailové potvrdenie žiadosti o pôžičku, ktoré žalovaná uskutočnila
spolu so zaslaním overovacieho kódu (viď e-mail zo dňa 27.06.2014). Žalovaná mala vedomosť o
výške jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, ktorý závisel od výšky ňou zvolenej pôžičky, teda
minimálneutejtopoložkyideoindividuálnedojednanúzmluvnúpodmienku.Žalobcasatrvalodomnieva,

že súd z titulu postavenia spotrebiteľa žalovanej priznáva neprimeranú mieru ochrany a žalobcu
podstatným spôsobom limituje v možnosti vymôcť svoje nároky. Súd nezohľadňuje vôbec spôsob a
proces uzatvárania zmluvy, a dokonca ani charakter a povahu tohto konkrétneho záväzkovo právneho
vzťahu, ktorý má vplyv aj na dojednávanie zmluvných podmienok a bez ďalšieho len konštatuje, že
ustanovenia o vyššie definovaných nárokoch žalobcu sú s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 OZ

neplatné. Žalobca pri elektronickom spôsobe uzatvárania pôžičky garantuje všetkým svojim klientom,
a tak aj žalovanej, najvyššiu mieru individuálne nastavených zmluvných podmienok, tak ako je to pri
tomto spôsobe uzatvárania zmlúv na diaľku možné a ako mu to ukladá aj zák. č. 266/2005 Z. z. o
poskytovaní finančných služieb na diaľku. Žalobca si vo vzťahu k všetkým zmluvným podmienkam splnil
informačné povinnosti, ktoré mu ukladá § 4 zák. č. 266/2005 Z. z. o poskytovaní finančných služieb

na diaľku, ktorá skutočnosť tiež podstatným spôsobom ovplyvňuje samotné dojednanie a charakter
jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré ako tvrdí prvoinštančný súd (str. 5, ods. 28. a 29. rozsudku)
neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané. Prvoinštančný súd absolútne neprihliadol na fakt, že
tento záväzkovo-právny vzťah bol uzatvorený na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov
a že vzhľadom na charakter takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu konal žalobca s maximálnou

odbornou starostlivosťou vo vzťahu k individualizácii zmluvných podmienok. Navyše žalovaná sa s
obsahom zmluvných podmienok, ktoré neboli zakotvené priamo v zmluve mala možnosť oboznámiť
pred samotným požiadaním a poskytnutím pôžičky, resp. pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke
(viď priebeh registrácie na stránke firmy Toli.sk), keď prvýkrát po vyplnení osobných údajov jej systém
žalobcu ponúkol možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami. Žalovaná tiež potvrdila prečítanie

si zmluvných podmienok v ďalšom kroku pri poskytovaní pôžičky, keď v systéme žalobcu v prostredí
"súhlas klienta" zaškrtla políčko označené ako "potvrdzujem, že som si prečítal zmluvné podmienky
a súhlasím s nimi", kde systém žalobcu nepustí žiadateľa o pôžičku ďalej k jej poskytnutiu, až kým
uvedený úkon žiadateľ riadne neuskutoční. Žalovanej pred uzatvorením zmluvy bola teda zabezpečená
riadna možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvných podmienok. Ďalší krát žalovaná odsúhlasila

zmluvné podmienky a ich obsah, keď zaslala na účet žalobcu registračný poplatok dňa 26.06.2014
vo výške 20 centov. Uvedené vyplýva aj zo zmluvných podmienok bod 10.6, kde sa uvádza že na
znak súhlasu so zmluvnými podmienkami uhradí klient registračný poplatok 20 centov z účtu, ktorý
si registroval na www.onlinepenazenka.sk. Žalovaná mala možnosť výberu a so žalobcom zmluvuo pôžičke po oboznámení sa so zmluvnými podmienkami vôbec nemusela uzatvoriť. Žalovaná si
jednorazový vstupný poplatok, resp. jeho výšku mohla overiť skôr, ako uzatvárala pôžičku ako je zrejmé
z predloženého dokladu "vzor on-line formulár - žiadosť o pôžičku". Výška poplatku bola teda žalovanej

vopred známa, sama žalovaná ovplyvnila jeho výšku, keď sa rozhodovala o výške pôžičky, preto sa
minimálnejednorazovývstupnýpoplatokvrozporestvrdenímuvedenýmnastr.5.ods.28.a29rozsudku
musí považovať za podmienku individuálne dojednanú. Zároveň bol jednorazový vstupný poplatok
uvedenýajvzmluveopôžičke.Jednorazovývstupnýpoplatokžalobcauplatňujeakonároknazaplatenie
odmeny za vybavenie, spracovanie a poskytnutie pôžičky. Keďže za dojednanie záväzku poskytnúť

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa,
ktorú podmienku žalobca spĺňa. Poskytovanie odmeny je bežnou praxou pri poskytovaní pôžičiek nielen
v nebankových subjektoch, ale aj v stabilných bankových inštitúciách, bežne tento spotrebitelia platia,
preto ani nemôže byt' považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca na jeho priznanie nárok
má. Jednorazový vstupný poplatok korešponduje výške pôžičky, teda korešponduje predmetu plnenia.

5. Medzi žalobcom a žalovanou nešlo o právny vzťah darovania, ale o pôžičku, za ktorej poskytnutie
môže byť dohodnutý úrok alebo aj odplata (658 ods. 1, 2 OZ), ktorý fakt tiež svedčí pre priznanie tohto
nároku žalobcovi. V našom právnom poriadku neexistuje absolútna ochrana spotrebiteľa. Skutočnosť,
že spotrebiteľ je v záväzkovo-právnom vzťahu v slabšom postavení ako dodávateľ, nemôže byť
absolutizovaná cez automatické zamietnutie všetkých nárokov dodávateľa. Bezhraničnou ochranou

práv spotrebiteľa stavia súd neoprávnene a bezdôvodne žalobcu do pozície nečestného dodávateľa
a súčasne do pozície tzv. "menej rovného" účastníka konania v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
Súd automaticky ráta s nečestnosťou žalobcu, ale nečestnosť žalovanej nepripúšťa. Prvoinštančný súd
nezohľadňuje fakt, že žalovaná bola oslovená v záujme predchádzania sporu listovou upomienkou
zo dňa 22.07.2014 priamo žalobcom, nezohľadňuje, že pri vymáhaní svojho preukázateľného nároku

a stále v záujme predchádzaniu sporu oslovil žalobca právneho zástupcu a ten ďalej žalovanú
predžalobnou výzvou zo dňa 15.08.2014, súd nezohľadňuje fakt, že "vysoko chránený" spotrebiteľ,
žalovaná zostala po celú dobu súdneho konania nečinná (str. 2, ods. 3 rozsudku) a ani nemala nijaký
záujem sa k prebiehajúcemu konaniu vyjadriť a nakoniec nezohľadnil ani fakt, že od splatnosti pôžičky
prešlo k uplatneniu práva žalobcu súdnou cestou takmer 18 mesiacov počas ktorých žalovaná mohla

dobrovoľne pristúpiť k plneniu a mohla sa tak úspešne vyhnúť vedeniu sporu. Prvoinštančný súd k
uvedenýmokolnostiamvôbecneprihliadalatoaniprirozhodovaníopodstatesporuaaniprirozhodovaní
o náhrade trov konania.

6. Argumentáciu uvedenú v predchádzajúcej časti odvolania podporuje aj ďalší argument spočívajúci

v nevyhnutnosti garancie právnej istoty v rozhodovaní o obdobných (totožných) prípadoch hoc aj na
rozličných súdoch, pretože poplatky, jednorazový vstupný poplatok, poplatok za listovú upomienku
a poplatok za preradenie pohľadávky externej spoločnosti, ktoré žalobcovi súd vo svojom rozsudku
nepriznal, boli žalobcovi priznané viacerými rozhodnutiami (ktoré žalobca špecifikoval). Princíp právnej
istoty je v skutočnosti požiadavkou, aby sa na určitú právnu otázku, jej opakovaní v totožných

alebo obdobných podmienkach dala rovnaká odpoveď. Obdobné skutkové situácie musia byť právne
posudzované a vyhodnocované rovnakým spôsob, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej
istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania (napr. rozhodnutie
ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95. II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05). Potrebu garancie právnej istoty v
rozhodovacej činnosti súdov v obdobných či skutkovo podobných prípadoch zakotvuje aj čl. 2 ods. 1, 2 a

3 CSP, preto sa z uvedeného dôvodu je povinný s týmito princípmi v paralele s vydanými rozhodnutiami
vysporiadať aj druhoinštančný súd a to bez ohľadu na fakt, že ide len o rozhodnutia vo forme platobných
rozkazov. Súd je vo všeobecnosti povinný aj pri vydávaní platobných rozkazov prihliadať na hľadisko
spravodlivosti a zákonnosti ako vyplýva z ustanovenia§ 265ods. 1 veta prvá CSP (v pôvodnej právnej
úprave § 172 ods. 7 OSP). V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj
náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti je vecne správny.

8. Právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 CSP), prvoinštančný súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 80 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania do troch dní od
právoplatnostirozsudku.Vzhľadomnato,žežalovanáprotirozsudku(vtejtočasti)odvolanienepodala,v

tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho
prieskumu tak zostala zamietajúca časť a závislý výrok o náhrade trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu na základe uzavretej zmluvy
o pôžičke na diaľku so žalovanou dňa 27.6.2014. Žalobca požičal žalovanej 80 eur na dobu 10 dní a
žalovaná mala poskytnutú pôžičku po 10 dňoch vrátiť spolu s jednorazovým vstupným poplatkom 7,60

eura. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a v dohodnutej lehote pôžičku s poplatkom nevrátila, preto ju
žalobca listovou upomienkou vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, za čo si uplatňuje v súlade s bodom 6.5.
zmluvných podmienok 25 eur. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila ani po odoslaní listovej upomienka preto
žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie 15 eur podľa bodu 6.6. zmluvných podmienok ako nákladov
na prípravu a predanie pohľadávky, čo zahŕňa tlač dokumentov, ich spracovanie a osobné stretnutie

so zástupcom externej spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 80 eur s úrokom z omeškania, ktorý vo
výroku rozsudku špecifikoval a vo zvyšnej časti žalobu zamietol z odôvodením, že žalobcovi nevzniklo
právo na zaplatenie jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, poplatku 25 eur za upomienku a

poplatku 15 eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky žalobcom z dôvodu, že nešlo o individuálne
dojednania (§ 53 ods. 1, 2 OZ) medzi stranami záväzkového vzťahu, preto sú tieto dojednania neplatné
a na základe neplatných dojednaní nemožno nárok priznať.

11. Žalobca odvolanie odôvodnil v podstate tým, že dojednania možno považovať za individuálne

dojednané a uvádzal dôvody, pre ktoré súd nesprávne vec posúdil v tomto smere a poukazoval na to,
že súd prvej inštancie nezobral do úvahy fakt, že išlo o zmluvu uzatvorenú na diaľku.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva

medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).17. V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. V prejednávanej veci nebolo sporným, že uzavretá zmluva o pôžičke medzi stranami sporu
dňa 27.6.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. Zmluva bola zároveň uzavretá
podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,

t.j. prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

19. Aj keď bola zmluva o pôžičke uzavretá spôsobom, ktorý upravuje zák. č. 266/2005 Z.z., je potrebné
zmluvu ako právny úkon posudzovať z hľadiska jeho platnosti v zmysle § 34 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca sa žalobou domáhal aj dojednaného jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, poplatku
25 eur za upomienku a poplatku 15 eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky. Žalovanej poskytol
pôžičku vo výške 80 eur po dobu 10 dní a za túto službu požadoval uvedený jednorazový vstupný
poplatok 7,60 eura. Je pravdou, že ustanovenie § 6 zák. č. 266/2005 Z.z. upravuje pojem odplata (ako
to tvrdí žalobca), zároveň stanovuje, že má ísť o primeranú odplatu poskytovanej službe. Občiansky

zákonník, ako všeobecný právny predpis umožňuje pri zmluve o pôžičke dohodnúť úroky (§ 658
ods. 1 OZ). Zároveň platí, že výška úrokov musí byť primeraná, t.j. v súlade s dobrými mravmi.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porovnaj
rozsudok NS SR 5Cdo 26/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu odplata (podľa osobitného zákona)
pri poskytovaní pôžičky má rovnaký charakter ako úrok (podľa OZ), s prihliadnutím ku skutočnosti, že
ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie oproti pravidlám
stanoveným v právnych predpisoch, je potrebné posúdiť primeranosť výšky odplaty rovnako ako

primeranosť výšky úrokov. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa domáhal jednorazového vstupného
poplatku (ako odplaty) 7,60 eura za poskytnutie pôžičky vo výške 80 eur na 10 dní. Mesačná odplata
potom predstavuje čiastku 22,80 eura (7,60 x 3) a ročná odplata 273,60 eura (22,80 x 12). Takáto
výška odplaty je viac ako trojnásobkom poskytnutej istiny, t.j. ide o viac ako 300% odplatu (poplatok),
neprimerane vysoký, priam úžernícky, ktorý odporuje dobrým mravom a preto časť právneho úkonu,

na základe ktorého sa žalobca domáha takéhoto nároku, možno považovať za absolútne neplatný.
Žalobcovi nemôže byť poskytnutá ochrana takých jeho práv, ktoré sú uplatňované v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Rovnako nebol dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie poplatku 25 eur za upomienku a poplatku 15

eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky žalobcom. Ak takýto nárok žalobca uviedol v zmluvných
dojednaniach, je táto časť absolútne neplatná z dôvodu, že obchádza zákon, resp. je nedostatočne
určitá. Ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani osobitné právne predpisy neumožňujú veriteľovi
požadovať od dlžníka poplatok za upomienku a poplatok za možné postúpenie pohľadávky, pretože,
takýto nárok nemá oporu v zákone. Navyše pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie

akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto plnenia sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Za takýto
poplatok je možné považovať obidva poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej. Povinnosť žalobcu
vyzývať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, rovnako nie je
zrozumiteľné, prečo by žalobca musel postupovať pohľadávku voči žalovanej externej firme a prečo si

za to účtuje akúkoľvek sumu od žalovanej. Rovnako je nezrozumiteľné dojednanie o poplatku 25 eur za
vystavenie listovej upomienky. Nie je zrejmé, či ju má veriteľ aj zaslať, ako by mal potom preukazovať jej
zaslanie dlžníkovi, alebo doručenie dlžníkovi. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky poplatky určené
žalobcom v zmluvných podmienkach nepredstavujú nič iné, len istú formu odplaty (bez ohľadu na ich
pomenovanie), resp. istú formu sankcie za nesplatenie dlžnej sumy včas a tak neprimerane zaťažujú

spotrebiteľa a navyšujú dlžnú sumu.

22. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje (ako v mnohých iných prípadoch) na rozhodnutie
Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10). V texte uvedeného rozhodnutia sauvádza: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene.
Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 %

z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate
úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol
a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku
z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej
finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je

banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a
výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní
úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom
ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v
dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo.
V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je

spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.
Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší krajinský súd
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto

sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.

23. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o úver, alebo pôžičku a či ju poskytuje banka alebo nebanková
spoločnosť. Ak si žalobca uplatňoval od žalovanej poplatky vo výške 25 eur (vystavenie listovej
upomienky) a 15 eur (postúpenie vymáhania pohľadávky externej firme), nepreukázal zároveň, že by

za žiadané poplatky poskytol žalovanej aj nejakú službu, išlo o poplatky, ktoré boli účtované za úkony,
ktoré slúžili výlučne pre potreby žalobcu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, je uvedené ustanovenia zmluvných
podmienok neboli individuálne dojednané, pretože žalovaná mohla len zmluvu ako celok uzavrieť, alebo

neuzavrieť. Konštatovanie len o neprijateľnosti zmluvných podmienok z dôvodu, že neboli individuálne
dojednané však nebolo postačujúce, pretože poplatky v danom prípade by mohli byť aj cenou plnenia a
neprijateľné podmienky sa nemôžu týkať hlavného predmetu plnenia a ceny plnenia. Súd prvej inštancie
sa mal a mohol vysporiadať aj s primeranosťou ceny plnenia. Len v prípade, ak by dospel k záveru, že
zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a cena plnenia bola neprimeraná, len vtedy nebolo

možné žalobcovi nárok priznať.

25. Bolo by však nehospodárne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie s vyššie vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý by bol súd prvej
inštancie povinný akceptovať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP s tým, že doplnil ďalšie právne dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi vyhovieť v celom
rozsahu. Požiadavku žalobcu, aby súdy vo všetkých veciach rozhodovali úplne rovnako považoval
odvolací súd za irelevantný. Sudca v každej jednotlivej veci je oprávnený rozhodnúť, či vo veci vydá
platobný rozkaz, alebo vec prejedná a rozhodne na pojednávaní, lebo vec vytýči na verejné vyhlásenie
rozsudku, v rozhodovaní je obmedzený len ustanoveniami CSP. Súdu v danej veci nič nebránilo, aby

poskytol spotrebiteľovi ochranu a vykonal dokazovanie aj keď bola žalovaná pasívna, umožňujú mu to
ustanovenia § 290 a nasledujúce CSP.

26. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaná ale

preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá §
251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

27. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).