Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200329
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116200329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so
sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30 036 01 Martin, proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, W., o zaplatenie 3 430,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 9C 3/2016-36 zo dňa 14. 3. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a sa odvolanie proti výroku o zastavení konania.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I. a II..

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa žalovanej n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie zastavil v časti
o zaplatenie sumy vo výške 565,01 Eur. Žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2, § 14 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, 39 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia pôvodne sumy 3430,87 Eur s prísl., neskôr, po čiastočnom späťvzatí o 565,01 Eur, sumy
2856,86 Eur. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dńa 21.08.2012 zmluvu o
spotrebiteľskomúvere.Ztejtozmluvyvyplýva,žežalovanémubolaposkytnutápôžičkavovýške4531,43
Eur, ktorú mal splatiť v 57 mesačných splátkach vo výške 129 Eur. Termín konečnej splatnosti bol

dojednaný 05/2017, celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 2821,57 Eur, ročná úroková
sadzby bola 24,45 %, RPMN 24,45 % a priemerná hodnota RPMN 21,68 % ročne. Podstatným pre
rozhodovanie súdu bol účel pôžičky a to úhrada iných pôžičiek, pri ktorých bol žalobca veriteľom alebo
správcom. Išlo o pôžičky so zostatkom 1278,37 Eur, 2831,61 Eur a 421,45 Eur.

4. Žalobca ďalej súdu predložil písomnosť s názvom „vypovedanie zmluvy“ s dátumom vyhotovenia
24.01.2013, ktorým mala byť zmluva o spotrebiteľskom úvere vypovedaná a žalovaný mal zaplatiť

celú dlžnú sumu 4778,27 Eur jednorazovo. Výzvou zo dňa 05.02.2016 žiadal súd žalobcu, aby tento
predložilvšetkydoklady,ktorýmioverovalbonitužalovaného.Natútovýzvužalobcanereagoval.Žalobca
nereagoval ani na výzvu, aby súdu zaslal rozpis všetkých splátok v členení na istinu, úroky, poplatky.5. Pokiaľ ide o výpoveď úverovej zmluvy zo strany žalobcu - veriteľa, túto považoval súd za neplatný
právny úkon pre jeho rozpor s § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva
možnosť veriteľa vypovedať iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú.

6. K záveru o bezúročnosti úveru možno dospieť aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
zrejmé, že žalobca overoval bonitu žalovanej iba potvrdením o výške ňou poberaného dôchodku, vedel,
že žalovaný skôr poskytnuté úvery nespláca (išlo o úvery, ktorých bol veriteľom alebo správcom),
nezisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušných databáz a registrov,

nezisťoval výšku výdavkov žalovaného za účelom, či bude schopný splácať splátky vo výške 129 Eur.

7. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

8. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

9. Ak by v prejednávanej veci žalobca postupoval vyššie uvedeným spôsobom a neobmedzil sa iba na
výšku žalovaným poberaného dôchodku, dospel by k záveru, že žalovaný splátky vo výške 129 Eur
mesačne nie je schopný splácať, potvrdením o čom je aj ďalší postup žalobu, ktorý sa snažil úverovú
zmluvu už po 5 mesiacoch jej existencie ukončiť.

10. Súd prvej inštancie bol presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca, či už úmyselne
alebo konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovanej, je konaním hrubo
odporujúcim dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Súd prvej inštancie teda
dospel k záveru, že žalovaná je povinná z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj
úroky.

11. Zo záverov súdu prvej inštancie o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo
vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky splatné ku dňu jeho rozhodovania. Ku dňu
rozhodovania súdu boli splatné splátky, ktorých splatnosť bola medzi 20.09.2012 - 20.02.2016. Išlo teda
o 42 splátok po 129 Eur, čo predstavuje sumu 5418 Eur.

12. Žalovaná zaplatila ku dňu podania žaloby sumu 2352,11 Eur a na pojednávaní ďalej preukázala
zaplatenie sumy 63,50 Eur v mesiaci 12/2015, sumy 63,50 Eur v mesiaci 01/2016 a suma 63,50 Eur
v mesiaci 02/2016.

13. Oproti prehľadu splátok a úhrad poskytnutých žalobcom došlo za mesiace december 2015 - február
2016 k zaplateniu ďalšej sumy 190,50 Eur, a preto celkom zaplatená suma žalovanou na túto zmluvu
uzatvorenú s Consumer Finance Holding je v súčasnosti 2542,61 Eur. Ak by bol úver úročený, dlžná
suma ku dňu rozhodovania súdu by bola 5418 Eur - 2542,61 Eur = 2875,39 Eur.

14. Keďže však úver úročený nebol, bolo pre rozhodnutie potrebné vedieť, aká suma istiny mala byť
zaplatená ku dňu rozhodovania súdu. Napriek výzve súdu, žalobca takúto informáciu neposkytol, keď
súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, z ktorého by súd požadovanú informáciu zistil.

15. Aj keď sa teda vyhovenie žalobe javilo byť čiastočne dôvodné, pre pasivitu žalobcu, súd prvej

inštancie k prisúdeniu čo len časti uplatnenej sumy pristúpiť nemohol. Rovnaký záver platí aj o úrokoch
z omeškania požadovaných ku dňu 31.01.2013, keď súd prvej inštancie z dôvodu absencie sumy istiny
splatnej k tomu dňu, nemohol žalobe v tejto časti taktiež vyhovieť.16. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým predčasné ukončenie úverového vzťahu posúdil za neplatné,
nesúhlasí.Zožiadnehoustanoveniazákonanevyplývazákazpreúčastníkovúverovéhovzťahudojednať
si spôsob predčasného ukončenia úverového vzťahu výpoveďou úverovej zmluvy. Zmluvný vzťah
založený úverovou zmluvou predčasne ukončil výpoveďou zo dňa 24. 1. 2013 a vyzval žalovanú na

zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výpovede. V texte výpovede odvolateľ oznámil
žalovanej predčasné ukončenie úverového vzťahu a zároveň vyčíslil dlžnú sumu, na ktorej zaplatenie
vyzval žalovanú. Jeho postup bol plne v súlade s ust. bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok
úverovej zmluvy upravujúceho spôsob ukončenia úverového vzťahu formou výpovede rovnako pre obe
zmluvné strany úverovej zmluvy. Pri hodnotení uvedeného listu nie je možné použiť ust. § 54 ods. 2
OZ, pretože sa nejedná o pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré

z možných práv ako účastník právneho vzťahu využil. Pre prípad, ak by sa aj odvolací súd stotožnil s
právnym posúdením neplatnosti výpovede súdom prvej inštancie, týmto odvolateľ napáda rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktorým úver označil za bezúročný pre súdom prvej inštancie zistenú absenciu
preverovania bonity klienta, nakoľko zákon č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy pre prípad nepreverenia bonity klienta úvery bezúročnosťou nesankcionoval. Pokiaľ

by aj súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti úveru, jednoduchým aritmetickým výpočtom
bolo možné ustáliť výšku plnenia, na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Pri posúdení bezúročnosti úveru, ku
ktorej súd prvej inštancie dospel, sa požiadavka súdu prvej inštancie na špecifikáciu uhradenej istiny,
úrokov a poplatkov, pre nesplnenie ktorej súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie, javí
ako nadbytočná. Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym

posúdením veci by súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žiada súd, aby po preverení
všetkého jej umožnil jej dlhy splácať v takej výške, akú bude schopná, aby ju nikto nenútil brať nejaké
ďalšie úvery na prekrytie, lebo ona 68 ročná chce do večnosti odísť bez dlhov. Taktiež žiadala súd o

oslobodenie od súdnych poplatkov.

19. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,

bez nariadenia pojednávania.

20. Vo vzťahu k výroku o čiastočnom zastavení konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
pristúpil k zastaveniu konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Vzhľadom na
skutočnosť, že výrok o čiastočnom zastavení konania v plnom rozsahu reflektuje na vôľu žalobcu

vyjadrenú v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016, ktorým žalobca vzal žalobu späť
v časti 565,01 Eur a v tomto rozsahu žiadal konanie zastaviť, nie je možné dospieť k záveru, že
predmetnýmvýrokombolažalobcovispôsobenáujmanajehoprávach,teda,žerozhodnutiebolovydané
v jeho neprospech. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o zastavení konania
vychádzajúc z ust. § 359 v spojení s § 386 písm. b) CSP odmietol.

21. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou došlo
dňa 21.08.2012 k uzavretiu zmluvy označenej ako „zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“. Nemali
by byť pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Žalovanej bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 4534,43 Eur
pri úrokovej sadzbe 24,45 % ročne. Úver spolu s odplatou mal byť splatený v 57 mesačných splátkach
vo výške 129 Eur. Konečná splatnosť bola určená na máj 2017. Účelom úveru bolo splatenie záväzkov
žalovanej vyplývajúcich zo skôr uzatvorených zmlúv, a to v celkovej výške 4531,43 Eur.

22. Zmluva zo dňa 21.08.2012 nie je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú, preto zmluvný vzťah
založený takouto zmluvou nebolo možné ukončiť výpoveďou. Ust. § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
pripúšťa možnosť vypovedať len zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, aplikáciu tohto ustanovenia nie
je možné dohodou zmluvných strán vylúčiť. Dojednanie o možnosti výpovede zmluvy zakotvené vovšeobecných podmienkach je preto bezpredmetné. Za danej situácie predstavuje výpoveď žalobcu zo
dňa 24.01.2013 neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka tak, ako to konštatoval
súd prvej inštancie. Na základe tohto úkonu k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo.

23.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie

spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

26. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

27. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

28. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa

ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)

29. Skutočnosť, že žalovaná žiadala o úver za účelom splatenia iných podlžností mala mať za následok
zvýšenú pozornosť veriteľa, keďže uvedené samo o sebe minimálne vyvoláva pochybnosti o schopnosti
dlžníka riadne plniť zmluvné záväzky. V danom prípade však žalobcovi postačovalo potvrdenie o výškežalovanou poberaného dôchodku. V zmysle výpovede žalovanej iné skutočnosti za účelom preverenia
jej bonity žalobcom zisťované neboli, pričom žalobca v konaní tieto tvrdenia nevyvrátil. To, že žalobca
pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovanou jej bonitu náležite neskúmal, v odvolaní nepoprel.

30. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či
žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovanému príjmy nestačili a potvrdzuje to
aj ďalší úver, ktorý si zobral od ďalšej nebankovky Provident financial. Pokiaľ ide o určitú mieru
ľahkomyseľnostižalovaného,odvolacísúdpovažujeajľahkomyseľnosťdlžníkazakvalifikačnékritérium,

ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životnýchnákladovacelkovejschopnostisplácaťúver.Žalobcapriposkytovaníúveruzanedbalmožnosti
a schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať
aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne
spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej

služby žalobcu nezanevrel na služby a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho
extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).

31. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a

jej schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca
žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu
ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere.
V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú. V
priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len

formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom
žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom
na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou

praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie
priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).

32. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý

s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.

Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi
vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto

agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny

spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.33. Odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru ohľadom
možnosti použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava
explicitne neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom

trhu. Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len
spôsob splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice
odradiť veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.

34. Len pre porovnanie odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenia švajčiarskeho KKG -

spolkový zákon o spotrebných úveroch - predstavujú kogentné právo. Úverom podliehajúcim tomuto
zákonu sa rozumie pôžička dodávateľa(t.j. k poskytovaniu finančných služieb oprávnenej fyzickej
alebo právnickej osoby) spotrebiteľovi v rozmedzí cca 350 - 56000 eur. Podľa článku 14 nesmie
úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na
najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu
nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa

a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu
povinnosť môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov.

35. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby aj v rozsahu istiny, tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie.

36. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so
sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30 036 01 Martin, proti žalovanej: Mária Konečná, nar. 11.09.1948,
bytom Sabinovská 5052/29, Prešov, o zaplatenie 3 430,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 9C 3/2016-36 zo dňa 14. 3. 2016 takto

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).