Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200118
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
R. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, prihlásené k trvalému pobytu R.
Q. XXX, okres R. V., tohto času N. X/X, G. XXXX, Rakúska republika, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyLiptovskýMikuláš,detirodičov:W.W.,rod.D.,nar.XX.XX.XXXX,
prihlásená k trvalému pobytu R. Q. XXX, okres R. V., tohto času N. X/X, G. XXXX, Rakúska republika,
zastúpená advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom A. XXX/X, R. V. XXX XX a W. W., nar.
XX.XX.XXXX, prihláseného k trvalému pobytu R. Q. XXX, okres R. V., tohto času v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody pre mladistvých, Družstevná 2, Sučany 038 52, okres Martin, v konaní o návrhu
otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
9P/5/2018-64 zo dňa 12.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného v celom
rozsahu s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78
ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18.01.2013 č. k. 7P/168/2012-34, ktorým bola
schválená dohoda rodičov tak, že otec sa zaviazal platiť znížené výživné na R. W. po 100,- eur mesačne,
C. W. po 100,- eur mesačne. V tom čase rodičia maloletých neboli manželia a začali žiť v spoločnej
domácnosti. V tom čase otec predložil súdu dohodu o pracovnej činnosti uzavretú dňa 11.01.2013 s

dohodnutým rozsahom práce 10 hodín týždenne, na dobu neurčitú a na dohodnutú odmenu 1,941
eur za hodinu. Otec sa prisťahoval k matke a maloletým deťom, aby sa mohol starať o deti. Nevedel
uviesť presnú dĺžku dlhov voči jeho veriteľom. Tvrdil, že sa bude podieľať na výdavkoch na spoločnú
domácnosť s matkou maloletých detí. V tom čase sa voči nemu viedlo trestné stíhanie pre zanedbanie
povinnej výživy. Súd prvej inštancie ďalšej konštatoval, že posledný známy zamestnávateľ otca D.L.B.
spol. s r. o. oznámil, že pracovný pomer otca trval v novembri a decembri 2012 s tým, že otec im ani
nedoručil oznámenie o začatí, pokračovaní a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Pracovný

pomer s ním skončili v skúšobnej dobe. K pracovnej morálke uviedli, že u nich pracoval iba krátky čas a
hodnotia ho podpriemerne. V tom čase žila matka s maloletými deťmi v dvojizbovom byte (nájomnom).
Náklady na bývanie boli 300,- eur mesačne. Maloletá navštevovala druhý ročník základnej školy v
Liptovskom Mikuláš, kam dochádzala z Liptovského Jána. Mesačné výdavky na cestovné boli okolo20,- eur. Maloletá navštevovala štvrťročne imunologickú ambulanciu. Doplatky za lieky mala 50,- eur
štvrťročne. Stravné v školskej jedálni bolo 26,50 eur. Syn navštevoval materskú školu v Liptovskom
Jáne. Školné v materskej škole bolo 35,- eur mesačne. Maloletý navštevoval štvrťročne imunologickú

ambulanciu v Poprade. Doplatky za lieky mal 50,- eur štvrťročne. Maloletý navštevoval neurológa,
kardiológa a očného lekára. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vzhľadom na zdravotný
stav dieťaťa (do 6 rokov veku maloletého). Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je
zníženie výživného na maloleté deti na návrh otca, pričom skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane rodičov alebo maloletých detí, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Poukázal na

to, že v súčasnosti otec maloletých detí vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch. Ústav na výkon trestu oznámil súdu, že otec maloletých
detí bol viackrát zaradený a vyradený z práce podľa možnosti ústavu. Za obdobie od 01.01.2017 do
31.01.2017 dosahoval otec maloletých detí priemernú výšku čistej odmeny 85,48 eur mesačne. Podľa
odpisu z registra trestov bol otec maloletých detí doposiaľ päťkrát súdom trestaný v období rokov 2012
až 2017. Otec maloletých detí bol právoplatne odsúdený najmä za trestné činy proti majetku (krádeže,

neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej
karty) a za trestné činy proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy). Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že otec má okrem maloletej R. W. a C. W. vyživovaciu povinnosť k maloletej M. N. W. (nar.
XX.XX.XXXX). Matka maloletých detí má okrem vyživovacích povinností k R. W., C. W., vyživovaciu
povinnosť k maloletej Z. W. nar. XX.XX.XXXX. Matke pribudla od posledného rozhodovania vyživovacia

povinnosť. V súčasnosti sa matka maloletých detí zdržiava v Rakúsku spolu s maloletými deťmi. Podľa
súdu prvej inštancie čistý priemerný mesačný príjem matky maloletých detí je 1.100,- eur, prídavky na
tri deti 612,- eur mesačne, príspevok na bývanie 200,- eur mesačne a výživné na najmladšie z detí,
ktoré si plní otec dieťaťa maloletej Z. W., 100,- eur mesačne. Matka vynakladá výdavky na zabezpečenie
bývania nájomné 580,- eur mesačne, na elektrickú energiu 40,- eur mesačne, internet 20,- eur mesačne

a poistenie domácnosti 49 eur mesačne. Matka maloletých detí spláca leasingové splátky na motorové
vozidlo 62,95 eur mesačne, poistku za auto 85,49 eur mesačne a priemerné mesačné náklady na benzín
má 100,- eur. Na začiatku školského roka matka maloletých detí vynaložila na obidve deti školné (spolu)
400,- eur. Pravidelné mesačné výdavky sú poplatky za stravu v škole a dohľad v škole maloletého
na C. 114,- eur mesačne; na stravu v škole a poobedňajšie stráženie maloletej R. 75,- eur mesačne.

Obidvom maloletým deťom matka platí telefóny po 10,- eur mesačne. Maloletý sa aktívne vo voľnom
časevenujehokeju.Matkavynakladánahokejpoplatokzasezónu220,-eur,zanákuphokejovejvýstroje
zaplatila 300 eur, za nákup hokejok 100,- eur, za nákup ostatného hokejového príslušenstva 100,- eur
ročne. Zvýšené náklady sú na pohonné hmoty okolo 50,- eur mesačne (na tréningy, zápasy a podobne).
Maloletý hráva niekoľkokrát do roka medzinárodné turnaje, počas ktorých znáša náklady na ubytovanie

a stravu (v marci 2018 v Grazi v Rakúsku 150,- eur, v Budapešti 150,- eur). Matka zabezpečuje sebe
a maloletým deťom všetky potreby (osobnú starostlivosť, bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú
starostlivosť, sociálne, kultúrne a športové). Na preukázanie svojich tvrdení predložila matka maloletých
detí listinné dôkazy, najmä potvrdenia školy s vyčíslenými nákladmi, fotokópiu nájomnej zmluvy a
výpisy z účtov matky o úhradách tvrdených položiek. Súd prvej inštancie nezistil, že by od posledného

rozhodnutia došlo k takej podstatnej zmene na strane maloletých detí alebo matky maloletých detí, ktorá
by bola dôvodom na zníženie výživného (naopak, potreby detí výrazne vzrástli). Otec tvrdil podstatnú
zmenu na svojej strane, najmä výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu neumožňuje, aby si zvýšil svoj
príjemavediekneustálemuzadlžovaniu,leboniejeschopnýplatiťsúdomuloženévýživné.Vbudúcnosti
chce riešiť jeho zadlženie cestou osobného bankrotu. Okrem kritérií odôvodnených potrieb dieťaťa súd

skúma pri určení výšky výživného možnosti a schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Životná
úroveň maloletých detí je závislá od životnej úrovne rodičov. Jedným z kritérií rozhodovania o výške
výživného je potencialita príjmov, napríklad, či sa niektorý z rodičov nevzdal príjmu bez dôležitého
dôvodu, prípadne, či na seba neberie neprimerané majetkové riziká. Podľa súdu prvej inštancie výkon
trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy nemôže byť pre odsúdeného rodiča

výhodou, teda nie je dôvodom na zníženie výšky výživného. Túto situáciu si otec maloletých detí zavinil
sámpáchanímúmyselnejtrestnejčinnosti(opakovane).Anivobdobí,keďnebolvovýkonetrestu,neplnil
vyživovaciu povinnosť. Preto návrh otca zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Žiaden z účastníkov nenavrhol, aby súd rozhodol o náhrade
trov konania.

3. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že matke ostáva mesačne
minimálne 886,- eur, po odrátaní nevyhnutných výdavkov minimálne 802,67 eur. Uviedol tiež, že vovýkone trestu má čistú pracovnú odmenu 85,48 eur priemerne za mesiac a jeho náklady na výživné
sú minimálne 320,- eur mesačne. Každým mesiacom sa zadlžuje na výživnom v sume 234,52 eur.
Stotožňuje sa s tým, že výkon trestu nie je zákonný dôvod na zníženie výživného, ale schopnosti,

možnosti a majetkové pomery rodiča áno. Poukázal na to, že jeho aktuálne pomery, schopnosti a
možnosti nie sú ani zďaleka také, aby si mohol dovoliť platiť výživné, ktoré 3-násobne prevyšuje jeho
príjem. Navrhol znížiť výšku výživného.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu v tom zmysle, že

prvostupňový súd správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej stránke, ako aj po stránke
právnej, vyporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom
je zrejmé, ako vec právne posúdil a ktoré zákonné ustanovenia použil. V odvolaní poukázal na rovnaké
skutočnosti, na ktoré poukazoval v samotnom konaní, pričom jeho argumentácia je účelová s cieľom
vyhnúť sa zodpovednosti. Navrhla potvrdiť rozsudok.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že od posledného určenia výživného vzrástli
potreby maloletých detí, a preto sa stotožňuje s rozsudkom.

6. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka tak, že sa s jeho názorom plne stotožňuje.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý
rozsudokpotvrdilvzmysleustanovenia§387ods.1,2C.s.p.vspojenísustanovením§2ods.1C.m.p.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je

činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

10. Námietku otca ohľadne posúdenia jeho schopností, možností, majetkových pomerov v súvislosti
so schopnosťou platiť výživné, ktoré 3-násobne prevyšuje jeho príjem, vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamená mechanickú rovnosť, ale vychádza sa z individuálnych schopností, možností, majetkových
pomerov každého z nich, pričom okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného,

teda otca sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority
vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného, ktoré nie
je nevyhnutné, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude
prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z
nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na oprávnených, teda maloleté deti.

Neprihliada sa ani na náhradu škody, na ktorú bol povinný zaviazaný v trestnom konaní na základe
úmyselnej trestnej činnosti. Z hľadiska posúdenia individuálnych schopností, možností a majetkových
pomerov je potrebné prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75 Zákona o rodine). Z
fiktívnej sumy súd vychádza aj pri posudzovaní prípadného výkonu trestu odňatia slobody za trestný čin
zanedbania povinnej výživy a inej úmyselnej trestnej činnosti, t. j. zo sumy možných zárobkov tak, ako

tomu bolo aj v danom prípade.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoréna prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.
m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)