Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Pc/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227945
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117227945.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci
navrhovateľa: E. L., V.. XX.XX.XXXX, B. P. P. XXXX/XX, Ž., Š. N. T., právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a oprávnenej z výživného: R.
X., V.. XX.X.XXXX, B. P. Ž., H. XX, Š. N. T., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa E. L., V.. XX.X.XXXX k oprávnenej z výživného
R. X., V.. XX.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/508/2000 zo
dňa 12.1.2009, s účinnosťou od 1.11.2017.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania a trov predbežného opatrenia.
1
o d ô v o d n e n i e :
. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2017 domáhal zrušenia svojej vyživovacej
povinnosti voči oprávnenej z výživného naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn.
14C/508/2000 zo dňa 12.1.2009, v časti výživného, ktorým bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu
oprávnenej výživným vo výške 99,58 Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky oprávnenej, v danom čase maloletého dieťaťa.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzičasom oprávnená z výživného nadobudla plnoletosť
a dňa 21.6.2017 ukončila štádium záverečnou skúškou na Spojenej škole v Žiline. V ďalšom štúdiu
oprávnená nepokračuje. Okrem toho žiadal, aby súd neodkladným opatrením vo veci rozhodol o tom,
že súd dočasne zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej, a to do času právoplatného
skončenia konania.
3. Súd prednostne uznesením sp.zn. 8Pc/28/2017-20 zo dňa 30.11.2017 rozhodol o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol, pričom o trovách predbežného opatrenia
bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.12.2017.
4. Dňa 16.3.2018 doručila oprávnená z výživného súdu vyjadrenie k návrhu na zrušenie výživného (č.l.
29), v ktorom uviedla, že nemá v úmysle pokračovať v ďalšom štúdium, a tak súhlasí so zrušením
vyživovacej povinnosti jej otca voči nej. Pre úplnosť však uviedla, že navrhovateľ jej neplatí výživné
už dlhší čas, posledné výživné uhradil dňa 12.10.2017, čím považovala jeho vyživovaciu povinnosť zaukončenú. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za zbytočný, pretože vyživovacia
povinnosť je podľa jej názoru od poslednej platby zaniknutá. K vyjadreniu doložila potvrdenie o poslednej
výplate výživného z 12.10.2017.
5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.7.2018. Po doručení predvolania doručila
oprávnená z výživného súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 4.7.2018 z dôvodu jej pobytu
v zahraničí. O odročenie pojednávania nežiadala. Súd následne vykonal pojednávanie v neprítomnosti
navrhovateľa a oprávnenej z výživného. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na
podanom návrhu a žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa s účinnosťou od 21.6.2017, t.j. dňu
ukončenia strednej odbornej školy oprávnenou z výživného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/508/2000 zo dňa 12.1.2009 súd zistil, že týmto
rozsudkom bol navrhovateľ určený za otca oprávnenej a zároveň zaviazaný na úhradu bežného a
zameškaného výživného, pričom súd určil bežné výživné vo výške 99,58 Eur s účinnosťou od 1.1.2009,
splatnévždydokaždého15.dňakalendárnehomesiacavopredkrukámmatkyvdanomčasemaloletého
dieťaťa.
7. Z písomných vyjadrení ako aj vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní mal
súd jednoznačne za preukázané, že oprávnená z vyživovacej povinnosti ukončila štúdium, ďalej sa
nepripravuje štúdium a z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že oprávnená je od
1.9.2017 zamestnaná a má teda pravidelný príjem. Samotná oprávnená uviedla, že ako poslednú
platbu výživného uhradil navrhovateľ určenú sumu dňa 12.10.2017, čo ona považovala za ukončenie
vyživovacej povinnosti. Z návrhom navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasila.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je
potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia
ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo
vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne
schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá
zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
11. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že dôvod sú dané dôvody na
zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej, nakoľko je oprávnená schopná sama sa
živiť a so zrušením vyživovacej povinnosti voči nej vyjadrila súhlas. Okrem toho má súd za preukázané,
že plnoletá dcéra navrhovateľa sa už nepripravuje na budúce povolanie, v súčasnosti pracuje, teda
má vlastný príjem. Z uvedeného je zrejmé, že je schopná sama sa živiť, čím sú splnené predpoklady
na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému. Navrhovateľ žiadal o zrušenie
vyživovacej povinnosti od ukončenia štúdia oprávnenou, t.j. od 21.6.2017. Pokiaľ však ide o zníženie
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách, je zmena alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti možné najskôr odo dňa začatia konania, čo vyplýva aj z použitej formulácie
"za uplynulý čas" (nie za dobu pred začatím konania). Preto súd u takýchto osôb zníži alebo zruší
výživné, za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Nakoľko však v danom prípade navrhovateľ
uhradil ako poslednú platu výživného dňa 12.10.2017, súd považoval za rozumné a logické zrušenie
vyživovacej povinnosti od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, t.j. vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči oprávnenej zrušil s účinnosťou od 1.11.2017.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky
pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady
trov konania bolo spravodlivé, zároveň navrhovateľ si náhradu trov konania nežiadal, súd žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov konania ani náhradu trov predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.