Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217205728
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217205728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu Rozhlas a televízia

Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného Advokátska
kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanému S. G., T.. XX. XX. XXXX, U. H. XXX XX I. XX, o zaplatenie sumy 105,16 Eur istiny
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 105,16 Eur istiny, úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č. ú. SK868180000000700033333, VS: 9050717669.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
vo výške 105,16 Eur istiny, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 Eur a
nahradiť mu trov konania, všetko z titulu nezaplatenej úhrady za služby poskytované verejnosti v oblasti
rozhlasového a televízneho vysielania. V žalobe uviedol, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená na
základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby podľa § 4

ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je fyzickou
osobou a zo zákona je platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada“) podľa § 3 písm. a/
Zákona vo výške 4,64 Eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7
Zákona.Kontrolouúhradvzmysle§8Zákonaaúdajovoddodávateľaelektriny,ktorýeviduježalovaného
ako odberateľa elektriny v odbernom mieste elektriny od 06. 12. 2013 a ktorý mu zároveň poskytuje
súčinnosť v zmysle § 9 ods. 2 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tejto žaloby na tunajší súd

nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za obdobie 01. 01. 2014 - 31. 07. 2015 (ďalej len „žalované obdobie“).
Nakoľko si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť a neoznámil mu v zmysle § 9 ods. 6 Zákona do 30 dní
odo dňa, keď došlo k skutočnosti vznik povinnosti platiť úhradu a túto skutočnosť nepreukázal, prihlásil
žalovaného do evidencie platiteľov na základe údajov od dodávateľa elektriny. V zmysle § 10 ods. 2
Zákona, písomnou výzvou z 24. 06. 2016 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., vyzval
žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy. Listom z 15. 06. 2015 zároveň oznámil žalovanému, že vykonal kontrolu platenia úhrady. Nakoľko

žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinný
v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného za žalované obdobie 01. 01. 2014 - 31.
07. 2015 je vo výške 105,16 Eur. Výška dlhu je súčinom počtu mesiacov v žalovanom období a sadzby
úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje jeho pohľadávka sumu 105,16 Eur,z toho istina vo výške 88,16 Eur, pokuta vo výške 17,- Eur a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,40
Eur. V žalobe ďalej uviedol, že jeho nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy ani
nesúvisí so spotrebiteľskou zmluvou, pretože vyplýva priamo zo Zákona, pričom ide o neekvivalentné

plnenie, podľa § 3 Zákona je osoba platiteľom bez ohľadu na to, či jeho služby využíva alebo nie, ktoré
sa tak svojou povahou približuje dani. Preto tento spor nemožno považovať za spotrebiteľský v zmysle
§ 290 CSP.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy Prehľad predpisov a platieb žalovaného

z 13. 07. 2017, Výzva na zaplatenie nedoplatku z 24. 06. 2016, doručenka do vlastných rúk č. l. 5,
Oznámenie o kontrole platenia úhrady z 15. 06. 2015, Potvrdenie Slovenskej pošty a. s., tarifnej ceny
za úradnú zásielku z 27. 10. 2016, ktoré súdu aj predložil.

3. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 17. 10. 2017 platobný rozkaz č. k. 3C/36/2017-13, ktorý však
nebolo možné doručiť žalovanému na území Slovenskej republiky, preto súd uznesením z 13. 03. 2018

č. k. 3C/36/2017-34 zrušil platobný rozkaz.

4. Pretože sa súdu nepodarilo žalobu doručiť žalovanému na adresu zistenú postupom podľa § 116
ods. 1 CSP, súd podanú žalobu s prílohami doručil žalovanému podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením
Oznámeniaopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdudňa18.04.2018.Žaloba

sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú t. j. dňa 04. 05. 2018, a to aj vtedy,
ak sa žalovaný o tom nedozvedel. Súd zároveň podaním z 07. 05. 2018 vyzval žalovaného, aby sa
do 15 dní vyjadril k podanej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k veci nevyjadril, na výzvu súdu vôbec nereagoval.

5. Vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, podľa § 297 písm. b/ CSP
súd na predmetný spor nenariaďoval pojednávanie a podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku
neustanovili, preto súd podľa § 219 ods. 1 CSP vyhlásil rozsudok.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je verejnoprávna, národná, nezávislá,
informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového

vysielania a televízneho vysielania, zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 1 a § 10
ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je žalobca vyberateľom a príjemcom úhrady ako aj
jej vymáhateľom. Preto je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na súd. Z Oznámenia o kontrole

plateniaúhradyz15.06.2015vyplýva,žežalovanýjevedenýakoodberateľelektrinyvodbernommieste
elektriny M.H. V. XX, W. od 06. 12. 2013. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom
mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, a preto je zo zákona povinný platiť úhradu vo výške
4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Z prehľadu predpisov a platieb z 13. 07. 2017 vyplýva,

že žalovaný za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 07. 2015 nezaplatil úhradu za 19 mesiacov spolu vo
výške 88,16 Eur. Písomnou Výzvou na zaplatenie nedoplatku z 24. 06. 2016, odoslanou prostredníctvom
Slovenskej pošty, a. s., žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady vo výške 88,16 Eur
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy vo výške 1,40 Eur, spolu vo výške
89,56 Eur. Zároveň žalobca upozornil žalovaného, že v prípade, ak dlžnú čiastku neuhradí v lehote do

30 dní od doručenia výzvy, uplatní si nárok na zaplatenie úhrady spolu s pokutou vo výške 17,- Eur a
poštovými sadzbami prostredníctvom príslušného súdu. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných
rúk dňa 12. 07. 2016. Podľa Potvrdenia Slovenskej pošty a.s. o tarifnej cene za úradnú zásielku z 27.
10. 2016, bola tarifná cena pre produkt úradná zásielka za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 09. 2016 vo
výške 1,40 Eur. Celková vymáhaná suma predstavuje sumu vo výške 105,16 Eur, z toho úhrada činí

88,16 Eur, pokuta 17,- Eur a zaplatené poštové sadzby 1,40 Eur.

7. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa ustanovenia § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická
osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako
odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č.
340/2012 Z. z.), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom

elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu
len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa
§ 9 ods.6 písm. c).

12. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

13. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa §
7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady
aj pokutu 17 eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a
4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vzťah medzi žalobcom
a žalovaným súd posudzoval ako spotrebiteľský vzťah, hoci tento vzťah priamo nevznikol tým
najbežnejším spôsobom a to zmluvou. V tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v
Rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. 06. 2018 sp. zn. 23Co/100/2017 z ktorého vyplýva, že

„ nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej
zmluvy. Ak teda tento „pridružený vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne posúdený, zrejme musí byť
posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou
zmluvou nepochybne je. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami
podporujú aj argumenty právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver,

vzmyslektoréhoRTVSnemápostaveniedodávateľa,poprelbytýmjudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie o vymedzení dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr.
C-147/16). Okrem toho okresný súd poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v Rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 29.05.2018 sp. zn. 6Co/93/2017, podľa ktorého „existuje súvislosť medzi službou
verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď

povinnosťzaplatiťtentopoplatoknevyplývazbezprostrednéhoposkytnutiaslužby,ktorejpriamuhodnotu
by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o
dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či
rozhlasového aparátu. Samotný prístup k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodliehazaplateniu tohto poplatku, ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných
televíznych staníc, kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto
televízne vysielanie. Ak by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým

elementárnymdôvodomnapodporuspotrebiteľskejpovahyvecijefakt,žeajvprípadeRTVS-vysielacej
služby ide o službu, a ak ju žalovaná neprijala na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie), tak ide
čisto o spotrebu služby. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné
prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili
status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej

služby je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných
praktik RTVS, či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí
tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.“

15. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným rozsudkami Krajského súdu
v Prešove, na ktoré poukázal v odseku 14. tohto odôvodnenia. Je nesporné, že povinnosť žalovaného

platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
vznikla tak, že žalovaný je evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v byte
alebo v rodinnom dome. V spore nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy
o dodávke elektriny konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda vystupoval ako spotrebiteľ. Ak je potom zmluva o dodávke elektriny spotrebiteľskou zmluvou tak

aj právny vzťah, ktorý z neho vyplýva, t.j. povinnosť žalovaného platiť úhrady za služby žalobcovi, je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä z Prehľadu
predpisov a platieb z 13. 07. 2017, mal súd nesporne preukázané, že žalovaný za obdobie od 01.
01. 2014 do 31. 07. 2015 nezaplatil úhradu za 19 mesiacov. Žalovanému ako odberateľovi elektriny
vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom vo výške 4,64 Eur mesačne. Potom

za 19 mesiacov po 4,64 Eur predstavuje nedoplatok úhrad sumu vo výške 88,16 Eur, ktorý žalovaný
žalobcovi nezaplatil. Žalobca vyzval žalovaného Výzvou z 24. 06. 2016 na zaplatenie úhrady, s čím mu
vznikli náklady na zaplatenie tarifnej ceny za úradnú zásielku vo výške 1,40 Eur. Z dôvodu, že žalovaný
nezaplatil žalobcovi úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, napriek poučeniu
žalobcu, a dostal sa do omeškania so zaplatením úhrady a poštových sadzieb, vznikla žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi ako vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške 17,- Eur. Preto potom súd
považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
žalovanú istinu vo výške 105,16 Eur (88,16 Eur + 17,- Eur) a poštové sadzby spojené s vymáhaním
vo výške 1,40 Eur.

16. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady
úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva
v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a
rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.