Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225491
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112225491.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Záleskej,
vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO35807598,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v spore o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 27C/251/2012-26 zo dňa 09.
augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorou sažalobca domáhalnáhradyškody

a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne, v
konaní vedenom pod sp. zn. 62Er 2393/2011
(EX 11842/2011), pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Zisťoval existenciu podmienok, ktoré v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť
splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodol vo veci rozsudkom bez
nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý vyhlásil
verejne ako drobný spor v zmysle §200ea O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu v zákonnej
lehote a rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise , a to spisu Okresného

súdu v Trenčíne sp. zn. 62Er/2393/2011. Strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2011. Exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn.
SR 03878/11 zo dňa 26.05.2011 so zákonom a uznesením zo dňa 21.03.2012 č.k.

62Er/2393/2011-10 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, z dôvodu že rozsudok priznáva
oprávnenému plnenie zákonom nedovolené, odporujúce dobrým mravom, a preto je nevykonateľný.
Dospel k záveru, že exekučný súd nebol povinný o žiadosti súdneho exekútora písomne rozhodnúť do
15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Konštatoval, že na predmetné exekučné konanie
sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov. S poukazom na § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. účinného v čase podania
žiadosti o udelenie poverenia, sa 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa vzťahuje len na situáciu,kedy súd poverenie ne exekúciu vydá a nie aj na prípady, kedy súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Z tohto pohľadu potom
nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keďže súd žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Na skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3
ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1-4 a § 9 ods. 1, 2 kona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V danej
veci neboli prukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z., t.j. existencia nesprávneho úradného postupu súdu,

spočívajúcehovnedodržanílehotynavydaniesúdnehorozhodnutiaožiadostioudeleniepovereniaaani
existencia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým mala byť škoda spôsobená, ktoré by bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov nepriznal, lebo mu preukázateľne žiadne
nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho
neprítomnosti. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvej inštancie postupoval, odňal
mu tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za
nestranného. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby mu umožnil, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie,

vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s
obsahomdôkazovaprednesov,nemalmožnosťsaknimvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazy
napodporusvojichprotitvrdení.Vdanejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania,jeho
právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie,
ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ
žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle
§ 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobcovi nebolo
z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd prvej inštancie dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. V konaní hodlal predložiť dôkazy o výške majetkovej

škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvej inštancie
však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvej inštancie nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné

chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec
tomuto súdu na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov a v zmysle § 470
ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania a že spĺňa náležitosti odvolania , Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na
podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

8. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

9. Odvolací súd predovšetkým skúmal, či súd prvej inštancie v čase rozhodovania vo veci samej, t.j. ešte

za účinnosti O.s.p. ( do 30.06.2016 ) dodržal ustanovenia tohto zákona a postupoval v súlade s nimi.

10. Aj v zmysle § 380 ods. 2 CSP sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 389 ods.
1 písm. a/ - b/ CSP a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu

tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená
v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.

209/1992 Zb.).

11. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok
a v súčasnosti priznáva Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016. Na vady konania, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy,
ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 380 CSP). Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu
žalobcom tvrdené vady konania podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,c/. CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm.
a/ a písm. b/ CSP, keď neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo porušeniu

práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 480,48 Eur titulom majetkovej
škody a zaplatenia 96,10 Eur titulom nemajetkovej ujmy.

13. Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie
súdneho exekučného spisu Okresného súdu v Trenčíne, vedeného v prospech oprávneného - žalobcu
proti povinnému D. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX. Súd prvej inštancie vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 62Er 2393/2011 a tento si pripojil.

14. Je nepochybné, vzhľadom na spor, nepresahujúci sumu 1.000 Eur, že bolo potrebnú vec
považovať za drobný spor, nakoľko spĺňala podmienky ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 O.s.p., čo
v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. (účinné do 30.06.2016) umožňovalo súdu prvej inštancie rozhodnúť

vo veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa podmienky drobného sporu, bez
nariadenia pojednávania neprichádza do úvahy v každom prípade. Citované ustanovenie bolo zaradené
do Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniťkonanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za
splnenia zákonom stanovených podmienok, zaručujúcich ochranu práv účastníkov konania.

15. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, bol súd povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a, účinného do 30.06.2016.

16. Podľa § 123 O.s.p., účinného do 30.06.2016 účastníci mali právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, resp. mali byť vykonané.

17. Z procesného hľadiska musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej

najmä podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Základom pre
rozhodnutie súdu po splnení týchto procesných podmienok sú zhodné (nespochybniteľné) listinné
dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné vydať súdne
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených stranami sporu bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl.

O.s.p.. Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie,
môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z
predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú strany
nepredložili - napr. exekučný spis, z ktorého po oboznámení a zistení z neho vyplývajúcich skutočností,
dospel k záverom potrebným pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd

prvej inštancie nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.
( účinného do 30.06.2016) listinami, obsiahnutými v exekučnom spise, pretože tieto listiny nepredložila
žiadna strana sporu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobca
v žalobe označil ako dôkaz exekučný (súdny) spis Okresného súdu Trenčín bez označenia konkrétnej
listiny na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie vykonal tento dôkaz tak, že tento spis

identifikoval a pripojil si ho. Žalobca ani žalovaný neboli oboznámení s tým, že súd prvej inštancie
akceptoval návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu, teda že žalobcom navrhnutý dôkaz vykoná.
Strany sporu neboli oboznámené, ktoré listiny a skutočnosti z nich vyplývajú a sú pre súd významné
pre právne posúdenie žalobcom uplatnených nárokov. Za tejto procesnej situácie musel odvolací súd
konštatovať, že skutkové zistenia, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí vo veci

samej, boli získané spôsobom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom a súd prvej inštancie
konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto postupom
bola žalobcovi a žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

18. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., účinné do 30.06.2016, bolo vyjadrením koncentrácie občianskeho

sporovéhosúdnehokonania,prejavujúcejsavmožnostistranámsporu predkladaťskutočnostiadôkazy
vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Strany sporu mali možnosť na dosiahnutie účelu konania
pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a

O.s.p.). Zákon uvedené procesné následky viaže na vedomosť strany sporu o tejto procesnej
povinnosti, a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť, ktorú je povinný poskytnúť každej
strane sporu, vrátane strany zastúpenej v konaní právnym zástupcom. Preto bolo nevyhnutné, aby
si súd prvej inštancie splnil poučovaciu povinnosť, a to aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.(účinného do
30.06.2016) kvalifikovane, na začiatku súdneho konania. V prípade konaní, v ktorých sa pojednávanie

nenariaďuje, mal súd realizovať túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy pojednávania v zmysle
§ 114 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Prípravou pojednávania podľa citovaného zákonného
ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až
do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V rámci prípravy
pojednávania mal súd doručiť žalobu žalovanému spolu s prílohami a poučiť účastníkov podľa § 120

ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016).

19. Súd prvej inštancie realizoval poučenie strán sporu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na úradnej tabuli súdu,
spolusoznámenímmiestaačasuverejnéhovyhláseniarozhodnutia.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázať na to, že doručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu ako osobitného spôsobu doručovania
písomnosti súdu, bolo upravené v § 47a O.s.p.. Táto procesná norma ustanovovala doručovanie
písomností súdu iba v prípadoch, ak strany nie sú súdu známe, alebo ak ide o strany, ktorých pobyt nie

je známy. V danej veci o taký prípad nešlo. Možno uzavrieť, že účinky splnenia poučovacej povinnosti
súdom prvej inštancie vo vzťahu k účastníkom konania týmto spôsobom doručovania písomnosti
nenastali.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri príprave pojednávania nedodržal

procesný postup platný v tom čase podľa § 114 ods. 2 O.s.p.. Predovšetkým súd prvej inštancie si
nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol bez toho,
aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré
sú medzi stranami sporu sporné. Súd nedokazuje skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených
účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nemal

splnené podmienky prípravy pojednávania, rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa §
115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neumožnenie stranám sporu realizovať procesné práva podľa § 123 O.s.p.(účinné do 30.06.2016)
považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pre rozhodnutie veci samej

postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so
skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvej inštancie
a ktoré z nich súd prvej inštancie vyvodil, aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne,
aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení.

22. Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvej inštancie došlo
k odňatiu možnosti strane sporu konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvej inštancie mienil
vo veci verejne vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým,
že súd prvej inštancie znemožnil stranám procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy

v rozsahu ustanovenom zákonom. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom, účinným do
30.06.2016, t.j. v čase, kedy súd prvej inštancie vo veci konal a porušil ich právo na spravodlivý súdny
proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

23. Odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
a došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie zaťažil konanie vadami, ku ktorým je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

24. Odvolací súd sa taktiež zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

vylúčeným sudcom. V ustanovení § 14 O.s.p., účinnom do 30.06.2016, sú upravené podmienky, ktorých
splnenie má za následok, že sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod
odvolania sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydal vylúčený sudca, predstavoval do 30.06.2016
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Z obsahu spisu

vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 19. októbra 2012 č.k. 4NcC/278/2012-9 rozhodol,
že sudca Okresného súdu Trenčín JUDr. Ing. Miroslav Manďák, ktorému vec bola pridelená, nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. V súlade so zmenami rozvrhu práce (pokyn č.
44/13, Spr. 645/2013) došlo k prideleniu predmetnej veci na prejednanie
a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu v Trenčíne JUDr. Ivete Sopkovej. Z jej vyjadrenia vyplýva, že

nemá žiadny pomer k veci, k účastníkom ani ich zástupcom a vo veci sa necíti byť zaujatá. Odvolací
súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na
strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 49 CSP, účinného od
01.07.2016 vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom
konania. Z hľadiska § 49 CSP, účinného od 01.07.2016 odvolací súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti

predstavujúce dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov
žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu byť ani úvahy žalobcu
založené na skutočnosti, že súd prvej inštancie svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič ovzťahu namietaného sudcu k stranám sporu a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola
spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú
odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

25. Pretože procesný postup súdu prvej inštancie nebol z hľadiska odvolacieho dôvodu v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016 - podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. ) správny,
odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať už podľa nových ustanovení Civilného
sporovéhoporiadku,účinnéhood01.07.2016.Podľa §167CSPsi splní vočistranámsporu poučovaciu
povinnosť v spojení s § 182 CSP a § 154 CSP a ďalej dodrží taký procesný postup, ktorým poskytne
stranám sporu možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Civilným
sporovým poriadkom (čl. 9 CSP), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a

dôkaznými návrhmi, podanými stranami sporu a vo veci opätovne rozhodne.

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. O trovách odvolacieho ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci podľa § 396 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).