Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Smolko

Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200784
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114200784.7

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Obec
Bíňovce, 919 07 Bíňovce, IČO: 00312258, právne zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, Hlavná
č. 42, 917 01 Trnava, proti žalovanej: U. bytom Trstín 15, o zaplatenie 518,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 518,16 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 518,16
eur ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná užívala na základe písomnej Zmluvy o
nájme nebytových priestorov nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu pričom spolu s nájomným bola
povinná uhrádzať aj prevádzkové náklady a to aj úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu. Žalovanej

vznikol nedoplatok na úhradách za odber elektriny v mesiacoch február až marec 2012 spolu vo výške
žalovanej sumy, ktorý neuhradila aj napriek viacnásobným písomným výzvam. Preto bol žalobca nútený
podať predmetnú žalobu na súd.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 65 spisu) uviedla, že so žalobou nesúhlasí a odmieta
čokoľvek uhradiť.

3. Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z
ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším
úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

4. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 29.1.2014
platobný rozkaz č.k. 14Rob/2/2014-46. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do
vlastných rúk, uznesením č.k. 7Cb/34/2014-59 zo dňa 13.2.2015 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci
bolo nariadené pojednávanie.

5. Rozsudkom č.k. 7Cb/34/2014 - 79 zo dňa 29.4.2015 súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 518,16 eur ako aj náhradou trov konania.

6. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením
č.k. 31Cob/119/2015 - 102 zo dňa 30.6.2016 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvého
stupňa mal z vykonaného dokazovania a to konkrétne z faktúr predložených žalobcom za preukázané,

že výška obvyklého, bežného plnenia za prijímanú elektrickú energiu je vo výške reálnej spotreby
elektrickej energie za rozhodné obdobie spolu v sume 518,16 eur, ktorú je povinná žalovaná žalobkynizaplatiť. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožnil, nakoľko súd prvého
stupňa bol povinný skúmať za účelom zistenia výšky obvyklého plnenia za odber elektrickej energie, aké
platby boli žalovanou v minulosti vykonávané za odber elektrickej energie na odbernom mieste, ktoré

žalovaná užívala pre účely podnikania aj po skončení nájomnej zmluvy a doplniť dokazovanie za účelom
zistenia výšky obvyklého nájomného za rozhodné obdobie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
nevyplýva aj žalovanou namietaná skutočnosť, že žalobcom predložené faktúry, resp. ich časť označená
žalobcom, sa skutočne vzťahujú k odbernému miestu, ktoré žalovaná užívala na účely podnikania a
aj po skončení nájomného vzťahu, nakoľko to nevyplýva ani zo zmluvy o nájme ani z iných listinných

dôkazov predložených žalobcom. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne
posúdiť výšku obvyklého plnenia za prijatú elektrickú energiu v rozhodnom období, v prípade potreby
doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

7. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
žalovanej, keď súdom určený termín pojednávania na deň 21.4.2017 vzala dňa 17.2.2017 na vedomie

a zaviazala sa dostaviť bez písomného predvolania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu - starostky, právnej zástupkyne
žalobcu, žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o nájme
nebytových priestorov, výzvami, upomienkou, faktúrami č. 7445818121, 7101964134, 7010389562,

výpoveďou, faktúrami za rok 2011, potvrdeniami o úhrade elektriky žalobcovi, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Zástupkyňa žalobcu, starostka Mária Cádrová v konaní uviedla, že žalovaná suma 518,16 eur
predstavuje nedoplatok odporkyne za spotrebu elektrickej energie v nebytových priestoroch ktoré jej

boli dané do užívania navrhovateľom. Úhradu za elektrickú energiu sa zaviazala odporkyňa platiť podľa
faktúr z elektrárni v článku II zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.3.2008. K námietke
žalovanej, že zmluvu nepodpisovala ona osobne uviedla, že k tomu ako ani k ďalším okolnostiam
uzatvorenia a podpisu zmluvy sa vyjadriť nevie keďže v tej dobe starostkou nebola. Ďalej uviedla,
že žalovaná bola v nájme nebytových priestorov vo vlastníctve obce Bíňovce už od roku 2005, kedy

mala uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 14.11.2006. Žalovaná riadne priestory užívala za účelom
podnikania potravín, avšak aj v minulosti bola finančne nedisciplinovaná, dostávala so do omeškania s
úhradou nájomného aj prevádzkových nákladov. Vznikli nedoplatky, o ktorých sa viedol aj súdny spor,
v ktorom bol vydaný platobný rozkaz až na základe ktorého žalovaná uhradila dlžnú sumu. Potom
s ňou predchádzajúca starostka uzavrela v marci 2008 opätovne ďalšiu písomnú nájomnú zmluvu.

Žalovaná sa však aj naďalej dostávala s platením úhrad do omeškania. Z dôvodu neplatenia nájomného
bolo obecným zastupiteľstvom dňa 20.6.2011 rozhodnuté o vypovedaní predmetnej nájomnej zmluvy,
výpovedná trojmesačná lehota uplynula dňa 31.1.2012 a žalovanej bola zaslaná niekoľko krát písomná
výzva na odovzdanie nebytových priestorov, ktoré však aj naďalej užívala a vypratala ich až v polovici
marca 2012. Na meranie spotreby elektrickej energie mala žalovaná nainštalovaný svoj vlastný

osobitný elektromer. Nakoľko však išlo o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorý mal uzavretú s
dodávateľom elektrickej energie ZSE Energia, a.s., zmluvu o dodávke, tak adresa odoberateľa vo
faktúrach vystavených ZSE Energia, a.s., bola obec Bíňovce, ktorá následne faktúry dodávateľovi
uhrádzala a následne na preplatenie odovzdávala žalovanej, ktorá ich v minulosti bez námietok do
pokladne obce uhrádzala. Zamestnanci dodávateľa ZSE Energia, a.s, odpojili v nebytových priestoroch

v užívaní žalovanej elektrinu až dňa 4.3.2012, do ktorého dňa žalovaná elektrinu riadne odoberala a
elektromer zaznamenával správny skutočný odber na danom odbernom mieste. Zároveň pracovníci
dodávateľa vykonali odhad spotreby elektriny za marec 2012, teda za 4 dni čo bolo aj obsahom faktúry
za mesiac marec 2012 v sume 30,38 eur. Žalovaná aj napriek niekoľko násobným výzvam, aby opustila
nebytové priestory užívané už v tom čase bez právneho dôvodu, tak stále v priestoroch podnikala a to

aj po odpojení elektriny. Ešte 12.3.2012 bola vyzývaná na vypratanie. V polovici marca 2012 priestory
vypratala, priestory však protokolárne neodovzdala iba boli dvere otvorené, tovar tam nebol. V tento
deň spolu so zamestnancami obecného úradu vyhotovila aj fotografiu stavu elektromera v prevádzke
žalovanej, ktorá fotografia bola súdu predložená ako listinný dôkaz, kde tak ako je uvedené na č.l. 39
spisu preukazuje skutočnú spotrebu elektriny ku dňu kedy žalovaná opustila užívaný priestor. Vyššia

tarifa je nameraná vo výške 008968 kWH a nižšia tarifa 007781 kWH, číslo prístroja elektromera je
509870. Ďalej v konaní ozrejmila, že v susednej budove k prevádzke žalovanej sídli obecný úrad,
ktorý má taktiež vlastný elektromer. Z uvedeného dôvodu boli ZSE energia a.s. fakturované zálohové
platby spoločne na oba elektromery do jednej spoločnej faktúry či už obecnému úradu ako aj prevádzkežalovanej. Preto na faktúre č. 7445818121 (č.l. 28-30) spisu sa nachádza zálohová faktúra na úhradu
elektriky za mesiac február 2012, ktorá bola určená vo výške 301,50 eur s DPH spolu na oba priestory so
samostatnými elektrometrami. V predmetnej faktúre č. 7445818121 je uvedené, že ide o 2 samostatné

a rozdielne miesta spotreby, pričom žalovanej sa dotýka číslo miesta spotreby 3102092459 a vo faktúre
sa uvádza, že od 1.2.2012 do 29.2.2012 by mala za prevádzku obchodu zaplatiť zálohu 219,23 eur.
Ďalej v konaní starostka uviedla, že všetky zálohové platby žalobca dodávateľovi ZSE Energia, a.s.,
ako zmluvnému partnerovi riadne a včas na základe ním vystavených faktúr uhradil a žalovaná mu
neuhradila zaplatenú zálohu za mesiace február 2012 vo výške 219,23 eur, marec 30,38 eur a zaplatený

zúčtovaný nedoplatok za obdobie január až marec 2012 v sume 268,55 eur, čo spolu predstavuje
žalovanú istinu vo výške 518,16 eur. Žalovaná naposledy uhradila žalobcovi iba zálohu za mesiac január
2012, čo bolo pri jej dlhu zohľadnené. Súdu predložila písomné vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa
18.7.2011, ktoré si žalovaná prevzala osobne dňa 18.7.2011 t.j. výpovedná lehota jej začala plynúť
mesiac nasledujúci, teda počnúc augustom 2011 a uplynula po troch mesiacoch koncom októbra 2011.
Následne žalobca predĺžil žalovanej výpovednú lehotu o ďalšie 3 mesiace. V podaní zo dňa 1.2.2012

bola žalovaná upozornená, že jej nájom skončil dňom 31.1.2012. Starostka v závere poprela akékoľvek
svoje vyjadrenie, že by žalovanej odpustila podlžnosti ak nehnuteľnosti vyprace, ako tvrdí v konaní
žalovaná.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní uviedla, že žalovaná odoberala elektrickú energiu od žalobcu

za obdobie, ktoré je v tomto konaní nesporné. Žalobca do spisu doložil zálohové aj vyúčtovacie faktúry
jednotlivo za mesiace roka 2011 ako aj kópie pokladničných dokladov, z ktorých je zrejmé ako žalovaná
uhrádzala elektrickú energiu odobratú na mieste spotreby č. 3102092459 ako aj to že žalovaná uznala
svojim podpisom výšku vyúčtovania ako aj miesto spotreby teda číslo merača elektrickej energie.
Na základe toho je v konaní jednoznačne preukázané, že žalobcom predložené faktúry sa skutočne

vzťahujú k odbernému miestu, ktoré žalovaná užívala aj po skončení nájomného vzťahu v roku 2012, čo
namietala žalovaná vo svojom odvolaní a čo podľa názoru odvolacieho súdu nebolo jednoznačné a bolo
potrebné v ďalšom konaní preukázať. Žalobca dal žalovanej výpoveď z nebytového priestoru pričom
nájomný pomer medzi účastníkmi tohto konania k predmetnému nebytovému priestoru bol ukončený
dňom 31.1.2012. Táto okolnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaná však napriek tomu užívala

nebytový priestor aj po tomto termíne a odoberala aj elektrickú energiu. Vzhľadom k tomu, že došlo k
ukončeniu užívania nebytového priestoru, dodávateľ elektrickej energie sa snažil vystaviť vyúčtovaciu
faktúru k predmetnému odbernému miestu, avšak žalovaná neumožnila odpis stavu elektrickej energie,
preto bola dodávateľom elektriny na základe odhadu vyhotovená vyúčtovacia faktúra č. 7101964134 vo
výške 30,38 eur s DPH. 15.3.2012 žalovaná opustila nebytový priestor a následne bol zistený skutočný

stav spotreby elektrickej energie ku dňu 4.3.2012 kedy dodávateľ elektrickej energie odpojil toto odberné
miesto od dodávky elektrickej energie. Následne dodávateľ vystavil k faktúre č. 7101964134 opravnú
vyúčtovaciu faktúru č. 7010389562 na základe skutočného odberu elektrickej energie za obdobie 4
mesiacov roku 2012 a to na sumu 268,55 eur. Do spisu boli doložené listinné dôkazy - zálohová
faktúra za január 2012, zálohová faktúra za február 2012, vyúčtovacia faktúra za obdobie od 1.1. do

4.3.2012, všetky tieto faktúry žalobca dodávateľovi elektrickej energie za žalovanú v plnej výške zaplatil.
Žalovaná však žalobcovi preplatila len zálohovú faktúru za mesiac január 2012 vo výške 179,99 eur.
Zostala jej nezaplatená zálohová faktúra za mesiac február (219,23 eur), vyúčtovacia faktúra na základe
odhadu (30,38 eur) + opravná vyúčtovacia faktúra (268,55 eur) čo tvorí spolu žalovanú sumu 518,16 eur.
Vzhľadom k tomu, že v obci Bíňovce nie je iný dodávateľ elektrickej energie ako ZSE a.s. nie je možné

vzhľadom k tomu, že ide o licencovanú živnosť a skutočnosť že cena elektrickej energie sa netvorí
dopytom a ponukou ale naopak je regulovaná štátom je skutočný odber elektrickej energie totožný
so sumou, ktorú vyúčtoval dodávateľ elektrickej energie. Z tohto dôvodu je bezdôvodné obohatenie
rovné sume, ktorú platila žalovaná za odber elektrickej energie v dobe kedy mala uzatvorenú nájomnú
zmluvu.Inýmislovamivzhľadomktomu,žeideolicencovanúkomoditu,trvanienájomnejzmluvynacenu

odobranej elektrickej energie v danom mieste a v danom čase nemá žiadny vplyv. Skutočné bezdôvodné
obohatenie žalovanej teda spočíva v skutočne odobratej elektrickej energie za obdobie roku 2012 k
4.3.2012 tak ako toto bolo zistené ku dňu 4.3.2012, kedy bola žalovaná od dodávky elektrickej energie
odpojená. Preto zrejme ušlo pozornosti odvolacieho súdu, že na daný prípad nemožno vzťahovať cenu
tak ako by to bolo v prípade ceny nájomného, o ktorom platí že jeho cena sa skutočne stanovuje dopytom

a ponukou a porovnávaním tejto ceny v danom mieste a v danom čase ako to skonštatoval aj súd
druhej inštancie na strane 4 v 4. odseku svojho uznesenia. Ale predmetom daného konania je výlučne
nárok žalobcu na úhradu prevádzkových nákladov - elektrickej energie a nie nárok na úhradu dlžného
nájomného. Obvyklosť ceny spočíva v porovnaní ceny, za ktorú dodávateľ dodával elektrickú energie vdanom mieste a v danom čase, pričom z vyúčtovacích faktúr je zrejmé presné množstvo odberu energie
a je zrejmá aj obvyklá cena elektrickej energie v danom mieste a v danom čase keď zo zálohových
faktúrach za rok 2012 ale aj do spisu pripojených zálohových faktúr a vyúčtovacej faktúry za rok 2011

vyplýva, že takúto istú cenu účtoval dodávateľ elektrickej energie v danom mieste a v danom čase aj na
ďalšie dve odberné miesta, ktorými boli obecný úrad Bíňovce a dom smútku v obci.

11. Žalovaná v konaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po tom čo
jej bola daná k nahliadnutiu Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.3.2008 uviedla, že na jej

rovnopise sa jej vlastnoručný podpis nenachádza, ale ide o podpis jej manžela Jána Mikuša, ktorý v jej
mene predmetnú zmluvu uzatváral. Mali za to, že je to v poriadku, keďže s manželom dlhodobo podniká,
pomáha jej so všetkým. Vybavoval veci aj na obecnom úrade v Bíňovciach, tak zrejme preto mu dali
podpísať danú zmluvu, disponoval firemnou pečiatkou a ústne ho splnomocnila na tento právny úkon.
Zmluvu videla, oboznámila sa s jej obsahom, voči ktorému nič nenamietala. Súhlasila so zmluvnými
dojednaniami uvedenými v článku II bod 4, že budem okrem nájomného uhrádzať aj prevádzkové

náklady za spotrebu elektrickej energie a bude ich uhrádzať prenajímateľovi podľa faktúr z elektrární.
Od počiatku však mala záujem aby elektrinu mohla uhrádzať samostatne. Niekoľkokrát písala žalobcovi
žiadosť aby prepísal na ňu elektromer, tento to však odmietol s tým, že ide o budovu v ich vlastníctve.
Potvrdila, že poslednú zálohovú faktúru uhradila žalobcovi v sume 179,40 eur za mesiac január 2012 a
od tej doby už nič žalobcovi neuhradila. Výpoveď z nájomnej zmluvy jej bola doručená, nevie však uviesť

presný dátum kedy. Bola taktiež niekoľkokrát vyzývaná na vypratanie nebytových priestorov. Poprela
ale že by nebola ochotná priestory vypratať, išlo ale o zdĺhavý proces napr. nemala dať kam veci z
mrazákov. Reálne užívala priestory v nájme až do marca 2012. Starostka jej ale ústne uviedla, že ak
priestory opustí, už nič nemusí platiť.

12. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.3.2008 (z č.l. 6 spisu) súd zistil, že žalobca
ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona
č. 116/1990 Zb. predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov o výmere 60 m2 v budove Domu
kultúryazdravotnéhozariadeniavBíňovciachzaúčelomvyužívaniaprenajatýchpriestorovakopredajne
potravín a ďalších výrobkov. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 10.3.2008.

V článku II bod. 1 zmluvy si strany dohodli, že výška úhrady za užívanie prenajatých priestorov je
stanovená v dvoch položkách a to: nájomné a úhrada prevádzkových nákladov. Podľa bodu 4. tohto
článku Prevádzkové náklady bude nájomca uhrádzať tak, že nakoľko spotreba elektrickej energie je na
samostatnom elektromere, úhrada za spotrebu elektrickej energie sa bude platiť podľa faktúr z elektrární
do pokladne referentke Obecného úradu vždy do termínu splatnosti faktúry. Podľa zmluvy za nájomcu

túto mala uzatvárať Soňa Totková. Pričom k vlastnoručnému nečitateľnému podpisu zmluvy nájomcom
v závere jej vyhotovenia je pripojená pečiatka „POTRAVINY BÍŇOVCE SOŇA TOTKOVÁ IČO: 41 119
495“.

13. Zo žiadosti (č.l. 11 spisu) súd zistil, že žalovaná bola písomne dňa 22.5.2012 požiadaná žalobcom o

úhradu nedoplatku za elektrickú energiu za mesiac február 2012 vo výške 219,23 eur a za mesiac marec
vo výške 30,38 eur a 268,55 eur určeného na základe vystavených faktúr od dodávateľa elektrickej
energie.

14. Z upomienky (č.l. 14) súd zistil, že žalovaná bola upozornená žalobcom dňa 20.6.2012 na nedoplatok

vo výške 518,16 eur a požiadaná o jeho úhradu.

15. Z výzvy (č.l. 17) súd zistil, že žalovaná bola dňa 22.8.2012 vyzvaná na úhradu nedoplatku za
spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 518,16 eur.

16. Z výzvy (č.l. 23) súd zistil, že žalovaná bola dňa 5.2.2013 opätovne vyzvaná na úhradu nedoplatku
za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 518,16 eur na základe faktúr č. 7445818121, 7101964134,
7010389562.

17. Z predžalobnej výzvy (č.l. 25) súd zistil, že žalovaná bola dňa 2.4.2013 opätovne vyzvaná na úhradu

nedoplatku za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 518,16 eur.

18. Z faktúry č. 7445818121 (č.l. 28 - 30) súd zistil, že ZSE Energia, a.s., ako dodávateľ vystavila
žalobcovi ako odberateľovi elektrickej energie preddavkovú faktúru na fakturačné obdobie 1.2.2012- 29.2.2012 spolu na číslo miesta spotreby 3102037591 a na číslo miesta 3102092459 (prevádzka
žalovanej) v celkovej sume 251,25 eur bez DPH a 301,50 eur s DPH. Podľa poznámky žalobcu na
faktúre na miesto spotreby žalovanej pripadal podľa výpočtu z tejto celkovej sumy preddavková suma

219,23 eur.

19. Z faktúry č. 7101964134 (č.l. 31) súd zistil, že ZSE Energia, a.s., ako dodávateľ vystavila
navrhovateľovi ako odberateľovi elektrickej energie preddavkovú faktúru na fakturačné obdobie marec
2012 v sume 30,38 eur.

20. Z faktúry č. 7010389562 (č.l. 35) súd zistil, že ZSE Energia, a.s., ako dodávateľ vystavila
navrhovateľovi ako odberateľovi elektrickej energie zúčtovaciu faktúru za fakturačné obdobie 1.1.2012 -
4.3.2012 na číslo miesta spotreby 3102092459, č. elektrometra 509870, na úhradu nedoplatku v sume
268,55 eur,

21. Z vypovedania nájomnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 súd zistil, že navrhovateľ písomne vypovedal
Nájomnú zmluvu uzavretú s odporkyňou dňa 11.3.2008 z dôvodu nedodržania čl. II. ods. 3, 4 zmluvy.
Výpovedná lehota je trojmesačná a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po doručení
výpovede. V spodnej časti výpovede je rukou písaný text „Prevzala dňa 28.10.2011“ a vlastnoručne
čitateľný podpis „Totková“.

22. K vyjadreniu zo dňa 11.4.2017 žalobkyňa pripojila listinné dôkazy (č.l. 114 - 153) - faktúry za
rok 2011 za odber elektrickej energie na odberné miesto v užívaní žalovanej (č. miesta spotreby
3102092459), ktoré žalovaná prevzala, nič proti ich obsahu (najmä že sú na nich vedené 2. miesta
spotreby) nenamietala a tieto v roku 2011 do pokladne žalobcu uhrádzala ako to je preukázané z

pokladničných dokladov (č.l. 154)

23. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

25. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nebytové
priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

26. Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým

udržiavaním.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.32. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

33. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

34. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

35. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie vo veci dňa
21.4.2017 hoci bola naň riadna a včas osobne predvolaná na pojednávaní v deň 17.2.2017. Bola
poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná
neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami

36. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP súd rozhodol
na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe ako dôvodne podanej vyhovel spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 b) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm.
a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok

pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať (§ 277 CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie.

Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.