Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/486/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212201758.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho s matkou
zastúpeného kolíznym opatrovníkom B. K. N. I. M. V. H. F., dieťaťa rodičov S.. Z. N. A. nar. X.XX.XXXX
bývajúcej v H. na Q. ul. č. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou so sídlom v Košiciach
naŠtúrovejul.č.20aS..Z.N.nar.XX.XX.XXXXbývajúcehovH.naN.ul.č.XzastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou Peter Dittrich s.r.o. so sídlom v Košiciach na Mudroňovej ul. č. 29 v konaní o zmenu úpravy

styku a o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.9.2013
č. k. 45P/20/2012 - 288 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil druhý, tretí a štvrtý výrok rozsudku Okresného súdu

Košice II z 23.11.2009 č.k. 43C/91/2007-195 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
29.4.2010č.k.7CoP/52/2010-213tak,žeupravilstykotcasmal.Z.M.počasškolskéhoroka,t.j.vobdobí
od 1.9. do 30.6. každú stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a
každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý párny
rok vždy od 1.7. od 9.00 hod. do 16.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.,
počas Vianočných sviatkov každý párny rok vždy 24.12. od 10.00 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny

rok 24.12. od 10.00 hod. do 15.00 hod., a od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., počas
Veľkonočných sviatkov vždy počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných
prázdnin každý párny rok vždy od pondelka 9.00 hod. do piatku 18.00 hod.. Zároveň zvýšil výživné od
otca pre mal. Z. zo 170 Eur mesačne na 235 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna,
ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zrušil povinnosť otca
prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 66,39 Eur mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému na 350 Eur mesačne a zaviaže ho tvoriť
mu úspory po 80 Eur mesačne od 1.2.2012. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil pomery
otca ak skonštatoval, že došlo k ich zhoršeniu oproti času predchádzajúcej úpravy výživného. Vyjadrila

presvedčenie, že pomery otca sa od poslednej úpravy výživného zlepšili, a umožňujú mu prispievať
na výživu maloletého v ňou požadovanom rozsahu. V tejto súvislosti poukázala na to, že len splátka
hypotéky otca prevyšuje jeho príjmy, pričom otec žije na vysokej životnej úrovni. Za posledné 3 roky
si luxusne zariadil rodinný dom a v roku 2012 si kúpil osobné motorové vozidlo zn. J. za 22.700 Eur.
Uviedla, že otec má aj príjem z prenájmu jeho 3 izbového bytu v V. a poprela, že by otec užíval byt
pre seba. Konštatovala, že otec zamestnáva ešte 2 ortopédov a 3 zdravotné sestry, pričom výšku ich

mzdy neuviedol. Vyjadrila názor, že aj tvorba úspor je potrebná, nakoľko výdavky na budúce vzdelaniemaloletého sa neustále zvyšujú. Záverom namietala, že sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s
tým, že žiadala o zvýšenie výživného už od 1.2.2012, kedy došlo k zmene pomerov maloletého.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny.
Poukázal na to, že mu od poslednej úpravy výživného klesli príjmy a stúpli výdavky, v dôsledku čoho
nemôže prispievať na výživu maloletého viac. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť voči mal.
V.. Uviedol, že skutočnosti, na ktoré sa matka odvoláva už boli zohľadnené v čase predchádzajúcej
úpravy výživného. Konštatoval, že rodinný dom v G. vlastní už od roku 2008. Matka v dome nikdy nebola,

preto nemôže vedieť, ako ho má zariadený. V tejto súvislosti poprel, že by ho mal luxusne zariadený
a dodal, že je vybavený len tým najnevyhnutnejším nábytkom preneseným z jeho pôvodného bydliska.
Poprel, že by prenajímal byt v V. a uviedol, že ho užíva v čase, keď je pracovne v V.. Spochybnil aj
tvrdenie matky o počte svojich zamestnancov a dodal, že zamestnáva len dve sestry aj to na polovičný
úväzok. Priznal, že si v roku 2012 kúpil osobné motorové vozidlo, nakoľko vykonávanie jeho práce je
spojenéajscestovanímdoambulancií.Autosivšakkúpilzpožičanýchpeňazí,ktorésaprirefinancovaní

pôvodného hypotekárneho úveru vrátili z navýšenej sumy hypotéky s výhodnejšími podmienkami.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výrok rozsudku o zmene úpravy styku otca s maloletým nebol odvolaním napadnutý, nadobudol

právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť

skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd
povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov
treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého

výroku rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd
prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre mal. dieťa, kedy súd má
povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd
vykonaným dokazovaním dôkladne nezistil príjmové pomery otca, významné pre rozhodnutie o rozsahu

výživného voči mal. dieťaťu a v tomto smere sa spoľahol len na jeho vyjadrenie, že mu patrí 60 %
zisk jeho spoločnosti bez toho, aby si ho v záujme mal. dieťaťa overil. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že zvýšenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa nie je jediným limitujúcim kritériom a
rozhodujúcim hľadiskom pre zvýšenie rozsahu výživného podľa § 75 ods. 1 k § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Tým sú aj pomery povinného, ktoré je potrebné v každom prípade spoľahlivo zistiť. Odvolací súd

konštatuje, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má svoje opodstatnenie len
tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu.
Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi, tak, ako v predmetnom prípade
vyžiadaním spoločenskej zmluvy spoločnosti Q. - Q. s.r.o., prípadne iného dokladu preukazujúcehospôsob deľby zisku tejto spoločnosti, je povinnosťou súdu prvého stupňa tak v záujme mal. dieťaťa
spraviť. Toto zistenie je dôležité aj pre overenie tvrdení matky prezentovaných v odvolaní, že životná
úroveň otca je v skutočnosti oveľa lepšia, ako ju deklaruje. Z vykonaného dokazovania je v tomto štádiu

konania preukázané, že v roku 2013 už prevyšujú výdavky domácnosti otca jej príjmy. Z výpovede otca
totiž vyplynulo, že v roku 2013 zarábal dokopy 856 Eur mesačne, pričom časť z tohto príjmu tvorí príjem
zo závislej činnosti 530 Eur a časť príjem zo zisku spoločnosti 326 Eur mesačne. Jeho manželka zarába
750 Eur mesačne (dokopy obaja 1.606 Eur), pričom ich výdavky na hypotéku, poistenia, škôlku a mlieko
J. pre mal. V., výdavky na bývanie, telefón, výživné pre maloletého Z. vyčíslil otec až na 1.970,90 Eur a

nezahrnultameštestravu,cestovnéainépravidelnéajnepravidelnévýdavky,ktorésúspojenésbežným
životom. Rovnakým spôsobom bude však povinný postupovať aj u odvolateľky, pretože z vykonaného
dokazovania tiež vyplýva, že výdavky, tak ako ich prezentovala v konaní, prevyšujú jej deklarované
príjmy. Podľa vlastných tvrdení totiž matka zarába 600 Eur mesačne (podľa daňového priznania ešte
menej) a výdavky na bývanie, hypotekárny úver, školné pre maloletého, stravu v škole, súkromné hodiny
anglického jazyka, divadielko, poistenie, dopravu, strihanie, oblečenie, obuv, a kozmetiku predstavujú

762 Eur mesačne, pričom tam ešte nie sú zahrnuté jednorazové ročné platby za ZRPŠ a triedny fond,
školské pomôcky, plávanie, stavebné sporenie, tenis, lyžiarsku výstroj, korčule, bicykel, stravovanie
doma, ktoré matka uvádzala vo svojich podaniach. Navyše, súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so
zákonom,akzvýšilvyživovaciupovinnosťotcavočimal.dieťaťuodprávoplatnostirozhodnutia(ajkeďtak
matkapôvodnežiadalavnávrhunač.l.4spisu),pretoženajneskôrmusíbyťzmenapomerovdanávčase

rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že zmena predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a jej počiatok musí mať podklad v okamihu výraznej zmeny tých okolností
na jednej, či na druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a
nie v okamihu, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia,
ktorú mu za určitých podmienok prepožičiava procesné právo a ktorá spočíva v zásadnej záväznosti

a nezmeniteľnosti rozhodnutia, nie je však takou okolnosťou, s ktorou možno spájať objektívnu zmenu
pomerov oprávnenej a povinnej osoby. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd nie
je viazaný návrhom a je povinný na základe vlastného dokazovania sám ustáliť okamih zmeny pomerov,
ktorý následne aj premietne do svojho rozhodnutia. Navyše, matka v priebehu konania upravila návrh a
žiadala o zvýšenie výživného už od 1.2.2012 (č.l. 116 spisu) a konajúci súd sa s týmto návrhom vôbec

nevysporiadal, v dôsledku čoho nerozhodol o celom predmete konania. Konajúci súd preto tým, že
nerozhodol o celom predmete konania, a zároveň tým, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, nesprávne vec právne posúdil,
v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozhodnutie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátiť ho konajúcemu súdu na ďalšie

konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou zopakovať dokazovanie, vyžiadať si spoločenskú zmluvu
spoločnosti Q. - Q. s.r.o., prípadne iný doklad o spôsobe deľby zisku spoločnosti, aktualizovať príjmové
a majetkové pomery rodičov, výsledky zisťovania porovnať s výdavkami rodičov, zistený skutkový stav
potom dôsledne posúdiť podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine a vysporiadať sa v prípade potreby aj s
tým, z čoho rodičia uspokojujú výdavky, ktoré prevyšujú ich príjmy, opäť rozhodnúť o celom návrhu

matky na zvýšenie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne
preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.