Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Csp/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216281
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816216281.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika,
IČ: 24785199, zast.: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, IČO 47 255773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: E. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX P. pod R., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so
sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 7 646,86 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 20.12.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia
7646,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z uvedenej sumy od 9.2.2016 do zaplatenia
s odôvodnením, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č.
5029111049, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 5000,- eur, ktorý
sa zaviazal zaplatiť formou 120 mesačných splátok vo výške 100,20 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci.
Úrok bol dohodnutý vo výške 17,9% ročne, celkové náklady spojené s úverom 6609,02 eur a celková
čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavovala 11.609,02 eur. Keďže žalovaný úver neplatil

tak ako sa zmluvne zaviazal, SLSP žalovaného výzvou z 8.9.2014 vyzvala k úhrade, upozornila ho
na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, a keďže žalovaný výzve nevyhovel, SLSP úver dňa
3.10.2014 na základe ustanovenia článku 7.6.1 VOP zmluvy zosplatnila. Predmetná pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.10.2014, pričom žalovaný do dňa postúpenia
pohľadávky uhradil len čiastku 86,79 eur. Dňa 5.1.2016 žalobca a žalovaný uzavrel právny dokument
s názvom Splátková dohoda, obsahom ktorej bolo urovnanie a odstránenie sporností a pochybností
ohľadom úrokov z vyššie uvedeného dlhu, pričom pôvodný záväzok vo výške 7965,48 eur sa nahradil

novým záväzkom vo výške 7646,86 eur, ktorý dlh sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi so zmluvným
úrokom vo výške 6% ročne, spolu teda 10.088,06 eur, a to formou 115 mesačných splátok. Keďže
žalovaný dlh nehradil ako sa zaviazal, celý dlh sa stal v súlade s bodom 8 zmluvy, v dôsledku omeškania
žalovanéhososplátkousplatnou8.2.2016,splatnýmvuvedenýdeň,pričomcelkovádlžnáčiastkakudňu
ukončenia dohody predstavovala 7646,86 eur, preto s poukazom na uvedené navrhol podanej žalobe
vyhovieťakoipriznaťnáhradutrovkonaniaztituluzaplatenéhosúdnehopoplatkuaztitulutrovprávneho
zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní z 8.6.2017. Uviedol, že v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, pričom zastáva názor, že pohľadávka pôvodného veriteľa nebola na žalobcu
platne postúpená, na základe čoho absentuje aktívna legitimácia žalobcu. V tej súvislosti poukázal
na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, taktiež namietol, že žalobca v konaní nepreukázal doručenievýzvy z 8.9.2014, pričom i v prípade, ak by bola výzva doručená, nebola splnená druhá podmienka,
a to omeškania klienta o viac ako 90 kalendárnych dní, pričom napriek tomu bola uzavretá zmluva o
postúpení pohľadávok z 29.10.2014. Medzi výzvou z 8.9.2014 a postúpením, ktoré nastalo 29.10.2014

uplynulo len 52 dní, nedodržanie 90-dňovej lehoty znamená, že išlo o postúpenie, ktoré odporuje zákonu
a konkrétne kogentnému ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ďalej namietol, že v nevedomosti
a v naliehaní, v rámci splátkovej dohody z 5.5.2016, uznal aj svoj záväzok voči žalobcovi, žalovaný
nemal vedomosť o tom, čo podpisuje a aké právne následky sa spájajú s podpisom predmetnej dohody.
Podpisom dohody mal primárnu snahu svoj záväzok splniť, splatiť svoj dlh a nie predĺžiť premlčaciu

dobu. Preto uvedenú dohodu považuje za absolútne neplatnú, keďže je v rozpore s ustanovením § 54
Obč. zákonníka a § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 14.7.2017. Uviedol, že žalovanému bola
zaslaná i výzva na zaplatenie v liste z 19.11.2012, preto postúpenie pohľadávky považuje za platné.
V súvislosti s uzavretou splátkovou dohodou uviedol, že žalovaný kontaktoval zákaznícke centrum
prostredníctvom telefónu, v zmysle listu s názvom Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý hovor sa

uskutočnil dňa 12.9.2014, kedy požadoval splácať dlh v splátkach. Veriteľ mu oznámil, že je možné
uzavrieť splátkovú dohodu s rozložením dlhu na splátky s ohľadom na jeho fin. situáciu, následne sa s
telefonistkoudohodlinavýškeapočtesplátokanapodmienkachzmluvy.Nazákladetohobolavytvorená
a vytlačená splátková dohoda, ktorá bola zaslaná žalovanému prostredníctvom pošty. Žalovaný tak mal
dostatok času si splátkovú dohodu v kľude prečítať, poradiť sa s právnym zástupcom, prípadne napísať

pripomienky, čo neučinil, pričom po prečítaní dohody túto podpísal a odoslal späť veriteľovi. Poukázal
na to, že sa v tom čase nejednalo o záväzok premlčaný, pričom splátková dohoda bola uzavretá len v
prospech spotrebiteľa a na jeho žiadosť. Uviedol, že nie je možné sa domáhať neplatnosti tejto dohody
vrámci sporu, v ktorom je žalovaný len pasívne legitimovaný, taktiež nie je naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti tejto dohody. Preto navrhol podanej žalobe vyhovieť.

4. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 24.7.2017 uviedol, že zo systematického zaradenia
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek bankového tajomstva a nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach zosplatnenia, pri ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na
ustanovenie bodu 19.16 VOP, kde sa hovorí, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek

postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi. Na pojednávaní konanom 3.7.2017
uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je i vzhľadom na § 89 ods. 1 Zákona o bankách platná. V
uvedenom § je uvedené, že banky sa môžu s klientami odchýlne dohodnúť na úprave svojich práv a
záväzkov ako stanovuje zákon o bankách.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi pripojenými v spise

16Csp 104/2016, a to zmluvou o splátkovom úvere z 29.5.2012, štandardnými európskymi informáciami
z 29.5.2012, VOP z čl. 8-13, zostavou prehľadu úveru z č.l. 14, výzvou z 8.9.2014, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 6.10.2014, doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k
zmluveopostúpenípohľadávok,oznámenímopostúpenípohľadávkyz11.11.2014,splátkovoudohodou
z 5.1.2016, upozornením na možnosť zosplatnenia z 14.9.2016, podacím hárkom, zosplatnením dlhu z

10.11.2016, podacím hárkom, výzvou na zaplatenie z 19.11.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:
6. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 29.5.2012 mal súd preukázané, že uvedená zmluva bola uzavretá
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným, pričom predmetom úverovej zmluvy v zmysle článku 1
bod 1. bolo poskytnutie spotrebného úveru na Čokoľvek vo výške 5000,- eur, pri fixnej úrokovej sadzbe

17,90% ročne, úroku z omeškania 8% ročne, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných
splátkach, po 100,20 eur mesačne s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 25.7.2012 a konečná
splatnosť úveru 25.6.2022, RPMN 21,46% a celková čiastka spojená s úverom 11.609,02 eur. Žalovaný
sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie
podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. V článku III bod 6 sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne

vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve a ak je k úverovej zmluve dohodnuté poistenie k úveru
a súčasťou dokumentu je časť II, tiež bod 4 a 5 v časti II tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi,
a to v tomto poradí. V časti II bod 2 si požiadal dlžník, teda žalovaný o poistenie v rozsahu rozšírený
súbor poistenia.

7. Z bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s., predložených
žalobcom, a to z jeho úplného znenia vrátane dodatkov č. 1 až 16 účinného od 1.7.2014 (č.l. 8-13 spisu)
súd zistil, že klient súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné,premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi.
Zároveň sa dohodlo, že klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje
záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, predchádzajúci písomný súhlas

banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke
v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného
právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.
8. Z bodu 7.6.1 písm. a/ uvedených VOP súd zistil, že ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo
zmluvnéhodojednaniazostranyklientaaleboa/akjeklientvomeškanísosplatenímsplátkyúveru,ktoré

trvá viac ako tri mesiace,... banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávky zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
9. Z prehľadu vystaveného Slovenskou sporiteľňou a.s. ku dňu 4.11.2015 /č.l. 14 spisu/ súd zistil, že
žalovaný čerpal úver vo výške 5000,- eur dňa 29.5.2012, pričom z titulu úveru zaplatil v dňoch 25.7.2012
a 26.7.2012 spolu 86,79 eur, žiadne iné splátky úveru nevykonal.

10. Z listu z 19.11.2012 (č.l. 66 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste Slovenská sporiteľňa,
a.s. zaslala žalovanému oznámenie, výzvu na zaplatenie pohľadávky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní
ku dňu 31.10.2012 vo výške 314,01 eur s prísl. a to v lehote 10 dní od doručenia uvedenej výzvy.
Podací lístok ani doručenku žalovanému uvedeného listu žalobca súdu nepredložil.
11. Z listu z 8.9.2014 (č.l. 15 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste Slovenská sporiteľňa,

a.s. zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky z titulu uvedenej úverovej zmluvy s tým, že ku
dňu 7.9.2014 nezaplatil 2.547,12 eur, vyzvaný bol na zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia uvedenej
výzvy s tým, že inak Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
Podací lístok ani doručenku žalovanému uvedeného listu žalobca súdu nepredložil.
12. Z listu z 6.10.2014 (č.l. 16 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste Slovenská sporiteľňa, a.s.

zaslala žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z dôvodu nesplácania úveru, a to v
zmyslebodu7.6.1VOPkudňu3.10.2014,zdôvoduuvedenéhovbode7.6.1písm.a/VOP,t.j.omeškania
so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace. Zároveň bol vyzvaný na úhradu pohľadávky
vo výške 7587,46 eur v lehote 15 dní od prevzatia uvedeného oznámenia. Uvedené oznámenie bolo
doručené žalovanému 13.10.2014, čo mal súd preukázané z doručenky na č.l. 16 strana druhá spisu.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 11.11.2014 /č.l. 16 spisu/ mal súd preukázané, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. uvedeným listom zaslala žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 s tým, že uvedený záväzok vo výške 7681,85
eur má uhradiť výlučne plnením postupníkovi, t.j. žalobcovi.
14. Zo splátkovej dohody z 5.1.2016 podpísanej žalovaným 5.1.2016 a žalobcom 23.12.2015 (č.l. 22

spisu) súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavrel splátkovú dohodu, kde sa v bode 1 dohodlo, že
doterajší vyššie uvedený záväzok žalovaného vo výške 7965,48 eur voči Slovenskej sporiteľni a.s. na
základe zmluvy č. 5029111049 sa v zmysle ustanovenia § 570 Obč. zákonníka nahrádza záväzkom
novým s tým, že doterajší záväzok v celom rozsahu zaniká a klient je povinný plniť nový záväzok, a
to záväzok peňažný vo výške stanovenej v bode 3 písm. a/ uvedenej dohody, t.j. vo výške 7646,86

eur. V bode 3 sa zmluvné strany dohodli, že na základe tejto dohody sa klient zaväzuje uhradiť čiastku
10.088,06 eur, ktorá sa skladá z čiastky a/ vo výške 7646,86 eur z titulu pohľadávky uvedenej v bode
1 posledná veta dohody, b/ čiastky vo výške 2441,20 eur z titulu zmluvných úrokov zodpovedajúcich
úrokovej sadzbe uvedenej v bode 4 a 5 dohody. V bode 4 sa žalovaný ako klient zaviazal uhradiť
žalobcovi zmluvný úrok vo výške 6 % ročne s tým, že v bode 5 sa dohodlo, že RPMN činí 6,17%. V

bode 6 uvedenej dohody sa dohodlo, že uvedený dlh bude uhradený pravidelnými mesačnými splátkami
splatnými s účinnosťou od 8.1.2016 do 8.7.2025, a to v šiestich splátkach po 50,- eur a 7. - 114. splátku
po 90,- eur mesačne a 115. splátku vo výške 68,06 eur.
15. Z listu z 14.9.2016 (č.l. 26 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste bol žalovaný upozornený
žalobcom na možnosť zosplatnenia záväzku zo splátkovej dohody, a to v prípade, ak dlžnú sumu vo

výške 577,85 eur neuhradí v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy, uvedená zásielka bola podaná
na poštovú prepravu 14.9.2016.
16. Z listu z 10.11.2016 (č.l. 28 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste žalobca zaslal
žalovanému zosplatnenie dlhu vo výške 7646,- eur z dôvodu neuhradenia záväzku tak ako sa zaviazal
v zmluve s tým, že sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 8.2.2016. Uvedená zásielka bola daná

na poštovú prepravu 11.11.2016, čo mal súd preukázané z podacieho hárku na č.l. 29 spisu.
17. Z výsluchu žalovaného v tomto konaní súd zistil, že podľa vyjadrenia žalovaného, zo strany
Slovenskej sporiteľne, a.s. mu najskôr bola predložená zmluva o splátkovom úvere, ktorú podpísal
priamo v Slovenskej sporiteľni, a.s. a až potom mu boli predložené VOP, s ktorými sa neoboznámil.Uviedol, že si myslí, že podpisoval i tieto VOP, ale až po podpise úverovej zmluvy. Potvrdil, že v roku
2012 prestal predmetný úver riadne splácať. Uviedol, že výzva na zaplatenie z novembra 2012 mu
nebola doučená, následne uviedol, že si to už nepamätá presne. Uviedol, že mu bola doručená až výzva

nazvaná Zaplatenie celého dlhu zo zmluvy o úvere, čo bolo v oznámení o mimoriadnej splatnosti zo
strany SLSP. K uzavretiu splátkovej dohody so žalobcom, ktorá bola podpísaná žalovaným 5.1.2016,
žalovaný uviedol, že po telefonickom rozhovore mu žalobca zaslal návrh splátkovej dohody, pričom
uviedol, že sa zľakol, pretože po telefóne mu už hrozili exekúciou, a že to bude musieť zaplatiť naraz, že
sa to navýši o trovy konania. Následne mu bola doručená poštou splátková dohoda, ktorú nepodpísal.

Potom prišiel za ním jeden pán, kedy následne podpísal uvedenú splátkovú dohodu. Uviedol, že na prvý
pohľad táto splátková dohoda bola totožná s tou, ktorá mu bola zaslaná písomne. Následne doplnil,
že písomne mu bola zaslaná len splátková dohoda, tabuľka, kde boli len splátky, pričom listina, ktorú
podpísal, už mala viac strán a viac dojednaní, pričom vtedy len vybehol z práce a rýchlo to podpísal bez
toho, že by sa so zmluvou oboznámil. Uviedol, že nevie koľko z predmetného úveru splatil, pretože pár
mesiacov po uzavretí zmluvy stratil prácu, môže byť, že splatil len 3-4 splátky. Uviedol, že si nepamätá,

či mu bolo doručené zosplatnenie dlhu zo strany žalobcu v liste z 10.11.2016 uviedol, že už piaty rok
žije v Bratislave a v mieste trvalého bydliska sa zdržiava len veľmi málo. Domov chodieva len raz za tri
mesiace, kedy preberá veľa pošty, preto si nepamätá, ktoré listiny mu boli presne doručené a ktoré nie.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom od 1.1.2009, ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 89 ods. (1) cit. zákona v znení platnom do 31.12.2014, banka a pobočka zahraničnej banky
pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody

so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient
má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na
uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto
nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak

sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient
má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 72b)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; 72c) takáto

zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu 72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa §
42 ods. 1.
22. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s

prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu žalovaného vznesená námietka nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby , súd ako prvoradú riešil v konaní
otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči
žalovanému. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úverez 29.5.2012 bol poskytnutý žalovanému úver, na základe čoho predmetná zmluva vzhľadom na jej
obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) a § 2 písm. d/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže pôvodný

veriteľ ako dodávateľ poskytol žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti /teda v
postavení spotrebiteľa/ finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne
platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

23. V súvislosti s riešením otázky , či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je
potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je podľa názoru súdu potrebné rešpektovať i ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy
o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred
zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu

banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len
časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovanému bola zo strany
banky skutočne zaslaná a doručená písomná výzva zo dňa 8.9.2014 , resp. výzva zo dňa 19.11.2012,
a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť

pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal.
I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože
zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku
treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť
celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k

záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej
doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by
bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy
by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s

iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania
náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých
obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z
celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť

predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
24. I keď v tomto konaní z predložených listín žalobcom vyplýva, že v liste z 6.10.2014 Slovenská
sporiteľňa, a.s. zaslala žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 3.10.2014,
žalobca v konaní nepreukázal ani zaslanie ani doručenie výziev žalovanému zo dňa 19.11.2012 ako i z

8.9.2014.Dňa29.10.2014došlonazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyuzavretejmedziSlovenskou
sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu predmetnej pohľadávky na
žalobcu, a to bez dodržania lehoty 90 kalendárnych dní od zaslania výzvy v liste z 8.9.2014. K dodržaniu
lehoty90dníbyvdanomprípadedošloibavprípade,akbolažalobcovizaslanávýzvavlistez9.11.2012,
kedy bol v omeškaní so zaplatením sumy 314,01 eur s prísl.. Avšak v takom prípade by došlo k platnému

postúpeniu len pohľadávky vo výške 314,01 eur s prísl., nárok na zaplatenie ktorej pohľadávky je však v
zmysle§101Obč.zákonníkapremlčaný,keďžežalobabolapodanánasúdaž20.12.2016.Žalobcavšak
v konaní ničím nepreukázal ani zaslanie uvedenej výzvy z 8.9.2014 ani z 9.11.2012, na základe čoho
súd vyvodil, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s.,nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkovi,
ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku, a preto podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky

zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu.
25. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a to s
poukazom na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách v znení platnom do 31.12.2014, v zmysle

ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.

1. V súvislosti s uvedeným ustanovením súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade síce v
bode 19.16 predložených VOP došlo k dojednaniu, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, avšak hneď v ďalšej vete uvedeného dojednania sa
dohodlo, že klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči
nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §

53 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len neprijateľná podmienka). Keďže sa jedná o všeobecné obchodné podmienky, ktorých znenie
pripravil veriteľ, je zrejmé, že v danom prípade nejde o podmienku individuálne dojednanú, pričom podľa
názoru súdu, dojednanie uvedené v bode 19.16 uvedených VOP, kedy klient, t.j. žalovaný dal vopred

súhlas s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky
voči klientovi, pričom klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje
záväzky len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, v danom prípade ide o nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a preto je uvedené
dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 neplatné. Uvedené dojednanie je neplatné podľa názoru súdu i v

zmysle § 574 ods. 2/ Obč. zákonníka, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V danom prípade sa žalovaný vzdal práva byť vyzvaný na
zaplatenie dlžnej pohľadávky pred jej postúpením, preto súd na základe uvedeného dospel k záveru,
že v danom prípade malo byť dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a keďže tomu tak
nebolo, v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení

pohľadávok z 29.10.2014.
26. Keďže v zmysle vyššie uvedeného na žalobcu nebola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. zo
zmluvy z 29.5.2012 voči žalovanému platne postúpená, nemohol žalobca uzavrieť platne so žalovaným
ani splátkovú dohodu z 5.1.2016, predmetom ktorej bola nielen dohoda o splátkach úveru, ale aj dohoda
o novácii v zmysle § 570 Obč. zákonníka. Predpokladom platnej dohody o novácii je v zmysle cit.

ustanovenia, že sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom s
následkom, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok, a keďže žalobca nebol
veriteľom uvedenej pohľadávky, je uvedená splátková dohoda neplatná, v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, preto súd nemohol priznať plnenie ani na základe uvedenej splátkovej dohody a podanú
žalobu v celom rozsahu z uvedených dôvodov zamietol.

27. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku
na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci
bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi ,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci satýka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.