Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715205413
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715205413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. G..
O. X., L.., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X., zastúpeného: JUDr. Jana Kocandová, advokátka,
so sídlom Jungmannova 8, Bratislava proti odporkyni: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. W. XX, S.
R., zastúpenej: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Radničná 4, Nové Zámky, o zrušenie
vyživovacej povinnosti , na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
19.6.2017, č.k. 8C/195/2015-225, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni
ustanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/76/2012-205 zo dňa 28.2.2013 v spojení
srozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.11CoP/260/2013-233zodňa10.12.2013,atosúčinnosťou
od 10.6.2015. Zároveň uložil žalovanej povinnosť vrátiť navrhovateľovi výživné v sume 405 eur za
obdobie 10.6.2015 do 31.8.2015 s tým, že povolil odporkyni priznanú sumu uhrádzať v pravidelných
mesačných splátkach po 25 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou

rozsudku pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že odporkyňa nadobudla
schopnosť samostatne sa živiť, a to s účinnosťou od 10.6.2015, čo vyplýva z potvrdenia Univerzity
Komenského v Bratislave (dňa 9.6.2015 získala vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v
magisterskom študijnom programe sociálna a pracovná psychológia). Skonštatoval, že odporkyňa je

evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok od 19.6.2015 nepretržite, čo považoval
za dosť dlhú dobu, aby si nenašla prácu v odbore, ktorý vyštudovala, resp. v inom odbore, preto musí
prejaviť väčšiu snahu zamestnať sa. Poukázal na to, že pôžička z Fondu na podporu vzdelávania, ktorú
odporkyňa spláca, nadobudla splatnosť dňa 09/2015, t.j. od ukončenia vysokoškolského štúdia, kde sa
predpokladá, že absolvent vysokej školy bude môcť pôžičku splácať (zároveň nemal preukázanú výšku
zostatku pôžičky a splatnosť poslednej splátky). Uviedol, že nemal za preukázané, že odporkyňa si
aktívne hľadá zamestnanie s poukazom na to, že žije v bratislavskom kraji s dostatkom možností nájsť

si prácu pre absolventov. Vo vzťahu k uhradenému výživnému konštatoval, že mal preukázané, že odo
dňa 10.6.2015 do 31.8.2015 uhradil navrhovateľ mesačne výživné vo výške 150 eur mesačne, pričom v
sume 405 eur (uhradené výživné po 10.6.2015) sa odporkyňa bezdôvodne obohatila, z toho dôvodu jej
uložil povinnosť uvedenú sumu vrátiť navrhovateľovi. Vyhovel požiadavke odporkyne splácať uvedenúsumu v splátkach a určil výšku splátky sumou 25 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na to, že nežiadala od navrhovateľa, aby prispieval na jej výživu aj po 31.8.2015,
iba je toho názoru, že od 10.6.2015, t.j. deň po skončení školy automaticky nenadobudla schopnosť
samostatne sa živiť a je potrebné prihliadnuť aj na určité primerané obdobie, ktoré potrebovala na
to, aby sa pripravila na promócie, začala si hľadať prácu a na určitú regeneráciu. Namietala, že súd
prvej inštancie prihliadol len na také skutočnosti, týkajúce sa zamestnania, ktoré neboli pre obdobie od

10.6.2015 do 31.8.2015 podstatné a zaoberal sa otázkami, ktoré sa týkali obdobia od septembra 2015
do júna 2017. Poukázala na to, že v období od 10.6.2015 do 31.8.2015 bola nezamestnaná, vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktívne si hľadala prácu a pripravovala sa na budúce povolanie
účasťou na Q. L. (dobrovoľníckou prácou pomáhala študentom posúvať sa smerom k platenej práci).
Zdôraznila, že výživné zo strany rodiča nezneužívala s poukazom na to, že výživné považovala za

veľmi nízke, nebolo platené pravidelne a väčšinou bolo hradené oneskorene, otec jej okrem výživného
ničím neprispel k životu, výžive, k ukončeniu štúdia a k promóciám. Uviedla, že študentská pôžička
bola splatná až v septembri 2015, teda bývalým študentom sa poskytuje čas v letných mesiacoch a
očakáva sa od nich, že sa zapoja do pracovného života až od septembra kalendárneho roka. Rovnaká
situácia je aj pri prídavkoch na dieťa, ktoré sa vyplácajú v celom rozsahu za celý mesiac, v ktorom

dieťa absolvuje štátne skúšky. Poukázala na to, že dokument preukazujúci zostatok pôžičky bol súdu
predložený. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že nebolo preukázané, že si aktívne hľadala
prácu, nakoľko ak by si aktívne nehľadala prácu, v evidencii uchádzačov o zamestnanie by nebola
evidovaná. K pracovným ponukám predloženým navrhovateľom uviedla, že išlo väčšinou o pozície
nevhodné pre absolventa, okrem toho, na väčšinu z nich sa prihlásila, ale nebola pozvaná do ďalšieho

kola, nakoľko nemala požadovanú prax, zároveň vyjadrila názor, že nemožno v dnešnej dobe niekomu
nanútiť určitý typ zamestnania len preto, aby bol zamestnaný, pokiaľ má záujem o niečo špecifickejšie.
Na základe uvedeného, keď sa podľa jej názoru súd prvej inštancie fakticky nezaoberal otázkou odkedy
bola schopná sama sa živiť a či správne aplikoval § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nesúhlasila s jeho
záverom, že sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. V závere odvolania poukázala na zvýšené

výdavky,ktorémalavsúvislostisukončenímštúdiaananákladyspojenéshľadanímpracovnýchpozícií.
Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v plnom
rozsahu zamietne a odporkyni prizná náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa

16.1.2018, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa má príjem aj z výuky jazykov, ktorý zároveň nie je
ojedinelý. Tvrdenia odporkyne, že sa nemôže zamestnať vo svojom odbore, považoval za účelové s
poukazom na možnosť zamestnať sa aj u svojej matky, ktorá podniká v oblasti vyučovania jazykov.
Uviedol, že odporkyňa má zabezpečené bývanie v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, poplatky
spojené s užívaním domu neplatí, úver na dom platí otec. Vyjadril sa, že vyživovaciu povinnosť k

odporkyni by musela mať aj matka. Poukázal na zahraničné pobyty a dovolenky odporkyne, ktoré museli
byť z niečoho financované, pričom nejde o štandardné pobyty. Vo vzťahu k pôžičke uviedol, že túto si
zobrala bez jeho vedomia a hneď následne išla na Bally, Indočíny a Thajska. Tiež konštatoval, že v
rokoch 2015-2016 dostala odporkyňa 14 000 eur za 2-týždňový pobyt v Ríme a v Paríži za školenie, teda
podľa jeho názoru netrpela nedostatkom peňazí. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok ako

vecne a právne správny potvrdiť.
5. Odporkyňa reagovala na vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
4.4.2018, v ktorom uviedla názor, že navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepreukázal a ide o rôzne
špekulácie. Konštatovala, že nebola na žiadnom pobyte v Paríži a v Ríme a nedostala finančné
prostriedky vo výške 14 000 eur. V súvislosti s pôžičkou (ktorú s ťažkosťami spláca) uviedla, že túto si

zobrala ešte v čase štúdia, a to na život, nakoľko navrhovateľ jej finančne neprispieval a bránil matke
ju podporovať. Žiadala, aby súd neprihliadal na navrhovateľove domnienky, ktoré neboli preukázané
žiadnymi dôkazmi.6. Navrhovateľ podaním zo dňa 27.4.2018 uviedol stanovisko k vyjadreniu odporkyne, v ktorom poukázal
na listinné dôkazy preukázujúce možnosť odporkyne zamestnať sa. Vyslovil, že odporkyňa klame, ak
tvrdí, že nebola v Paríži a v Ríme a nedostala sumu 14 000 eur. Uviedol, že pôžičku si odporkyňa zobrala

zdôvodu,žebolapreňuvýhodnáamuselasibyťvedomá,žeakodospeláosobajubudemusieťsplácať.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).
Po preskúmaní veci, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O
odvolaní odporkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. a zák.č.

161/2015 Z.z.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
v danom prípade posudzoval schopnosť odporkyne samostatne sa živiť ako zákonnej podmienky na
zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, resp. jej zrušenia súdnym rozhodnutím. Vykonaným
dokazovaním mal pritom preukázané, že odporkyňa ukončila dňa 9.6.2015 vysokoškolské štúdium
a následne dňom 19.6.2015 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd

v súvislosti so zánikom vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom poukazuje na to, že posúdenie
schopnosti dieťaťa samé sa živiť závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Odvolací súd vychádzal
zo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie, na základe ktorého je zrejmé, že

odporkyňa ukončila prípravu na povolanie absolvovaním štúdia v magisterskom študijnom programe.
Na základe uvedeného je potom možné vyvodiť, že odporkyňa po ukončení prípravy na svoje povolanie
bola schopná sama sa živiť, keď v konaní nebolo preukázané, že by existovali okolnosti, týkajúce sa
jej zdravotného stavu alebo schopnosti sa zamestnať, ktoré by jej zabraňovali samostatne uspokojovať
svoje potreby. Jediná argumentácia zo strany odporkyne smerovala k nemožnosti nájsť si vhodné

zamestnanie v pracovnom odbore, ktorý vyštudovala, z toho dôvodu bola zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd však konštatuje, že argumentácii odporkyne (bez ďalšieho)
nemožno priznať úspech. Posúdenie a vyvodenie reálnej nemožnosti zamestnania sa dieťaťa po
ukončení prípravy na povolanie musí totiž vychádzať z konkrétnych a objektívnych okolností, ktoré je
potrebnévkonaníosvedčiťanemôžesaopieraťibaopúhetvrdenieonemožnostizamestnaťsavdanom

odbore (v danom čase a mieste), pričom samotné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nemožno považovať za dostatočné osvedčenie tvrdenia o reálnej nemožnosti odporkyne sa zamestnať.
Za tejto situácie, keď v konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti objektívneho charakteru ovplyvňujúceschopnosť odporkyne samostatne uspokojovať svoje potreby, musí odvolací súd konštatovať, že
odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

15. Vo vzťahu k uloženej povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 405 eur (v splátkach)
odvolací súd konštatuje, že i keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
uvedenú povinnosť uložil odporkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v napadnutom rozsudku
však nie sú citované zákonné ustanovenia, podľa ktorých tento nárok právne posúdil.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k použitiu ust. § 451 ods. 1, 2
a § 456 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Navrhovateľ v podaní zo dňa 25.4.2018 uviedol, že sa stotožňuje s aplikáciou uvedených ustanovení
na daný prípad, teda ide o prípad bezdôvodného obohatenia.

21. Odporkyňa v podaní zo dňa 23.4.2018 uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvádzaných v odvolaní a je
toho názoru, že sa na úkor navrhovateľa neobohatila až aj vzhľadom na to, že navrhovateľ je jej otcom,
ktorý jej okrem súdom stanoveného výživného žiadnou inou sumou neprispel.

22. V danej veci je zrejmé, že v osobe odporkyne ide o plnoleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému mal

navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. V dôsledku skutočnosti, že plnoleté dieťa je schopné sa samé živiť,
dochádza k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Následné plnenia výživného (po zániku vyživovacej
povinnosti rodiča), ktoré takéto dieťa prijalo, je bezdôvodným obohatením, ktoré je povinné vydať tomu,
kto výživné zaplatil po skončení vyživovacej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo
spotrebované (spotrebované výživné sa nevracia iba u maloletých detí). Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že navrhovateľ platil výživné aj po 10.6.2015 a žiadal, aby mu odporkyňa následne prijaté
výživné vrátila, a to v sume 405 eur (suma nebola zo strany odporkyne rozporovaná). Keďže zo
strany navrhovateľa došlo k plneniu bez právneho dôvodu, je odporkyňa povinná toto plnenie vydať
navrhovateľovi. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že ak súd prvej inštancie rozhodol
o povinnosti odporkyne vrátiť výživné v sume 405 eur titulom bezdôvodného obohatenia, postupoval

správne. Pokiaľ ide o povolenie zaplatiť uvedenú sumu v splátkach, odporkyňa v podanom odvolaní
nijakým spôsobom nenamietala výšku splátok a nežiadala ani o jej zmenu. Odvolací súd považoval
určenú výšku mesačných splátok za primeranú vzhľadom na majetkové pomery odporkyne.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako

vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v časti zrušenia výživného podľa § 52 C.m.p. a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keď nebol dôvod na použitie § 55 C.m.p. V časti
vydania bezdôvodného obohatenia odvolací súd rozhodol podľa § 257 a úspešnému navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov konania, a to vzhľadom na charakter sporu, v rámci ktorého ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatenom výživnom rodiča voči svojmu dieťaťu a tiež s
ohľadom na majetkové pomery odporkyne a vzájomné pomery medzi účastníkmi konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).