Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216206268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: L. K., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, K. L.:
JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 1.468,57 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú
k zaplateniu istiny vo výške 1.468,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1.468,57 eur od 16.03.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 30.10.2008 uzatvoril so žalovanou
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú
kartu s číslom účtu XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76

%, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške
600,-eurabolapovinnážalobcoviplatiťmesačnésplátkyvovýške20,-eur.Vzhľadomnato,žežalovaná
si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie
vystavil ku dňu 06.03.2016 nový výpis z bankovej knihy s končeným stavom ku dňu 06.03.2016
obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.468,57 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru na základe

predmetnej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu ku dňu 19.09.2016.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej
do vlastných rúk dňa 10.02.2017. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 16.04.2018,
v ktorom navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobca predložením len žiadosti
o aktiváciu AUTOKARTY nepreukázal uzavretie a vznik samotnej zmluvy, a teda neuniesol dôkazné

bremeno k svojmu tvrdeniu, že by so žalobcom uzavrel platne písomnú zmluvu. Podľa názoru žalovanej
pri absencii riadnej písomnej zmluvy s dohodnutými podmienkami nemôže existovať ani dohoda o úroku
z omeškania, poplatkoch, ktoré si žalobca nárokoval a inkasoval od žalovanej. S poukazom na časť V
zmluvy mala žalovaná za to, že aj keby žalobca so žalovanou uzatvorili platnú zmluvu, jej účinnosť bolaviazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorej splnenie žalobca nepodporil dôkazom, v prvom rade
doručením Potvrdzujúceho listu. Preto je nevyhnutné na každé plnenie, ktoré niektorá zo strán podľa
takejto zmluvy dostala, hľadieť od počiatku ako na bezdôvodné obohatenie a plnenie bez právneho

dôvodu s tým že právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je už premlčané v zmysle § 107
ods. 1 OZ, nakoľko bolo uplatnené po dvoch rokoch odo dňa kedy mohlo byť právo uplatnené prvý
krát. Žalovaná teda z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu
a zároveň uviedla, že právo žalobcu by bolo premlčané aj v objektívnej premlčacej dobe, keďže pri
zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ začína plynúť premlčacia doba nie

od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 OZ zročnosťou nesplnenej splátky, a teda v danom prípade od
splátky splatnej vo februári 2013, pričom však žaloba bola podaná dňom 12.04.2016. Odhliadnuc od
uvedeného žalobca namietal, že podstatné náležitosti spotrebiteľského úveru má obsahovať zmluva
o spotrebiteľskom úvere a odkazy žalobcu na ním nepreukázané dôkazy (VOP, Cenník, Potvrdzujúci
list) sú bez právneho významu práve z dôvodu, že v zmluve uvedené nie sú a najmä nie spôsobom,
ktorý by bol súladný s požiadavkou zákona i ustálenou rozhodovacou praxou. Žalovaná mala za to,

že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z. z., pretože neobsahuje povinné obsahové náležitosti podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona,
najmä náležitosť podľa písm. k) uvedeného ustanovenia, a to údaj o priemernej hodnote RPMN. Zároveň
tu ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ vzhľadom na formulárové tlačivo vrátane VOP s
neprimerane drobným písmom, kedy na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné

bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná podľa výpisov vyčerpala z bezúročného a bezpoplatkového úveru
sumu 256,86 eur a žalobcovi už vrátila viac, a to sumu 1.114,45 eur, žalovaná považovala žalobu za
neopodstatnenú.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.04.2018, ktoré súd vykonal v

súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca nijakým spôsobom
neospravedlnil svoju neúčasť v tomto termíne pojednávania a nepožiadal o odročenie pojednávania
a žalovaná sa z tohto pojednávania riadne ospravedlnila a súhlasila s jeho vykonaním bez účasti
žalovanej a jej právneho zástupcu. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými
listinnými dôkazmi a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a

právny stav veci: Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 30.10.2008
bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 398,33 eur s určenou pevnou mesačnou splátkou
vo výške 13,28 eur. Žalovaná začala čerpať úverový rámec začiatkom roka 2009. V zmysle čl. V
bod 35 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok právny predchodca žalobcu mal právo vyhlásiť
okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej. Zmluvou

o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe
predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v celosti postúpená na
žalobcu ku dňu 19.09.2016. Písomným podaním zo dňa 03.10.2016 žalobca k žalobnému nároku
doplnil, že list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“
bol odoslaný žalovanej dňa 02.05.2013. Podľa platobnej histórie predloženej žalobcom (čl. 9-17) boli

žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky v objeme 1.045,49 eur, pričom žalovaná na úvere splatila
celkom sumu 1.519,- eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

4. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú časť istiny so
štandardným úrokom z úveru, poplatkami a sankčnými úrokmi, pri ktorom úvere právny predchodca

žalobcu listom z 02.05.2013 (č.l. 35), podľa tvrdenia žalobcu odoslaným žalovanému dňa 02.05.2013
(viď č.l. 29) vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku úveru, pričom podľa tvrdenia žalobcu
postúpením pohľadávky dňom 19.09.2016 prešli na neho všetky práva súvisiace s predmetnou
pohľadávkou, ktorá vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru pozostáva z celého zvyšku istiny
nesplateného úveru, štandardného úroku, poplatkov a sankčného úroku (viď č.l. 28) spolu s úrokom

z omeškania. K tomu predložil list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlžného zostatku“, ktorý bol podľa jeho tvrdenia odoslaný žalovanému dňa 02.05.2013, a ktorý svedčí
o tom, že právny predchodca žalobcu z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru vyhlásil v
zmysle čl. V bod 35 písm. b) Obchodných podmienok okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku.

5. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná si neplnila povinnosť riadne a včas
splácať štandardné mesačné splátky v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala predčasná splatnosť celého
úveru nastať ku dňu 12.05.2013, súd považoval za nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého
poskytnutého úveru ku dňu 12.05.2013 došlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru
dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,
musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie celého dlžného zostatku v prípade, ak spotrebiteľv lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po uplynutí tejto 15-
dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie celého dlhu. Žalobca
v konaní nepredložil oznámenie právneho predchodcu žalobcu, ktorým by tento vyhlásil predčasnú

splatnosť celého dlžného zostatku, a ani nepreukázal zaslanie aj predchádzajúcej kvalifikovanej výzvy,
čím by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.

6. Upozornenie podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým
mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe
dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka , uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v
omeškaní so zaplatením splátky.

Z obsahu znenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade,
keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka ; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú
splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu

predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz.
Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom
prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe
ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj

uplatňuje.

7. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju notifikačnú
povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým nebolo
preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť právo na

zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka
. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť
úveru až po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo

preukázané ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k
tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá

nie je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , ktoré
má predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore
s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená

predčasná splatnosť úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol
ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu splatný v celom rozsahu. Keďže nebolo preukázané, že
by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžného zostatku na účte v súlade so zákonom
a že by ku dňu postúpenia pohľadávky bol splatným celý dlh, nebolo preukázané ani to, že banka
bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu,

a to zmluvou o postúpení pohľadávok k 19.09.2016. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o
bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca v konaní nepreukázal
predchádzajúcu výzvu podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka zaslanú žalovanému. Tým nebola preukázaná ani výzva podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách, ktorá by sa týkala (mohla týkať) celej postupovanej pohľadávky splatnej v celosti, čo
je podmienkou jej následného postúpenia v celosti na iný subjekt.8. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické

povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako
aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom

(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby

ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

9. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., postupník je v

súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupník, ktorému mala byť postúpená pohľadávka z celého úveru bankou tak bol v zmysle
uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že 1/ došlo k zosplatneniu celého úveru (jeho dlžného zostatku)
v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením tejto pohľadávky z celého úveru postupníkovi

banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho postupovaného záväzku splatného v celosti
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka ohľadom ním
uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

10.Vdanomprípadezozistenéhoskutkovéhostavujezrejmé,žežalobcanepreukázal, žebyvčase,
kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanej postúpená (19.09.2016) na
žalobcu, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-
dňového omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však preukázané, že by bola
(mohla byť) žalovaná bankou písomne vyzvaná na splnenie svojho splatného záväzku spočívajúceho

v povinnosti jednorazovo splatiť celý dlžný zostatok. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho taktiež nemožno považovať za dokázané, že toto
postúpenie je platné (aj keby bola účinná zmluva o postúpení, na základe ktorej bol žalobca uznesením
č.k. 15C/74/2016-46 pripustený do konania v dôsledku formálneho splnenia procesných podmienok

na zmenu žalobcu) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne
stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.
Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol (výrok I).

11. V súvislosti s vyššie uvedenou obranou žalovanej súd zároveň uvádza, že predložením Žiadosti
o aktiváciu AUTOKARTY/Zmluvy na č.l. 7 a 8 spisu mal súd dostatočne preukázané platné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto žiadosť zo dňa 28.10.2008 bola pôvodným veriteľom
prijatá a schválená jeho podpisom dňa 30.10.2008 tak ako to bolo v poslednom odseku žiadosti
stranami vopred dohodnuté, čím sa stala táto listina zmluvou, ktorá má písomnú formu (taktiež

viď článok II bod 2 OP, ktorý ustanovuje, že Zmluva sa stáva platnou dňom jej podpísania zo strany
Banky). Vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu dlžníkovi pritom možno vyvodiť z
jeho následného správania, keďže žalovaná podľa predložených výpisov z účtu predmetnú kreditnú
kartu dlhodobo využívala. Súd preto žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok zo spotrebiteľskéhozmluvného vzťahu, nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nad rámec vyššie uvedeného
súd poukazuje na to, že ani v prípade preukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a to po
kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, a to z dôvodu, že zmluva
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 26.01.2009 nespĺňa všetky zákonné náležitosti
v zmysle ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v ku dňu
podpísania zmluvy (toto namietala aj žalovaná počas konania), nakoľko zmluva neobsahuje v zmysle

§ 3 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona informáciu o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od
doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. V zmluve
tak absentuje povinná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. (ročná úroková
sadzba). Pre absenciu tejto náležitosti zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver
bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na

znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.) s tým, že napriek nemožnosti
vyčísliť túto hodnotu (v prípade revolvingu), nemožno obchádzať potrebu ostatných náležitostí zmluvy
vyžadovaných zákonom. Vychádzajúc z uvedeného by teda žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len
hodnotu toho, čo jej dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia,
teda bez úrokov z úveru (aj sankčných), bez poplatkov, poistenia. Zo zisteného skutkového stavu

vyplýva (výpis z kreditnej platobnej karty čl. 10-15, 27-28), že žalovaná čerpala peňažné prostriedky
vo výške 1.045,49 eur, pričom splatila sumu vo výške 1.519,- eur. Nakoľko už žalovaná splatila celú
sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalobca výlučne nárok, nie je povinná zaplatiť žalobcovi už
žiadnu inú sumu nad rámec splatenej istiny úveru, a teda ani žalobcom v tomto konaní uplatnenú
sumu, s ktorou sa preto žalovaná ani nemohla dostať do omeškania (z dôvodu neexistencie nároku

žalobcu tu neprichádzalo do úvahy ani skúmanie jeho možného premlčania). To znamená, že v prípade
preukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky banky na inú osobu v
súlade so zákonom by bolo potrebné žalobu zamietnuť z tohto dôvodu.

12. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej ako
strane v spore v celom rozsahu úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).