Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 9T/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010771
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pikna

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318010771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Piknu a prísediacich S.I. D.I.

V. A.. V.K. A.I., v trestnej veci obžalovaného M.Ú. C. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. B., M., D. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Leopoldov

je vinný, že
v bode 1 obžaloby

- od presne nezisteného času v mesiaci júl roku 2007 až do 05.07.2014 v obci M., okres B., D. X. D.Á.,
v rodinnom dome súpisného čísla XXX/XX, prevažne v miestnosti spálne a v šope nachádzajúcej sa na
pozemku, opakovane tri až štyrikrát do týždňa od ôsmich rokov veku sexuálne zneužíval dcéru svojej
vtedajšej družky W.. T.., D.. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že si na jej nahé telo prikladal penis a

imitoval súlož, obchytkával ju na intímnych miestach, musela ho uspokojiť orálne, opakovane ho musela
uspokojovať rukou, sám sa ukájal na jej nahom tele, pričom prišlo v prevažnej väčšine prípadov k jeho
ejakulácii,

-od05.07.2014približnedomesiacajúnroku2017opakovanevpravidelnýchintervalochanarovnakých
miestach približne tri až štyrikrát do týždňa zneužíval bezbrannosť W.. T. a to tým spôsobom, že ho
musela uspokojovať rukou, obchytkával ju na intímnych miestach, prikladal si penis na jej nahé telo,
sexuálne sa ukájal na jej genitáliách a prsiach,

- od presne nezisteného času v mesiaci január alebo február roku 2017 do presne nezisteného času
v mesiaci jún roku 2017 najmenej desaťkrát na rovnakých miestach prinútil W.. T.. k nedobrovoľnému
pohlavnému styku, pričom zneužil jej bezbrannosť a vyhrážal sa jej hrozbou fyzického násilia v prípade
ak sa mu odmietala podvoliť,

v bode 2 obžaloby

- od presne nezisteného času v mesiaci február roku 2009 do 13.02.2016 v obci M., P. B., D. X. D.V.,
v rodinnom dome súpisného čísla XXX/XX, konkrétne v miestnosti spálne, v kúpeľni, na povale domu,
respektíve v šope nachádzajúcej sa na pozemku opakovane, raz alebo dvakrát do týždňa od ôsmich
rokovvekusexuálnezneužívaldcérusvojejvtedajšejdružkyV..T..,D..XX.XX.XXXX,atotýmspôsobom,
že ho musela pravidelne orálne uspokojovať, pričom sa musela do pol pása vyzliecť, obchytkával ju na
intímnych miestach, opakovane sa neúspešne pokúšal o vykonanie pohlavného a análneho styku,- od 13.02.2016 do presne nezisteného času v mesiaci august roku 2017 pravidelne raz alebo dvakrát
do týždňa zneužíval bezbrannosť V.. T.. a to tým spôsobom, že ho musela na rovnakých miestach
uspokojovať orálne, obchytkával ju na intímnych miestach, pokúšal sa o vykonanie pohlavného a

análneho styku, pričom v prípade nesúhlasu používal na prekonanie odporu V.. T.. fyzické násilie,

v bode 3 obžaloby

- od presne nezisteného času, približne od mesiaca december roku 2014 do prvej polovice mesiaca

február roku 2017 v obci M., P. B., D. X. D., v rodinnom dome súpisného čísla XXX/XX, konkrétne v
miestnosti spálne a v šope nachádzajúcej sa na pozemku opakovane, viac ako dvakrát do mesiaca od
jedenástich rokov veku sexuálne zneužíval dcéru svojej vtedajšej družky W.. T.., D..XX.XX.XXXX, a to
tým spôsobom, že s ňou vykonával pohlavný styk, pričom na prekonanie jej odporu opakovane použil
fyzické násilie, viackrát ho musela sexuálne uspokojovať rukou, pokúšal sa o análny styk, obchytkával
ju na intímnych miestach, pričom počas niektorého z pohlavných stykov prišlo u W.. T.. k pretrhnutiu

panenskej blany, čo bolo potvrdené gynekologickým lekárskym vyšetrením zo dňa 08.11.2017

teda

v bode 1 obžaloby

- iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

- zneužitím bezbrannosti donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe

- dieťati,

- hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin
spáchal na chránenej osobe - dieťati

v bode 2 obžaloby

- iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

- násilím donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati,

v bode 3 obžaloby

- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

v bode 1 obžaloby

-zločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákonaspoukazom

na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

v bode 2 obžaloby-zločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona,

v bode 3 obžaloby

-zločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41
odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.4.2018 bola na Okresný súd B. podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry B. Č.. XPv
XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.4.2018 na obvineného M. C., za spáchanie zločinu znásilnenia podľa §
199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a iné, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutkov v bodoch 1 až 3 obžaloby, v zmysle čoho súd podľa § 257 odsek 7, odsek
8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine, vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o
treste a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov a oboznámením znaleckého posudku
vypracovaného na obžalovaného.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a sexuológia, vypracovaného na
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou, chorobou
alebo sexuálnou úchylkou či deviáciou a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládať ho.
Potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť zo strany obžalovaného vyplýva z jeho povahových rysov

a egocentrizmu, kedy uspokojovanie vlastných sexuálnych potrieb kladie nad práva obetí, napriek tomu,
že týmto konaním porušuje spoločensky akceptované morálne normy.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný za spáchanie
trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176

odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Bol mu uložený peňažný trest vo výške 5000,- Sk (165,97
eur), pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (odsúdenie má zahladené).

Zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaný je slobodný, býva u rodičov. Vychováva sám 5 detí, nakoľko
priateľka od neho odišla. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Alkoholické nápoje v nadmernom

množstve nepožíva, výtržnosti na verejnosti nerobí a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku.

Z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý.Zo správy od zamestnávateľa vyplýva, že obžalovaný si ako zamestnanec plnil pracovné úlohy bežným
spôsobom a nijako sa neodlišoval od ostatných zamestnancov. Na pracovisku pôsobil ako nevýrazná,
skôr tichá osoba. Počas trvania pracovného pomeru nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval.

Súd sa však nestotožnil s obhajobným návrhom na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona, nakoľko nemožno konštatovať, že obžalovaný viedol riadny život. Podľa
názoru súdu je potrebné odlišovať fikciu neodsúdenia pri aplikácii inštitútu zahladenia odsúdenia od
vedenia riadneho života nielen v medziach zákona, ale i z hľadiska všeobecných noriem správania sa,
ktoré spáchaním akéhokoľvek úmyselného trestného činu nepochybne obžalovaný porušil, odhliadnuc
od skutočnosti, že odsúdenie ako také bolo v tomto prípade zahladené. Fikcia neodsúdenia nepôsobí

spätne tak, že likviduje samotný fakt spáchania činu. Ten sa stal a bol a stále je jedným z prejavov
toho, či v tom čase páchateľ viedol riadny život, respektíve či došlo k porušeniu vedenia riadneho
života. (porovnaj uzn. NS SR sp. zn. 7Tz/7/2001 zo dňa 1.1.2002; 9/2002 ZSP). Súd nevzhliadol žiadnu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, nakoľko skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov, ktorá by odôvodňovala použitie § 37 písmeno h) Trestného zákona (tak ako to navrhoval

prokurátor), bola zohľadnená už pri aplikácii § 41 odsek 2 Trestného zákona, čo v zmysle § 38 odsek
1 Trestného zákona vylučuje jej opätovnú aplikáciu.

Súd ukladal trest odňatia slobody ako trest úhrnný, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov,
pričom vychádzal zo základnej trestnej sadzby najprísnejšieho z nich, teda zo sadzby v ustanovení §

199 odsek 2 Trestného zákona, ktorá je 7 až 15 rokov. Následnou aplikáciou § 41 odsek 2 Trestného
zákona z dôvodu, že jeden zo spáchaných úmyselných trestných činov je zločin, bola horná hranica
trestnej sadzby zvýšená na 20 rokov. Ďalej súd zohľadňoval v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle §
38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zvýšenej trestnej sadzby o 1/3 (postupom podľa § 38

ods. 8 Trestného zákona). Po uvedenej zákonnej modifikácii súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby
v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov 8 mesiacov.

Čo sa týka samotnej výmery trestu odňatia slobody, súd ukladal trest v hornej polovici upravenej trestnej
sadzby, nakoľko to považoval za potrebné najmä vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu

páchateľa. Súd považoval za potrebné vo výmere trestu reflektovať skutočnosť, že obžalovaný trestnú
činnosť páchal na viacerých osobách, a to vo výnimočnej intenzite. Poškodenými boli tri vtedy maloleté
deti, dcéry bývalej družky obžalovaného, ktoré sexuálne zneužíval viackrát do týždňa. Pri poškodenej
W.. T.., D.. X.X.XXXX, svoje konanie opakoval tri až štyrikrát do týždňa, pri poškodenej mal. V.. T..,
D.. XX.X.XXXX, raz alebo dvakrát do týždňa a pri poškodenej mal. W.. T.., D.. XX.XX.XXXX, viac

ako dvakrát do mesiaca. Uvedená intenzita konania obžalovaného v kontexte záverov znaleckého
posudku z odboru psychiatria, ktorý konštatoval plnú príčetnosť obžalovaného v čase spáchania
skutku bez prítomnosti sexuálnej deviácie, vypovedá podľa názoru súdu o obvlášť zavrhnutiahodnom
charaktere trestnej činnosti. Navyše, v rámci znaleckého dokazovania bolo znalcom konštatované
potenciálne nebezpečenstvo obžalovaného pre spoločnosť, vyplývajúce z jeho povahových rysov a

egocentrizmu, kedy uprednostňoval uspokojovanie vlastných sexuálnych potrieb pred právami obetí
a rešpektovaním ustálených morálnych noriem v spoločnosti. Je teda potrebné podľa názoru súdu
klásť dôraz najmä na individuálnu prevenciu, teda ochranu spoločnosti pred konkrétnym páchateľom,
ako aj zvýrazniť funkciu trestu ako generálnej prevencie, teda vyjadrenia morálneho odsúdenia
páchateľa spoločnosťou. Súd považoval za potrebné zohľadniť vo výmere trestu tiež následok konania

obžalovaného, teda skutočnosť, že jeho konaním došlo k vážnemu zásahu do psychosexuálneho vývoja
maloletých poškodených a ich celkového duševného zdravia. S prihliadnutím na intenzitu a dlhodobosť
traumatizujúceho vplývania možno podľa názoru súdu očakávať trvalé negatívne následky na ďalšom
sociálnom a psychologickom živote poškodených.

Z uvedených dôvodov sú považoval za potrebné ako i postačujúce uloženie trestu odňatia slobody
v trvaní 13 rokov. Uloženie vyššieho trestu súd nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na trestnú
minulosť obžalovaného, ktorý má v registri trestov iba jedno zahladené odsúdenie, pričom v registri
priestupkov nemá žiaden záznam. Naopak, uloženie nižšieho trestu odňatia slobody by podľa názorusúdu v kontexte vyššie uvedených skutočností dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda
represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu ku spoločnosti. Pre výkon trestu
obžalovaného v zmysle § § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Navyše, zaradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia podľa názoru súdu nijakým spôsobom v
danom prípade nepomôže k lepšej resocializácii a takpovediac k usporiadaniu si morálnych hodnôt
obžalovaného.

Súd zároveň podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 74 odsek 1 Trestného
zákona uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko páchal trestnú
činnosť sexuálneho charakteru voči blízkym a zvereným osobám, jeho konanie nepochybne nieslo
známky násilia a navyše, s poukazom na závery znaleckého posudku, ktorý konštatuje abnormálne
usporiadanie morálnych hodnôt u obžalovaného, existuje potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť,
vyplývajúce z uprednostňovania vlastných sexuálnych potrieb pred právami obetí a ich duševným

zdravím, a teda z pokračovania v takomto konaní po vykonaní trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.