Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201900
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314201900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, D. X, Q., zastúpený: AK CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., IČO: 47 237 856,
Jozefská 7, Bratislava, proti žalovanému: F. U., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, T., o zaplatenie 8.000,- Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/135/2014-94
zo dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobe vyhovel tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 8.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 8.000,- Eur od
01.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní. Výrokom II. žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah žaloby, podanou súdu dňa
30.01.2014, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.000,- Eur
s úrokom z omeškania z dôvodu primárne porušenia platobných povinností vyplývajúcich mu z platnej a
účinnej Zmluvy o pôžičke, sekundárne sa domáhal uvedeného nároku z dôvodu vydania bezdôvodného

obohatenia.

2. Žalobca uviedol, že dňa 02.02.2012 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 8.000,- Eur na kúpu
motorového vozidla zn. Lexus Gl., pôžička mala byť podľa dohody strán vrátená po uzatvorení zmluvy
o leasingu na uvedené vozidlo a po tom, čo žalovaný získa finančné prostriedky z leasingu. Dňa
02.02.2012 žalobca poslal dohodnutú sumu pôžičky 8.000,- Eur na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/
XXXX, a to z účtu otca žalobcu. Ďalej uviedol, že synovec žalovaného L. T. ho oslovil, že žalovaný -

jeho strýko - potrebuje požičať peniaze na kúpu vyššie uvedeného vozidla s tým, že potom ako bude
predmetné vozidlo dovezené, žalovaný získa finančné prostriedky leasingu a tieto mu vráti. Vedel, o akú
spoločnosť ide, aj že auto bude dovezené zo zahraničia a na základe toho sa rozhodol, že žalovanému
sumu 8.000,- Eur požičia. Synovec žalovaného sa prezentoval tak, že zastupuje svojho strýka, išlo o
ústnu formu dohody. Následne bola suma 8.000,- Eur zaslaná z účtu otca žalobcu prevodným príkazom.
Hoci prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na vrátenie peňazí vyzval, doposiaľ sa
tak nestalo. Vozidlo bolo pôvodne vedené na žalovaného, neskôr na spoločnosť Ysecal Protecta s.r.o.,

ktorej bol žalovaný jediným konateľom a jediným spoločníkom, tzn. že nie je možné, aby žalovaný nebol
spoločníkom alebo vlastníkom. To, že s pánom T. má žalovaný nejakú dohodu ohľadne dispozície s
účtom, je irelevantné, peniaze patria žalovanému. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že pôžička
vznikla medzi žalobcom a pánom T., má za to, že takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 49a OZvzhľadom na to, že bol synovcom žalovaného uvedený do omylu v rozhodujúcej skutočnosti týkajúcej sa
druhej zmluvnej strany, synovec žalovaného o omyle mal vedomosť, resp. mal vedomosť o tom, že ho
uvádza do omylu a zároveň ho synovec žalovaného uviedol do omylu úmyselne, nakoľko si bol vedomý,

že by s ním pôžičku nikdy neuzatvoril. V takomto prípade požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože má za to, že prostriedky boli poukázané na účet žalovaného. Pokiaľ ide o úrok z omeškania
zo sumy 8.000,- Eur, tento žiada od 01.11.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula lehota
dodatočne poskytnutá v predžalobnej výzve zo dňa 11.10.2013 až do zaplatenia

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Vyhovujúce rozhodnutie súd odôvodnil s použitím § 657, § 40a, § 451 ods. 1 a 2, § 517 Občianske
zákonníka, § 255 ods. 1 CSP. Vecne dôvodil tým, že z výpisov z účtu vyplynulo, že dňa 02.02.2012
žalobca poslal sumu 8.000,- Eur z účtu Ing. J. Q. na účet žalovaného č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

5. Spoločnosťou O.C.E. s.r.o. bola žalovanému dňa 25.01.2012 vystavená faktúra č. 2101201034 na
sumu 13.485,- Eur za jazdený automobil zn. Lexus GS 300.

6. Dňa 02.02.2012 bola spoločnosti O.C.E. na účet zaslaná z účtu žalovaného suma 13.485,- Eur.
Žalobca výzvou zo dňa 11.10.2013 vyzval žalovaného na úhradu sumy 8.000,- Eur do 5 pracovných

dní odo dňa jej doručenia.

7. Súd pojednával a rozhodol dňa 18.10.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa napriek tomu, že o
termíne pojednávania vedel, na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd nevykonal žalovaným
navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka T., nakoľko svedok predvolaný v zmysle ust. § 126 ods. 1

O.s.p. predvolanie na adrese uvedenej žalovaným neprevzal, a na ďalšom pojednávaní vo veci dňa
18.10.2016 žalovaný osobnú účasť svedka podľa ust. § 197 ods. 1 CSP nezabezpečil.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a v konaní zároveň nebolo sporným, že žalobca
zaslal na účet žalovaného dňa 02.02.2012 sumu 8.000,- Eur, ktorá mala byť poskytnutá na základe

zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal na jej uzatvorenie splnomocniť
p. T.. Vzhľadom na to, že žalovaný poprel, že by niekedy splnomocnil p. T. na uzavretie pôžičky v jeho
mene so žalobcom (ktoré tvrdenie žalobcu preukázané nebolo), mal sú za to, že žalobca bol zo strany p.
T. uvedený do omylu (i vzhľadom na poskytnutie peňažnej sumy 8.000,- Eur žalovanému) a s poukazom
na § 49a OZ možno takýto právny úkon i s poukazom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti podľa §

40aOZ považovať za neplatný a to z dôvodu, že tak ako uviedol žalobca, tento bol synovcom žalovaného
uvedenýdoomyluvrozhodujúcejskutočnostitýkajúcejsadruhejzmluvnejstrany,synovecotomtoomyle
vedomosť mal a zároveň žalobcu uviedol do omylu úmyselne, nakoľko si bol plne vedomý, že žalobca
by s ním zmluvu o pôžičke nikdy neuzavrel. Uvedené mal súd za preukázané z výpovede žalobcu, ktoré
tvrdenie žalovaným spochybnené nebolo (spochybnil len tvrdenie ohľadom udelenia splnomocnenia

na uzatvorenie zmluvy o pôžičke). Rovnako bolo preukázané, že suma 8.000,- Eur bola žalobcom na
účet žalovaného pripísaná dňa 02.02.2012. Aj keď žalovaný tvrdil, že následne s predmetnou sumou
disponoval p. T., tieto tvrdenia nepreukázal žiadnym spôsobom, na základe čoho mal súd za to, že sumu
8.000,- Eur spotreboval žalovaný, a to na kúpu vozidla zn. Lexus GS 300, nakoľko v rovnaký deň bola z
účtu žalovaného prevedená suma 13.485,- Eur na účet spol. O.C.E. s.r.o.. Prijatie sumy 8.000,- Eur bolo

zo strany žalovaného teda bezdôvodným obohatením (plnením poskytnutým bez právneho dôvodu),
ktoré obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.

9. Súd žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.000,- Eur od
01.11.2013 do zaplatenia, nakoľko bol uplatnený podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom deň 01.11.2013 je deň

nasledujúci po dni, kedy uplynula dodatočná lehota poskytnutá žalovanému žalobcom na plnenie podľa
predžalobnej výzvy zo dňa 11.10.2013. Žalovaný bol na plnenie vyzývaný po prvý raz v máji 2013, druhý
raz v októbri 2013, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako procesne

úspešnému právo na náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav. Navrhol znovu vypočuť ako svedka L. T., bytom Q., Q. č. X vzhľadom k tomu, žetento uzavrel so žalobcom údajne ústnu zmluvu o pôžičke, peniaze si nechal zaslať na účet, kde mal
disponibilné právo a trval na tom, že bolo potrebné ho k uvedenému skutku vypočuť. Súd rozhodol
jednostranne v prospech žalobcu bez toho, aby prešetril jeho tvrdenia. Je nemysliteľné, aby splácal dlhy

T.,pričommedziQ.aT.boloniekoľkoústnychpôžičiekaveľkáčasťbolapodľatvrdeniaT.vyplatená.Keď
zistil žalobca, že T. je nesolventný vymyslel spôsob, ako by sa mohol dostať k svojim peniazom. Nakoľko
sipeniazepožičalT.,tietosazaviazalvrátiť apoužilich,malprvoinštančnýsúdrozhodnúťažpovýsluchu
navrhnutého svedka, kde by súd nepochybne zistil, že on sa bezdôvodne neobohatil a nič si nepožičal.
V odôvodnení súd uvádza, že T. predvolanie neprevzal a on jeho účasť nezabezpečil. Nakoľko T. sa

nachádza v súčasnej dobe mimo SR nemohol uvedené predvolanie prevziať a je nemysliteľné, že súd
rozhodol na základe toho, že T. neprevzal predvolanie a on sa na pojednávanie nedostavil. Zdôraznil,
že sám nemohol zabezpečiť účasť svedka a preto sa súd vo svojom rozhodnutí unáhlil a rozsudok
vyniesol predčasne. Ak sa svedok na pojednávanie nedostaví bez dostatočného ospravedlnenia, tak
súd má uložiť svedkovi sankciu a nie vo veci bez riadneho dokazovania rozhodnúť. Ak by súd konal
tak, ako konať má už pred prvým rozhodnutím mohol dať T. predviesť a k veci ho vypočuť, v tej dobe

sa nachádzal v Q.. Súd konštatoval, že na jeho účet prišla suma 8.000,- Eur a to na základe zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným a že jeho tvrdenia preukázané neboli. Má za to, že súd mu nepreukázal,
že by si čo i len cent od Q. požičal. Od nikoho žiadne peniaze nepožaduje a tak nechápe, čo by mal on
dokazovať. Pokiaľ súd nepreukáže opak, jeho tvrdenie neobstojí. Súd vychádzal iba z tvrdení žalobcu,
ktorý tiež nepreukázal, že by si od neho hotovosť požičal a že by on s ňou nakladal. Súd rozhodol bez

dostatočného dokazovania len na základe zistenia, že na jeho účet boli peniaze poukázané. Ak sa T.
dohodol so žalobcom na pôžičke, je úplne jedno ako s ňou T. naložil, podstatné je to, či si on pôžičku
požičal alebo nie. Všetky tvrdenia z jeho strany si mal súd možnosť overiť. Nikdy nebol držiteľom vozidla
zn. Lexus, čo je možné si vyžiadať z evidencie vozidiel. S uvedenou sumou disponoval a nakladal T.,
čo je tiež možné si overiť dožiadaním z banky a vypočutím svedka. Je názoru, že Q. spolu s firmou Fox

Martens s.r.o. zavádzali súd a od jeho osoby žiadajú to, čo mu nepožičali a o čom on vedomosť nemal.
V prípade, že by súd vyhlásil zmluvu medzi T. a Q. za neplatnú, mal by súd zaviazať k vráteniu dlhu T..
Sám T. sa k predmetnej veci vyjadril písomne, nakoľko sa v súčasnej dobe nachádza v Kambodži. O
tom, že predmetné vyjadrenie písal on niet pochýb, nakoľko sa s vyjadrením aj vyfotil a vyjadrenie je
podpísané jeho vlastnou rukou. Okrem toho T. prisľúbil, že uvedené vyjadrenie si dá overiť a zašle ho

poštou. Ak ho obdrží, tak toto doručí súdu. Navrhol preto, aby rozsudok v plnom rozsahu bol zrušený
a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu s tým, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí, odvolacie dôvody uvedené žalovaným považuje

za bezpredmetné. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že súd nezistil skutkový stav, keď nevypočul ním
navrhnutého svedka T., s týmto tvrdením nesúhlasí a pridržiava sa odôvodnenia súdu, ktorý v bode 16.
rozhodnutia správne zdôvodnil nemožnosť vypočutia svedka. Žalovaný totiž nezabezpečil prítomnosť
ním navrhnutého svedka a predvolanie na výsluch svedka nebolo prevzaté. Aj žalovaný uvádza, že
L. T. sa v súčasnosti nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je zrejmé, že žalovaný je s L. T.

v kontakte, o čom svedčia fotografie priložené k odvolaniu. Je očividné, že žalovaný pozná adresu, z
ktorej bolo možné L. T. predvolať. Okrem toho žalovaný vo svojom návrhu na výsluch svedka neuviedol
adresu, z ktorej by bolo možné svedka vypočuť, toto nemôže byť na škodu žalobcu a to predovšetkým
z dôvodu, že v zmysle § 185 ods. 2 CSP má zodpovednosť za predkladanie návrhov na vykonanie
dôkazov sporová strana, teda v tomto prípade žalovaný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, ktoré sa

vzťahujú k zisteniu súdu ohľadom zaslania sumy 8.000,- Eur na jeho účet a k okolnostiam nakladania
so sumou, nesúhlasí a považuje ju za bezpredmetné. Pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
žalovaný od žalobcu sumu 8.000,- Eur prijal na jeho účet a rovnako bolo preukázané, že túto sumu
žalovanýnadobudolbezprávnehodôvoduatedajepovinnýjužalobcovivrátiťvcelomrozsahu.Tvrdenia
žalovaného o nakladaní s danými prostriedkami na jeho účte L. T., žalovaný nijak nepreukázal a to aj

napriek tomu, že v konaní dostal možnosť predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy. S poukazom
na ust. § 185 ods. 2 CSP má zodpovednosť za predkladanie návrhov na vykonanie dôkazov sporová
strana, ak teda žalovaný tvrdí, že L. T. nakladal s prostriedkami na jeho účte, bol sám povinný navrhnúť
dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia a nečakať, že súd bude iniciatívne vyhľadávať dôkazy o ním
tvrdenýchskutočnostiach.Žalovanývodvolanípredložilnovéskutkovétvrdenia,navrholvykonaťdôkazy

na zistenie skutkového stavu veci, predovšetkým vyžiadať výpis z evidencie vozidiel, doklad banky o
nakladaní s prostriedkami na jeho účte a predložil vyjadrenie L. T.. So žiadnym s návrhom na vykonanie
dôkazov nesúhlasí. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie v odvolacom konaní sú prístupné len zo zákonom vymedzených dôvodov,pričom za prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa považujú predovšetkým skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov (§ 366 CSP). Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný navrhuje použitie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a nespĺňajú zákonné požiadavky pre možnosť ich
použitia v odvolacom konaní, navrhol, aby súd tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
nepripustil. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny.

13. K predmetnému vyjadreniu žalovaný podal vyjadrenie s tým, že s vyjadrením nesúhlasí. V súčasnej
dobe sa svedok L. T. nachádza v SR a je umiestnený vo väzbe na Chorvátskej ulici č. 5 v Bratislave a
preto nič nebráni súdu k predmetnej veci ho vypočuť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si neuplatňoval svoje práva
v konaní na okresnom súde s tým nesúhlasí, nakoľko od začiatku tvrdí, že žalobca mu nič nepožičal
a uvedenú sumu si nechal zaslať T. na jeho účet, kde bol disponentom. V dobe, keď žiadal T. vypočuť
sa nachádzal na Slovensku a nie je jeho vinou, že si ho súd nezabezpečil na výsluch. Nechápe ako

môže zástupca žalobcu tvrdiť, že on nadobudol 8.000,- Eur od žalobcu, keď on s týmito prostriedkami
nenakladal, nepožičal si ich a z účtu ich nevybral. V odvolaní nenavrhuje žiadne nové dôkazy, poukazuje
len, že sa mu podarilo spojiť so svedkom T. a ten sa k veci písomne vyjadril. Súdu nič nebráni T. vypočuť
a preveriť si nezmyslené tvrdenia žalobcu o tom, že on vlastnil Lexus, ako aj že nakladal s prostriedkami
žalobcu a teda vo veci spravodlivo rozhodnúť.

14. V písomnom vyjadrení na toto vyjadrenie žalobca zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, že
nesúhlasí s navrhnutými výsluchmi a odmieta akékoľvek ďalšie návrhy žalovaného na vykonanie
dôkazov. Navyše výsluch svedka by nijak neprispel k objasneniu skutkového stavu veci, nakoľko tento
bol dostatočne zistený vykonaním listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú skutočnosť, že

žalovaný od žalobcu prijal na svoj účet plnenie vo výške 8.000,- Eur. Akékoľvek ďalšie nakladanie s
prostriedkami na účte žalovaného nie je a nikdy nebolo predmetom tohto konania.

15. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdiť.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

18. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.19. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

20. V prejednávanej veci bolo podstatným preukázanie poukázania prostriedkov žalovanému, tzn.
existencie vzťahumedzižalobcom, pričombolonespornepreukázané,žesuma8.000,-Eurakoplnenie,
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, bez právneho dôvodu bolo žalobcom poskytnuté na

účetžalovanéhodňa02.02.2012.Vzhľadomnazistenéokolnostisúdprvejinštancietotoplneniesprávne
posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný právne posúdenie súdom prvej inštancie nenamieta,
stále sa však zaoberá tvrdenou pôžičkou a namieta nedostatočne vykonané dokazovanie a trval na
výsluchu svedka T..

21. Žaloba bola súdu doručená 03.02.2014, ale počnúc 01.07.2016 súd prvej inštancie už postupoval

podľa nového procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), účinného od 01.07.2016.

22. V predmetnom procesnom predpise dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané
prejednacouzásadou,rozdielvporovnanísObčianskymporiadkomjevtom,žeCivilnýsporovýporiadok

zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj
vykonávanídôkazov.Sdokazovanímvšakimanentnesúvisiaajpovinnosti,ktorémusiastranysplniťešte
predtým ako súd začne dokazovanie a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a
ukladanie povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu

zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave, t.j. podklad
pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník s čím je spojené splnenie dôkazného
bremena, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov ani

na základe dôkazov, ktoré si súd vykonal, bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia,
tzn. že kto tvrdí, ten dokazuje, inak povedané účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd
zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca teda musí preukázať skutočnosti, na základe
ktorých mu uplatnené právo patrí a žalovaný v rámci svojej obrany tiež musí navrhnúť dôkazy, aby

preukázal svoje tvrdenia. V rámci dokazovania súd potom nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté
dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde (§ 185 ods. 1
CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

23. Ustanovenie § 185 ods. 2 a 3 CSP súdu umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli účastníci konania. Predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť na pomoc zistenie správneho
skutkového stavu, teda možno povedať, že ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom
konaní, pretože súd vlastne prestával byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Miera možnosti súdu
vykonať aj iný ako navrhnutý dôkaz sa líši v závislosti od toho, či ide o klasické sporové konanie alebo

o spory s ochranou slabšej strany.

24. V danom prípade však medzi účastníkmi konania ide o klasický občianskoprávny spor, v ktorom súd
nemal povinnosť vykonávať dôkazy mimo návrhu účastníkov.

25. Jedným z dôkazných prostriedkov je výsluch svedka upravený v § 196 CSP.

26. V zmysle § 196 ods. 1 súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka. Podľa ods. 2, ak súd nariadi
výsluch svedka podľa ods. 1 každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a
vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčovať, o

trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

27. Podľa § 197 CSP ods. 1, ak strana navrhne výsluch svedka zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní. O tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Podľa ods. 2, ak nemožnopostupovať podľa ods. 1 požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa
uvediemeno,priezvisko,dátumnarodeniasvedka,adresa,zktorejmožnosvedkapredvolaťaoznačenie
skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd

svedka predvolá z adresy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd pojednávanie konané 10.05.2016 odročil na 18.10.2016 s tým, že
prítomní účastníci termín pojednávania vzali na vedomie a súd prijal uznesenie, podľa ktorého predvolá
svedka L. T. cestou príslušného OO PZ. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že výsluch svedka bol navrhnutý

žalovaným s tým, že uviedol jeho adresu Q., Q., bez bližšieho uvedenia čísla.

29. Súd potom požiadal Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto - východ o doručenie zásielky L. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. X, Q.. Výsledkom tejto výzvy bola odpoveď na žiadosť o doručenie zásielky a
prešetrenie pobytu, podľa ktorého Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III - OO PZ Bratislava Nové Mesto -
východ predmetnej žiadosti nevyhovelo, nakoľko šetrením bolo zistené, že označená osoba na uvedenej

adrese nebýva.

30. Na ďalšie pojednávanie 18.10.2016 sa nedostavil nielen potom navrhnutý svedok, ale ani sám
žalovaný, ktorý predtým termín pojednávania vzal na vedomie. Súd za takýchto okolností s tým, že mal
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

31. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného postupoval, ale nakoľko výsluch svedka sa mu
nepodarilo zrealizovať pre jeho nepredvedenie, rozhodol bez jeho výsluchu a v tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na to, že sám žalovaný zanedbal svoju povinnosť, resp. možnosť dostaviť sa na
pojednávanie, navrhovať súdu prípadne ďalšie dôkazy a jeho záujem mal byť sústredený na snahu

prítomnosť svedka zabezpečiť a aj na to, že v prípade predvolaného svedka preukázať ním tvrdené
okolnosti a jeho prípadným dotazovaním.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie neporušil procesný
postup a návrh žalovaného o výsluch svedka v odvolacom konaní nebolo možné akceptovať. Žalovaný

si mal dať záležať, aby jeho návrh na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutého svedka mal
byť zrealizovaný pred súdom prvej inštancie. Pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je
typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností
a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany v odvolaní a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366

CSP, ktoré však v danom prípade splnené neboli. Súčasne platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých

fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy
na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení

jeho práv.

34. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním ahodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

35. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

37. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).