Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2006

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5C/104/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718202248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2006:3718202248.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňa JUDr. Helena Loduhová, v právnej veci navrhovateľov:

1/ K. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. č. XXXX/X,. 2/ J. H. nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. N. V., C.
I XX/XX,. proti odporcovi Ing. J. P. nar. XX.X.XXXX,. bytom L. R., S. č. XXX,. v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vypratať sa z parcele KN - E 97/6 kat. úz. L. R. a vydať ju navrhovateľom
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 2.900,- Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť na účet tunajšieho súdu trovy konania 800,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v podanom návrhu poukazovali na to, že sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1
parcele KN 97/6 v katastrálnom území L. R.. Uviedli tiež, že predmetnú parcelu užíva odporca, ktorý
im ju odmieta vydať a navrhli, aby ho k tomu zaviazal súd.

Rozsudkom zo dňa 23.9.2003 súd návrhu navrhovateľov vyhovel a zaviazal odporcu vypratať spornú
parcelu a vydať ju žalobcom do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal odvolanie
odporca, Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania odporcu svojim uznesením 19Co 237/03 zo
dňa 22.4.2004 prvostupňový rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd zrušujúcim uznesením poukazoval na to, že pokiaľ odporca tvrdí, že je oprávnený užívateľ
tejto nehnuteľnosti, zaťažuje ho dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať. Bude preto potrebné,
aby sa súd vysporiadal so skutočnosťou, či odporca zadržuje nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, t.j.

neoprávnene, alebo či je pravdivé tvrdenie odporcu, že pozemok mal pridelený jeho svokor K. V. ako
náhradný pozemok v rámci H..

Súd opätovne vypočul účastníkov konania, vykonal ohliadku na mieste samom za účasti znalca
zememerača, vypočul znalca, vypočul svedka Dr. Ľ. C., oboznámil sa so spisom S. K. v P. č. OPLVH
XXX/XX. a s prihliadnutím na už predtým vykonané dokazovanie súd zistil nasledovné:

Parcela KN 97/6- orná pôda o výmere 1400 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. 67 kat. úz. L. R..
Ako vlastníci v podiele 1 každý sú zapísaní navrhovatelia a ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva
uvedené dedičské rozhodnutie D 211/02, v ktorom konaní navrhovatelia túto nehnuteľnosť zdedili.Zo znaleckého nákresu Ing. F. S. - súdneho znalca vyplýva, že parcela KN - E 97/6 je zapísaná na liste
vlastníctva a časť z tejto plochy je v užívaní odporcu a jeho príbuzných.

Ešte predtým ako prebehlo toto dedičské konanie dňa 14.12.1970 bývalý O. N. V. - F. O. v P. B. vydal
rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.12.1970. V tomto rozhodnutí je uvedené, že na základe
žiadosti K. H. zo dňa 12.11.1966 a z roku 1970 mu prideľuje do vlastníctva parcelu EN 998/7 - pozemno
- knižnú parcelu 97/1 o výmere 1400 m2 v katastrálnom území L. R. a to podľa § 15 ods. 2 Vyhlášky
č. 47 z roku 1969 Zb.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1974 súd zistil, že predávajúci K. H. a manželka T. rod. C. ktorí boli
rodičmi navrhovateľov, odpredali Č. Š. v zastúpení M. L. R. túto parcelu 998/7 za kúpnu cenu 8.400,-
Sk. Z výpovede svedka Ľ. C. súd zistil, že v rokoch 1968-1971 začala O. L. R. s výstavbou základnej
školy. Táto škola sa stavala na súkromných pozemkoch a preto došlo k vyvlastneniu týchto pozemkov
vlastníkmi, medzi ktorými boli aj rodičia navrhovateľov. Namiesto týchto pozemkov im boli poskytnuté aj

náhradné pozemky. Tento náhradný pozemok bol rodičom navrhovateľov poskytnutý podľa už uvedenej
citovanej vyhlášky č. 47 z roku 1969, rozhodnutím zo dňa 14.12.1970. Svedok ďalej uviedol, že potom
asi v roku 1974 začala obec vykupovať pozemky za účelom výstavby cintorína. Tento cintorín sa v
skutočnosti nikdy nepostavil ale faktom je, že boli uzatvárané zmluvy, okrem iného aj zmluva medzi
právnymi predchodcami navrhovateľov a ich rodičmi zo dňa 13.12.1974, avšak tieto zmluvy nikdy neboli

dané na zápis do katastra nehnuteľností. Až teraz, keď obec chcela dať do poriadku vlastníctvo k
pozemkom sa zistilo, že tieto zmluvy neboli zapísané a keď ich chcela dať obec zapísať, kataster zápis
týchto zmlúv z roku 1974 odmietol. Svedok zároveň uviedol, že v súčasnosti je obec v jednaní s takýmito
predávateľmi pozemkov, pričom niektorí z nich tento právny úkon uznali, s ďalšími sa budú musieť súdiť
o určenie vlastníctva k týmto pozemkom.

Svedok sa tiež vyjadril ku skutočnosti ohľadne užívania pozemku, ktorý bol pôvodne pridelený rodičom
navrhovateľov. Uviedol, že mu nie je známe, z akého titulu užíva pozemky odporca, uviedol, že podľa
jeho názoru žiadne rozhodnutie o pridelení v rámci H. neexistovalo, pretože ako už uviedol, tento
pozemok neskôr od rodičov navrhovateľov odkúpila obec. Uviedol, že tieto náhradné pozemky tvorili

scelené parcele, ktoré najskôr užívalo J., neskôr štátne majetky ako Š. S. a pozemky si zobral odporca
pravdepodobne v čase, keď bol šéfom Š. S., zrejme si ich pridelil, ale z akého titulu, to nevedel.

Z rozhodnutia ktoré predložil súdu svedok vydaného O. - F. O., P. B. zo dňa 4.8.1971 súd zistil, že bolo
rozhodnuté o tom, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. R. zapísané vo vložke

574 ako parcele 97/1 vedené pod č. 998/5 - 14 sa vyhlasujú za pozemky v dočasnej správe O. N.
V.. Z odôvodnenia vyplýva, že tieto pozemky ktoré boli v užívaní Š. M. B., ktoré zanikli a ktoré neboli
prevedené žiadnej inej organizácii pri zániku Š. M., sa prevádzajú do dočasnej správy O..

Odporca v priebehu konania tvrdil, že sa stal oprávneným užívateľom na základe rozhodnutia bývalého

O. O. P. č. OPLVH XXX/XX-XXX. z 3.3.1977 na základe ktorého rozhodnutia mal byť pridelený
tento sporný pozemok jeho svokrovi ako náhradný pozemok. Súd vyzval odporcu, aby toto rozhodnutie
predložil, pretože tak neurobil, pripojil si spis OPLVH XXX/XX-XXX. a zistil že v rámci tohto konania
žiaden takýto náhradný pozemok odporcovi alebo jeho svokrovi resp. inému právnemu nástupcovi
pridelený nebol. Preto bol odporca vyzvaný, aby sa vyjadril k tomuto rozporu, následne odporca predložil

súdu jednoduchý projekt pozemkových úprav - fotokópiu, kde v popisnej časti bol uvedený ako V. K.,
ako užívateľ parcele 998 o výmere 4880 m2, pričom je tam poznámka, že LV neexistuje a že parcely sú
v užívaní. Na otázku súdu, z akého titulu boli v užívaní tieto pozemky K. V., keď neexistuje rozhodnutie o
pridelenie náhradného pozemku, sa odporca nevedel vyjadriť. Tvrdil, že tak bolo v rámci tohto konania
ale ako už bolo uvedené, v spise sa také rozhodnutie nenachádza a naviac už v čase tohto konania je

poznámka, že sú v užívaní čiže už predtým musel svokor navrhovateľa tento pozemok užívať.

V súvislosti s týmto znalec Ing. S. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým mali byť
pozemky pridelené svokrovi odporcu v rámci H., o žiadnom takomto rozhodnutí kataster poznatky nemá.
Pokiaľ sa odporca odvoláva na geometrický plán, tento bol vyhotovený v roku 1970 za účelom pridelenia

náhradných pozemkov vlastníkom vyvlastnených pozemkov. Čiže geometrický plán bol urobený za
týmto účelom a o inom geometrickom pláne kataster ani znalec vedomosť nemal.Pri ohliadke na mieste samom súd vypočul aj svedkov PhDr. M. V., ktorý uviedol, že v takom stave ako
je sporný pozemok užívaný sa užíva asi 30 rokov, bol pridelený v rámci H. ako náhradný pozemok ich
otcovi. Potom si ho podelili súrodenci - teda právni nástupcovia K. V. na 4 rovnaké diely a v takomto

stave ich aj užívajú. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia A. V. a A. D..

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Z doplneného dokazovania súd opätovne dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Súčasný
právny stav je taký, že navrhovatelia 1/, 2/ sú podieloví spoluvlastníci v podiele 1 parcele ktorú užíva
odporca spolu s ďalšími osobami - príbuznými jeho manželky. I keď v súčasnej dobe sa rieši otázka
platnosti zmluvy ktorou mali odpredať rodičia navrhovateľov 1/, 2/ sporný pozemok späť Č. Š., zatiaľ je
právny stav taký, že sú na liste vlastníctva zapísaní a pravdepodobne bude táto okolnosť predmetom

ďalšieho sporu. Právne sú však vlastníci spornej nehnuteľnosti navrhovatelia 1/, 2/. Odporca v priebehu
konania tvrdil, že je oprávnený užívateľ, pričom túto skutočnosť opieral o údajné rozhodnutie ktorým
mal byť sporný pozemok pridelený jeho svokrovi K. V. ako náhradný pozemok v rámci H.. Žiadne
takétorozhodnutiepríslušnýspisneobsahuje,anipoopakovanejvýzveodporcatakétorozhodnutiesúdu
nepredložil. Opieral toto tvrdenie len o jednoduchý projekt pozemkových úprav, ktorý z tohto hľadiska nie

je dokladom o tom a naviac takýto doklad ani nie je súčasťou tohto spisu a mal ho len v osobnej držbe
odporca. Odporca teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že by bol
oprávnený užívateľ týchto pozemkov a preto súd v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytol
ochranu navrhovateľom ako vlastníkom pozemkov. Je pravdou, že sporný pozemok užívajú okrem
odporcu, ktorý ho užíva so svojou manželkou, ešte ďalší traja súrodenci jeho manželky. Navrhovatelia

boli v priebehu konania poučení o tom, že majú možnosť rozšíriť žalobu aj o týchto ďalších užívateľov.
pretože tak neurobili, účastníkom konania zostal len odporca a preto mu súd nemohol v konaní uložiť
povinnosť vypratať celý pozemok, pretože užíva spolu s manželkou len jeho časť. Preto ho súd zaviazal
vypratať sa z pozemku a ním užívanú časť vydať navrhovateľom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia boli v konaní v celom rozsahu úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú právo na náhradu
trov konania. Tieto trovy im vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu vo výške 500,- Sk a ďalej tým,
že z ich zálohy bolo vyplatené znalečné Ing. F. S. vo výške 2.400,- Sk. Ďalšie trovy si navrhovatelia
neuplatnili, preto im súd priznal náhradu trov konania v takomto rozsahu.

Tým že odporca v konaní úspešný nebol a zo štátnych prostriedkov bolo vyplatené znalcovi Ing. S.
znalečné za účasť na pojednávaní, podľa výsledku konania je odporca povinný s prihliadnutím na
ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. nahradiť tieto trovy konania na účet tunajšieho súdu, a to vo výške
800,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.