Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/667/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219370
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2115219370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: Š. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R., E. X, zastúpeného: JUDr. Jana
Kompišová, advokátka so sídlom 811 09 Bratislava, Jakubovo nám. č. 9, proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 813 11
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 31.7.2015 domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú k náhrade škody v sume 16 100,- eur, náhrady nákladov spojených s predbežným
prerokovaním nároku vo výške 394,05 eura a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalobca vedie od mája 2006 spor o absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2003 a súvzťažnej
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k bytu zo dna 10.6.2003. OS v Trnave (rozsudkom č.
37C/57/2006z23.4.2007)aKSvTrnave(rozsudkom11Co/150/2007z10.12.2007)„vprvomprocesnom
kole“rozhodlivneprospechžalobcu.Knápraveprišlovpolovicir.2009ažzpozícieNSSR(uznesenímč.

1MCdo/1/2009 z 31.7.2009) na základe mimoriadneho dovolania podaného GP SR. OS v Trnave potom
„v druhom procesnom kole“ úplne ignoroval obsah mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora
SR, recipovaný do Uznesenia NS SR č. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009. KS v Tmavé (rozsudkom č.
10Co/79/2011 z 18.9.2012) zrušil tangovaný rozsudok OS v Trnave č. 37C/247/2009 z 8.12.2010 a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňový súd však ostal pri vedení sporu a organizovaní
svojej práce nekoncepčný, procesne neefektívny a pracoval so značnými „hluchými“ dobami, čo viedlo
k celkovo ústavne neakceptovateľnej extrémnej dĺžke procesu, ergo nesprávnemu úradnému postupu

justície. OS v Trnave nebol náležíte usilovný (Nález Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 158/2014 zo
dňa 1.10.2014). Takto existuje na strane žalobcu splnená podmienka $ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Mimoriadne dlhý čas spomenutého
súdneho sporu - ku dnešnému dňu už viac ako deväť rokov, viedol najmä k tomu, že
- už deviaty rok nemôže žalobca disponovať so svojím bytom, svojím obydlím, nemôže v byte bývať,
nemôže konzumovať zo svojho vlastníctva ani primerané výhody;
- prakticky už viac ako päť rokov (keď slušne odrátavame tri roky „prípustného'' trvania občiansko-

právneho sporu podobného charakteru) nemôže žalobca pre nesprávny úradný postup verejnej moci
(in concreto OS v Trnave) usporiadane bývať. To všetko pre nesprávny úradný postup verejnej moci (in
concreto OS v Trnave), žalobca žije v trvalom nepokoji a napätí.- situácia, ktorú de facto svojou pasivitou OS v Trnave eskaluje, je hrubým zásahom do práva žalobcu
na dôstojná život.
- žalobcu, takmer šesťdesiatročného človeka, situácia tak masívne iritovala, že má vážne zdravotné,

psychosomatické problémy,
- žalobca sa zdravotne i sociálne tak dekompenzoval, že musel vyhľadať lekárske ošetrenie, musel
byť dokonca opakovane hospitalizovaný. Svoje bývanie musí riešiť náhradným spôsobom, čo je
nevyhovujúci a neprípustný stav.

Nezákonné, ba protiústavné a celkovo neefektívne súdne konanie OS v Trnave (pod sp. zn.
37C/247/2009), ktoré sa dodnes neskončilo, vyvolalo kritickú situáciu na strane žalobcu. Okresný súd
v Trnave v danej afére nepôsobí procesne efektívne, nepôsobil zmierlivo, nezabezpečuje spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov procesu, nevychováva ich k zachovávaniu zákonov,
k čestnému plneniu povinností a k úcte k právam iných osôb (§ 67, § 100 a § 1 OSP). OS v Trnave
dokonca opakovane rozhodol v rozpore s platným hmotným právom (ad a/ NS SR uznesením č. 1

MCdo/1/2009 z 31.7.2009 zrušil predsa rozsudok OS v Trnave č. 37C/57/2006 z 23.4.2007 a rozsudok
KS v Trnave č. 11Co/150/2007 z 10.12.2007; ad b/ druhá nezákonnosť rozhodnutia OS v Trnave
musela byť reparovaná z pozície KS v Trnave, keď ten ako odvolací súd rozsudkom č. 10Co/79/2011 z
18.9.2012 zrušil tangovaný rozsudok OS v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
OS v Trnave teda dlhoročne reálne anuluje ústavou garantované práva žalobcu na súdnu ochranu a

spravodlivý proces, ako aj právo vlastniť a užívať svoj majetok (jediné obydlie).

Žalobcovi vznikla škoda - priama škoda a nemajetková ujma - v intenciách ustanovení zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Priama škoda vo výške 6600,- eur
jej čiastka počítaná ako náklady na zabezpečenie náhradného ubytovania vo výške 100,- eur mesačne

za čas od 5/2009 do 11/2014, t. j. 66 mesiacov x 100,- eur; nemajetková ujma je počítaná ako ekvivalent
5 úplných rokov neefektívnej činnosti OS Trnava po á 1500,- eur + 2000,- eur, t. j. 9500,- eur; žalobca
si teda celkovo uplatňuje náhradu škody vo výške 16 100,- eur.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnosťou (extrémne pasívnou, ba renitentnou

činnosťou OS v Trnave) a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú spomenutým nesprávnym úradným postupom verejnej moci a znamená, že
medzi existenciou protiprávneho úkonu a vznikom škody musí byť daný vzťah príčiny i následku.
Je isté, že nebyť prieťahov v tangovanom súdnom spore, teda nesprávneho úradného postupu
justície, nevznikla by na strane žalobcu väčšia škoda. E ratione pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v primeranom čase, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci a v zbytočných prieťahoch v súdnom konaní sa vychádza z výsledkov
vybavenia sťažností poškodeného na prieťahy a špeciálne z právoplatného rozhodovania Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti poškodeného, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že zo strany všeobecného súdu bolo porušené právo účastníka súdneho konania na

súdnu ochranu, spravodlivý proces, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rozhodnutie v
celkovo akceptovateľnom čase. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ex
lege koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, zo strany žalobcu teda nie je potrebné preukazovať
zavinenie štátu, postačuje skutočnosť, že nezákonná činnosť príslušného orgánu štátu viedla k vzniku
škody na strane žalobcu. Za nesprávny úradný postup sa ex lege považuje porušenie povinnosti súdu

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, vznik zbytočných prieťahov v súdnom konaní.
Procesné tempo a efektívnosť súdneho konania sú objektívne podmienené charakterom, ako aj právnou
a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, v podstatnej a smerodajnej
časti ale reálnou činnosťou involvovaného súdu. Prvoradou povinnosť súdu je organizovať procesný
postup v súdnom konaní, tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba

obrátilanasúdsožiadosťouojehorozhodnutie.Žalobcabolajevystavovanýzáťažineprimeranedlhého
súdneho konania - nesprávnemu úradnému postupu OS Trnava.

Poškodený sa má obrátiť na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody.

Nakoľko žalovaný má tendenciu dôvodiť voči navrhovateľom v obdobných situáciách aj tým, že Ústavný
súd SR už priznal poškodenému finančné zadosťučinenie, žalobca oponoval zvýraznením cieľa
primeraného, spravodlivého peňažného zadosťučinenia (podľa § 56 ods. 4 zák. č. 38/1993 Zb. oorganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Tu
má ÚS SR v rukách špecifický inštrument zvýraznenia ochrany porušeného základného práva osoby v
prípadoch, v ktorých ÚS SR zistil, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia práva, prípadne aj vydanie príkazu na ďalšie konanie
všeobecného súdu bez porušovania základného práva (napr. IV. ÚS 210/2004, IV. ÚS 230/2010, II.
ÚS 467/2010, IV. ÚS 171/2013). Zámerom zákonodarcu bolo teda isté zmiernenie ujmy na strane
sťažovateľa, nie kompenzovanie prípadne vzniknutej škody. Zadosťučinenie nepredstavuje teda žiadnu
formu náhrady prípadnej škody spôsobenej verejnou mocou.

Žalobca v závere žaloby uviedol, že:
- neprávnym úradným postupom OS v Trnave (v konaní č. 37C/247/2009) sa dostal do mimoriadne zlej
pozície,
- uplatňovaná nemajetková ujma vznikla jednoznačne a len v dôsledku uvedeného nesprávneho
úradného postupu OS Trnava,

- zodpovednosť žalovanej v danej veci sa posudzuje podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
- žalobca si splnil povinnosť predložiť žalovanej na predbežné prerokovanie podľa § 15 zákona č.
514/2003 Z.z. svoj nárok na náhradu škody (priamej škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný
postup OS Trnava). Reakcia žalovanej bola negatívna. Javí sa, že ide o rýdzi formalizmus a text, tak
ako je dostatočne známe z podobných prípadov občanov SR, má všetky znaky tlačiva, ktorým MS SR

veci nerieši, len administruje. MS SR nič nevysvetľuje, ono operuje floskulami,
- túto žalobu predkladá žalobca v lehote podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomne dňa 4.1.2016, ktorá uviedla, že považuje žalobu za
neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že objektívna zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je zodpovednosťou absolútnou, ale podlieha
určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na to, aby na základe vzniku tejto zodpovednosti
mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody alebo
nemajetkovej ujmy. Zákon číslo 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce základné všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu pôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej:

1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tieto tri podmienky kumulatívne, inak
zodpovednosť štátu nevzniká; práve žalobca v konaní o nároku na náhradu škody nesie dôkazné

bremeno. Tieto podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané. Ak nie je splnená čo len
jedna z podmienok, nároku na náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené
ostatné. Žalovaná nerozporuje existenciu nesprávneho úradného Okresného súdu Trnava v súdnom
konaní pod spisovou značkou 37C/247/2009 v období, ktoré bolo predmetom skúmania Ústavným
súdom Slovenskej republiky, výsledkom ktorého bol nález ÚS SR, číslo konania III. ÚS 158/2014 - 30 zo

dňa 1.10.2014, avšak je to potrebné poukázať na skutočnosť, že počas žalobcom namietaného obdobia,
kedy malo zo strany okresného súdu dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní, sa spis nenachádzal na
Okresnom súde Trnava celý inkriminovaný čas, nakoľko bol tento spis predložený na konanie jednak
Krajskému súdu v Trnave, Najvyššiemu súdu SR ako aj Ústavnému súdu SR, čo nemožno vo vzťahu k
nesprávnemu úradnému postupu OS Trnava opomínať. Z chronológie súdneho sporu, na ktorý žalovaná

vo svojom vyjadrení poukázala, je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu jednak za obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom bolo jeho právnej
veci pridelená Okresný súdom Trnava spisová značka 37C/2472009 a rovnako žalobným návrhom si
žalobca uplatňuje priamu škodu a nemajetkovú ujmu vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu OS
Trnava aj za obdobie po 1.10.2014, ktoré obdobie nebolo predmetom riešenia ústavnej sťažnosti pred

ÚS SR.

S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. je nutné, vo vzťahu k posúdeniu
úradného postupu OS Trnava, rozdeliť žalobcom namietané súdne konanie na obdobie pred 1.10.2014 a
po 1.10.2014. Vo vzťahu k obdobiu, ku ktorému bol vydaný nález Ústavného súdu SR (t. j. do 1.10.2014)

je potrebné zdôrazniť, že z vyššie uvedenej chronológie úkonov OS Trnava vyplývajú 2 skutočnosti:
1/ OS Trnava nekonal a nerozhodoval vo veci vedenej pod spisovou značkou 37C/247/2009 v
skutočnosti žalobcom namietaných 8 rokov, nakoľko veľkú časť z tohto obdobia sa spis nenachádzal na
Okresnom súde Trnava, ale nachádzal sa na iných súdoch,2/ z chronológie základného súdneho sporu je zároveň zrejmé, že OS Trnava postupoval v uvedenej
veci plynulo.

V období po 1.10.2014 je potrebné poukázať na to, že voči rozhodujúcemu obdobiu žalobca nepreukázal
existenciu titulu a teda existenciu nesprávneho úradného postupu tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

Žalobca si uplatnil priamu škodu vo výške 6600,- eur, pričom však nepredložil jediný relevantný dôkaz

o tom, že mu priama škoda vznikla. Absolútne neodôvodnil z akého titulu si uplatňuje náhradu priamej
škody vo výške 100,- eur mesačne, do uplatňovaného nároku započítava aj obdobie, počas ktorého ani
nemohli vzniknúť namietané prieťahy na OS Trnava z dôvodu a s odkazom na chronológiu súdneho
sporu.Údajnýnárokmuvhypotetickejrovinemoholvzniknúťnajskôrodoktóbra2009(keďžekprideleniu
sp. zn. v súdnom konaní 37C/247/2009 došlo dňa 30.9.2009). Žalovaná naďalej prezentovala názor, že
je nutné brať do úvahy obdobie, počas ktorého sa spis OS Trnava nachádzal na súde vyššej inštancie,

nehovoriac o období, počas ktorého boli Okresným súdom Trnava riadne a účelne uskutočňované
procesnéúkonyvoveci.Žalobcazrejmeúplneopomenulskutočnosť,žeajvprípade,akbyojehonároku
aj bolo rozhodnuté v základnom súdnom konaní, výdavky na ubytovanie by mu vznikli rovnako, nakoľko
by bol povinný uhrádzať náklady spojené s bývaním. Žalobcom uplatňované právo na náhradu priamej
škody žalovaná vnímala v hypotetickej rovine, je založené na subjektívnom pocite žalobcu, pričom v

tejto súvislosti žalobca nepredložil na podporu svojich tvrdení jediný relevantný dôkaz.

K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca opomína skutočnosť, že
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR a inštitút náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. nie sú voľne zameniteľné inštitúty,

a to predovšetkým z pohľadu podmienok ustanovených pre ich priznanie. V prípade nároku podľa
ustanovenia § 17 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. musí byť preukázaná 1/ ujma, 2/ skutočnosť, že
samotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučineníma3/skutočnosť,žeujmunie
jemožnéuspokojiť(odstrániť)inak.Zároveňsúdjepovinnýprihliadaťpriurčenívýškynemajetkovejujmy
aj na určité kritéria (§ 17 a ods. 3 a 4 zákona číslo 514/2003 Z.z.). Žalovaná poukázala na to, že žalobca

vo svojej žalobe poukázal na judikatúru, ktorá nie je v tomto prejednávanom prípade aplikovateľná,
pretože si zamenil s judikatúrou vzťahujúcou sa na primerané finančné zadosťučinenie podľa článku
127 ods. 3 Ústavy SR. V konaní o nároku podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený
dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny
negatívny vplyv nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. Je povinnosťou žalobcu uviesť a

vysvetliť všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce správnosť jeho tvrdenia o vzniku nemajetkovej
ujmy, čo sa však nestalo. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu verejnej moci, nevzniká automaticky.
Ďalej žalobca musí uniesť jednak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno; žalobca uplatnený nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje vznikom morálnej ujmy, ktorú však nešpecifikuje ani žiadnym

spôsobom nepreukazuje.

V odôvodnení žaloby taktiež absentuje odôvodnenie priamej bezprostrednej súvislosti požadovanej
priamej škody nemajetkovej ujmy s namietaným nesprávnym úradným postupom.

Žalobca si rovnako uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 394,05 eura. Tu žalovaná poukázala na § 18 ods. 3 posledná
veta zákona číslo 514/2003 Z.z., podľa ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Nárok uplatnený žalobcom je v tejto
časti vylúčený priamo zákonom, nemožno ho považovať za opodstatnený, a to aj napriek tomu, ak by

táto škoda v skutočnosti vznikla.

3. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10NcC/24/2015 - 21 zo dňa 9.9.2015, právoplatným 15.10.2015,
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Spis bol tunajšiemu súd postúpený

dňa 21.10.2015 a doručený dňa 26.10.2015.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlejstraty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe (resp.
navrhnúť vykonať iné dôkazy, ktoré preukážu žalobcom tvrdené skutočnosti). Preto súd nemôže vyzývať

(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi /žaloba, vyjadrenie žalovanej, ako i ostatným obsahom
spisu/. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je popísaná v bode 1 tohto odôvodnenia.

9. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

10. Podľa § 1písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len cit. zák.),Tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 cit. zák., Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. cit. zák., Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa§9ods.1,2a4cit.zák.,(1)Štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 cit. zák., Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 cit. zák., (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení..

Podľa § 18 ods. 2 a 3 cit. zák., (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania

nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým anestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že žalovaná nepoprela nesprávny úradný postup, nepoprela
nález ÚS SR, nepoprela ani, že by žalobca nežiadal o predbežné prerokovanie nároku. Súd mal preto
tieto skutočnosti za nesporné a v ďalšom sa venoval len tomu, či sú splnené zákonné podmienky na
priznanie náhrady škody tak, ako si ju žalobca uplatnil svojou žalobou.

12. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo

nezákonným rozhodnutím sú:
1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou.

13. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu
má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote
alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp.

zn. 5 Cdo 126/2009. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisísrozhodovacoučinnosťouštátnehoorgánuaaktentopostupnenašielsvojbezprostrednývýraz
vo vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

14. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého

stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.

15. Súd nemal za preukázané, pričom sa plne stotožňuje správnou argumentáciou žalovanej, že
žalobcovi vznikla „priama“ škoda vo výške žalovaných 6600,- eur. Súd má za to, že žalobca nepreukázal
vznik škody a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže
byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný
postup došlo ku škode, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť.

Škodu charakterizuje žalobca len v hypotetickej rovine. Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na
preukázanie vzniku škody a jej skutočnej výšky. Rovnako súdu nie je jasné, prečo si žalobca uplatnil
škodu od 05/2009 (ako to spochybňovala aj žalovaná). Ako žalovaná, aj súd je toho názoru, že
náklady na bývanie (žalobca si ich vyčíslil paušálne vo výške 100,- eur mesačne za 66 mesiacov) by
žalobcovi vznikli aj v tom prípade, ak by mohol užívať svoj byt, preto vyčísliť škodu z titulu zabezpečenia

náhradného bývania bez bližšej konkretizácie výdavkov, bez prihliadnutia na výdavky, ktoré by vznikli
aj za užívanie vlastného bytu, je pre vyhovenie žalobe nepostačujúce a nepresvedčivé. Súd nemôže
vyhovieť žalobe postavenej na hypotetických tvrdeniach bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku.16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobou v tomto konaní, túto môže
súd priznať s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na
základe konštatovania nedodržania zákonnej lehoty. Súd nevidel žiaden dôvod pre finančnú satisfakciu
voformenemajetkovejujmy.Aj tomtoprípadeježalobcazaťaženýdôkaznýmbremenomohľadnevzniku

a rozsahu nemajetkovej ujmy; predtým však musí preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, pretože len potom sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Počas konania žalobca nielen, že nepreukázal, že iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, taktiež nepreukázal splnenie
zákonom kvalifikovaných podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom, rovnako aj v

prípade náhrady skutočnej škody, ani tu nepreukázal výšku žalobou požadovanej nemajetkovej ujmy.

17. Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01). Porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).

18. Podľa okolností konkrétneho prípadu nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť

spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného
postupu je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej

štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná
v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných

prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Prieťahy v súdnom konaní teda nepochybne sú
nesprávnym úradným postupom. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda v prípade,
že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu pri výkone verejnej moci
nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak
bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie

nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Nemajetková ujma má byť
určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v majetkovej sfére dotknutej
osoby, pričom je podstatné v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby.
(Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 14/2013 z 24.11.2014).

19. Žalobca v prejednávanej veci neoznačil a už vôbec nepreukázal, že v prípade existencie ním
tvrdeného základu nároku by vznikli následky takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na
priznanie požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Zadosťučinenie v peniazoch má pritom
byť prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok slúžiaci na obohatenie sa.
Žalobca požadovanú výšku nemajetkovej ujmy preukazoval len tvrdením ohľadne existencie neistoty

výsledku konania prebiehajúceho na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/247/2009 (resp. s poukazom
na dĺžku trvania konania). Žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti či mena a nepreukázal ani príčinnú súvislosť
medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcom nemožno uvažovať ani o príčinnej

súvislosti. V konaní zároveň nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca by sa dostal do stavu právnej
neistoty len v dôsledku namietaného nesprávneho úradného postupu súdu prvého stupňa v konaní sp.
zn. 37C/247/2009.20. Zo znenia zákona č. 514/2003 Z.z. nevyplýva možnosť súdu poskytnúť primeranú nemajetkovú ujmu
len na základe konštatovania porušenia práva účastníka konania bez negatívneho prejavu v jeho sfére,
a to na rozdiel od čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého rozhoduje Ústavný súd Slovenskej

republiky o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich práv a
slobôd. Žalobca si zrejme primerané finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky nesprávne zamieňa s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. a podmienkami pre jej priznanie.

21. Rovnako sa súd plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej ohľadne požadovanej náhrady
nákladov vo výške 394,05 eura z titulu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody a to s poukazom na 18 ods. 3 veta druhá zák. č. 514/2003 Z.z. Náhradu nákladov
spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody si nemožno uplatniť na súde, čo
priamo vylučuje zákon v citovanom ustanovení. Žalobca nesprávne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo 7/1999 z 30.3.1999, pretože tento vychádzal z právnej úpravy účinnej ku dňu jeho rozhodovania

(zák. č. 58/1969 Zb.), avšak v súčasnosti je právna úprava v tomto smere jednoznačná, preto prijatím
nového zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 28, ktorým sa zrušil zák. č. 58/1969 Zb.) sa tento judikát prekonal
a nie je použiteľný na prejednávaný prípad.

22. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

23. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca
nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a preto mu požadovanú náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch nemohol priznať; rovnako tak ani náhradu nákladov spojených s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody s poukazom na odôvodnenie v bode 19 tohto rozsudku.

24. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, pričom žalovaná bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si uplatnila, preto jej ich náhradu
súd priznal. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,
t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo

veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v danom prípade žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť v
celom rozsahu), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.