Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú:
V. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, kolíznym opatrovníkom, deti rodičov V. C., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. XXX a M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F., t. č.
výkon trestu odňatia slobody ÚVTOS Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o nariadenie
ústavnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
27P/260/2017-24 zo dňa 17.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie ústavnej starostlivosti zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na
dôvody návrhu, stanovisko účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných
dôkazov, spisov Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/94/2014 a sp. zn. 30P/497/2015, citoval ust. § 54
ods. 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, znenie neskorších predpisov ( ďalej len Zákona o rodine ) a

uviedol, že maloleté deti pochádzajú z družského vzťahu rodičov V. C., nar. XX.XX.XXXX a M. W., nar.
XX.XX.XXXX. Otec k obom maloletým deťom dobrovoľne uznal otcovstvo. Rozsudkom Okresného súdu
Prešovč.k.27P/94/2014-41zodňa20.08.2014,bolamaloletáV.zverenádoosobnejstarostlivostimatky
a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 eur. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2014 a vykonateľnosť dňa 30.09.2014. Rozsudkom Okresného
súduPrešovč.k.30P/497/2015-18zodňa10.05.2016,súdzverilmaloletéhoM.doosobnejstarostlivosti
matky a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy

životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2016 a vykonateľnosť dňa 16.07.2016. Maloleté deti V. a M. bývajú
so svojou matkou a jej manželom a ich spoločnými deťmi. Maloletá V. navštevuje 6. ročník a maloletý M.
3. ročník Základnej školy v Y. M.. Maloleté deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia a záujmy
majú primerané veku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané,
že matka maloletých detí deťom poskytuje riadnu starostlivosť. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka sa o maloleté deti stará podľa

svojichschopnostíamožností.JevydatázaF.C.,nar.XX.XX.XXXX,sktorýmmá3maloletédeti.Rodina
žije v rómskej osade v obci Y. M., kde obýva chatrč s jednou miestnosťou bez príslušenstva vody a plynu.
V chatrči je zavedená elektrina a celá domácnosť je zariadená potrebným starším nábytkom. Maloleté
deti majú veľmi dobrý vzťah s manželom matky. Vzťahy medzi vlastnými a nevlastnými súrodencamisú tiež dobré. Rodina žije zo štátnych sociálnych dávok, ktoré poberajú v celkovej sume 330 eur. Je
v záujme maloletých detí, aby vyrastali vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí, pričom nariadenie
ústavnej starostlivosti maloletému dieťaťu je posledným možným riešením zabezpečenia starostlivosti

najmä v prípadoch, že je ohrozená alebo narušená výchova dieťaťa a nie je možné, aby sa o dieťa
postaral niekto z príbuzných alebo iná osoba, ktorá má na tom záujem. Keďže výchova a starostlivosť
maloletých detí nie je narušená, matka sa o nich stará podľa svojich schopností a možností, pričom otec
maloletýchdetíjeprávetouosobou,ktorázlyhalapriichstarostlivosti,pretožejevovýkonetrestuodňatia
slobody. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti zamietol s poukazom na

to, že nezistil žiadny z dôvodov uvedených v Zákone o rodine, pre ktoré by mala byť nariadená.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec. Namietal neúplne zistený skutkový
stav veci. Poukázal na to, že kolízny opatrovník prešetril rodinný stav C. iba z výpovede samotnej matky

maloletých detí bez osobného preskúmania čo znamená, že si nijako neoveril či jej tvrdenia sú pravdivé
a založené na faktoch. Uviedol, že maloletá V. nežila v mieste bydliska so svojou matkou, od ktorej
mala ujsť pre jej zanedbaný prístup k nej, ako aj pre neľudské podmienky. Odišla bývať k svojej babke
do F. R. C.. V F. navštevovala aj školu cca 6 mesiacov. Keby nepodal návrh na vzatie do ústavnej
starostlivosti, tak by maloletá V. dodnes bola v F. u svojej babky bez záujmu svojej matky. Poukázal na

to, že 6 mesiacov zasielal výživné matke maloletých detí čím mu vznikla škoda, lebo tieto peniaze neboli
odovzdané babke maloletej V.. Ďalej poukázal na bytové podmienky rodiny C. s tým, že zdôraznil, že
maloletá V. bude mať 14 rokov a už aj veci chápe, a preto sa nepríjemne cíti keď všetci bývajú a spia v
jednej izbe. Trval na tom, aby maloletým deťom V. a M. bola nariadená ústavná starostlivosť. Podotkol,
že súd prvej inštancie žiadal, aby vykonal dokazovanie za jeho prítomnosti a nekonal bez neho.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že dňa 09.01.2018 vykonal
sociálne šetrenie v domácnosti maloletých detí a ich matky V. C., nar. XX.XX.XXXX. Zo šetrenia bola
predložená aj správa o rodinných, bytových a sociálnych pomerov dňa 31.01.2018. Bolo zistené, že
v tom čase sa maloletá V. W. nenachádzala v starostlivosti matky, ale sa zdržiavala pri starej matke

R. C. v F.. Matka bola upozornená na to, aby sa postarala o nápravu tak, aby si maloletú V. prevzala
do svojej osobnej starostlivosti. Od 01.02.2018 maloletá V. navštevuje Základnú školu v Y. M. a je v
osobnej starostlivosti matky. Dňa 24.05.2018 bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti maloletých
detí W., kde bolo zistené, že matka sa o svoje maloleté deti riadne stará a maloletá V. sa nachádza v
starostlivosti matky. Taktiež zástupkyňa Základnej školy v Y. M. potvrdila, že maloletá V. od 01.02.2018

pravidelne školu navštevuje, matka sa o dieťa riadne stará a so školou spolupracuje. Tvrdenia otca v
odvolaní považovali za nepravdivé. Kolízny opatrovník zdôraznil, že vykonal riadne sociálne šetrenie v
domácnosti matky, o čom podal písomnú správu. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Zdôraznil, že u
maloletých detí W. nie je dôvod nariaďovať ústavnú starostlivosť. Vyrastanie maloletých detí v biologickej
rodine má prednosť pred náhradnou rodinnou starostlivosťou.

4. Matka sa k doručenému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

5. Otec maloletých detí sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka
písomne nevyjadril.

Matka sa k doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 2 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 ( ďalej len CMP v spojení s

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov, ďalej len CSP ) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou ( § 359 v spojení
s § 362 ods. 1 CSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a násl. CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného návrhu, najmä jeho dôvodnosti odvolací súd zistil, že súd prvejinštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu otca uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho skutkového zistenia
neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite skúmal dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie
ústavnej starostlivosti, najmä z hľadiska zákonných podmienok pre nariadenie ústavnej starostlivosti
vyplývajúcich z ust. § 54 ods. 2 a 3 Zákona o rodine s tým, že po náležite zistenom skutkovom stave
dospel k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nie sú splnené. Matka

maloletých detí zabezpečuje starostlivosť o detí podľa svojich schopností a možností. Je v záujme
maloletých detí, aby vyrastali v prirodzenom rodinnom prostredí, lebo navrhovaná ústavná starostlivosť
by mohla vážnym spôsobom zasiahnuť do ich zdravého prirodzeného psychického vývinu. Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že návrh na nariadenia ústavnej starostlivosti nie je v záujme maloletých detí,
a preto mu nevyhovel.

8. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú V., ako aj o nevhodných
bytových podmienkach maloletých detí odvolací súd uvádza, že za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali nariadiť ústavnú starostlivosť. Záujem
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, ktorú uskutočňujú verejné

alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány (článok 3
Dohovoru o právach dieťaťa).

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné a preto napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 52 v spojení s § 57
CMP tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

Rozhodnutie boli prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.