Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207076
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216207076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom: V.
G. XXX, E. G., zast. advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, Hlavná 25, Šamorín, proti žalovanému:
E. J., nar. X. S. XXXX, trvale bytom V. G. XXX, E. G., korešpondenčná adresa: P.O.J. XXX, E., o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.

15C/103/2016-61 zo dňa 2. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie V. G., obec E. G., okres Dunajská Streda a to

stavbu - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 24/7 a pozemky registra C parcelné
číslo 24/6 o výmere 1101 m2 - záhrady a parcelné číslo 24/7 o výmere 116 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň vyslovil, že žalobkyňa má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 123, §
124, a § 126 ods. 1 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov),
§ 4 zákona č. 189/1992 Zb. a § 251, § 255 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 a § 470

ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Vecne argumentoval tým, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedeného Obvodným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom, pre k. ú. V. G., obec E. G. a to stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na
parc. č. 24/7, pozemok - KN C, parc. č. 24/6 - záhrady o výmere 1101 m2 a pozemok KC N parc. č.
24/7 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 116 m2. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu žaloby,
vyplynulaizvýsluchužalobkyneanapokonnepochybnejepreukázanáajobsahompredloženéhovýpisu
z LV č. XXX. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka cit. nehnuteľností umožnila svojim rodičom -

matke a žalovanému (otcovi) v tejto nehnuteľnosti bývať a užívať ju, čo vyplynulo z obsahu žaloby i z
výsluchu žalobkyne a svedčí o tom i fakt, že žalovaný mal v predmetnej nehnuteľnosti nahlásený trval
pobyt. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva darovacou zmluvou,
čo vyplýva z predloženého LV, pričom darovala jej ju jej sestra, čo vyplynulo z výsluchu žalobkyne.
Z dôvodu agresívneho správania sa žalovaného voči žalobkyni a jej matke (v tom čase manželke
žalovaného; v priebehu tohto konania však bolo manželstvo žalovaného a matky žalobkyne rozvedené

tunajším súdom) žalobkyňa zrušila žalovanému trvalý pobyt, podala na neho viaceré oznámenia a
vyzvala žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko už nemienila umožniť mu túto naďalej užívať
a obývať. Žalovaný však predmetné nehnuteľnosti napriek ústnym výzvam i písomnej výzve dobrovoľnenevypratal, o čom žalobkyňa doložila dôkaz - písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľností. Z výpovede
žalovanej ďalej vyplynulo, že koncom augusta t.r. sa situácia medzi stranami sporu tak vyhrotila, že
žalobkyňa bola nútená vymeniť na svojej nehnuteľnosti zámky a tak znemožniť žalovanému možnosť

prístupu do cit. nehnuteľnosti, čomu predchádzal incident, ktorý bola žalobkyňa i jej partner ohlásiť
na polícii. Na žalobe však naďalej trvá, nakoľko žalovaný má naďalej v cit. nehnuteľnosti svoje veci a
teda túto naďalej neoprávnene užíva a odmieta ju dobrovoľne vypratať. Ochranu vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkom proti
tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania

veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícke právo je absolútnym právo, pôsobiacim „erga
omnes“, t.j. voči všetkým. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva voči tomu
subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo porušuje. Pasívne legitimovaným v prípade vlastníckej žaloby na
vydanie veci/vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu tým, že
vec neoprávnene zadržiava, resp. užíva a odmieta vec vlastníkovi vydať, resp. vypratať. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa osvedčila svoje výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam výpisom

z LV č. XXX. Predložila aj oznámenia na osobu žalovaného podané na polícii, výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti i zrušenie trvalého pobytu žalovanému v cit. nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti neoprávnene, t.j. bez akéhokoľvek právneho
titulu. Tvrdenia žalobkyne žalovaný nijak nesporoval, k žalobe za vôbec nevyjadril. Vyhodnotením
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný

nemá právny titul užívania k tejto nehnuteľnosti, naďalej ju užíva majúc v nej svoje veci, napriek výzve
žalobkyne nehnuteľnosť nevypratal. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani ich spoluvlastníkom.
Vkonanínebolopreukázané,žebyžalovanýbolnositeľomakéhokoľvekinéhopráva,nazákladektorého
by mohol predmetné nehnuteľnosti užívať. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu vôbec nevyjadril,
neoznačil žiaden dôkaz a v konaní bol pasívny. Podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ práva patria

len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti
je totiž predovšetkým vecou prípadných nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná odôvodnene.

Súd vychádzal z nespornosti skutočností tvrdených žalobkyňou, o ktorých pravdivosti nemal
dôvodné pochybnosti. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne vypratať neoprávnene užívané
nehnuteľnosti, preto žalobkyňa bola nútená riešiť ochranu svojho vlastníctva predmetnou žalobou. Z
týchtodôvodovsúduložilžalovanémupovinnosťpredmetnénehnuteľnostišpecifikovanévovýrokutohto
rozsudku vypratať a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel
k záveru, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobkyňa bola v
tejto sporovej veci úspešná na 100% a neúspešná na 0%, t. j. čistý úspech žalobkyne predstavuje 100%
(výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil
poukazom na ust. § 355 ods. 1 C.s.p. ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), g) a h) C.s.p.. Odvolateľ
poukázal na to, že jeho zdravotný stav mu bránil viackrát zúčastniť sa na vytýčených pojednávaniach,

pričomvždysúduzaslalpotvrdenieopracovnejneschopnostispolusožiadosťouoodročenieavytýčenie
nového termínu pojednávania. Uviedol, že vo veci nebol riadne vypočutý, že predmetné nehnuteľnosti
opustil a zobral si so sebou všetky svoje hnuteľné veci.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne prostredníctvom zástupkyne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla

potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať jej náhradu odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa vyjadril žalovaný v tom smere, že zotrval na všetkých
skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní a opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, g/ a h/
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazania jeho rozsahom (§ 379 písm. b/ C.s.p.) a dôvodmi

odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. včítane závislého výroku
o náhrade trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého.

6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

7. V konaní bolo dokazovaním nesporne preukázané a nenamietal to ani žalovaný, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedeného Obvodným úradom Dunajská

Streda, katastrálnym odborom, pre k. ú. V. G., obec E. G. a to stavba - rodinný dom súp. č. XXX,
postavený na parc. č. 24/7, pozemok - KN C, parc. č. 24/6 - záhrady o výmere 1101 m2 a pozemok
KC N parc. č. 24/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, ako aj to, že ako výlučná
vlastníčka umožnila svojim rodičom - matke a žalovanému (otcovi) v rodinnom dome bývať a užívať,
pričom žalovaný tam mal nahlásený trvalý pobyt. Z dôvodu agresívneho správania sa žalovaného

voči žalobkyni a jej matke (v tom čase manželke žalovaného; v priebehu tohto konania však bolo
manželstvo žalovaného a matky žalobkyne rozvedené tunajším súdom) žalobkyňa zrušila žalovanému
trvalý pobyt, podala na neho viaceré oznámenia a vyzvala ho na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko už
nemienila umožniť mu ju naďalej užívať. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti napriek ústnym výzvam i
písomnej výzve dobrovoľne nevypratal, pričom koncom augusta v 2016 roku sa situácia medzi stranami

sporu tak vyhrotila, že žalobkyňa bola nútená vymeniť na dome zámky a tak znemožniť žalovanému
možnosťprístupudocitovanejnehnuteľnosti,čomupredchádzalincident,ktorýbolaspolusjejpartnerom
ohlásiť na polícii. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný bol prvoinštančným súdom poučený
o tom, že sa má k žalobe písomne vyjadriť v lehote, ktorú mu určil s tým, že ak uplatnený nárok v
celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny,

na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods.2 C.s.p.), čo však
žalovaný neurobil, preto skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za
nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Čo sa týkalo pojednávania 2. decembra 2016, na ktoré sa žalovaný
nedostavil s ospravedlnením jeho práceneschopnosti je treba uviesť, že prvoinštančný súd mu oznámil
neakceptáciu dôvodu ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní, preto bolo povinnosťou žalovaného

sa na pojednávanie dostaviť. Na margo uvedeného je treba uviesť, že z potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti vyplýva, že žalovaný mal povolené v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. vychádzky,
pričom žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že nebol schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (napr.:
vyjadrenie lekára a pod.).

8. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého, avšak
odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania s použitím § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. potvrdil.

9. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavočineúspešnémužalovanému(vzmysle§255ods.1,§256ods.1C.s.p.vspojenís§396ods.
1 C.s.p. s prihliadnutím i na § 77 ods. 1 a § 379 písm. b/ C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. vspojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa
predmetné konanie končí a to tak, že žalobkyni priznal túto náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnédovolaniezapodmienokustanovených v§419C.s.p.Dovolanie
možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.