Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/340/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219418
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317219418.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Š. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX J., F. XX/XX, o
zaplatenie 186,47 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 186,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 4. 7. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.11.2017domáhalvydaniaplatobnéhorozkazu,ktorýmby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 186,47 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy č. I. (zo dňa 21. 7. 2015) v znení dodatku zo dňa 20. 8. 2015, ktorej neoddeliteľnou
súčasťousúVšeobecnézmluvnépodmienky,vypožičalžalovanémumikroprocesorovúSIMkartuvpočte
1 ks, ktorá žalovanému umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca pri
uzatvorení dodatku k zmluve odpredal žalovanému za kúpnu cenu 75,- eur mobilný telefón LG Leon
white s dohodnutou zmluvnou pokutou 40,- eur (Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky
zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový
aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a
tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta sa znižuje o pomernú časť
za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky.). Tým,
že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle
Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť žalobcovi neuhradené služby vo výške 154,80 eura, ako aj zmluvnú
pokutu vo výške 31,67 eura. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa 24. 5. 2016 vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby ako aj zmluvnú pokutu. Žalobca pokusom o pokonávku
vyzval žalovaného na úhradu do 3. 7. 2016.
2. Zároveň si žalobca žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, t. j. od 4. 7. 2016 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju osobne prevzal dňa 22. 1. 2018.4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o
pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.
8. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
9. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy a dodatky tak,
ako to popísal vo svojej žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51
OZ. V jej rámci žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb
neplnil. Žalobcovi tak v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.
10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.
11. Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov
zmluvy.
12. V zmysle čl. 2. 5 písm. b/ dodatku k zmluve, Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu
cenu uvedenú v ČI. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že
sa Účastník zaviazal užívať' služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení
tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne
záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha),
by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V
nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku
uhradiť'nižšievtomtobodeuvedenúzmluvnúpokutuvprípadeporušenianižšievtomtobodeuvedených
povinností nasledovne: b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku
poruší svoju povinnost' zotrvať' v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a
po celú dobu viazanosti užívať' bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší
svoju povinnost' nedoručiť' Podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom
je ukončenie platnosti Zmluvy a / alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto
povinnosti sa v súlade s ustanoveniami článku 2 bodu 2.3 písm. a) tohto Dodatku nepovažuje odstúpenie
od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z. v platnom znení alebo z dôvodov pre
odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom), je Účastník povinný uhradiť'
Podniku zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľanižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia
tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že
sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo
rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba
viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich
dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška
zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,
v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
a Kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi. Zmluvné strany
sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu
vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke
tvoriacej súčasť' tohto bodu), je nižšia, ako šesť násobok sumy, uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b)
tohto Dodatku, Podniku vznikne v prípade, že Účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena
a)alebob)tohtobodu,vočiÚčastníkoviprávonauhradeniezmluvnejpokutyvovýškerovnajúcejsašesť'
násobku sumy uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b) tohto Dodatku a Účastník je túto zmluvnú pokutu
Podniku povinný zaplatiť', pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v
kolónke tvoriacej súčasť' tohto bodu. V prípade, že (i) Podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa
predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť' tohto bodu je stanovené, že
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke
znižovať' v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej
vete, sa bude znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené
pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v
okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania
Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).
13. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu
uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve
je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany.
Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 154,80 eura (služby fakturované
faktúrami číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a
nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 154,80 eura ako nezaplatené
plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5
dodatku, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.
14. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť už 5 mesiacov po vzniku zmluvného vzťahu. Pri riadnom plnení si povinností by žalovaný
zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 10,- eur, t. j. spolu najmenej
240,- eur. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 11 Občianskeho zákonníka (účinného ku
dňu uzatvorenia dodatku k zmluve) potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej
zmluvnej pokuty, t. j. 40,- eur, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá
zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú
žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške
plnenia za poskytnuté služby. Navyše zmluvná pokuta bola dojednaná tak, že sa každý deň plneniapovinností žalovaným znižuje. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich
povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve
nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd
nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich
povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 40,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku by
súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia
dodatkukzmluveriadneneplnilsvojepovinnosti.Konaniespotrebiteľavrozporesuzatvorenouzmluvou,
ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu
akoosoby,ktorážalovanémuposkytlaslužby,pričomžalovanýzatietoslužbynezaplatildohodnutúcenu.
Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a
lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k
zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k
zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta vo výške 260 ,- eur nie je neprimeraná, súd potom dospel
k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné
ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.
16. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
17. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v
§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnomprípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by
bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy,
nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou
spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí
zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/
EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate
rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.
18. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.
19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých žalobcom).
20. Na základe uvedeného súdu žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 186,47 eura v plnom rozsahu
vyhovel.
21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
23. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.
24. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 3. 7. 2016 (pokus o
pokonávku).
25. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0 % p.a., potom úrok zomeškania je 5 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. K omeškaniu žalovaného
došlo už skôr (deň po splatnosti jednotlivých faktúr), avšak žalobca si úroky z omeškania uplatnil až odo
dňa 4. 7. 2016, preto postupom podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi len takto uplatnené
úroky z omeškania (navyše je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie).
26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana
má plný úspech vo veci, vždy má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, t.j. vo výške 100 %.
Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konani, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.