Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/199/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409212043
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4409212043.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v právnej veci navrhovateľov:

1/ Mgr. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XX, B. Z., 2/ nesvojprávna Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, B. Z., zast. opatrovníkom T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, B. Z., 3/ T. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. X, B. Z., 4/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, B. Z., 5/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, X., 6/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B. Z., 7/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX,
B. Z., všetci zastúpení: Advokátskou spoločnosťou, s.r.o., JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou, so
sídlom F. Rákocziho 12, Nové Zámky, proti odporkyni: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, P., zast.
JUDr. Liborom Hetmerom, Advokátskou kanceláriou, so sídlom Turecká 49, Nové Zámky, 2/ L. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, zast. JUDr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie
7, Nové Zámky, o určenie, že nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti v celosti do vlastníctva nebohej T. W.,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti, podľa ktorej mal súd určiť, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území B. Z.,
zapísané na Okresnom úrade B. Z., odbore katastrálnom na LV č. XXXX, parcely registra „C“, evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, parc. č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1209 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 19 m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 2606 m2, parc. č. XXXX, vinice o výmere 888 m2,
stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/X-dom, stavba so súpisným číslom XXXX na parc. č.
XXXX/X - garáž, patrili ku dňu smrti v celosti do vlastníctva T. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom R.
ul. XX, B. Z., ktoré dňa XX.XX.XXXX zomrela, z a m i e t a .

Súd návrh v časti, podľa ktorej mal súd určiť, že Záložná zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a
odporcom v 2. rade zo dňa 11.10.2013, ohľadom ktorej bol vklad záložného práva Okresným úradom B.
Z., odborom katastrálnym povolený v konaní V2770/2013, a ktorou bolo v prospech odporcu v 2. rade

zriadené právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území B. Z. na LV č. XXXX, parcely registra
„C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220
m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1209 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 2606 m2, parc. č. XXXX, vinice o
výmere 888 m2, stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/X-dom, stavba so súpisným číslom
XXXX na parc. č. XXXX/X - garáž v celosti je neplatná, z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. až 7. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom
trov štátu znaleckého dokazovania sumu 511,98 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia v 1. až 7. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právneho zástupcu
odporkyne v 1. rade titulom náhrady trov konania sumu 11.374,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovatelia v 1. až 7. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právnej zástupkyni
odporcuv2.radetitulomnáhradytrovkonaniasumu181,78Eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne navrhovateľka, nesvojprávna T. W., nar. X.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sa
podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2009 prostredníctvom právnej zástupkyne

domáhala pôvodne určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území
B. Z., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu B. Z., odboru katastrálneho na LV č. XXXX
v celosti. Uznesením č. k. 9C/199/2009-59 zo dňa 25.2.2010 súd vyhovel návrhu navrhovateľky a
pripustil do konania na strane nesvojprávnej T. W. zastúpenej opatrovníčkou, nakoľko navrhovateľka
T. W. medzičasom zomrela dňa 12.11.2009 navrhovateľkou v 1. rade, navrhovateľov v 1. až 5. rade
a neskôr v 1. až 7. rade. Týmto uznesením bola pripustená aj zmena petitu pôvodného návrhu. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2010. V priebehu konania súd pripustil dve zmeny petitu
návrhu a posledná bola pripustená uznesením zo dňa 10.4.2015 podľa znenia výroku tohto rozsudku
a uznesenie, ktorým bola pripustená zmena petitu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2015. Čo sa týka
procesných rozhodnutí vo veci, bolo ich viac, okrem iného aj uznesenie , ktorým súd pripustil do konania
odporcu v 2. rade, a to na základe uznesenia č. k. 9C/199/2009-426 zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.3.2015 v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu č. k. 6Co/20/2015-455.
Navrhovatelia sa po skutkovej stránke návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti bližšie citované
vo výroku tohto rozsudku patria ku dňu smrti poručiteľky nebohej T. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy
bytom R. XX, B. Z., zomr. XX.XX.XXXX do jej výlučného vlastníctva. Toto odôvodňovali tým, že nebohá
T. W. bola vdovou, v nehnuteľnostiach, ktoré súd predmetom konania žila a užívala ich a vzhľadom

na jej vek a zdravotný stav jej dlhodobo poskytoval starostlivosť jej syn T. W.. T. W. však XX.X.XXXX
zomrel a od toho času nebohá psychicky výrazne upadla, zrejme trpela aj stareckou demenciou, čo sa
v celom minulom jej živote prejavovalo tým, že disponovala nekontrolovateľným množstvom finančných
prostriedkov a nikto z príbuzných nemal o nich prehľad a rôznym spôsobom nadobúdala a následne
sa zbavovala nehnuteľností vo väzbe na jej vek neprimerane vysokej hodnoty. Odporkyňa v 1. rade na

základe nájomnej zmluvy užívala ako obchod časť vyššie popísaných nehnuteľností vo výroku rozsudku,
pričom po smrti T. W. začala prejavovať o nebohú T. W. neobvyklý záujem. V tom čase s nebohou žila aj
jednajejdcéraY.W.,ktorábolatiežpozbavenáspôsobilostinaprávneúkonyaformálnebolaustanovená
ako opatrovníčka nebohej, ktorá dcéra tiež medzičasom zomrela. Navrhovatelia, vnuci nebohej, a to
navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 3. rade, začali po smrti T. W. svoju starú matku vzhľadom na jej

odkázanosť na nich navštevovať častejšie a pri jednej príležitosti sa nebohá T. W. sťažovala, že nevie, čo
sa deje s jej peniazmi, že na účte už nemá žiadne peniaze a predtým ich tam mala. Nevie, kde jej zmizli
a má len pár drobných v hotovosti. Navrhovateľka v 1. a navrhovateľ v 3. rade za týmto účelom navštívili
príslušné pracovisko banky a zistili, že nebohá T. W. mala z účtu vybrať viac než 40.000,- eur v hotovosti,
o čom nebohá tvrdila navrhovateľom, že nemá vedomosť a nevie, ako s nimi naložila. Tieto skutočnosti

vyplývajú z potvrdenia banky, kde je uvedený výber z účtu nebohej v sume 41.638,76 eur a zrušenie
účtu. Z tohto dôvodu bolo dňa 6.4.2009 podané aj trestné oznámenie. Navrhovatelia úplnou náhodou a z
opatrnosti zistili cez verejne prístupný katastrálny portál stav nehnuteľnosti, ktorý pôvodne patril nebohej
T. W. a zistili, že nehnuteľnosti citované vo výroku tohto rozsudku nebohá T. W. previedla zaopatrovacou
zmluvou na odporkyňu v 1. rade. Navrhovatelia sa snažili vec zachrániť odstúpením od zmluvy. Nebohá

v tom čase však tento úkon spísala veľmi jednoduchým spôsobom a Okresný úrad, odbor katastrálny
neakceptoval tzv. zrušenie zmluvy a vklad vlastníckeho práva vykonal v prospech odporkyne v 1. rade,
na základe vkladového konania pod č. V 1199/09.
Čo sa týka zaopatrovacej zmluvy, je jednoznačené, že takúto uzavrela nebohá T. W. dňa 11.3.2009
s odporkyňou v 1. rade, na základe ktorej sa odporkyňa v 1. rade stala výlučnou vlastníčkou

všetkých nehnuteľností citovaných vo výroku tohto rozsudku. Odporkyňa v 1. rade nebola v žiadnom
príbuzenskom pomere s nebohou a mala vedomosť o tom, že nebohá má priamych príbuzných, ktorí
prichádzajúdoúvahyajakoprávninástupcoviapreprípadsmrti.Navrhovateliamalizato,žeodporkyňav
1.radevyužilapsychickýstavnebohej,navyševjejprospechnezriadilaanivecnébremeno,ktorýmbyjej
zabezpečila právo doživotného bývania, hoci nebohá už žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní. Na základe

týchto skutočností navrhovateľka v 1. rade podala na Okresný súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony v tom čase žijúcej T. W., a to na základe predchádzajúceho vyjadrenia ošetrujúceho lekára
a Okresný súd Nové Zámky o tomto návrhu rozhodol v konaní pod sp. zn. 7Ps/6/09 a súd nariadil v tomto
konaní znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie a znalecký posudok podala MUDr. Lívia
Katonová pod č. 78/2009. Z jeho záverov vyplýva okrem iného, že v tom čase žijúca T. W. nie je schopná

vykonávať právne úkony, a to v plnom rozsahu. Za opatrovníčku nesvojprávnej T. W. súd ustanovilnavrhovateľku v 1. rade. Podaniu znaleckého posudku predchádzalo vyšetrenie T. W., čo znalkyňa
zrealizovala dňa 1.6.2009. Z predchádzajúceho potvrdenia všeobecného lekára nebohej MUDr. H. J. zo
dňa 6.4.2009 vyplýva, že nebohá bola už v tom čase častokrát psychicky dezorientovaná. Navrhovatelia

preto majú za to, že nebohá uzatvorila zaopatrovaciu zmluvu v stave, kedy už nebola spôsobilá na
právne úkony, ich význam nechápala a nechápala ani právne dôsledky týchto právnych úkonov. Týmto
návrhom majú za to, že právny úkon obsiahnutý v Zaopatrovacej zmluve zo dňa 11.3.2009 je absolútne
neplatný s poukazom na § 38 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navrhli, aby sa súd s otázkou
neplatnosti zmluvy vysporiadal ako s otázkou predbežnou a následne, aby na základe návrhu určil, že

nehnuteľnosti opísané v prvom výroku rozsudku patrili ku dňu smrti poručiteľky T. W. do jej výlučného
vlastníctva s poukazom na ustanovenie § 80 písmeno c) O.S.P., lebo navrhovatelia majú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, a teda na skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti patrili ku dňu
smrti poručiteľky do jej vlastníctva, keďže podľa ustálenej judikatúry okolnosť, že navrhovateľ, ktorý sa
domáha určenia vlastníckeho práva nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností odôvodňuje
vždy naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva, pričom navrhovateľ v tomto

právnom stave môže dosiahnuť odstránenie stavu právnej neistoty výlučne zápisom vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností.

Odporkyňa v 1. rade sa písomne vyjadrila k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla,
že ho navrhuje zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu, a to z dôvodov, že pani T. W. bola plne

orientovaná v čase aj priestore, v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy a tiež bola plne vedomá svojich
právnych úkonov. Previesť predmetné nehnuteľnosti za jej doživotné zaopatrovanie sa rozhodla z toho
dôvodu, že do tej doby ju odporkyňa v 1. rade dlhodobo zaopatrovala, varila jej, starala sa o ňu a aj o jej
dcéru. Jej blízki príbuzní, terajší navrhovatelia, sa o poručiteľku vôbec nezaujímali a nenavštevovali ju.
Uviedla, že poručiteľka ju z dôvodu jej dlhodobej opatery, keďže jej plne dôverovala súhlasila s uzavretím

zaopatrovacejzmluvy,ouzavretiektorejodporkyňuv1.radepožiadalaneboháaodporkyňasazaviazala
touto zmluvou doživotne poručiteľku zaopatrovať. Odporkyňa uviedla, že nemala vedomosť o tom, že
by v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy alebo predtým navštívila psychiatra, nakoľko sa cítila plne
duševne zdravá a podľa názoru odporkyne vzhľadom na jej vek bola príliš bystrá, múdra a čiperná.
V čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy bola plne spôsobilá na právne úkony. Zdôraznila, že boli to

práve navrhovatelia, ktorí sa po uzavretí zmluvy začali zaujímať o majetok nebohej a nie o jej osobu.
Odporkyňa dobre poznala pani W. a jej zdravotný stav a neuznala a spochybňovala v celom konaní
znalecký posudok znalkyne MUDr. Lívie Katonovej zo dňa 5.6.2009, ktorý bol priložený ako listinný
dôkaz k návrhu. Poukázala na to, že tento znalecký posudok a ani právoplatné rozhodnutie Okresného
súdu v Nových Zámkoch 7Ps/6/2009 nemajú spätnú účinnosť, a preto jednoznačne treba mať za to,

že prevodkyňa T. W. uzavrela predmetnú zaopatrovaciu zmluvu dňa 11.3.2009 ako plne spôsobilá na
právne úkony platným spôsobom a formou v súlade s § 37, 38 a 39 OZ. Lekársku správu MUDr. H. J.
zo dňa 6.4.2009 považovala za protiprávnu, nakoľko takáto lekárka bez vyjadrenia odborného lekára
nemá právo vydať lekársku správu o duševnom stave pacientky nebohej. V prípade úspechu žiadala
priznať náhradu trov konania.

Odporca v 2. rade ako účastník konania, ktorý vstúpil do konania až potom, keď na LV č. XXXX, kat.
územia B. Z. bola vyznačená v časti C: Ťarchy zmluva o zriadení záložného práva na základe zmluvy
o pôžičke, ktorú poskytol odporca v 2. rade odporkyni v 1. rade. Uviedol, že tento záznam o zriadení
záložného práva bola zapísaný do tohto listu vlastníctva z dôvodu, že odporca v 2. rade poskytol pôžičku

odporkyniv1.rade,atútosipotrebovalurčitýmspôsobomzabezpečiť.Uviedol,žepredtýmakopristúpilk
uzavretiu záložnej zmluvy, tak bol uzrozumený s tým, že v predmetnej veci prebieha toto súdne konanie.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania, svedkov
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: spisom tunajšieho súdu č. k. 8D 568/2009, spisom

tunajšieho súdu č. k. 7Ps/6/2009, spisom tunajšieho súdu č. k. 16D/282/2009, lekárskou správu zo dňa
6.4.2009, výpisom z LV č. XXXX, kat. územia B. Z., Znaleckým posudkom č. 78/2009, Zaopatrovacou
zmluvou zo dňa 11.3.2009, vyjadrením MUDr. Lívii Katonovej z č. l. 43, úmrtným listom neb. T.
W., procesnými rozhodnutiami vo veci, zdravotnou dokumentáciou neb. T. W. vrátane chorobopisov
prepúšťacích správ, kópiou osvedčovacej knihy z matriky, Znaleckým posudkom č. 7/2012 doc. MUDr.

Karola Turčeka, CSc., kontrolným znaleckým posudkom MUDr. Mária Straku č. 196/2012 z č. l. 271,
výsluchom znalcov, doplnením znaleckého posudku MUDr. Líviou Katonovou na osobitnom podaní,
podaním právnej zástupkyne navrhovateľov z č. l. 407 zo dňa 30.7.2014 a ďalšie týkajúce sa procesných
zmien, uznesením z č. l. 426, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/20/2015, uznesenímOkresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/199/2009-460 zo dňa 10.4.2015 a č. k. 9C/199/2009-463 zo dňa
15.5.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

Prednesom právnej zástupkyne navrhovateľov bolo preukázané, že v plnom rozsahu sa pridržiavala
písomne podaného návrhu s tým, že navrhovatelia podali predmetný návrh z dôvodu, že navrhovateľka v
1. rade, pôvodne ako opatrovníčka nesvojprávnej T. W., spozorovala na svojej babke také správanie, že
bolo potrebné vec riešiť podaním návrhu na príslušný súd na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
a následne zistili navrhovatelia, že T. W. previedla svoj nehnuteľný majetok zaopatrovacou zmluvou na

odporkyňuv1.radeavôbecžiadnymspôsobomsanezabezpečila,lebonebolozriadenévecnébremeno
v jej prospech s právom doživotného bývania. Okrem toho poukázala na dva dôležité listinné dôkazy, a
to na znalecký posudok MUDr. Lívii Katonovej č. 78/2009, ktorý bol doložený v spise tunajšieho súdu
7Ps/6/2009, keď súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom zistenia
rozsahu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony pani W. a tento znalecký posudok považovala za
najdôležitejší dôkaz o tom, že nebohá trpela stredne ťažkou demenciou a že nie je schopná vykonávať

právne úkony, a to v plnom rozsahu. Za ďalší podporný dôkaz považovala lekársku správu MUDr.
Lívii Katonovej o tom, že vzhľadom k fyzickému veku nebohej s vysokou pravdepodobnosťou možno
konštatovať, že aj v čase uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy 11.3.2009 trpela ochorením, ktoré je
opísané v znaleckom posudku. Po predložení znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatrie, a to
znaleckého posudku č. 7/2012 Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. a znaleckého posudku č. 196/2012

MUDr. Mária Straku právna zástupkyňa navrhovateľov nesúhlasila s týmito znaleckými posudkami,
namietala ich, že znalci vychádzali z obsahu spisu v tom zmysle, že za základ pre podanie znaleckého
posudku zobrali len vyjadrenia účastníkov, prípadne svedecké výpovede. Takéto podklady nemôžu
byť dostačujúce pre záver znalca tak, ako je uvedený v znaleckých posudkoch. Mala za to, že
znalec ani v jednom prípade nepodal odborný znalecký posudok na základe vyšetrenia alebo na

základe relevantných medicínskych informácií o zdravotnom stave, naopak, venoval sa činnosti, ktorá
mu neprináleží a ani jeden argument uvedený v znaleckom posudku nie je presvedčivý a nie je v
príčinnej súvislosti so záverom znalca. Čo sa týka vyhodnotenia záveru v znaleckom posudku, znalec
tu poukazuje na skutočnosť, že v znaleckom posudku MUDr. Katonovej nie je uvedený konkrétny druh
demencie a že neboli realizované vyšetrenia, ktoré mohli typ dementnej poruchy objektivizovať. To, že

v znaleckom posudku MUDr. Katonovej nejaké vyšetrenie nie je popisované mala právna zástupkyňa
za to, že to neznamená, že MUDr. Katonová takéto vyšetrenie nerobila, je viac než isté, že k záveru
vo svojom znaleckom posudku dospela práve vyšetrením a posúdením zdravotného stavu nebohej na
rozdiel od ostatných znalcov. Vzhľadom na tieto skutočnosti nesúhlasila ani s jedným so znaleckých
posudkov, ktoré vo veci súd nariadil vykonať a za jediný relevantný znalecký posudok považovala

znalecký posudok MUDr. Katonovej, lebo ona jediná vyšetrovala poručiteľku, pričom ani jeden zo
znalcov, ktorí posudky vypracovávali, na odbornej báze záver znalkyne nevyvrátili. Navrhovala vo veci
vykonať vyjadrenie MUDr. Katonovej s tým, aby podrobnejšie doplnila svoj znalecký posudok č. 78/2009
o realizované vyšetrenia a aby podľa možností upresnila, o aký druh demencie u T. W. išlo, v súvislosti
s tým vo vzťahu k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, teda k 11.3.2009.

Nazáverporozsiahlevykonanomdokazovanínavrhlanávrhuvyhovieť.Podrobnesapridržiavalasvojich
písomných záverov podaných dňa 30.7.2014 a k ďalším procesným návrhom, ktoré v predmetnej
veci podávala uviedla, že mali svoj právny význam a opodstatnenie v súvislosti s posúdením
nároku týkajúceho sa záložnej zmluvy, ktoré podrobne rozviedla vo svojom písomnom podaní zo
dňa 20.10.2014. Mala za to, že je nesporné, aby sa súd ako s predbežnou otázkou v každom

prípade vysporiadal s tým, či je alebo nie je absolútne neplatná zmluva, ktorou odporkyňa nadobudla
nehnuteľnosti a pre posúdenie tejto otázky je tiež potrebné predbežne sa vysporiadať aj s tým, či
nebohá T. W. ku dňu vykonania úkonu obsiahnutého v zaopatrovacej zmluve bola alebo nebola spôsobil
na právne úkony. Za jediný hodnoverný a najpodstatnejší dôkaz považovala znalecké dokazovanie
vykonané znalkyňou MUDr. Katonovou v inom konaní, a tento znalecký posudok uviedla, že sa správne

pre toto konanie označuje len ako listinný dôkaz. Na druhej strane uviedla, že je potrebné povedať,
že Občiansky súdny poriadok neurčuje váhu jednotlivých dôkazov, t. z., že pokiaľ je znalecký posudok
vyprodukovaný v tomto konaní, určite to nemôže znamenať, že je to jediný relevantný dôkaz, z ktorého
musí súd vychádzať. Relevanciu znaleckých posudkov Doc. MUDr. Turčeka, CSc. a MUDr. Straku
výrazne spochybnila na základe tej skutočnosti, že ani jeden z týchto znalcov nebohú osobne nepoznal

a ani raz ju nevyšetril. Z ich znaleckých posudkov je zrejmé, že znalci posudzovali len tie listiny, ktoré
boli obsahom súdneho spisu a aj v priebehu konania a ktoré právna zástupkyňa namietala z dôvodu,
že nemajú žiaden medicínsky základ. Mala za to, že pokiaľ niekto nie je pozbavený na právne úkony,
neznamená to, že netrpí duševnou chorobou.Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že na návrhu trvá s tým, že zmeny na svojej babke nebohej začali
po smrti jej syna. Čudné správanie zistila tak, keď napríklad poručiteľka neohlásene prišla k nej na

návštevu a navrhovateľka nebola doma, a potom si to nebohá nepamätala, že nebola u nej, ale jej čudné
správanie spozorovala aj inak, najmä čo sa týka majetkových záležitostí nebohej. O týchto však nič
nehovorila. Konkrétne uviedla, že nebohá dostala upovedomenie z banky, nevedela o čo sa jedná, tak
s navrhovateľkou išli spoločne do banky a nebohá nevedela, že bol vykonaný predtým výber peňazí,
nevedela kde ich dala a kde ich má. Vo veci trestného oznámenia ohľadom straty peňazí bolo ukončené

s tým, že sa nepodarilo zistiť páchateľa. Uviedla, že skutočnosť, akým spôsobom previedla nebohá
nehnuteľnosť na odporkyňu v 2. rade zistila cez portál správy katastra. Uviedla, že nebohá sa nevedela
vyjadriť, prečo došlo k prevodu. Pamätala si iba na to, že ju zobrali podpísať nejaké papiere, ktoré
nebohá podpísala. Konkrétne si pamätala, že ju zobrala na podpis týchto papierov odporkyňa v 1. rade.

Navrhovateľ v 3. rade, ktorý zároveň bol aj opatrovníkom navrhovateľky v 2. rade uviedol, že trvá na

podanom návrhu a uviedol, že čo sa týka majetkových pomerov jeho babky, T. W., určite trval na tom,
že v každom konaní, ktoré prebiehalo v súvislosti s ňou bola jej nevedomosť a tým aj jej psychická
choroba, keď babka netušila, čo robí, aké dokumenty podpisuje, nechápala význam a obsah takýchto
listín. Čo sa týka jej finančných záležitostí, mala zriadení termínovaný účet s tým, že mu povedala, že
v jeden deň bola v banke, nevie s kým, nevie o aký obnos peňazí išlo, prečo zrušila svoj účet a keď sa

jej navrhovateľ pýtal prečo neoslovila svojich vnukov, uviedla poručiteľka, že tam bola s odporkyňou v
1. rade, ale nepamätala sa, či tieto peniaze dala odporkyni alebo čo sa s nimi stalo. Podľa jeho názoru
poručiteľka začala mať problémy až potom, keď navštívila banku s odporkyňou.

Navrhovateľ v 4. rade uviedol, že na návrhu trvá, súhlasí s ním s tým, že nebohá T. W. bola jeho babkou

a od februára 2009 chodieval k babke každý víkend. Uviedol, že babka nevedela posúdiť, či má nejaké
peniaze a v akej výške. Jej to bolo jedno, či má 1,- euro alebo 100,- eur. Poručiteľka vedela vyplatiť
poukážky a jedlo sa jej donášalo z reštaurácie a osobitne sa o ňu starala pani odporkyňa v 1. rade.
Nikdy mu poručiteľka neuviedla, že by išla dom prepísať na odporkyňu alebo že by v budúcnosti mala
takéto úmysly. Osobne navrhovateľ videl, ako sa o poručiteľku stará odporkyňa v 1. rade napr. keď jej

odporkyňa varila obed, lebo on osobne k svojej babke chodil cez obchod pani odporkyne.

Navrhovateľ v 5. rade uviedol, že na návrhu trvá a na doplnenie uviedol, že poručiteľku navštevoval
denne, pretože chodieval pre syna do materskej škôlky a v čase medzi 14.00 a 14.30 hod. bol u
poručiteľky a sťažovala sa mu, že od tej doby ako došlo k tej záležitosti s peniazmi v banke, nevie, kde

má peniaze a čo s nimi je. Poručiteľka mu uviedla, že sa bála byť sama doma, lebo sa jej vyhrážali, a
preto si dvere na dome vypierala paličkou, aby sa nevedel k nej nikto dostať. S vyhrážaním spomínala
odporkyňu.

Navrhovateľ v 6. rade trval na podanom návrhu, uviedol, že s poručiteľkou sa stýkal málo, lebo sa

nezdržiavavB.Z.kvôlipráciastretávalsasňouibarazdomesiaca.Natýchtostretnutiachspozorovalna
babke iné správanie sa, lebo bola dezorientovaná a málo vnímavá. Málo spolu komunikovali. Zdravotný
stav poručiteľky poznal iba zbežne.

Navrhovateľka v 7. rade uviedla, že na návrhu trvá, uviedla, že bola nevestou poručiteľky a spozorovala

čudné správanie sa svojej svokry, pretože zvykla navštevovať ich spoločnú domácnosť, najmä potom,
čo zomrel jej syn T. W.. Sťažovala sa navrhovateľke poručiteľka, že jej ubúdajú peniaze, nevie, kde ich
má a koľko ich má. Poručiteľka spomínala navrhovateľke, že starala sa o ňu odporkyňa, ale nevedela
navrhovateľka povedať, aký časový úsek to bol.

Prednesom právneho zástupcu odporkyne v 1. rade bolo preukázané, že s návrhom nesúhlasil,
pridržiaval sa podrobného písomného vyjadrenia odporkyne k návrhu, ktorý navrhoval zamietnuť po
stránke obsahovej, skutkovej a právnej. Mal za to, že poručiteľka T. W. pri uzavretí zaopatrovacej zmluvy
sa cítila byť plne zdravotne čulá a čiperná vzhľadom na svoj vek, nebolo badať na nej žiadne známky
nejakých psychických chorôb, cítila sa byť duševne zdravá, vedela o čo ide, pretože zaopatrovacia

zmluva bola uzavretá na jej žiadosť, nakoľko z rodiny sa nikto o ňu nezaujímal a nestaral. W. starostlivosť
jej zabezpečovala odporkyňa, čo uviedol, že bolo preukázané výpoveďami svedkov, ktorých navrhli
vo veci vypočuť, ktorí potvrdili aj správanie sa samotnej poručiteľky. Právny zástupca ako zhotoviteľ
zaopatrovacej zmluvy potvrdil súdu, že bola to vôľa poručiteľky uzavrieť zmluvu s takým obsahom, akoje uvedený. Ona si to tak želala, aby mala istotu, že chce previesť nehnuteľnosti na odporkyňu. Čo sa
týka zdravotného stavu poručiteľky, navrhol, aby súd zabezpečil a vyžiadal zdravotnú dokumentáciu
poručiteľky ohľadom jej zdravotného stavu s tým, že poručiteľka nenavštevovala lekára, lebo netrpela

žiadnymi chorobami, ani čo sa týka psychiatra a poukázal aj na znalecký posudok MUDr. Katonovej,
o ktorom sa zmienil v tom zmysle, že tento je účinný do budúcna a bol vyhotovený pre potreby iného
konania a nie v čase, keď došlo k uzavretiu tejto zmluvy. Čo sa týka návrhu právnej zástupkyne
navrhovateľov, aby sa MUDr. Katonová dodatočne vyjadrila k svojmu znaleckému posudku to považoval
za právne neúčinné, pretože dodatočne poručiteľku nevidela a nekomunikovala s ňou v čase, keď

prišlo k podpisu a uzavretiu zaopatrovacej zmluvy. Po predložení znaleckých posudkov a po vykonaní
rozsiahleho dokazovania aj svedeckými výpoveďami mal za to, že z hľadiska obsahu a prejavov
vôle poručiteľky je nepochybné, že prevodkyňa, pani W. vykonala právny úkon zaopatrovacej zmluvy
súc plne spôsobilá takýto právny úkon vykonať, poznajúc právne následky tohto úkonu. Poručiteľka
nikdy a predovšetkým v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy nebola liečená psychiatricky a trpela
len bežnými ochoreniami. Množstvo svedkov vypočutých na pojednávaniach potvrdili, že poručiteľka

napriek svojmu veku bola plne spôsobilá vykonávať právne úkony a bola zorientovaná v čase a
priestore, dokonca si sama podávala a konzultovala daňové priznanie. Poukázal na správu polície
zo dňa 3.4.2009, z ktorej vyplývalo, že si poručiteľka osobne vybavovala záležitosti ohľadom nového
občianskeho preukazu. Čo sa týka znaleckých posudkov na základe znalcov pribratých do konania,
uviedol, že títo vyhodnotili úroveň spracovania znaleckého posudku MUDr. Katonovej tak, že uviedli,

že nemala pri vypracovaní svojho posudku zabezpečenú ani len zdravotnú dokumentáciu, čo je z
hľadiska znaleckého neprípustné pre vyhotovenie znaleckého posudku. Znalec Doc. MUDr. Turček
na pojednávaní konanom dňa 3.4.2014 vyhodnotil znalecký posudok MUDr. Katonovej z hľadiska
medicínskeho tak, že sa pomýlila, lebo diagnostikovala stredný stupeň demencie poručiteľky, ktorej tento
nebol lekársky spôsobilý a odôvodňujúci pozbaviť túto osobu spôsobilosti na právne úkony. Poukázal na

to,žeMUDr.Katonovásamavosvojompísomnomvyjadrenízodňa20.3.2014spochybnilasvojevlastné
závery znaleckého posudku tým, že písomne vyhlásila, že retrospektívne spätne nie je možné určiť, či
pani poručiteľka trpela akoukoľvek demenciou v čase právneho úkonu alebo nie. Pridržiaval sa záverov
oboch znaleckých posudkov, ktoré súd nariadil vykonať v tomto konaní a mal za to, že poručiteľka v
čase uzavretia predmetného právneho úkonu netrpela žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a uviedla, že spolu s manželom mala v podnájme u poručiteľky predajňu, kde
spoločne podnikala s manželom a trvale bývali v P.. Poručiteľka často navštevovala obchod a odporkyňu
v 1. rade s tým, že za 10 rokov podnikania v obchodných priestoroch poručiteľky tam odporkyňa videla

navrhovateľku v 1. rade asi jedenkrát. Navrhovateľ v 3. rade tam začal chodiť častejšie až keď zomrel
jeho otec. Uviedla, že keď žil syn pani poručiteľky, poručiteľka navštevovala odporkyňu každý deň a
keď jej zomrel syn, tak celý pohreb vybavovala odporkyňa a pred smrťou syn poručiteľky T. W. bol
na psychiatrickom liečení. Odporkyňa sa intenzívnejšie začala starať o poručiteľku od januára 2009 s
tým, že pri jednej príležitosti, keď jej urobila nákup, ju poručiteľka poprosila, že má minimálne množstvo

potravín a odporkyňa sa jej opýtala, či jej nebude vadiť, že jej bude nosiť jedlo a nakupovať jej, čo bude
chcieť. Poručiteľka s týmto návrhom súhlasila. Bolo to do tej doby, kým navrhovatelia zakázali odporkyni
chodiť k poručiteľke. Čo sa týka termínovaného vkladu poručiteľky, poručiteľka povedala odporkyni, že
v decembri 2008 vložila peniaze na účet do banky na námestí a chce, aby odporkyňa s ňou išla do
banky, lebo si tieto peniaze chce vybrať. Odporkyňa povedala, že s ňou pôjde a zamestnankyňa banky

povedala poručiteľke, že ide o veľa peňazí, nech si to rozmyslí, či si chce vybrať, nakoľko nie je možné
si ich naraz vybrať, ale až o dva dni. Poručiteľka trvala na výbere peňazí, a preto bola objednaná na iný
deň s tým, že odporkyňa s ňou osobne išla, peniaze boli poručiteľke vydané v obálke, ktoré si dala do
igelitovej tašky, ktorú stále poručiteľka nosila so sebou a ako naložila s nimi odporkyňa nevie, lebo viac
ich nevidela. Uznala, že ju nenapadlo opýtať sa rodiny poručiteľky, či vedia o tom, koľko peňazí má.

Čo sa týka zaopatrovacej zmluvy uviedla, že poručiteľka prišla sama za ňou s tým, že nemá sa
kto o ňu starať a že ona sama chce nehnuteľnosť, v ktorej býva a v ktorej podniká odporkyňa, na
odporkyňu previesť a odporkyňa jej povedala, že by si to mala rozmyslieť a opýtať sa rodiny, ale
poručiteľka povedala odporkyni, že ona to tak chce a aby zabezpečila odporkyňa právnika a aby to
odporkyňa jej rodine nehovorila. Odporkyňa uviedla, že nespozorovala na poručiteľke neobvyklé resp.

iné správanie. Podľa nej bola normálna, chodila na nákupy, vybavovala si čo potrebovala, občas ju
odporkyňa odprevadila, ale nič neobvyklé na nej nespozorovala. Uviedla, že niekoľkokrát ju zobrala
navrhovateľke v 1. rade, ktorá nebola nikdy doma a tiež ju doprevádzala k návštevám nebohého synaC.. Sama poručiteľka chodievala na poštu, vyberala si peniaze, platila si účty a odporkyňa ju zvykla
doprevádzať.
V rámci dokazovania navrhovala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, aby

znalec potvrdil alebo vyvrátil súdu, či poručiteľka bola spôsobilá na vykonanie právneho úkonu, a to
zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11.3.2009. Okrem toho navrhovala vo veci vypočuť množstvo svedkov na
preukázanie skutočnosti, že v čase podpisu a uzavretia zaopatrovacej zmluvy bola poručiteľka riadne
pri svojich zmysloch, vnímala svoje konanie, na svoj vek bola čiperná a zdravá.

Z prednesu právnej zástupkyne odporcu v 2. rade bolo súdu preukázané, že uviedla, že zastupuje
odporcu v 2. rade, ktorý bol do konania pripustený súdom až v neskoršom štádiu po dokazovaní, a
čo sa týka veci samej druhého výroku, teda záložného práva uviedla, že nie je daný naliehavý právny
záujem na základe doteraz vykonaného dokazovania aj s poukazom na prihliadnutie ustanovenia § 159a
O.S.P., podľa ktorého sa výrok určovacieho rozsudku vzťahuje na osoby vo vzťahu k zmenám práva
osoby k nehnuteľnosti, ku ktorým došlo v čase, keď bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o

začatí konania. Z týchto dôvodov navrhla čo sa týka výroku dva zamietnuť ho a zaviazať navrhovateľov k
náhrade trov konania aj s prihliadnutím na to, že tvrdenia, ktoré sú uvádzané v podaniach navrhovateľov,
že išlo o úmyselné konanie s cieľom v prípade neúspechu v konaní zabezpečiť si nejakú výhody, nie sú
aniosvedčenéanipreukázanévýsledkamidokazovaniaaninávrhomsamotným.Kznaleckémuposudku
MUDr. L. Katonovej uviedla, že podľa vyjadrenia samotnej lekárky ju príbuzní vyhľadali s odporučením

na zbavenie spôsobilosti právnych úkonov T. W., nar. X.XX.XXXX. Motiváciou navrhovateľov alebo
niektorých z nich teda nebolo poskytnúť príbuznej potrebnú lekársku pomoc, ale zbaviť ju možnosti
disponovať svojim majetkom, čo vyplýva aj z písomných podaní navrhovateľov. Práve MUDr. Katonová
bola tá, čo vypracovala posudok pre poručiteľku nie len bez zdravotnej dokumentácie, ale podľa jej
vlastného vyjadrenia aj bez heteroanamnézy, teda údajov osôb z okolia poručiteľky. Na rozdiel od

MUDr. Katonovej znalci ustanovení súdom Doc. MUDr. Turček, CSc. a MUDr. Straka, disponovali tak
kompletnou zdravotnou dokumentáciou ako aj určitou formou heteroanamnézy vo výpovediach osôb,
ktorí boli po procesnom poučení na povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Mala za to, že
zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, ale ani z ostatných vykonaných dôkazov nevyplýva, že by
poručiteľka javila voči tretím osobám vrátane zdravotníckeho personálu v čase hospitalizácie príznaky

tak závažnej zmeny psychického stavu, ako sú konštatované v zdravotnom posudku MUDr. Katonovej a
aj vo finálnom štádiu ochorenia pani poručiteľky s ňou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti konal ako s
osobou plne spôsobilou. Podľa jej názoru nebolo v tomto konaní preukázané, že by vo vzťahu k druhému
nároku a výroku navrhovateľov ktokoľvek z účastníkov tohto úkonu, teda z odporcov konal protiprávne
alebo spôsobom, ktorý by zakladal absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tvrdila, že podľa jej názoru

nie je daná ani podmienka relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Navrhovala návrh v bode 2 a aj v bode
1 zamietnuť a priznať odporcom náhradu trov konania.

Odporcav2.radeuviedol,žesavplnomrozsahustotožňujesprednesomprávnehozástupcuodporkyne
v 1. rade a pridržiava sa prednesov svojej právnej zástupkyne a k veci uviedol toľko, čo sa týka druhého

výroku, že odporkyňa požiadala odporcu o poskytnutie peňazí na základe zmluvy o pôžičke a túto si
odporca v 2. rade potreboval určitým spôsobom zabezpečiť, a preto odporkyňa v 1. rade mu uviedla, že
má vo vlastníctve nehnuteľnosť a je možné, aby uzavreli medzi sebou záložnú zmluvu a aby táto bola
vyznačená na príslušnom liste vlastníctva. Predtým ako odporca v 2. rade pristúpil k uzavretiu záložnej
zmluvy, tak bol uzrozumený odporkyňou v 1. rade, že v predmetnej veci prebieha toto konanie. Uviedol,

že odporkyni v 1. rade požičal finančných obnos 50.000,- eur na základe písomnej zmluvy o pôžičke.
Uzatvorili aj písomnú záložnú zmluvu, nepamätal sa kedy. Záložnú zmluvu podpisoval odporca v 2. rade
pred advokátom v Nitre a peniaze odovzdal v hotovosti odporkyni v 1. rade. Nenavrhoval vo veci vykonať
žiadne dokazovanie.

Výpoveďami svedkov navrhnutých zo strany odporkyne bolo súdu vo väčšine prípadov preukázané,
že pani W. nepotrebovala žiadnu osobitnú starostlivosť, bola v dobrom zdravotnom stave, vedela sa o
seba postarať a nákupy realizovala prostredníctvom svojej dcéry. Svedkyňa pani X. potvrdila súdu, že
poručiteľka sa jej nesťažovala, že by mala problémy s financiami. Nespomínala jej ani skutočnosť, že sa
o ňu niekto stará, že by chcela peniaze niekomu darovať a že by prišla o väčší finančný obnos. Po smrti

svojho syna T. W. svedkyňa zistila, že je poručiteľka uzavretá, bola zvláštna a dávala zaujímavé otázky.
Neskôr svedkyňa potvrdila, že poručiteľka jej povedala, že požiadala v banke o väčší výber peňazí,
ukázala jej poručiteľka, že sa jedná zhruba o 40.000,- eur a napokon tieto aj vybrala a uviedla svedkyni,
že tie peniaze bola vybrať v banke „s N.“, odporkyňou v 1. rade.Svedkov, ktorých súd vo veci vypočul, niektorí boli aj v príbuzenskom pomere k poručiteľke, napriek tejto
skutočnosti chceli vypovedať.
Toho času už nebohý manžel odporkyne v 1. rade, pán L. W. ako svedok uviedol, že problém s

poručiteľkou nastal vtedy, keď jej zomrel syn, nakoľko po psychickej stránke bola skormútená a všade
ju nosila manželka svedka, čo sa týka úradných záležitostí a podobne. Poručiteľka vyslovene poprosila
odporkyňu, aby ju sprevádzala na jednotlivé miesta, či už na úrady alebo do obchodov. Svedok
potvrdil súdu, že nespozoroval na poručiteľke, že by mala problémy s peniazmi. O peniazoch vôbec
nerozprávala. O výbere väčšieho množstva peňazí poručiteľky sa svedok dozvedel prostredníctvom

svojej manželky, ktorá mu povedala, že ju pani poručiteľka požiadala, aby ju zobrala do banky, že si
chce vybrať peniaze a bolo to už po smrti syna poručiteľky a tiež potvrdil súdu, že jeho manželka išla
s poručiteľkou do banky, poručiteľka si vybrala peniaze v banke, prišli spolu domov a ďalej sa svedok
už nezaujímal a nepýtal na to, ako naložila poručiteľka s peniazmi. Svedok uviedol, že poručiteľka vtedy
povedala, že tie peniaze vyberá na to, aby ich dala vnukovi na opravu nejakého domu. Svedok potvrdil
súdu, že pravidelne vyplácal nájomné poručiteľke vždy do jej rúk osobne a bolo to buď na začiatku

mesiaca 1. alebo na konci mesiaca 30. alebo 31. Čo sa týka starostlivosti o poručiteľku, uviedol, že
poručiteľkanebolatakchorá,žebypotrebovalaosobitnústarostlivosť,pretožechodievalanabicykliajdo
obchodu chodievala a on pokiaľ sa zdržiaval s odporkyňou v obchode dlhšiu dobu, tak to, čo si spoločne
uvarili,ztohodaliajpaniporučiteľke.Neskôrtoprešlodotakéhoštádia,žestálečastejšiedávalimanželia
W. poručiteľke z vlastného uvareného jedla a neskôr poručiteľka aj požiadala odporkyňu, aby sa o ňu

starala.Uviedol,žezostranyporučiteľkyjejrodinajudlhšiudobuvôbecnenavštevovala.Tútoskutočnosť
potvrdil z dôvodu, že dennodenne sa zdržiaval v prenajatých priestoroch od poručiteľky a videl kto chodí
alebo nechodí k poručiteľke. Čo sa týka zaopatrovacej zmluvy, ktorú uzatvorila poručiteľka s manželkou
svedka, uviedol, že rozhodla sa tak sama poručiteľka, keď uviedla odporkyni, že pokiaľ sa bude o ňu
starať až do smrti, že prepíše na ňu svoj majetok a tento majetok sa týkal aj prenajatého obchodu a

čiastočne záhrady za obchodom. Od tej doby ako zomrel syn poručiteľky sa odporkyňa intenzívnejšie
a častejšie musela starať o poručiteľku, preto sa dlhšie zdržiavala odporkyňa s manželom v predajni.
Svedok k zaopatrovacej zmluve uviedol toľko, že nikto pani poručiteľku nenútil ani nenahováral na
uzatvorenie zaopatrovacej zmluvy. Bolo to rozhodnutie samotnej poručiteľky a z vyjadrenia poručiteľky
svedokvnímalcelúvectak,žejespokojná,žesamáktooňupostarať.Vtomčaseuviedol,žeporučiteľka

nenavštevovala lekárov, nemala zdravotné problémy a tak isto nemala problém ani s počítaním peňazí
vzhľadom k tomu, že vždy keď jej svedok odovzdal nájomné, peniaze spočítala a uviedla, že je to v
poriadku.Čosatýkaplatenianájomnéhopaniporučiteľke,peniazevhotovostijejsvedokodovzdalvždyv
predajni, lebo poručiteľka vedela, kedy jej treba platiť nájomné. Podpísala výdavkové doklady a peniaze
si prepočítala a odložila do kapesníka. V čase premeny slovenskej koruny na eurá uviedol, že uzatvárali

spolu s odporkyňou a poručiteľkou dodatok k nájomnej zmluve, ktorý tiež poručiteľka podpísala a vedela
o čo ide. Dodatok k zmluve si prečítala a rozumela mu.
Ďalší svedok pán L. R. uviedol, že zvykla ho navštevovať poručiteľka zhruba trikrát do mesiaca a buď
prišla k svedkovi pešo alebo na bicykli. Naposledy bola u neho asi rok pred smrťou. Uviedol, že nikdy
sa nebavil s poručiteľkou o peniazoch. Čo sa týka jej zdravotného stavu uviedol, že mala problémy iba

také, že bola stará a z tohto dôvodu menej vládala. Väčšie zmeny na nej spozoroval po smrti jej syna,
preto svedok oslovil vnučku poručiteľky, navrhovateľku v 1. rade, že sa s ňou dejú nejaké veci a že by
bolo vhodné ju zbaviť svojprávnosti.
Svedkyňa Q. U., ktorá bola nevestou poručiteľky uviedla, že svokru navštevovala viac po smrti svojho
manžela - syna poručiteľky a spozorovala na poručiteľke, že bola dezorientovaná a stále spomínala

iba svoje deti. Tieto zmeny spozorovala v marci 2009, keď jej syn zavolal MUDr. J., obvodnú lekárku
poručiteľky, aby zistila, aký je zdravotný stav poručiteľky s tým, že pani doktorka sa pýtala pani
poručiteľky, koľko peňazí by jej poručiteľka dala a poručiteľka vzápätí vytiahla vreckovku s tým, že
pani doktorka si zobrala 100,- eur a pýtala sa, či toto stačí na kúpu chleba a poručiteľka jej na to
odpovedala, že „keď vám nestačí, zoberte si viac“. Čo sa týka zaopatrovacej zmluvy a dôvodu, prečo

vybrala poručiteľka vyšší finančný obnos zo svojho účtu podľa svedkyne to poručiteľka vôbec nevnímala.
Čo sa týka starostlivosti odporkyne o poručiteľku, o tejto svedkyňa vedela, napr. že jej pomohla vybaviť
daňové priznanie. Svedkyňa uviedla, že poručiteľka jej povedala, že ju odporkyňa opatruje a že k nej
veľa chodí. Čo sa týka hospitalizácie poručiteľky na oddelení LDCH v nemocnici bola od mája 2009 aj
spolu so svojou dcérou Y..

Svedok O. T. potvrdil súdu, že poručiteľku poznal z dôvodu, že často chodieval do predajne odporkyne,
pomáhal jej a vedel o tom, že poručiteľka tam chodila spolu aj s nesvojprávnou dcérou Y.. Potvrdil súdu,
že videl, ako pani odporkyňa pripravuje a varí jedlo pre pani W., lebo vraj nemá sa kto o ňu postarať a
pani W. poprosila odporkyňu, aby sa o ňu starala a že keď sa bude o ňu starať, tak na ňu poručiteľkaprepíše majetok, a to z dôvodu, že rodina sa o ňu vôbec nestará a ani tam nechodia za poručiteľkou.
Čo sa týka peňazí, uviedol, že vedel o tom, že pani odporkyňa má platiť nájom poručiteľka a keď už
jeden deň meškala s platením, poručiteľka to reklamovala, kedy zaplatí nájomné za obchodné priestory.

Bolo to už v čase, kedy boli platné eurá. Pani poručiteľka sa javila svedkovi ako normálna zdravá, videl
ako chodí na bicykli.
Svedkyňa MUDr. H. J. potvrdila súdu, že poručiteľku T. W. poznala ako pacientku s tým, že veľmi
ojedinele chodievala k nej do ambulancie ako pacientka. Predtým ako bola pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, potvrdila súdu, že bola normálna žena, nebadala na nej žiadne výnimočné správanie.

Naposledy bola v ambulancii u svedkyni tri roky predtým ako svedkyňu zavolali rodinní príslušníci
poručiteľky k nej domov. K poručiteľke ju zavolali vnučka a nejaký mladý muž s tým, aby prišla svedkyňa
priamo do domu k poručiteľke, lebo sa chová tak, ako keby nevedela, čo robí. Z návštevy u poručiteľky
svedkyňa potvrdila, že si pamätala, že bola v izbe sama s poručiteľkou s tým, že najprv poručiteľka
nespoznala svedkyňu, potom sa jej predstavila, takže vedela poručiteľka kto je svedkyňa a v rámci
psychologického vyšetrenia si vypýtala od poručiteľky peniaze, ktoré priniesla poručiteľka v utierke na

riad, rozbalila ich a povedala svedkyni, nech si zoberie koľko chce. Po tomto jej úkone svedkyňa navrhla
vnučke a pánovi, ktorý tam bol prítomný, aby dali pozbaviť poručiteľku spôsobilosti na právne úkony.
Svedkyňa uviedla, že nevyhotovovala žiadny písomný záznam o predmetnom vyšetrení u samotnej
poručiteľky.
Svedkyňa H. O. uviedla, že pani W. poznala cez manželov W., ktorým robila účtovníctvo, lebo u pani W.

mali v prenájme predajňu: Rybárske potreby. V roku 2009 odporkyňa požiadala svedkyňu, či by urobila
daňové priznanie pre poručiteľku za prenájom nehnuteľností a svedkyňa s tým súhlasila. Odporkyňa
priniesla poručiteľku do jej kancelárie, tam sa spolu rozprávali a svedkyňa povedala poručiteľke, že
potrebuje od nej ešte potvrdenie o výške dôchodku z pošty, tak odišla aj na poštu poručiteľka, priniesla
takéto potvrdenie a spoločne sa porozprávali aj o iných záležitostiach a veciach, najmä, čo sa týka rodiny

a spoločných známych. Bolo to v mesiaci marec 2009. Daňové priznanie si poručiteľka podľa svedkyne
sama podpísala a dokonca si ho sama odniesla na príslušný orgán. Svedkyňa potvrdila, že nezbadala
a ani nespozorovala na poručiteľke, že by mala nejaký problém s finančnými záležitosťami týkajúcimi
sa daňového priznania. Podľa jej názoru bola časove orientovaná, pretože sa správala tak isto, ako iní
normálni ľudia a nepostrehla na nej žiadne psychické problémy alebo nezrovnalosti.

Svedok T. R. potvrdil súdu, že bol v príbuzenskom pomere s poručiteľkou, poručiteľka bola jeho svokrou.
Poručiteľku videl spolu s odporkyňou, lebo chodieval do predajne Rybárske potreby a potvrdil súdu, že
odporkyňa a poručiteľka mali medzi sebou kamarátsky vzťah a tento sa prejavoval aj tým, že poručiteľka
chodievala často do predajni k odporkyni, kde sa rozprávali a vedel o tom, že odporkyňa poskytovala
starostlivosť poručiteľke tak, že varila jej, nosila ju k lekárovi a na nákupy. V roku 2009 svedok často

chodieval do tejto predajne takmer dennodenne a stretával sa s poručiteľkou a uviedol, že bola osobou,
s ktorou sa dalo o všetkom porozprávať. Čo sa týka peňazí, svedok usúdil, že poručiteľka nemá
problémy s ich počítaním ani vnímaním, pretože jeho svokra, odporkyňa, platila poručiteľke za prenájom
a poručiteľka si to pravidelne prepočítavala. Čo sa týka zaopatrovacej zmluvy, svedok uviedol, že vie
iba toľko, že poručiteľka navrhla odporkyni takúto uzavrieť, lebo nemá sa kto o ňu starať na starobu a

sama to navrhla odporkyni a chcela to. Svedok to počul viackrát priamo z úst poručiteľky.
Svedok Y. W. potvrdil súdu, že poznal pani W. aj pani odporkyňu. Pani odporkyňu pozná z predajne
a poručiteľku tiež, lebo tam chodila. Čo sa týka vzťahu medzi odporkyňou a poručiteľkou, uviedol, že
odporkyňa pomáhala poručiteľke tým, že jej varila a keď bolo potrebné, tak jej niečo vybavila v meste
alebo jej pomohla s vybavením veci. Podľa jeho názoru tak ako videl poručiteľku, podľa neho bola

orientovaná v čase aj priestore a ohľadom nájomného vedel toľko, že manželia W. platili nejaké nájomné
pani poručiteľke a tá si tie peniaze od nich prevzala. Ohľadom zaopatrovacej zmluvy vedel toľko, že keď
sa odporkyňa postará o poručiteľku, tak ona na ňu prepíše dom. Toto osobne počul z úst poručiteľky,
keď sa s ňou bežne rozprával. Do predajne svedok chodieval týždenne dva až trikrát.
Svedkyňa MUDr. Lívia Katonová uviedla súdu, že poručiteľku T. W. poznala zhruba 20 až 25 rokov

ako matku jej pacienta - syna a s ňou sa svedkyňa občas stretávala ako s matkou pacienta. Toto
súdu považovala za dôležité ozrejmiť, aby lepšie vedela vyhodnotiť dynamiku zmien jej osobnosti a
intelektu. Uviedla, že poručiteľka či v marci 2009 bola alebo nebola spôsobilá právnych úkonov sa
vyjadriť nevedela, ale prakticky to, že bola v marci 2009 duševne zdravá a nie dementná vylúčila z
dôvodu, že od marca do júna 2009 neprekonala žiadne také ochorenie, ktoré by viedlo k náhlej zmene

jej psychiky. Vylúčila, že by bola poručiteľka v rámci demencie duševne zdravá. Potvrdila súdu, že
poručiteľku vyšetrila 1.6.2009 pre účely znaleckého dokazovania v inom konaní.
Svedok Z. T. uviedol súdu, že poznal pani W., viackrát sa s ňou rozprával, nevedel o tom, kto sa o ňu
stará a či sa o ňu niekto stará. Nikdy sa o týchto problémoch ako ani rodinných s ňou nerozprával. Stretlisa v rybárskom obchode alebo vo dvore. Z toho ako videl poručiteľku mal za to, že reagovala normálne
ako čiperná babka, vedel sa s ňou rozprávať o všeličom a ona si pamätala aj také veci, čo si svedok
nepamätal. Nepripadala svedkovi poručiteľka ako dementná.

Svedok Ing. O. O. potvrdil súdu, že aj v roku 2009 prevádzkoval pohostinstvo „Pri Kríži“ a zdržiaval sa
tam prevažne ráno v čase od 7.30 hod. do 14.00 hod. a potom vo večerných hodinách od 18.00 hod. s
tým, že v tejto prevádzke sa varila aj teplá strava a z videnia poznal pani W. s tým, že ona nechodievala
do tejto prevádzky, ale chodievali tam jej synovia, nevesta a vnukovia. Bol oslovený rodinou poručiteľky,
aby pripravoval pre poručiteľku diétnejšiu stravu. On s tým súhlasil a pre stravu chodieval vždy niekto

z rodiny.
Svedok T. W. potvrdil súdu, že poznal poručiteľku, často chodieval do predajne odporkyne a videl tam
pani W. aj s dcérou a počul ako sa rozprávali ohľadom spokojnosti pani odporkyne so starostlivosťou o
poručiteľku. Bol viackrát prítomný pri tom, keď manželia W. chodievali pomáhať upratovať a aj v čase,
keď sa prerábala kúpeľňa. Videl, že nosia stravu pre pani poručiteľku. Bol prítomný aj pri tom, keď
prišla poručiteľka pre peniaze od pána W.. Svedok chodieval do predajne v období, keď sa prerábala

obchodná časť. Potvrdil súdu, že počul, keď tam bola poručiteľka s dcérou ako hovorila, že je spokojná
so starostlivosťou odporkyne a povedala, že keď ju doopatrujú manželia W., prepíše na odporkyňu
obchodnú časť. Uviedol, že nespozoroval na poručiteľke nič zvláštne okrem toho, že bola staršia. Vedela
súvisle rozprávať, nezbadal na nej, že by nedokázala reagovať. Keď bol prítomný pri tom ako poručiteľke
pán W. odovzdal peniaze za prenájom, poručiteľka si tieto peniaze zobrala, prepočítala ich a odložila.

Všetky tieto veci uviedol, že sa udiali v roku 2009.
Svedkyňa W. X., zamestnankyňa Mestského úradu B. Z. uviedla, že si nepamätá osoby v súvislosti s
overovaním podpisov zo dňa 13.3.2009 pod poradovým číslom por. č. 2887 a 2888 osvedčovacej knihy
ohľadom zaopatrovacej zmluvy. Svedkyňa zmluvy vôbec nevidela a nepamätá si vôbec kto overoval
podpisy na tejto zmluve.

Svedkyňa W. T., zamestnankyňa Mestského úradu B. Z. uviedla, že nepamätala si kto bol overovať
dňa 13.3.2009 podpisy v osvedčovacej knihe a po nahliadnutí do kópie osvedčovacej knihy uviedla, že
je to jej podpis, keď dňa 13.3.2009 overovala podpisy účastníkov zmluvy a čo sa týka osvedčovacej
knihy uviedla, že do tej zapisovala jej kolegyňa osvedčenie podpisov. Na účastníkov zmluvy si vôbec
nepamätala. Vo všeobecnosti uviedla, že čo sa týka overovania podpisov, prebieha to tak, že prídu

účastníci právneho úkonu, predložia OP, zmluvu, podpíšu sa na zmluve, svedkyňa na poslednej strane
zmluvy, dá overovaciu doložku a potom sa to zapíše do osvedčovacej knihy, kde sa musia tiež účastníci
podpísať. Určite museli byť prítomní účastníci zmluvy, ktorých podpis sa overoval. Bez nich sa nemôžu
podpisy overiť.

V predmetnej veci vypovedal ako svedok aj znalec Doc. MUDr. Karol Turček, CSc. uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiaval svojho znaleckého posudku s tým, že tento bol vypracovaný ako posmrtný zo
zdravotnej dokumentácie a z dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú a nejedná sa o žiadne vyšetrenie,
pretože posudok sa robí na človeka, ktorý už nežije. Potvrdil súdu, že znalecký posudok MUDr. Lívii
Katonovej bol vypracovaný na stredný stupeň demencie, čo ale neodôvodňuje pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony, čo je podstatne relevantná záležitosť. Namietal vyšetrenie obvodnej lekárky, ktorá sa k
tomu vyjadrovala, teda najmä k stavu posudzovanej a toto vyjadrenie neobsahuje podstatné údaje, ktoré
bypodporovalijejzáver,tedažemôžebyťspôsobiláalebonespôsobilápodpisovaťzmluvy,leboobvodná
lekárka nie je odborne kompetentná sa o týchto veciach vyjadrovať, preto sa robí znalecký posudok.
Poukázal ďalej na to, že ani po pozbavení spôsobilosti na právne úkony poručiteľku po 24.6.2009 nikto

nepovažoval za potrebné posudzovanú nechať psychiatricky liečiť a vyšetrovať. Preto jednoznačne
zastával ten názor, že z exaktne odborného hľadiska konštatoval, že je krajne pochybné o akú demenciu
sa u posudzovanej jednalo a možno sa skutočne oprávnene domnievať, že pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony bolo realizované účelovo pre potreby spochybnenia podpísanej zmluvy. Ak by bola
poručiteľka naozaj chorá, bol by jej zdravotný stav vyžadoval ďalšie vyšetrenie, ordináciu liekov, ale tie

neprichádzali. Čo sa týka diagnózy, ktorú mala v čase podpisu poručiteľka a či táto mala vplyv na účinky
právneho úkonu, znalec potvrdil súdu, že stredný stupeň demencie je taký stupeň, že psychika človeka
je nesporne zmenená, predovšetkým spomalená, ale nie je to taký stupeň, aby si takáto osoba nevedela
mnohé veci uvedomovať, narábať so svojimi každodennými potrebami, lebo ak by skutočne nebola
spôsobilá, tak by lekári museli diagnostikovať ťažký stupeň demencie, no tak by nemohla ani existovať

samostatneanemohlabysizaobstarávaťbežnýnákup,vyplácaťnájomné,prostekaždodennéúkony.To
sú dosť veľké rozdiely v psychike a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ako psychiatri vnímajú ako
veľmi vážny akt zasahujúci do osobného súkromného života jedinca, ktorý tým pádom nemôže vlastne
sám nič a musí mať ustanoveného opatrovníka. Zastával názor, že v danom prípade sa o toto nejednalo.V predmetnej veci vypovedal ako svedok aj druhý znalec MUDr. Mário Straka, ktorý uviedol, že
zotrváva na svojom znaleckom posudku s tým, že pri jeho vypracovávaní vychádzal zo samotného

spisu, znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka, CSc. a MUDr. L. Katonovej ako aj zo zdravotnej
dokumentácie poručiteľky. Čo sa týka zdravotnej dokumentácie poručiteľky uviedol, že táto neobsahuje
žiadne nálezy o psychiatrických vyšetreniach počas života nebohej. Čo sa týka posudku MUDr. L.
Katonovej, namietal, že MUDr. Katonová počas vyšetrenia poručiteľky, ktorá v tom čase žila pre svoj
znalecký posudok z júna 2009, na základe ktorého bola poručiteľka pozbavená spôsobilosti na právne

úkony, znalkyňa diagnostikovala demenciu, ale v posudku svedok nenašiel ani výsledky základného
klinického psychiatrického vyšetrenia, ktorý test spoľahlivo určí stupeň demencie u vyšetrovaného ide
o tzv. Minimentál state examination. K záverom znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka sa priklonil z
dôvodu, že zo zdravotnej dokumentácie a ani z inej dokumentácie v spise doloženej neexistovala žiadna
zmienka o psychiatrickej liečbe poručiteľky a psychiatrickom vyšetrení o tom, že by ona užívala nejaké
psychofarmaká, že by jej bola poskytnutá akútna starostlivosť pri stave zmätenosti a podobne.

Potvrdením VÚB banky, a. s. z čísla listu 4 bolo potvrdené, že termínovaný účet na meno T. W., r. č.
XXXXXX/XXX bytom R. XX, B. Z. bol zrušený 13.3.2009 so sumou 41.638,76 eur a toto potvrdenie sa
vystavilo na žiadosť majiteľa účtu. Toto potvrdenie bolo vystavené dňa 6.4.2009.

Lekárskou správou MUDr. H. J. z čísla listu 10 bolo preukázané, že W. T. pre sclerotickú demenciu je
častokrát dezorientovaná psychicky, nie si je vedomá potom svojich činov, a toto potvrdenie sa vydáva
pre vnučku V. P. a vnuka T. U. pre právnické účely.

VýpisomzLVč.XXXX,kat.územiaB.Z.preobecB.Z.jepreukázané,žeodporkyňav1.radejevýlučnou

vlastníčkou nehnuteľností bližšie citovaných v tomto liste vlastníctva, ktoré nadobudla zaopatrovacou
zmluvou zo dňa 13.3.2009 pod V 1199/2009.

Znaleckým posudkom č. 78/2009 MUDr. Lívii Katonovej ako listinný dôkaz doložený do spisu bolo
súdu preukázané, že tento vypracovala dňa 5.6.2009 a uviedla v ňom, že pani T. W. trpí demenciou

stredne ťažkého stupňa, čo je starecké zhlúpnutie vplyvom zmeny štruktúry mozgu. Stredne ťažká
demencia, ktorou menovaná trpí, narušila jej osobnostné rozumové schopnosti natoľko, že nie je
schopná vykonávať právne úkony, a to v plnom rozsahu. Menovaná je fyzicky schopná zúčastniť sa
pojednávania, ale nie je schopná ho pochopiť. Znalkyňa neodporučila odoslanie písomností v tejto veci,
nakoľko ich nie je schopná porozumieť a kvalifikovane prevziať.

Zaopatrovacou zmluvou zo dňa 11.3.2009 navrhovatelia preukázali, že takúto uzatvorila T. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom B. Z. ako prevodkyňa a zaopatrovaná s nadobúdateľkou a zaopatrovateľkou: N. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. Predmetom tejto zaopatrovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, kat. územia B. Z., ktoré sa rozhodla previesť prevodkyňa, zaopatrovaná do výlučného vlastníctva

nadobúdateľky za jej doživotné zaopatrovanie. Nadobúdateľka, zaopatrovateľka sa zaviazala za prevod
nehnuteľností prevodkyňu a zaopatrovanú doživotne zaopatrovať, t. j . poskytovať jej v prípade potreby,
staroby a zhoršenia zdravotného stavu trikrát denne teplú stravu, prať, žehliť a upratovať, zabezpečovať
jej predmety osobnej potreby a spotreby, zabezpečovať jej potrebnú lekársku starostlivosť a lieky a v
prípade smrti vystrojiť jej slušný a dôstojný pohreb. V bode X zmluvy je uvedené, že účastníci zmluvy

prehlásili, že právny úkon v zmluve prejavili dobrovoľne, slobodne a vážne, v súlade so svojou vôľou.
Prevodkyňa T. W. vyhlásila, že sa cíti byť plne duševne zdravá a čulá a spôsobilá vykonať právny úkon v
tejto zmluve, ktorý prejavila pri plnom vedomí a dobrej vôli. Na poslednej strane boli podpisy účastníkov
zmluvy overené podľa osvedčovacej knihy Mestského úradu B. Z. pod poradovým číslom 2887 a 2888.

Vyjadrením MUDr. L. Katonovej na čísle listu 43 spisu na základe výzvy súdu je uvedené, že T. W.
bola znalecky psychiatricky vyšetrená 1.6.2009 a diagnosticky uzavretá ako demencia s doporučením
pozbavenia spôsobilosti k právnym úkonom v plnom rozsahu. Uvedené ochorenie nie je možné
presne ustáliť, kedy dosiahlo stupeň, že menovaná nebola schopná logicky predvídať následky svojho
konania, možné však vzhľadom k hĺbke prejavov choroby, vzhľadom k fyzickému veku s vysokou

pravdepodobnosťou konštatovať, že aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 13.3.2009 týmto ochorením
už trpela v rozsahu, aký bol konštatovaný pri znaleckých psychických vyšetreniach.
MUDr. L. Katonová sa podrobne vyjadrila písomne na čísle listu 370 k znaleckému posudku, ktorý
vypracovávala dňa 5.6.2009 v tom smere, že menovanú T. W. vyšetrila na svojom pracoviskupsychiatricky dňa 1.6.2009, kedy nemala k dispozícii žiadne informácie z jej okolia a menovaná
nemala v čase znaleckého vyšetrenia so sebou žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ale objektívne bolo
dané, že nikdy psychiatricky liečená nebola a vážnejšie telesne chorá nebola. V čase vyšetrenia u

MUDr. Katonovej bola vyšetrená v rámci ambulantných možností komplexne vrátane orientačného
neurologického a interného vyšetrenia s jednoznačným nálezom stredne ťažkej demencie, ktorej presná
etyológia, t. j. príčina nie je žiadnym znaleckým psychiatrickým vyšetrením zistiteľná. Retrospektívne
uviedla, že nie je možné presne určiť, či demenciou (akoukoľvek a z akejkoľvek príčiny) v čase právneho
úkonu trpela alebo nie. Keďže od marca do júna 2009 neprekonala žiadne telesné ochorenie, ktoré

by viedlo k vzniku demencie, je vysoko pravdepodobné až isté, že demenciou, a to minimálne ľahko
stredného až stredného stupňa trpela i v čase uskutočnenia právneho úkonu, nakoľko v júni trpela
stredným stupňom demencie, ktorý ak nie je dôsledkom prekonanej telesnej choroby sa vyvíja obvykle
dlhodobo a určite dlhšie ako tri mesiace, pri ktoromkoľvek type demencie, okrem demencií, ktoré sú
dôsledkomtelesnejchoroby,napr.cievnejpríhodyapod.Poukázalanato,ževspektreznalcov,ktorísak
vecivyjadrovali,jeonajedinou,ktorámenovanúosobnedlhodobopoznalaajediná,ktorájupsychiatricky

znalecky vyšetrila.

Úmrtným listom z čísla listu 45 bolo preukázané, že T. W., nar. X.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Správou Mestského úradu B. Z. z čísla listu 188 bolo uvedené, že dňa 13.3.2009 boli na Mestskom úrade

v B. Z. overovať podpisy pani T. W., r. č. XXXXXX/XXX, bytom R. XX, B. Z. a pani N. W., r. č. XXXXXX/
XXXX, bytom T. XX, P. na zaopatrovacej kuse po 5 kusov a na základe predloženia platného OP
pracovníčka overila podpisy a do overovacej knihy údaje o osobách zapísala kolegyňa W. X.. Zároveň
k odpovedi priložili fotokópiu osvedčovacej knihy.
Z kópie osvedčovacej knihy z čísla listu 190 bolo preukázané, že pod poradovým číslom 2887 boli

uvedené údaje o T. W. ohľadom zaopatrovacej zmluvy a bola vlastnoručne podpísaná a pod poradovým
číslom 2888 údaje o N. W. ohľadom zaopatrovacej zmluvy a jej vlastnoručný podpis.

Odpoveďou OR PZ Nové Zámky na čísle listu 192 je uvedené, že v rámci lustrácie v evidencii OP bolo
zistené, že naposledy T. W. mala vydaný OP č. 522579 dňa 3.4.2009.

Znaleckým posudkom č. 7/2012 z čísla listu 229 Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. bolo v závere
uvedené, že nebohá T. W. zomrela XX.XX.XXXX, trpela v čase spísania zaopatrovacej zmluvy t. j. dňa
11.3.2009 stareckou demenciou nanajvýš stredného stupňa. Pri tomto stupni ochorenia posudzovaná
bola spôsobilá ovládať dostatočne svoje konanie a posúdiť dostatočne jeho následky. Táto porucha

ju teda nerobila neschopnou predmetného právneho úkonu. Predmetný úkon vychádzal z vlastných
skúseností a postojov so zúčastnenými osobami a bol logickým dôsledkom týchto postojov.

Znaleckým posudkom č. 196/2012 z čísla listu 271 MUDr. Mária Straku bolo v závere uvedené, že čo sa
týka znaleckého posudku č. 7/2012 Doc. MUDr. Turčeka, vzhľadom na to, že MUDr. Straka vykonával

kontrolný znalecký posudok na posudok Doc. MUDr. Turčeka, konštatoval, že nebohá vzhľadom k veku,
prítomnej hypertenzii a obvodnou lekárkou popisovanej ateroskleróze, trpela zrejme predovšetkým a
vysoko pravdepodobne diagnózou: Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ,
alfanumerický kód F 00 2. Takto mala byť nebohá diagnostikovaná aj v júni 2009, kedy bola vyšetrená
pre znalecký posudok MUDr. Katonovej. Tento typ demencie môže varírovať, akcelerovať, môže mať

obdobia lucidity (normality), môže sa prudko v čase zhoršiť aj v priebehu týždňov - mesiacov. To
znamená, že v marci 2009 nebohá ešte mohla byť relatívne „normálna“ a právne spôsobilá a v júni
2009 už nie. Z hľadiska forenzného psychiatrického teda mohla byť v čase vykonania právneho úkonu
schopná ho vykonať. Z týchto dôvodov záver znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka považoval
za správny s poukazom na to, že nebohá v marci 2009 a aj 11.3.2009 nebola psychiatricky liečená,

neužívala psychofarmaká, bola ešte vtedy „de iure“ právne spôsobilá. Pozbavená spôsobilosti bola až
24.6.2009 po vykonaní predmetného právneho úkonu. Ohľadne znaleckého posudku MUDr. Katonovej,
ktorá uviedla, že nebohá trpí demenciou stredného ťažkého stupňa uviedol, že takto uvedená diagnóza
vôbec nevypovedá, o aký druh demencie ide, aký je jej pôvod, etiológia. Tiež uviedol, že znalkyňa
pri vyšetrení nebohej neadministrovala ani bazálny test na zistenie skóre dementného syndrómu.

Neboli realizované ani ďalšie vyšetrenia, ktoré mali objektivizovať typ dementnej poruchy. Aj k záverom
tohto znaleckého posudku sa znalec vyjadril tak, že nebohá mohla dňa 11.3.2009 aj právny akt
podpis zaopatrovacej zmluvy schopná vykonať a aj duševné ochorenie u nej v tom čase prítomné jej
neznemožňovalo či nemuselo znemožňovať ešte vykonať tento právny úkon.Spisom tunajšieho súdu č. k. 8D/568/2009 bolo preukázané, že T. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom
B. Z., R. XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX a týmto konaním sa prejednalo dedičstvo po nebohej, a to na

základe uznesenia č. k. 8D/568/2009-61 zo dňa 25.1.2012, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.3.2012 a z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že dedičmi sú navrhovatelia v 1. až 7. rade.

Spisom tunajšieho súdu č. k. 16D/282/2009 bolo preukázané, že T. W., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom B. Z., O. XX zomrel dňa XX.X.XXXX a týmto konaním sa prejednalo dedičstvo po nebohom na

základe osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/282/2009-26 zo dňa 17.4.2009. Jedná sa o syna nebohej
pani W. a zákonnými dedičmi po ňom boli T. U. a O. U., synovia, ktorí sú zároveň aj navrhovateľmi v
predmetnom konaní.

Spisom tunajšieho súdu č. k. 7Ps/6/2009 bolo preukázané, že navrhovateľka v 1. rade podala návrh na
začatie konania vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony T. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy

bytom R. XX, B. Z.. Toto konanie bolo ukončené rozsudkom č. k. 7Ps/6/2009-36 zo dňa 24.6.2009,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2009 a súd pozbavil T. W. spôsobilosti na právne
úkony, upustil od doručenia rozsudku menovanej a zároveň ustanovil za opatrovníčku Mgr. V. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. Z., ktorá je povinná zastupovať opatrovankyňu pred súdom a inými štátnymi
orgánmi, úradmi, spravovať jej majetok a dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. predložiť súdu vyúčtovanie

o správe majetku opatrovankyne. V tomto konaní bola ustanovená za znalkyňu MUDr. Lívia Katonová
za účelom vykonania znaleckého dokazovania, ktorá mala odpovedať na otázky zadané súdom, či
menovaná T. W. trpí na nejakú duševnú chorobu alebo poruchu, či táto choroba alebo porucha jej bráni
v tom, aby mohla vykonávať právne úkony v plnom rozsahu alebo čiastočne, ak čiastočne znalkyňa
mala uviesť, ktoré úkony je alebo nie je schopná vykonávať. Ďalej mala znalkyňa odpovedať a určiť, či

je menovaná schopná zúčastniť sa pojednávania a pochopiť obsah písomností v tejto veci. Znalkyňa na
všetky tieto otázky súdu odpovedala. O nich sa súd bližšie zmienil vyššie, keď oboznamoval predmetný
znalecký posudok ako listinný dôkaz vo veci samej.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.S.P., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 35 odsek 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Nazákladerozsiahlevykonanéhodokazovaniasúdposúdilpredmetnúvectak,žejepotrebnévychádzať
z ustanovenia § 80 písmeno c) O.S.P. a posúdiť, či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na
určení, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území B. Z., zapísané na Okresnom úrade B. Z., odbore
katastrálnom, na LV č. XXXX parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/

X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere1209m2,parc.č.XXXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere19m2,parc.č.XXXX,záhrady
o výmere 2606 m2, parc. č. XXXX, vinice o výmere 888 m2, stavba so súpisným číslom XXX, na parcele
č. XXXX/X - dom, stavba so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X - garáž patrili ku dňu smrti v celosti do
vlastníctva T. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom R. ul. č. XX, B. Z., ktorá dňa XX.XX.XXXX. zomrela

a ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť alebo neplatnosť zaopatrovacej zmluvy, ktorú uzatvorila pani
T. W. s odporkyňou v 1. rade dňa 11.3.2009.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je okrem vecnej legitimácie predovšetkým existencia
tzv. naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem, resp. jeho existencia či neexistencia
v konkrétnom prípade je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej

žaloby, kým vecná legitimácia je v podstate otázkou hmotnoprávneho posúdenia navrhovateľom
uplatneného nároku. Čo sa týka vecnej legitimácie, tá bola zo strany navrhovateľov splnená, keď
jednoznačne bolo preukázané v dedičskom konaní po nebohej T. W. č. k. 8D/568/2009, že dedičmi
sú všetci navrhovatelia označení v tomto konaní. V prípade, ak súd zamieta určovaciu žalobu prenedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho

právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo
do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§80
písmeno b). Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k
porušeniu práva ešte nedošlo. Naopak v prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie
právačiprávnehovzťahumedziúčastníkmimalocharakterlenprejudiciálnejotázkykinémusporumedzi

účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom prípade sa jedná presne
o takýto prípad. Čo sa týka prvého výroku, a to určovacieho, že nehnuteľnosti patria ku dňu smrti v celosti
dovlastníctvanebohejT.W.zomrelejdňaXX.XX.XXXXsisúdakopredbežnúotázkuriešilplatnosťalebo
neplatnosť zaopatrovacej zmluvy. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania v tomto konaní mal
súd za to, že zaopatrovacia zmluva, ktorú uzatvorila nebohá T. W. s odporkyňou v 1. rade dňa 11.3.2009
je platnou v plnom rozsahu a k tomuto záveru súd dospel na základe toho, že jednak v samotnej

zaopatrovacej zmluve v článku X. je vyhlásenie samotnej prevodkyne a zaopatrovanej pani W., že sa cíti
byť plne duševne zdravá a čulá a spôsobilá vykonať právny úkon v tejto zmluve, ktorý prejavila pri plnom
vedomí a dobrej vôli. Predmetnú zmluvu riadnym spôsobom podpísala, ktorej podpisy boli riadne úradne
overené pred Mestským úradom v B. Z., čo súdu potvrdili aj dve zamestnankyne Mestského úradu,
ktoré jednoznačne potvrdili, že si nepamätajú kto boli účastníci zaopatrovacej zmluvy pre odstup rokov,

kedy došlo k overovaniu podpisov, ale jednoznačne zastávali ten názor, že podpisy by neboli overili
účastníkmi zmluvy, pokiaľ by zistili, že pre určité správanie sa niektorého z účastníkov zmluvy by bolo
podozrenie, že takýto úkon nie je možné s nimi vykonať. V danom prípade však potvrdila zamestnankyňa
Mestského úradu, že podpisovanie prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií, účastníci zmluvy predložili
občianske preukazy, podpísali sa do overovacej resp. osvedčovacej knihy, a preto nebol žiadny dôvod

neoveriť platnosť podpisov na tejto zmluve. Okrem toho nikdy navrhovateľmi v žiadnom inom konaní
nebola napádaná neplatnosť zaopatrovacej zmluvy. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nebohá pani
W. zmluvu podpísala v dobrom duševnom zdraví pri jej slobodnej vôli, keď sama sa rozhodla, že takýto
právny úkon chce vykonať. Z týchto dôvodov mal súd za to, že pani W. ako prevodkyňa vykonala
tento úkon plne spôsobilá na právne úkony ho vykonať, poznajúc právne následky tohto úkonu. V

čase, keď podpisovala a uzatvárala predmetnú zaopatrovaciu zmluvu, nebola liečená psychiatricky ani
inak, trpela len bežnými ochoreniami vyplývajúcimi zo staroby. Všetky tieto okolnosti potvrdilo množstvo
svedkov vypočutých v konaní. Z hľadiska skutočnosti, že súd si vyriešil ako predbežnú otázku platnosť
zaopatrovacej zmluvy, v ďalšom štádiu konania sa zaoberal dokazovaním, či vzhľadom na skutočnosť,
že v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde v Nových Zámkoch už právoplatne skončenom č.

k. 7Ps/6/2009 bola pani W. pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 25.7.2009, či aj pred týmto obdobím, teda v čase uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy
11.3.2009 trpela alebo netrpela duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na vykonanie právneho
úkonu uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy. Za týmto účelom súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Zo
strany navrhovateľov bol za týmto účelom do spisu doložený ako listinný dôkaz znalecký posudok

MUDr. Lívii Katonovej č. 78/2009, ktorý bol vypracovaný dňa 5.6.2009 a bol ako základným znaleckým
posudkom a dokazovaním nariadený v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod č. k. 7Ps/6/2009.
Tento znalecký posudok súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, pretože tento bol ako podstatný dôkaz
vypracovaný v tom inom konaní pre posúdenie, či nebohá T. W. je spôsobilá alebo nespôsobilá
na právne úkony a bol vykonaný s odstupom času, ktorý uplynul od vykonania právneho úkonu

zaopatrovacej zmluvy. Tento znalecký posudok odporkyňa v 1. rade ako listinný dôkaz nepovažovala
za vierohodný a podstatný pre posúdenie určovacej žaloby a teda skutočnosť, či pani W. trpela v
čase uzatvárania zaopatrovacej zmluvy duševnou poruchou resp. či bola spôsobilá takýto právny úkon
uzatvoriť. S nariadením znaleckého dokazovania súhlasili aj navrhovatelia. Z týchto dôvodov súd nariadil
v predmetnej veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie Doc. MUDr. Karola Turčeka,

CSc., ktorému zadal úlohu, aby určil, či nebohá pani W. v čase podpísania zaopatrovacej zmluvy zo
dňa 11.3.2009 z čísla listu 19-22 trpela duševnou chorobou alebo poruchou alebo netrpela, ktorá by
znižovala alebo vylučovala jej spôsobilosť na právne úkony. Znalec znaleckým posudkom č. 7/2012 zo
dňa 25.8.2012 sa jednoznačne k tejto otázke vyjadril v tom smere, že nebohá trpela v čase spísania
zaopatrovacej zmluvy t. j. dňa 11.3.2009 stareckou demenciou nanajvýš stredného stupňa a pri tomto

stupni ochorenia bola spôsobilá ovládať dostatočne svoje konanie a posúdiť dostatočne jeho následky,
a preto táto porucha ju nerobila neschopnou predmetného právneho úkonu. Predmetný úkon vychádzal
z vlastných skúseností a postojov so zúčastnenými osobami a bolo logickým dôsledkom týchto postojov.
Právna zástupkyňa navrhovateľov namietala tento znalecký posudok, nepovažovala ho za správny,naopak považovala ho za kontroverzný s prihliadnutím na skutočnosť, že za navrhovateľov doložila do
spisu ako listinný dôkaz iný znalecký posudok MUDr. L. Katonovej, ktorá osobne vyšetrila nebohú, keď
vypracovávala znalecký posudok a vyšetrovala ju aj na základe jej zdravotného stavu, keďže znalec

Doc. MUDr. Turček ju už nemohol vyšetriť, lebo bola nebohá a vyšetroval ju iba na základe zdravotnej
dokumentácie a ostatných dôkazov doložených v spise. Znalec Doc. MUDr. Turček bol aj vypočutý na
pojednávaní ako svedok v súvislosti s námietkami právnej zástupkyne navrhovateľov a potvrdil súdu,
že stredný stupeň demencie, ktorým trpela nebohá neodôvodňuje pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony, čo je podstatná relevantná záležitosť. V tejto súvislosti poukázal aj na vyšetrenie všeobecnej

lekárky nebohej, ktorá sa vyjadrovala k stavu posudzovanej a toto jej vyjadrenie neobsahuje podstatné
údaje, ktoré by podporovali jej záver, teda že môže byť spôsobilá alebo nespôsobilá podpisovať zmluvy,
pretože všeobecná lekárka nie je odborne kompetentná sa k týmto veciam vyjadrovať. Taktiež znalec
namietal skutočnosť, že po pozbavení spôsobilosti na právne úkony nikto nepovažoval za potrebné
posudzovanú nechať psychiatricky liečiť a vyšetrovať. Poukázal ďalej v danom prípade na to, že pri
posudzovaní právnych úkonov akým bola predmetná zaopatrovacia zmluva sa posudzuje zvažovanie

motivácie k podpísaniu takéhoto úkonu, či je tento úkon v súlade s dlhodobým prežívaním danej osoby
alebo odporuje tomu, čo tá osoba prežíva. V danom prípade mal za to, že nebohá sa rozhodovala
a to je podstatné, že jej rozhodnutie je zároveň uvedomením si dôsledkov takého podpisu zmluvy a
poukázal tiež na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemohol vyšetriť menovanú, ale mal k
dispozícii jej rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu, ktorú v čase vykonania znaleckého posudku MUDr.

L. Katonová nemala k dispozícii. Vzhľadom na námietky zo strany právnej zástupkyni navrhovateľov
ohľadom znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka, súd nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku MUDr. Máriom Strakom, ktorý tento vypracoval a predložil pod č. 196/2012 a ktorý sa konkrétne
vyjadroval aj k znaleckému posudku MUDr. L. Katonovej a samozrejme k znaleckému posudku č.
7/2012 Doc. MUDr. Turčeka. Jeho záver v tomto smere bol tak isto jednoznačný, keď uviedol, že

nebohá nebola ku dňu 11.3.2009 psychiatricky liečená ani pozbavená právnej spôsobilosti, takže
právny úkon zrejme mohla z hľadiska psychiatrického schopná vykonávať. Znalci pribratí v tomto
konaní z hľadiska lekárskeho vyhodnotili úroveň spracovania znaleckého posudku MUDr. Katonovej
tak, že uviedli, že nemala zabezpečenú ani len zdravotnú dokumentáciu, čo je z hľadiska znaleckého
neprípustné pre vyhotovenie znaleckého posudku. Okrem toho z hľadiska medicínskeho poukázali na

to, že MUDr. Katonová sa pomýlila a v zmysle výpovede znalca Doc. MUDr. Turčeka na pojednávaní
dňa 3.4.2014 je znalecký posudok, v ktorom diagnostikovala stredný stupeň demencie nebohej nebol
lekársky spôsobilý a odôvodňujúci pozbaviť túto osobu spôsobilosti na právne úkony. Z týchto dôvodov
mal súd za to, že vyjadrenia oboch znalcov v tomto konaní majú vyššiu silu, čo sa týka dôkazu
oproti listinnému dôkazu znaleckého posudku MUDr. Katonovej, pretože obaja znalci jednoznačne plne

odôvodnili pochybnosti o záveroch jej znaleckého posudku. Vyhodnotil vyjadrenia znalcov aj v kontexte
s inými dôkazmi, najmä svedeckými a listinnými, ale aj jednotlivo. Napokon aj samotná znalkyňa MUDr.
Katonová vo svojom písomnom vyjadrení spochybnila svoje vlastné závery tým, že písomne vyhlásila,
že retrospektívne spätne nie je možné určiť, či pani W. trpela akoukoľvek demenciou v čase právneho
úkonu alebo nie. Nebohá teda mohla vykonať dňa 11.3.2009 aj právny akt, podpis zaopatrovacej

zmluvy. Aj už zrejme vtedy u nej prítomné duševné ochorenie (alzheimerova demencia zmiešaného
typu, zrejme začínajúci stredne ťažký stupeň), jej neznemožňovalo či nemuselo znemožňovať ešte
vykonať právny úkon zaopatrovaciu zmluvu s prevodom nehnuteľnosti dňa 11.3.2009. Tieto dva
znalecké posudky boli najpodstatnejším dôkazom pre súd, z ktorého vychádzal pri posudzovaní prvého
výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti vyššie citované patrili ku dňu

smrti v celosti do vlastníctva nebohej, ktorá dňa 11.12.2009 zomrela. Z týchto dôvodov súd ani v
najmenšom nespochybňoval ani jeden zo znaleckých posudkov, keď posudok Doc. MUDr. Turčeka bol
plne potvrdený kontrolným znaleckým posudkom ďalšieho psychiatra - znalca MUDr. Straku, v zmysle
záverov ktorých pani W. v čase právneho úkonu netrpela žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou.
V tomto smere súd vypočul množstvo svedkov, ktorí vo väčšine prípadov vypovedali tak, že nebohá

napriek svojmu veku bola plne spôsobilá vykonávať právne úkony, bola zorientovaná v čase a priestore,
dokonca výpoveďou svedkyne O. - účtovníčky bolo preukázané, že si sama podávala a konzultovala
daňové priznanie, čo je s prihliadnutím na jej vek dôkaz o dobrej duševnej kondícii, o čom svedčila aj
ďalšiasprávavrámcidokazovaniazObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruvNovýchZámkochzodňa
3.4.2009, z ktorej vyplývalo, že pani W. si osobne vybavovala záležitosti ohľadom nového občianskeho

preukazu. Aj ďalší svedkovia, ktorí vo veci vypovedali, pán T. R., Y. W., pán T. tiež potvrdili, že nebadali
na nebohej žiadne také známky duševnej poruchy, ktoré by ju robili nespôsobilou na bežné úkony,
ktoré vykonávala ako aj zo samotných rozhovorov, ktoré títo svedkovia s menovanou vykonávali. Viacerí
potvrdili, že ju videli ako si prepočítava peniaze, ktoré jej dal svedok pán W., manžel pani odporkyni v 1.rade a ako presne vedela koľko jej má dať svedok, aká je výška nájmu a tieto peniaze si pravidelne pýtala
vždy buď 1. teda začiatkom mesiaca alebo na konci mesiaca dňa 30. alebo 31. Svedok W. ako aj iní
svedkovia vo veci vypočutí potvrdili, že sami počuli priamo od pani W., že mala vôľu svoje nehnuteľnosti

previesť na odporkyňu v 1. rade, pokiaľ sa o ňu bude do konca života riadne starať, zrejme z dôvodu,
že nikto iný z rodiny o ňu neprejavoval záujem. Všetky tieto skutočnosti zo strany navrhovateľov boli
popreté, ale zároveň ich opak nebol žiadnym relevantným dôkazom potvrdený. Neboli preukázané
ďalšie skutočnosti, ktoré namietali navrhovatelia v tomto konaní, že peniaze, ktoré nebohá vybrala zo
svojho účtu v banke v sume 41.638,76 eur by ponechala pre seba pani odporkyňa v 1. rade, pretože

jednoznačne bolo preukázané, že samotná nebohá výber peňazí uskutočnila, lebo sama sa tak rozhodla
za prítomnosti odporkyne v 1. rade, čo bolo potvrdené samotnou výpoveďou odporkyne, ktorá tiež sama
uviedla, že upozorňovala pani W., že sa jedná o veľký obnos peňazí, či ich chce vybrať a zrušiť účet.
Napriek tejto skutočnosti nebohá tak urobila a žiadny dôkaz nebol preukázaný o tom, ako s peniazmi
pani W. ďalej naložila. Aj trestné oznámenie, ktoré bolo v tejto veci podané nič nepreukázalo a už vôbec
nie, že by bol niekto obvinený z trestného činu krádeže týchto peňazí. S poukazom na vyššie uvedené

čo sa týka prvého výroku, súd má za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ani v jednom zo
svojich tvrdení a nepreukázali vôbec naliehavý právny záujem na určení toho, že by nehnuteľnosti mali
patriť ku dňu jej smrti pani T. W..
Čo sa týka procesného návrhu právnej zástupkyne odporcu v 2. rade, aby súd rozhodol čiastočným
rozsudkom o prvom žalovanom nároku a až po jeho právoplatnosti bude rozhodovať o druhom

výroku ďalším dokazovaním, súd takýto návrh právnej zástupkyne zamietol, pretože ho nepovažoval z
procesného hľadiska za podstatný aj v rámci hospodárnosti konania, nakoľko vykonaným dokazovaním
nebolo odôvodnené a preukázané, aby súd rozhodol čiastočným rozsudkom o prvom nároku
navrhovateľov. Preto tento návrh uznesením na pojednávaní konanom dňa 7.10.2015 zamietol za
prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí nepodali odvolanie voči takémuto uzneseniu a súd

posúdil tento návrh ako rozhodnutie o úprave vedenia konania a keďže boli prítomní všetci účastníci
konania a právni zástupcovia, nebolo potrebné o tom vypracovať osobitné uznesenie. V priebehu tohto
pojednávania v závere právna zástupkyňa odporcu v 2. rade sa stotožnila s takýmto rozhodnutím súdu
a netrvala na jeho rozhodnutí.
Ďalej súd uznesením zo dňa 7.10.2015 zamietol návrh na dokazovanie právnej zástupkyne

navrhovateľov na pripojenie vkladového spisu z Okresného úradu, odboru katastrálneho pod č.
V2770/2013, lebo tiež vykonaným dokazovaním neboli opodstatnené žiadne skutočnosti k tomu, aby
takýto spis si súd dal pripojiť, keď výpoveďou odporcu v 2. rade bolo jednoznačne preukázané, že
tento nepopieral poskytnutie pôžičky peňazí odporkyne v 1. rade a skutočnosť, že túto pôžičku si
potreboval určitým spôsobom zabezpečiť, a preto došlo k zápisu na liste vlastníctva v časti ťarchy

záložnou zmluvou, na základe ktorého listu vlastníctva odporkyňa v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti
od nebohej pani W.. Teda táto záložná zmluva nebola spochybnená samotným odporcom v 2. rade ani
odporkyňou v 1. rade a nebol žiadny právny dôvod za týmto účelom vec odročovať a žiadať si vkladový
spis.

Čo sa týka druhého výroku, podľa ktorého mal súd určiť, že záložná zmluva uzavretá medzi odporkyňou
v 1. rade a odporcom v 2. rade zo dňa 11.10.2013, ktorej bol vklad záložného práva Okresným úradom
B. Z., odborom katastrálnym povolený v konaní V2770/2013 a ktorou bolo v prospech odporcu v 2.
rade zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. území B. Z., zapísané na
LV č. XXXX v celosti je neplatná, súd takúto zmenu petitu a rozšírenie návrhu pripustil uznesením

dňa 10.4.2015, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2015, keď odporkyňa v 1. rade v
priebehu konania na základe zmluvy o pôžičke peňazí od odporcu v 2. rade si požičala peniaze a za
tým účelom, aby odporca v 2. rade mal zabezpečenú pohľadávku z tejto pôžičky, uzatvoril odporca v
2. rade s odporkyňou v 1. rade dňa 11.10.2013 záložnú zmluvu, ktorou v prospech záložného veriteľa
odporcu v 2. rade založila všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto návrhu aj napriek skutočnosti,

že na LV č. XXXX bola uvedená poznámka pod P2 č. XXXX/XX o prebiehajúcom súdnom konaní
podľa ustanovenia § 44a O.S.P. Súd zamietol aj druhý nárok navrhovateľov, teda ohľadom neplatnosti
záložnej zmluvy, pretože mal za to, že záložná zmluva, ktorá bola zapísaná do predmetného listu
vlastníctva je právne účinná, nebola napadnutá žiadnym návrhom, ani jeden z účastníkov konania
nespochybnil, že by na liste vlastníctva bol zápis záložného práva. Z týchto dôvodov súd nepovažoval

za podstatné preskúmavať samotné vkladové konanie formou pripojenia vkladového spisu V2770/2013
Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho. Nebola v tomto smere vznesená ani námietka,
že v predmetnom čase vklad povolený byť nemal a pokiaľ by bola, nie je úlohou súdu v tomto konaní
to riešiť. Samotná právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla na pojednávaní, že o druhom žalovanomvýroku nevyžaduje žiadne ďalšie dokazovanie, konanie nebude z tohto dôvodu predlžovať a žiadne
ďalšie dokazovanie nenavrhuje. Tento návrh zo strany navrhovateľov mohol byť prednesený už oveľa
skôr. K neplatnosti právneho úkonu záložnej zmluvy a k jeho zamietnutiu súd dospel na základe tej

skutočnosti, že prvý nárok navrhovateľov bol tak isto zamietnutý a v tomto smere vykonané rozsiahle
dokazovanie sa od prvého nároku navrhovateľov odvíja aj nárok druhý a teda nebolo preukázané, že
by vo vzťahu k druhému nároku ktokoľvek z účastníkov tohto úkonu, teda z odporcov konal protiprávne
alebospôsobom,ktorýbyzakladalabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Vdanomprípadesúdzcelého
dokazovania má za to, že nie je daná a splnená podmienka ani relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

a preto súd aj tento druhý nárok žalobcov zamietol.
Čo sa týka ustanovenia § 37 odsek 1 OZ, tento vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon
považuje za platný, tým aj účinný. Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to
zákon výslovne neuvádza danosť vôle, ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. V tejto súvislosti súd mal
za to, že v tomto konaní bolo preukázané, že v čase uzatvárania zaopatrovacej zmluvy pani W. mala
vôľu takýto právny úkon uzavrieť a nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že by bola nútená k takémuto

úkonu a že by ho nebola uzatvorila dobrovoľne.
Na druhej strane čo sa týka určenia neplatnosti druhého nároku navrhovateľov, a to záložnej zmluvy,
súd tak isto nevzhliadol žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval a viedol súd k tomu, aby určil neplatnosť
právneho úkonu záložnej zmluvy s poukazom na vyššie uvedené, čo súd už odôvodnil. Z týchto dôvodov
zamietol oba návrhy zo strany navrhovateľov.

Súd zaviazal navrhovateľov v 1. až 7. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
tunajšieho súdu titulom trov štátu znaleckého dokazovania sumu 511,98 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 148 odsek 1 O.S.P., keď v tomto konaní bolo nariadené
znalecké dokazovanie dvoma znalcami, ktorí vypracovali a predložili znalecké posudky, súd ich ustanovil

na základe uznesení, a to č. k. 9C/199/2009-223 zo dňa 19.6.2012 Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. a
uznesením č. k. 9C/199/2009-265 zo dňa 25.10.2012 MUDr. Mária Straku s tým, že v uznesení, ktorým
ustanovil za znalca Doc. MUDr. Turčeka uložil účastníkom konania, aby v lehote 10 dní zložili preddavok
na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to každý po 300,- eur. Súd priznal znalcovi Doc.
MUDr. K. Turčekovi uznesením č. k. 9C/1992/2009-252 zo dňa 25.9.2012 znaleckú odmenu vo výške

668,66 eur, ktorú odmenu vyplatil zo zálohy zloženej pod D 14 36/2012 v sume 300,- eur a zvyšok
v sume 368,66 eur zaplatila učtáreň z rozpočtových prostriedkov súdu. Túto zálohu zložila v konaní
odporkyňa v 1. rade, čo je uvedené na čísle listu 251. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť,
lebo voči nemu navrhovatelia podali v zákonnej lehote odvolanie, odvolací súd toto uznesenie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením č. k. 5Co/132/2013-299 zo dňa 31.5.2013 a súd opäť

rozhodol o odmene znalcovi Doc. MUDr. Turčekovi, CSc. na základe uznesenia č. k. 9C/199/2009-313
zo dňa 18.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2013 a znalcovi priznal tak isto odmenu
v sume 668,66 eur, ktorú vyplatila učtáreň tunajšieho súdu zo zálohy zloženej odporkyňou v 1. rade
v sume 300,- eur a zvyšok v sume 368,66 eur zaplatila z rozpočtových prostriedkov súdu na účet
znalca. Znalec MUDr. Mário Straka vypracoval znalecký posudok č. 196/2012, predložil ho súdu a súd

mu uznesením č. k. 9C/199/2009-283 zo dňa 10.12.2012 priznal znaleckú odmenu na základe faktúry,
ktorú predložil v celkovej sume 393,32 eur a zo zálohy zloženej pod D 14 63/2012 v sume 250,- eur
a zvyšok v sume 143,32 eur zaplatila z rozpočtových prostriedkov súdu. Zálohu vo výške 250,- eur
zaplatila navrhovateľka v 1. rade. Obom znalcom bola spolu z rozpočtových prostriedkov súdu uhradená
celková suma 511,98 eur, preto súd podľa úspešnosti zaviazal k náhrade týchto trov štátu znaleckého

dokazovania navrhovateľov v 1. až 7. rade, lebo títo boli v konaní neúspešní. Úspešní boli odporcovia
v 1. a 2. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.S.P. a priznal ich jednotlivo
odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade nasledovne: súd zaviazal navrhovateľov v 1. až 7. rade k

povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne v 1. rade titulom
náhrady trov konania, trov právneho zastúpenia a zaplatenej zálohy za preddavky za znalecké
dokazovanie sumu 300,- eur, spolu sumu 11.374,33 eur podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
v znení platných zmien a doplnkov o odmenách a náhradách právnych služieb advokátov s tým, že
jeden úkon právnej služby je vypočítaný z hodnoty nehnuteľností vyčíslenej pripojeným znaleckým

posudkom č. 262/2015 Ing. Júliusa Jahnáteka, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 330.000,- eur, ktorú nehnuteľnosť
previedla nebohá na odporkyňu v 1. Rade a teda jeden úkon z hodnoty 330.000,- eur predstavuje
sumu 1.084,- eur. V predmetnej veci bolo vykonaných 10 úkonov právnej služby po á 1.084,- eur(dňa 11.9.2009 prevzatie veci a príprava zastúpenia, dňa 24.6.2010 písomné vyjadrenie k návrhu
navrhovateľov, dňa 2.5.2011, 26.10.2011, 28.3.2012, 28.3.2012, 13.1.2013, 30.4.2014, 20.10.2014 a
7.10.2015 zastupovanie na pojednávaniach) a dva úkony po á 58,69 eur (dňa 13.2.2012 písomné

vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov) a druhý úkon po á 61,87 eur (dňa 19.11.2014 odvolanie proti
uzneseniu), náhrada režijného paušálu za 12 úkonov právnych služieb v celkovej sume 113,77 eur, z
toho 1 x po 6,95 eur, 1 x po 7,21 eur, 2 x po 7,41 eur, 3 x po 7,63 eur, 1 x po 7,81 eur, 3 x po 8,04 eur,
1 x po 8,39 eur. Okrem toho odporkyňa v 1. rade zaplatila preddavok za znalecké dokazovanie podľa
záznamu o zložení v sume 300,- eur dňa 29.6.2012 z čísla listu 251. Tieto trovy konania sú povinní

navrhovatelia v 1. a 7. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu odporkyne v 1.
rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V konaní bol úspešný aj odporca v 2. rade, ktorého zastupovala právna zástupkyňa, ktorá si vyčíslila
náhradu trov konania v celkovej sume 181,78 eur, ktoré si vyčíslila ako trovy právneho zastúpenia a súd
ich priznal odporcovi v 2. rade podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.S.P., ktoré trovy právneho zastúpenia

súd priznal v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov o odmenách
a náhradách právnych služieb advokátov s tým, že súd priznal právnej zástupkyni dva a pol úkonu
právnej pomoci, jeden a pol úkonu v roku 2014 po 61,85 eur a 2 x náhradu režijného paušálu po 8,04
eur spolu v sume 108,86 eur (príprava - prevzatie zastúpenia, odvolanie proti uzneseniu) 1 úkon za
zastupovanie na pojednávaní dňa 7.10.2015 po á 64,53 eur a náhradu režijného paušálu po 8,39 eur,

spolu za tento úkon a náhradu režijného paušál 72,92 eur, ktoré trovy konania sú navrhovatelia v 1.
až 7. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právnej zástupkyni odporcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 9 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli

splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť
prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.