Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1412213965.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (N.), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 175 € a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 276,60 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom súdu bola žalobcovi spôsobená škoda
tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobu
odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhol písomným
podaním spísaným podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka,

a to pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom N.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX338/2006 a predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5104*021754. Návrhom zo dňa 10.08.2009 žalobca v
zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku požiadal o zmenu súdneho exekútora. Žalobca uvádza,
že podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 môže oprávnený kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Citované ustanovenie Exekučného poriadku vyhodnotil ako zákonnú povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala známky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. žalobca sa dozvedel o porušení povinnosti až
po doručení rozhodnutia súdu o zmene exekútora zo dňa 16.03.2010.2. Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 175 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynuli medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.
Žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 €, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhodnotením

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, nepokladal za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu považoval za
dôsledok nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, ktoré exekučný súd vystavil nasledovným
rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko

zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie
povinného. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Všeobecný súd pri realizácii základného
práva na ochranu podľa Ústavy SR a Dohovoru je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III.ÚS 120/2010 z 12.5.2010). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide
o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 663,88 €. V prejednávanej veci uskutočnil výpočet nároku
alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda za dvanásť

mesiacov nečinnosti si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pričom

podľa názoru žalobcu bol exekučný súd nečinný viac ako 159 dní, v zmysle petitu návrhu si ako náhradu
nemajetkovej ujmy uplatnil sumu 276,60 €. Súčasne žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky, pretože tento
nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky

žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom N.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.07.2014 doručeným súdu 21.07.2014, žiadal aby
súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie
náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť
podania, ktorú videl v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného

konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že
nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má
charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám uvádza, že mu bolo doručené uznesenie

exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, pričom toto uznesenia muselo byť v súlade s právnymi
predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých
exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie
jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani

titul nároku na náhradu škody, nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov, nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si uplatňuje náhradu
škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si
uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol

na ich odstránenie, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. využil možnosť ústavnej sťažnosti. K splneniu podmienok uplatnenia
nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobný návrh bol podaný dňa 27.09.2012
pred uplynutím šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, teda mal za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Zároveň informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí,

adresovaným žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, mu bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti a
nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného,

jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovejujmy,neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto
nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce

všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

4. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný
súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej
30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, no žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok
nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora),

zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať
pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za

nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaný poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať

vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. K
tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom
kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02), k záveru o tom, že

konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v konaní
o náhrade škody), dospel napr. Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011). K vyčíslenej výške materiálnej
škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody anároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické, v žalobe neuvádza, či predmetné vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by žalobca musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, požadovať paušálne sumy

za všeobecne uvádzané činnosti, je nesprávne a účelové. Na základe ustálených definícií skutočnej
škody a ušlého zisku žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani
za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné
domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch žalovaný poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva, odporca teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako
ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal na povahu a predmet konania, v
ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných

rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov,
práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré inicioval.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad svojho postupu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie
porušenia práva. V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná

(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť' pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

5.OkresnýsúdMalackyvmeritevecirozhodolrozsudkomč.k.4C/41/2013-46zodňa10.03.2015,ktorým
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k.

6Co/543/2015-109 zo dňa 31.05.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uviedol, že k odvolacej argumentácii žalobcu, že vo veci konal a rozhodoval
vylúčený sudca, odvolací súd uvádza, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava IV a
súčasne v nej namietol zaujatosť všetkých sudcov tohto súdu. Uznesením zo dňa 22. októbra 2012,
č. k. 8NcC/212/2012-14 odvolací súd rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava IV (vrátane

vtedajšej zákonnej sudkyne JUDr. U.) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a
návrhu žalobcu na prikázanie predmetnej veci inému súdu nevyhovel. Okresný súd Bratislava IV pred
začatím konania vo veci samej prípisom zo dňa 19. 2. 2013 vec postúpil Okresnému súdu Malacky.
Krajský súd v Bratislave na námietku žalobcu proti postúpeniu veci uznesením zo dňa 29. júla 2013,
sp. zn. 5NcC/55/2013 rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd

Malacky. Žalobca však podľa názoru odvolacieho súdu v podaní zo dňa 6. 3. 2013, ktorým namietol
postúpenie veci Okresnému súdu Malacky, zároveň namietol aj zaujatosť všetkých sudcov Okresného
súdu Malacky, t. j. vrátane zákonnej sudkyne a jeho podanie je potrebné podľa obsahu posudzovať aj
ako námietku zaujatosti. Z ust. § 16 ods. 3 O. s. p. pritom vyslovene vyplýva, že pred rozhodnutím onámietke zaujatosti nemôže súd vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa postupoval v rozpore s § 16 ods. 1, 3 O. s.
p., keď vec pred meritórnym rozhodnutím nepredložil svojmu nadriadenému súdu spolu s vyjadrením

zákonnej sudkyne na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Uvedenú skutočnosť treba podľa odvolacieho
súdu považovať za takú procesnú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Rozhodnutiu vo veci samej totiž v prípade vznesenia námietky zaujatosti musí
predchádzať vyriešenie otázky vylúčenia zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Súd
prvého stupňa tým, že konal a rozhodol vo veci samej napriek tomu, že nebolo zákonným postupom

rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči zákonnej sudkyni, odňal žalobcovi právo
konať pred nestranným súdom zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo samo osebe odôvodňuje zrušenie
napadnutého rozsudku. Pochybenie súdu prvého stupňa okrem toho spočíva aj v tom, že žalobcovi
nedoručil vyjadrenie žalovanej k žalobe. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ňom bude v prvom rade potrebné zaoberať sa námietkou zaujatosti zákonnej

sudkyne vznesenou žalobcom v podaní zo dňa 6. 3. 2013, resp. v prípade jej vylúčenia z prejednávania a
rozhodovaniapredmetnejveciajnámietkouzaujatostivovzťahukostatnýmsudcomsúduprvéhostupňa
(č. l. 21). Následne po vyriešení tejto otázky, ak sudcovia súdu prvého stupňa nebudú z prejednávania a
rozhodovania veci vylúčení, bude potrebné vo veci opätovne rozhodnúť. Pred opätovným rozhodnutím
vo veci však súd prvého stupňa bude musieť doručiť žalobcovi rovnopis vyjadrenia žalovanej k žalobe

z č. l. 34 a poučiť žalobcu podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

6.Podľa§470ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenCSP),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
6Co/543/2015-109 zo dňa 31.05.2016, už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia
odvolaciehosúdu,ktorého rozsahavyhodnotenie neboloodvolacímsúdomnamietané,akoajobsahom
spisu obsahom pripojeného spisu sp. zn. 23Er/8123/2008, postupom súdu v ktorom mala byť žalobcovi

spôsobená škoda a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a rozhodol.

10. Súd v prvom rade posúdil žalobcom vznesenú námietku zaujatosti a skúmal namietané podmienky
konania.

11. Upovedomením zo dňa 30.01.2018 doručeným žalobcovi dňa 19.02.2018 súd oznámil žalobcovi,
že na vznesenú námietku zaujatosti neprihliada, nakoľko námietka zaujatosti, ktorú vzniesol podaním
doručeným súdu dňa 07.03.2013 nespĺňa zákonom požadované náležitosti.

12.Podľa§14ods.1zák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlenOSP),sudcoviasúvylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich
zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

13. Podľa § 15a ods. 1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

14. Podľa § 15a ods. 3 OSP, v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.16. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

19. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa

prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

20. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti

súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

21. Podľa § 55 ods. CSP ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke
zaujatostisavyjadriatítosudcovia,ibaakotopožiadanadriadenýsúdrozhodujúcionámietkezaujatosti.
Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení

toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

22. Dňa 07.03.2013 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom namietol postúpenie veci Okresnému súdu
Malacky, zároveň uviedol, že „okresný súd zapríčinil svojím nelegálnym konaním vznik škody na strane
žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať“,

a tiež, že „pridelenie veci niektorému zo sudcov okresného súdu, ktorému má byť vec postúpená by
porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu
práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý“. Podanie žalobcu s poukazom na právny
názor vyslovený v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/543/2015-109 zo dňa 31.05.2016 je
potrebné podľa obsahu posudzovať aj ako námietku zaujatosti, pričom žalobca namietol aj zaujatosť

všetkých sudcov Okresného súdu Malacky, t.j. vrátane zákonnej sudkyne. Keďže písomné podanie
žalobcu doručené súdu dňa 07.03.2013, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu námietkou zaujatosti,
nemá všetky zákonné náležitosti (a tieto nemalo ani s poukazom na § 15a ods. 3 OSP účinný v čase
uplatnenia námietky zaujatosti), z dôvodu nesplnenia náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods.
2 CSP súd na námietku neprihliadol a ďalej pokračoval v konaní bez predloženia veci nadriadenému

súdu. Žalobca neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, zákonný sudca v čase
rozhodovania v exekučnom konaní, v ktorom mala byť spôsobená škoda ani nebol sudcom tunajšieho
súdu, neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, že sudca, ktorému bola vec pridelená je zaujatý.

23. Ďalej skúmal splnenie podmienok konania, ktoré namietal žalovaný.

24. Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

25. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

26. Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sažalobca odvoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže

pripojiť bez svojej viny.

27. Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia
konania trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 30.06.2016 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom

rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie

povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred
tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

28. Súd s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom vyzval žalobcu Uznesením č.k.
4C/41/2013-191zodňa30.01.2018navyjadreniekvyjadreniužalovanéhokžalobe,aoznačenieďalších
dôkazov a doručil mu vyjadrenie žalovaného a poučenie o procesných právach. Žalobca súdu doložil
do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/147/2012).

Žalobca je procesne nečinný, k vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú spolu s
procesným podaním žalovaného prevzal 19.02.2018, nevyjadril a nepredložil súdu ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení.

29. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

30. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo, c) to ustanovuje tento zákon.

31. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP vyhlásil dňa 30.04.2018 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 18.04.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

32. Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/8123/2008 (pôvodná spisová značka
Okresného súdu Bratislava IV., pracovisko Malacky 37Er 11724/2006), ktorý ako dôkaz označil žalobca,
postupom v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 09.08.2006 doručeným JUDr. W., súdnemu exekútorovi, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok

na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 1470,83 € s príslušenstvom voči povinnému N., ktorá bola
žalobcovi ako oprávnenému priznaná Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/73/2003
zo dňa 13.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.05.2006 a vykonateľnosť 15.05.2006. Súdny
exekútor JUDr. Branislav Plško požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním zo
dňa 15.09.2006 doručeným súdu dňa 19.09.2006. Súd o žiadosti rozhodol vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie pod č. 5104 021754 zo dňa 22.03.2007. Návrhom na zmenu exekútora zo
dňa 08.10.2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora tak, že žiadal, aby súd poveril
vykonaním vyššie špecifikovanej exekúcie súdneho exekútora JUDr. H.. Návrh na zmenu exekútora
bol doručený Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 14.10.2009 a postúpený Okresnému súdu Malacky
26.10.2009. Následne súd 04.11.2009 vyzval pôvodného exekútora, aby sa k žiadosti oprávneného

vyjadril, špecifikoval trovy exekučného konania a doručil súdu exekučný spis EX 338/06. JUDr. W.
špecifikoval trovy exekučného konania a doručil súdu exekučný spis EX 338/06 podaním doručeným
súdu 10.12.2009. Uznesením Okresného súdu Malacky spis. zn. 23Er/8123/2008-18 zo dňa 16.03.2010
súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr.H.. Z uvedeného súdu zistil, že súd rozhodol o zmene exekútora rozhodol po 136 dní odo dňa podania
návrhu, pričom zo súdneho spisu nevyplýva, že bol súd nečinný viac ako 159 dní, ako uvádza žalobca,
nakoľko v medziobdobí vykonal úkony smerujúce k príprave rozhodnutia, vyzval oprávneného na úhradu

súdnych poplatkov a vyzval pôvodného súdneho exekútora súdu zo dňa 04.11.2009 k špecifikácii trov
exekúcie a doručeniu spisu.

33. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku ( § 15, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do
pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých
príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

38. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

39. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu

vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

40. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydaťrozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

41. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

43. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

44. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr

dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

45.Podľa§16ods.2 zákonač.514/2003Z.z. účinnéhodo31.12.2012každýjepovinnýbezzbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

47. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

48. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

49. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

50. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.51. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

52.Podľačlánku48ods.2prvávetaÚstavySRkaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

53. Podľa § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

54. Podľa § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

55. Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné vydanie

zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku ako aj
jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 175 € titulom majetkovej škody sumu a sumy 276,60 € titulom nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda
tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, nie je

možné vyhovieť.

56. Súd síce po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, avšak dospel k záveru, že nebola
splnená žiadna z ďalších podmienok pre uplatnenie a priznanie žalobou uplatneného nároku.

57. Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.
508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval

ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase uplatnenia
nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od
01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v

čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Vzhľadom
na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v prípade prieťahov konania,
resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

58. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie
nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku, až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov
od doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.

Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R

20/1981).

59. V prejednávanej veci síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
avšak súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa
práve prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom
návrhu označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, na výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na

tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo
dňa 30.05.2012 (súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 4C/147/2012), doručený žalovanému v
súdenej veci podľa pečiatky podateľne 30.05.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko
povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu

konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Malacky vo veci sp. zn. 23Er/8123/2008 súdu nepredložil. Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody
uplatnenú v konaní sp. zn. 4C/41/2013 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená a
zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti v súdenej veci.

Možno len vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach
uvedených v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala
aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru,
že táto podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj
predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý

mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného.
Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie
nároku v prejednávanej veci bola doručená 30.05.2012 a žalobca uplatnil identické právo na súde
27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo
uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne rozhodnutie

je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, a z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v rámci
predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol týmto rozsudkom.

60. Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po
účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých

zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne
sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej
povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom

postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, §
5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003
Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené

kumulatívne.

61. Žalobca ďalej v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobca nešpecifikoval, činamietaný postup súdu považuje za porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutiezákonomustanovenejlehotealebozbytočnéprieťahyvkonaníapokiaľmalaškodavzniknúť
z dôvodu prieťahov v konaní, nepreukázal, že išlo o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať

ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah.

62. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená viacerými faktormi, ako
charakterom, právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, správaním účastníkov konania, tiež
činnosťou a súčinnosťou štátnych a iných orgánov zúčastnených na súdnom konaní. Prvoradou

povinnosťou sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr
odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho
rozhodnutie. Nesprávny úradný postup má značný vplyv pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej
súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. Z pripojeného súdneho spisu spis. zn. 23Er/8123/2008 je
nepochybné, že súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po zákonom stanovenej
lehote 30 dní. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd porušil svoje zákonné povinnosti

nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní tým, že o zmene
exekútora rozhodol po 30 dňovej lehote, nakoľko nie každý prieťah v konaní je možné vyhodnotiť
ako prieťah zbytočný (čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pri
posudzovaní, či prieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej

veci. Na priznanie oprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomnečinnosťousúdu,musíísťotakývýznamnýprieťah,ktorýmožnokvalifikovaťakoneefektívny
postup súdu a zbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť
prejednávanej veci a súčinnosť účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho
oddelenia, ako počet vecí a preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu.

Žalobca ako poškodený mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo), mal možnosť už v exekučnom konaní poukázať na nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej
predsedovi súdu, ktorý po prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k
zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní. Keďže sa tak nestalo a k posúdeniu, či v danom
prípade existovali faktory, pre ktoré súd v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno

nesplnenie zákonnej lehoty vyhlásiť za zbytočný prieťah spôsobilý porušenie ústavného práva žalobcu,
v dôsledku ktorého mala žalobcovi vzniknúť škoda.

63. Napokon žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie podmienky vyžadovanej zákonom pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej škody ako

majetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením
povinnosti vznikla, a to najmä s poukazom na znenie exekučného poriadku, v zmysle ktorého
podanie návrhu na zmenu súdneho exekútora neznamená, že pôvodný exekútor do rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora nie je povinný vykonávať exekúciu, ktorou bol poverený. V prípade
majetkovej ujmy uplatnené režijné náklady žalobcu nemôžu byť považované za reálnu škodu, nakoľko

sa jedná o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu v súvislosti s realizovaním
predmetu jeho obchodnej činnosti, ktorým je ako sám uvádza v prevažujúcej miere poskytovanie
krátkodobýchúverov.Žalobcaničímnepreukázalvznikškody,nepreukázalvznikavynaloženienákladov
na administráciu súvisiacich s jeho činnosti uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím, nepreukázal, že

išlo o náklady, ktoré by mu v prípade rozhodnutia súdu o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu neboli vznikli, a to v žiadnej z ním špecifikovaných položiek (uplatnená škoda predstavuje
podľa žalobcu 70 € z titulu pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
40 € náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 50 € administrácia nešpecifikovaných
listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, 15 € administratívne spracovanie nešpecifikovaných

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s údajným vyhodnotením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde), okrem nepreukázania samotného vzniku a vynaloženia
nákladov tiež nepreukázal, že išlo o náklady vzniknuté práve v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu
o zmene exekútora po 30 dňovej lehote (kauzálny nexus). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktorébolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný

beh vecí (R 55/1971, s. 152). Súd neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky takejto majetkovej ujmy,
samotné tvrdenie žalobcu bez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Keďže nebol
preukázaný vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej

súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

64. Procesnou povinnosťou žalobcu v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna

2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Strana sporu má povinnosť označiť dôkazy, povinnosť dôkaz aj zabezpečiť
prináleží súdu len vtedy, ak to nie je v jeho silách, dôkazné bremeno si v takom prípade strana splní
tým, že tento dôkaz označí, a je potom úlohou súdu, aby tento označený a stranou nezabezpečený
dôkaz zaobstaral a zaistil. V prejednávanej veci nie je možné dospieť k záveru, že nie je v silách
žalobcu zabezpečiť listinné dôkazy, ktorými on sám disponuje, pretože ich sám vypracoval a doručil

protistrane, teda nie je možné dospieť k záveru, že žalobca nedisponuje potvrdením o podaní úplnej
a korektnej žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, pokiaľ bola skutočne ním
podaná (čo žalovaný nepotvrdil), ani listinnými dôkazmi preukazujúcimi vznik a výšku ním tvrdenej
škody. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu predkladať dôkazy za stranu, ktorá
ich existenciu tvrdí. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno v časti žaloby ohľadom uplatnenej majetkovej škody vo výške 175 €, ktorá nevyplýva
z ním predložených listinných dôkazov.

65. Žalobca si ďalej v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vyčíslenú v sume 276,60 €, uplatnený nárok
v tejto časti odôvodňuje tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným
zadosťučinením. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v § 18. V
zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník,
neobsahuje zákon č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej
republiky, žiadny zvláštny spôsob odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v

neodôvodnenýchprieťahochkonaniaaaniinýplatnýpredpisprávnehoporiadkuSR nezakladámožnosť
odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú
ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv
žalobcu a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR za každý mesiac omeškania požadoval
priznať sumu 55,32 € za každý mesiac omeškania, pričom v žalobe uplatnil titulom nemajetkovej ujmy

sumu 276,60 €. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj
jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach
daného prípadu existencia kvalifikovanej závažnej ujmy. Za závažnú ujmu považovať ujmu, ktorú osobavzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne

spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná osoba. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa
jedná o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu,
vrátane podnikateľských aktivít. Na rozdiel od škody, ktorá sa musí preukázať, ujma sa zdôvodňuje
čo ale neznamená, že rozhodnutie súdu o priznaní nemajetkovej ujmy môže mať výlučne teoretický
základ bez splnenia reálnych predpokladov pre jej priznanie. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je

potrebné zohľadňovať závažnosť a intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku
protiprávneho konania, pričom všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale
aj z hľadiska žalobcu a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

66. Žalobca nijako nešpecifikoval ani nekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal
rozhodnutie o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne práva,

nepreukázal, že by daná situácia konkrétnym negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú
činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonáva, opísal len subjektívne pocity v teoretickej rovine,
ktorých objektívna existencia však nebola preukázaná a ani nevyplýva z obsahu žaloby: žalobca
neuviedol žiadne konkrétne vnútorné zásahy do spoločnosti, ku ktorým malo údajne prísť v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím o zmene exekútora po lehote 30 dní, nešpecifikoval konkrétne ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania a nakoľko žalobca vystupuje v konaniach pred tunajším
súdom opakovane, súdu ani z rozhodovacej činnosti súdu žiadne takéto zmeny nie sú známe.
Subjektívny pocit straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci nemá oporu v existencii žiadnej v konaní
objektívne preukázanej skutkovej okolnosti. Rovnako postup súdu nebol spôsobilý vyvolať riziko

ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, takéto riziko vyplýva podľa názoru z charakteru činnosti
samotného žalobcu a orientáciou jeho podnikania na cieľovú skupinu nesolventných spotrebiteľov.
Z rozhodovacej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt
poskytoval aj dohodnuté zmluvné podmienky, často majúce vlastnosti neprijateľných zmluvných
podmienok. Finančné profitovanie z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci

bežného podnikateľského rizika, nemôže mať zásadný ekonomický dopad na podnikateľskú existenciu
žalobcu. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako ničím nepodloženú, bez potrebnej konkretizácie a
zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.

67. Súd vyhodnotil za dostačujúce konštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, že došlo postupom súdu k porušeniu práva a vzhľadom na neunesenie
dôkazného bremena žalobcom, s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, samotné konštatovanie
súd považuje za dostatočné zadosťučinenie a žalovaný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol
ako nedôvodný.

68. Pre úplnosť súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 8,
9), z ktorých vyplýva, že súd zároveň v rozhodnutí o zmene exekútora poverí exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Až do doručenia exekučného spisu ostáva v platnosti a
účinnosti pôvodné poverenie a exekučné konanie nie je prerušené ani zastavené, teda je zachovaná

jeho kontinuita, účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V
súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej ani
nemateriálnej škody. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
v konaní základ uplatneného nároku, potom sa podrobne nezaoberal dokazovaním výšky uplatneného
nároku predstavujúceho uplatnenú majetkovú škodu ani výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy z dôvodov

uvedených vyššie v odôvodnení a rozhodol o žalobe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.72. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejvýške.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).