Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/12/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206227474
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:1206227474.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: I. Č., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. - I., V. XXXXX/XXA, právne zastúpenej JUDr. Vladimírou Trvalovou, advokátkou so sídlom
Drieňová 40, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., 2/ L. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š., v konaní o zaplatenie 58.279,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 58.279,23 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 58.279,23 eura od 06.03.2007 do zaplatenia,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 06.11.2006 domáhala zaplatenia sumy 58.279,23 eura,
ktorá pozostáva z hodnoty kúpnej ceny vo výške 27.384,98 eura za nehnuteľnosť, ktorú jej predali
žalovaní v 1. a 2. rade a sumy 30.849,24 eura, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zvýšila hodnota
nehnuteľnosti zo strany žalobkyne rekonštrukciou nehnuteľností, a to rodinného domu, zapísaného na
LV č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX, kat. úz. Y., parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o
výmere 163 m2, záhrada parc. č. XXXXX/XX o výmere 336 m2, a to na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 27.11.1997, ktorá nebola vložená do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade

uzatvorili dňa 27.11.1997 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX, kat. úz. Y. na parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o
výmere 163 m2 a záhrada parc. č. XXXXX/XX o výmere 336 m2 za kúpnu cenu 27.384,98 eura. Návrh
na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol podaný pod č. I. XXXX/XX
na Katastrálnom úrade Bratislava II. a rozhodnutím zo dňa 24.05.1999 úrad zastavil konanie o povolenie
vkladu. Uviedla, že odo dňa prevzatia nehnuteľností až do roku 2004, kedy jej žalovaní oznámili, že oni
sú vlastníkmi nehnuteľnosti a má sa z nej vysťahovať, bola v dobrej viere, že je vlastníčkou nehnuteľností

a investovala do nej všetky svoje finančné úspory. Zo žaloby ďalej vyplýva, že v priebehu rokov 1997
až 2004 vykonala žalobkyňa svojpomocne na nehnuteľnosti rozsiahlu rekonštrukciu a úpravy, ktoré
sú uvedené v znaleckom posudku znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera č. 146/2004 zo dňa 29.06.2004,
z ktorého vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť zhodnotila o sumu 30.849,24 eura. Keďže predmetná
kúpna zmluva nebola vložená do katastra, a to pre neodstránenie vád podania zo strany účastníkov
zmluvného vzťahu, domáhala sa žalobkyňa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne, ktoré bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 27.384,90 eura, t.j. kúpnu

cenu zaplatenú žalovaným v 1. a 2. rade a hodnotu investícií, ktoré vložila do predmetnej nehnuteľnosti
vovýške30.849,24eura.Ďalejuviedla,žežalovanív1.a2.radeuzatvorilidňa04.01.2006kúpnuzmluvu
o predaji predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 91.282,28 eura kupujúcemu K. M., pričom kúpna
cena bola neskôr upravená Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 09.03.2007 na sumu 49.790,88eura. Podaním zo dňa 08.06.2007 žalobkyňa doplnila petit žaloby tak, že popri žalovanej istine žiadala
priznať aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 06.03.2007 do zaplatenia.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že po 8 rokoch od odkúpenia
nehnuteľností žalovaný v 1. rade dostal výmer z daňového úradu, že má zaplatiť daň za nehnuteľnosti
v Y.I. spolu aj s úrokmi. Žalovaný v 1. rade preto navštívil žalobkyňu, predložil jej doklady a požiadal,
aby si svoje daňové povinnosti riadne plnila. Bol v domnení, že zmluva, ktorá bola podpísaná, bola
vložená do katastra, celý odpredaj vybavovala svokra p. E. s tým, že on aj manželka sa dostavili do

advokátskejkancelárie,kdepodpísalizmluvuaprevzalipeniaze.Pritejtopríležitostižalobkyňapovedala,
že všetko vybaví sama. Keď navštívil žalobkyňu aj s daňovým rozhodnutím táto povedala, že nie ochotná
zaplatiť dane, lebo nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a zatvorila bránu s tým, že si to má riešiť sám. Keďže
žalobkyňa nebola vlastníčkou, tak nehnuteľnosť spolu so žalovanou v 2. rade odpredali pánovi M.. V
tomto období bývali oproti sebe, nevie prečo žalobkyňa neoznámila, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti,
myslel si, že je vlastníčkou nehnuteľnosti. Nechcela sa dohodnúť o ďalšom riešení situácie, teda buď

prepisalebozaplatenienedoplatkov.Oznámila,ženehnuteľnosťjejehoaonjuodpredal.Počasrokovaní
so žalobkyňou táto nechcela žiadne peniaze ani potom čo jej oznámil, že nehnuteľnosť odpredá.
Žalovaní taktiež nesúhlasili s výškou sumy, ktorú od nich požaduje žalobkyňa, pretože zhodnotenie
nehnuteľnosti a vložené investície sú len následkom úpravy cien i keď nepopierali, že nejaké práce na
nehnuteľnosti žalobkyňa vykonala. Žalobkyňa sa sama neriadila pokynmi katastrálneho úradu, a preto

prišlo k zastaveniu konania o vklad nehnuteľnosti do katastra. Je pravdou, že žalovaní medzičasom
nehnuteľnosť odpredali za sumu 132,78 eura za m2, pričom keď nehnuteľnosť predávali, so žalobkyňou
bola dohodnutá cena cca. 10 eur za m2.

3. Rozsudkom č.k. 16C/12/2007 - 408 zo dňa 15.10.2012 rozhodol tunajší súd o žalobe tak, že zaviazal

žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 58.279,23 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 06.03.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 615,97 eura k
rukámžalobkynea8.728,54euranaúčetadvokátkyžalobkyne,atovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

4. Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalovaných v 1. a 2. rade uznesením č. k.
11Co/112/2015-480 zo dňa 17.02.2016 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Uviedol pritom, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, pokiaľ išlo o
preukázanie skutočností právne rozhodných pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom. Za správny možno považovať
postup prvoinštančného súdu, ktorý za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia vo veci vykonal
znalecké dokazovanie a zisťoval pri vyporiadaní hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť, nie
hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po
nej. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaných v 1. rade a 2. rade vznesenou

až v odvolacom návrhu, kde uviedli, že vznášajú námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne
na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko kúpno-predajná zmluva bola uzavretá v roku 1997 a odvtedy
už uplynula dosť dlhá doba na uplatnenie jej nárokov voči nim. Právne posúdenie námietky premlčania
uplatnenej v odvolacom konaní je však skutočnosť, s ktorou sa musí prvoinštančný súd zaoberať a
vysporiadať sa, keď nepostačuje, aby na ňu prihliadol iba odvolací súd, a to s prihliadnutím na dodržanie

dvojinštančného konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel rozsudok prvoinštančného súdu
spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že
povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu,
bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie vo veci, zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou odporcov, predovšetkým vo vzťahu

k uplatnenej námietke premlčania nároku žalobkyne a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne
vyhodnotiťspoužitímpríslušnýchzákonnýchustanovení,avoveciznovarozhodnúť,pričomrozhodnutie
je potrebné náležite odôvodniť.

5. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, ani právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá ich neúčasť

vopred písomne ospravedlnila. Bez ospravedlnenia sa nedostavili ani žalovaní v 1. a 2. rade, ktorý boli
riadne a včas predvolaní. Keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 183
CSP, súd pojednával v neprítomnosti strán sporu resp. právnej zástupkyne žalobkyne.6. Súd sa vo veci oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním /písomnými vyjadreniami a prednesmi
strán sporu, výsluchom strán sporu, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa
27.11.2007, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru zo dňa 24.05.1999 č. I.-

XXXX/XX, znaleckým posudkom znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera č. 146/2004 zo dňa 02.07.2004,
znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Koreca zo dňa 04.12.1997, kúpnou zmluvou uzatvorenou
medzi žalovanými v 1. a 2. rade a K. M. zo dňa 04. 01. 2006 a jej Dodatkom č. 1 zo dňa
09.03.2007, obsahom spisu OS Bratislava II č. k. 10C/187/2004, znaleckým posudkom znalca Ing.
Miloslava Ilavského č. 128/2010 zo dňa 02.07.2010, ako aj ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom/, keďže zistený skutkový stav považoval odvolací súd za správne zistený, ako aj správne
právne posúdený. Pri viazanosti závermi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie písomným oznámením
žalobkyne zo dňa 05.06.2017 a výpisom z listu vlastníctva č. 1679. Z vykonaného dokazovania súd zistil
tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa ako kupujúca a žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci uzatvorili dňa 27.11.1997 kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa
na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX, kat. úz. Y., parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 163
m2 a záhrada parc. č. XXXXX/XX o výmere 336 m2, a to za kúpnu cenu 27.384,98 eura. Návrh na
vklad nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol podaný pod č. I. XXXX/XX na Katastrálnom úrade
Bratislava II. a rozhodnutím zo dňa 24.05.1999 úrad konanie o povolenie vkladu zastavil. Zo znaleckého

posudku znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera pod č. 146/2004 zo dňa 29.06.2004, vyplýva, že v priebehu
rokov 1997 až 2004 žalobkyňa vykonala svojpomocne na nehnuteľnosti rekonštrukciu a úpravy, čím
predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa zhodnotila o sumu 30.849,24 eura. Zo znaleckého posudku znalca
Ing. Miloslava Ilavského č. 128/2010 zo dňa 02.07.2010, že za obdobie od 24.11.1997 do 14.03.2007
bola určená všeobecná hodnota zhodnotenia pozemkov na sumu 14.300 eur a všeobecná hodnota

zhodnotenia nehnuteľností na sumu 75.200 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 04.01.2006
kúpnu zmluvu o predaji predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 91.282,28 eura, pričom táto bola
neskôr upravená dodatkom zmluvy na sumu 49.790,88 eura. Listom zo dňa 05.03.2007 vyzvala právna
zástupkyňa žalobkyne žalovaných na vrátenie kúpnej ceny a vložených investícií a títo sa vyjadrili, že
len súdnou cestou. Žalobkyňa dňa 16.03.2007 nehnuteľnosť, ako aj kľúče od nehnuteľnosti odovzdala

novému vlastníkovi K. M., ktorý ako vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, predal
predmetné nehnuteľnosti dňa 14.03.2007 pod I.-XXXX/XX.

8. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

9. Podľa § 47 ods. 2 OZ, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa
ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

10. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

11. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

12. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 130 ods. 3 OZ, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku

dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

14. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.16. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť

všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 27.11.1997 uzatvorená

kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci predali žalobkyni ako kupujúcej
nehnuteľnosti, a to rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX na G. W. č. X v G., súp. č. XXXX, kat. úz.
Y., postavený na parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 163 m2 a záhrada parc. č. XXXXX/
XX o výmere 336 m2, za kúpnu cenu 27.384,98 eura (táto skutočnosť ani nebola medzi stranami
sporná). Medzi stranami sporu tak došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam, ktorá však pre svoju účinnosť (resp. vecné účinky) vyžadovala v zmysle § 47 ods. 1 OZ
vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra
nehnuteľnostíbolsícepodanýnaKatastrálnomúradeBratislavapodč.I.XXXX/XX,avšaktentoúraddňa
24.05.1999 rozhodol o zastavení katastrálneho konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov podaného
návrhu na vklad predmetnej kúpno-predajnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Nakoľko teda riadny

návrh na vklad nebol podaný v lehote troch rokov od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, s poukazom
na ust. § 47 ods. 2 OZ platí, že účastníci od predmetnej zmluvy odstúpili. Týmto odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušila a účastníci zmluvného vzťahu boli povinní navzájom vrátiť si svoje plnenia
v zmysle ustanovenia § 451 OZ v rozsahu podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ. V danom prípade bolo preto
povinnosťou žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť vydať žalovaným (čo sa zrealizovalo dňa 16.03.2007)

a zároveň bolo povinnosťou žalovaných zaplatenú kúpnu cenu vrátiť žalobkyni. Žalobkyňa sa súčasne
domáhala aj zaplatenia vložených investícií do predmetnej nehnuteľnosti, ktorými zhodnotila túto
nehnuteľnosť,očompredložilasúduajznaleckýposudok JUDr.Ing.MariánaRaiterač.146/2004zodňa
02.07.2004. Zo znaleckého posudku znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera vyplýva, že nehnuteľnosť bola
zhodnotená vykonanými stavebnými prácami, vybudovaním dreveného skladu, vybudovanými plotmi,

vonkajšími úpravami vyhotovením vodovodnej prípojky, vodomernej šachty a vyhotovením žumpy a
úpravou pozemkov na sumu 58.279,23 eura. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Miloslava Ilavského č.
128/2010 zo dňa 02.07.2010 vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že za obdobie od 24.11.1997 do
14.03.2007 bola určená všeobecná hodnota zhodnotenia pozemkov na sumu 14.300 eur a všeobecná
hodnota zhodnotenia nehnuteľností na sumu 75.200 eur. Súd preto priznal žalobkyni nárok na vrátenie

požadovanej sumy vo výške 30.849,24 eura, ktorá suma predstavuje zhodnotenie nehnuteľností v
rozsahuvakompožadovalažalobkyňa,pričomznaleckýmiposudkamiJUDr.Ing.RaiteraaIng.Miloslava
Ilavského mal súd preukázané konkrétne vybudovanie a zhodnotenie nehnuteľností a zo znaleckého
posudku Ing. Jozefa Koreca zo dňa 04.12.1997 vyplýva, že nehnuteľnosť bola v značne schátralom
stave. Súd tu poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 13. 10. 2004, sp. zn. 32 Odo 761/2003, v zmysle

ktorého, v prípadoch hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávka z bezdôvodného
obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred
adaptáciou a po nej, pretože podľa ustanovenia § 458 ods.1 prvej vety OZ musí byť vydané všetko, čo
bolo bezdôvodne získané (R 26/1975, s. 144 ods. 4). V prípade bezdôvodného obohatenia vo formeinvestíciídoveciobohatenéhojetedamajetkovýmprospechomzvýšeniehodnotymajetkuobohateného,
nie hodnota vynaložených investícií. Inak povedané, pre vyčíslenie peňažnej náhrady je rozhodujúce
zhodnotenie veci obohateného. Pri investovaní prostriedkov (bez právneho dôvodu) do nehnuteľnosti

sa vlastník tejto veci bezdôvodne obohatil v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou
oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, nie v rozsahu vynaložených investícií .

24. Úlohou prvoinštančného súdu v zmysle pokynov odvolacieho súdu bolo v danej veci zaoberať sa
najmä námietkou premlčania vznesenou žalovanými v odvolacom konaní, kedy uviedli, že vznášajú

námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko kúpna
zmluva bola uzavretá v roku 1997 a odvtedy už uplynula dosť dlhá doba na uplatnenie jej nárokov voči
nim.

25. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej

dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený

bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania
sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí
o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje
spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní
svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu

svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré
zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane
až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia
doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný
subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008)

26. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania, je v prejednávanej veci potrebné rozlíšiť jednak
premlčanie práva na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny ako následok zrušenia kúpnej zmluvy, a jednak
premlčanie práva na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľností v dôsledku

investícií do nich vložených zo strany žalobkyne.

27. Nárok zo zrušenej zmluvy (v tomto prípade vrátenie kúpnej ceny) je samostatným nárokom a
evidentneodlišnýmodnárokunanáhradunákladovpodľa§130ods.3OZ.Vprípadekúpynehnuteľnosti
sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a

zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k
prevádzanej veci. Ak bola zmluva zrušená a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu
cenu, je predávajúci povinný vrátiť mu kúpnu cenu; vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené
tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu zostáva predávajúcemu. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 107
ods. 3 OZ, podľa ktorého „ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť

všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol namietať premlčanie“, nie je teda rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva neuskutočnil práve z
dôvodu zrušenia zmluvy a kupujúci tak platne nenadobudol vlastníctvo k veci podľa zmluvy, a nie je
rozhodujúca ani tá okolnosť, či sa už kupujúci fakticky ujal držby veci alebo nie. Ustanovenie § 107
ods. 3 OZ, ktorého zmyslom je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných strán neskôr zrušenej

zmluvy, sa vzťahuje na všetky prípady vzniku synalagmatického vzťahu zo zákona. Inak by opačný záver
robil ustanovenie § 107 ods. 3 OZ v časti odvolávajúcej sa na „neplatné či zrušené zmluvy“ celkom
nadbytočným (Ro NS ČR zo 14. 7. 2010, sp. zn. 31 Cdo 2250/2009). S ohľadom na uvedené, pokiaľ
ide o žalovanými vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k vráteniu žalobkyňou zaplatenej kúpnej
ceny, súd na túto neprihliadol. Ak sú totiž účastníci zrušenej zmluvy povinní vzájomne si vrátiť všetko, čo

podľa nej dostali (§ 457 OZ), prihliadne súd v súlade s požiadavkou vyvažujúcou spravodlivosť námietky
premlčania len vtedy, ak by premlčanie mohol namietať i druhý účastník.28.Pokiaľideopremlčanieprávanazaplatenieprotihodnotytoho,očosazvýšilahodnotanehnuteľností,
je potrebné uviesť, že minimálne do roku 2004 bola žalobkyňa oprávneným držiteľom, t.j. do doby,
kedy sa od žalovaných dozvedela o skutočnostiach, ktoré u nej museli objektívne vyvolať pochybnosť o

tom, že jej nehnuteľnosti podľa práva patria. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. M Cdo 2/2001 zo dňa 26.04.2001, podľa ktorého oprávnený držiteľ má voči
vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré po dobu oprávnenej držby účelne vynaložili na vec, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Z povahy veci vyplýva, že tento nárok
oprávnenéhodržiteľasavzhľadomnaosobitnúúpravuv§130OZpremlčiavapodľa§101OZvtrojročnej

premlčacej dobe. Pritom treba rozlišovať dobu, kedy záväzok na náhradu nákladov vznikol, a dobu, kedy
sa stal splatný: doba splatnosti nemusí byť totožná s dobou, kedy záväzok vznikol. Právny význam má
aj otázka, kedy právo zo záväzku na náhradu týchto nákladov môže byť po prvýkrát uplatnené, kedy
je teda actio nata. Tento okamžik možno fixovať ku dňu vrátenia veci, ako to expresis verbis vyplýva
z citovaného ustanovenia § 130 ods. 3 OZ; zostáva totiž aj na oprávnenom držiteľovi, či si prípadne
oddelí od veci a zoberie to, čo takto zhodnotil (ak je to možné), alebo namiesto toho sa uspokojí s

náhradným plnením vo forme peňažnej náhrady nákladov. Len zaplatením tejto náhrady sa vyvažuje
reštitúcia druhou stranou, ktorou sa vracia zhodnotená vec. Z ustanovenia § 130 ods. 3 OZ totiž vyplýva,
že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec
počas oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Výšku
nároku oprávneného držiteľa teda nemožno určiť pred jej vrátením, lebo až k tomuto termínu môže

byť známa výška držiteľovho nároku. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré
oprávnený držiteľ účelne vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní
predmetu držby jeho vlastníkovi. Žalobkyňa vrátila nehnuteľnosti žalovaným (resp. novému vlastníkovi
predmetných nehnuteľností) dňa 16.03.2007, premlčacia doba začala plynúť od 17.03.2007, pričom
žaloba bola podaná súd dňa 06.11.2006, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že námietka premlčania

je aj v tejto časti nedôvodná.

29. Okamihom zrušenia kúpnej zmluvy prestáva byť predávajúci ohľadom držanej kúpnej ceny predanej
veci zaplatenej kupujúcim v dobrej viere. Ak predávajúci nezložil kúpnu cenu veci do notárskej úschovy,
vzniká mu zo sumy zaplatenej kupujúcim úžitok aj po dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia ceny veci

a predávajúci má vzhľadom k § 458 ods. 2 OZ povinnosť vydať kupujúcemu okrem zaplatenej ceny aj
tento úžitok paušálne vyjadrený úrokom z ceny predanej veci za dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia
veci (Ro NS SR, sp. zn. 3 Cdo 113/2007).

30. S poukazom vyššie uvedené, súd popri žalovanej istine 58.279,23 eura priznal žalobkyni aj úrok z

omeškania vo výške 8 % ročne (t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. účinného do 31.12.2008) zo sumy 58.279,23 eura od 06.03.2007 (odo dňa nasledujúceho po výzve
adresovanej žalovaným na vrátenie kúpnej ceny a zaplatenia náhrady za zhodnotenie nehnuteľnosti)
do zaplatenia.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do

15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).