Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216107
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315216107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Ing. X. C., narodený
X.X.XXXX, bytom H. XX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa, proti žalovanému: O. J., narodený X.X.XXXX, bytom
A. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, IČO: 42 426 189, so sídlom Jarmočná 2264/3,
Šaľa, o zaplatenie 1.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 5C/470/2015-71 zo dňa 28.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 1.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000 eur od
1.4.2014aždozaplatenia,zosumy400eurod1.5.2014dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku, výrokom II. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 657, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 191 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z prednesu žalobcu vyplynulo, že pôvodne žalobca
poskytol žalovanému prvú pôžičku dňa 19.1.2014 vo výške 400 eur, pričom tento záväzok nahradil
písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 23.1.2014, kedy požičal žalovanému ďalšiu sumu 600 eur,
pričom žalovaný potvrdil prevzatie sumy 1.000 eur v deň 23.1.2014 a ďalšiu pôžičku poskytol žalobca
žalovanému dňa 7.3.2014 vo výške 400 eur s dohodnutým termínom splatnosti do 30.4.2014, o čom

strany spísali zmluvu o pôžičke s rovnakými ostatnými podmienkami ako v predchádzajúcom prípade.
Sporným bolo vrátenie pôžičiek v sume 1.400 eur. Žalovaný tvrdil, že dlžné peniaze (1.400 eur) vrátil
dňa 3.5.2014 v priestoroch W. C. v C.. Žalobca tvrdil, že v uvedený deň, celý deň, oslavoval 50-tku
v domácnosti svojej priateľky v okruhu priateľov. Svedok S. F. bol jediným obsluhujúcim barmanom
dňa 3.5.2014 v W. C. a uviedol, že večer ho žalobca požiadal, aby zavolal žalovaného, čo aj urobil,
bol svedkom toho, ako žalovaný vyberá z vrecka peniaze, avšak odovzdanie peňazí žalobcovi nevidel,
pričom svedok nevedel určiť dátum, ani ročné obdobie, kedy sa tak malo stať. Svedok S. C. videl, ako

žalovaný vyložil na bar 1.400 eur a tieto si žalobca zobral, malo sa tak stať 2. alebo 3. mája 2014. Svedok
N. U. videl, ako žalovaný vyložil na bar peniaze, ktoré svedok napočítal do 1.000 eur (potom už tomu
nevenoval pozornosť) a videl ako si tieto žalobca zobral, malo sa tak stať začiatkom mája 2014. Obaja
svedkovia uviedli, že v danom čase bola v podniku oslava. Svedok S. C. uviedol aj údajný nasledovnýsled udalostí, t. j. po vyprázdnení baru mali ísť všetci traja (teda aj svedok N. U. a žalobca) spolu do
erotického salónu. Túto skutočnosť žalovaný, ktorý neskôr tvrdil, že ich tam dokonca viezol autom, vôbec
predtým neuviedol a ani to, že práve tam mal minúť žalobca peniaze, ktoré mu mal žalovaný vrátiť.

Rovnako súd prvej inštancie považoval za nedôveryhodné to, že sám žalovaný uviedol, že žalobca vždy
chodil do baru s priateľkou, pričom však v daný večer mal odviezť žalobcu a svedkov do erotického
salónu (v prítomnosti priateľky v bare?). Ďalšou nelogickou skutočnosťou je, že žalovaný mal odviesť
uvedené osoby v čase, kedy nemal ako taxikár službu o druhej v noci. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie vyhodnotil, že i keď si svedecké výpovede svedkov žalovaného neprotirečia, javia sa ako

nedôveryhodné vzhľadom k tomu, že v jednotlivých výpovediach odznievali postupne nové skutočnosti
(akoby boli dotvárané), o ktorých mal mať pritom žalovaný vedomosť od samého začiatku, t. j. že mal
odviezť žalobcu a svedkov do erotického salónu, že mu mala telefonovať priateľka žalobcu, ktorá pýtala
peniaze a hnevala sa naňho po tom, čo jej povedal, že žalobca peniaze minul v erotickom salóne. Teda
uvedené výpovede svedka N. U. a S. C. súd prvej inštancie nevyhodnotil za natoľko dôveryhodné, aby
bez ďalšieho uveril, že došlo k vráteniu peňazí. Svedkovia žalobcovi potvrdili, že dňa 3.5.2014 žalobca

oslavoval 50-tku v ich prítomnosti v byte jeho priateľky. Svedkyňa Ing. X. N. uviedla, že žalobca bol
prítomný po celú dobu jej prítomnosti, najmenej do druhej po polnoci, kedy odišla. Svedok Ing. T. Q.
uviedol, že žalobca bol prítomný na oslave až do času kedy odišiel, teda do tretej hodiny po polnoci,
resp. svedok nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca vzdialil. Svedkovia žalovaného tiež označili
viacerých svedkov, ktorí mali byť prítomní na oslave, ktorí mohli dosvedčiť, resp. vyvrátiť prítomnosť

žalobcu na oslave. Žalobca tiež tvrdil, že dňa 30.4.2014 nemal peniaze, ktoré by mohol žalobcovi vrátiť,
ale 3.5.2014 už mal k dispozícii 800 eur, ktoré vyhral a zvyšných 600 eur mu mala požičať matka.
Peniaze si žalovaný nepožičal od rodičov preto, že ich nechcel obťažovať, ale uviedol, že v noci po 22:00
hod. navštívil matku, aby mu požičala peniaze. Ani o jednej skutočnosti však súdu nepredložil dôkaz. V
konaní žalobca jednoznačne preukázal, že požičal žalovanému sumu 1.400 eur. Žalovanému iba jediný

svedok potvrdil, že videl, že vrátil žalobcovi sumu 1.400 eur, druhý svedok sa dorátal do sumy 1.000
eur, pričom jednoznačnosť v ich tvrdeniach nebola ani v dátume vrátenia pôžičky. Naopak, žalobcovi
potvrdili prítomnosť na oslave dvaja svedkovia dňa 3.5.2014, teda v deň, ktorý označil žalovaný ako
deň vrátenia pôžičky. Žalobca ako dôkaz predložil aj SMS komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný
ponúkal žalobcovi prsteň v hodnote 3.000 eur s tým, že mu ho ponúka za cenu 1.300 eur pričom uvádza,

že v prípade, že tento prsteň žalobca prijme za ponúknutú cenu, budú vyrovnaní. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie priznal nárok žalobcu v celom rozsahu, vrátane zákonných úrokov z omeškania,
počnúc dňom nasledujúcom po dni splatnosti pôžičiek.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, nakoľko tento bol úspešný v

spore v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na výpovede svedkov S. C. a N. U.,
ktorí zhodne potvrdili, že boli svedkami toho, ako žalovaný žalobcovi vrátil vypožičaný obnos peňazí.
Títo svedkovia nešpecifikovali dátum, kedy malo k predmetnému vráteniu pôžičky dôjsť a žalovaný
sa s odstupom času mohol vo svojom tvrdení o presnom dátume vrátenia pôžičky mýliť a k vráteniu
pôžičky mohlo dôjsť aj v deň predchádzajúci, resp. nasledujúci vo vzťahu ku dňu označenom žalovaným.

Žalovaný navrhoval vypočutých svedkov C. a U. dopočuť k ďalším skutočnostiam, čo mu súdom prvej
inštancie nebolo umožnené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu
zamietne.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v

odvolaní sa nestotožňuje a považuje ich za účelové. Má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec zároveň správne právne posúdil. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379

Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.400 eur s príslušenstvom od
žalovaného titulom zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k
záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, keďže v prejednávanom prípade medzi stranami nebolo sporné
poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému a naopak nebolo preukázané vrátenie pôžičky žalovaným
žalobcovi, ktorým tvrdením sa v spore bránil žalovaný. Žalovaný nesúhlasil so skutkovými zisteniami

súdu prvej inštancie a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď mal za to, že výpoveďami
svedkov S. C. a N. U. bolo preukázané, že vypožičaný obnos vrátil žalobcovi. Vzhľadom na rozsah a
dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal
všetky navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď svedkovia S. C. a N. U.
zhodne potvrdili, že boli svedkami vrátenia poskytnutých pôžičiek žalovaným žalobcovi.

12. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

13. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.14. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v
odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto

smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázka vrátenia pôžičky
žalovaným žalobcovi dňa 3.5.2014 v priestoroch W. C. v C.. K odvolacej námietke žalovaného, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vrátenia pôžičky, odvolací

súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide
o neunesenie dôkazného bremena žalovaným, založeného na ním navrhnutých dôkazov, a to na
výpovediachsvedkovS.C.aN.U.,tukzáveromsúduprvejinštancieťažkoniečododať.Vovzťahuktejto
argumentácii žalovaného je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovaným tvrdené
vrátenie pôžičky žalobcovi, nebolo preukázané a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie

preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 8., v ktorom sú uvedené všetky vykonané
dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

17. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.
j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V
prejednávanom prípade to znamená, že od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu
žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze a je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.

Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje
najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama osebe (svedecká
výpoveď) je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať,
že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými

dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Predpokladom zamietnutia
žaloby by totiž bolo preukázanie žalovaným tvrdené vrátenie pôžičky, čo sa však výpoveďami svedkov
navrhnutých žalovaným S. C. a N. U. nepodarilo preukázať, a to najmä vzhľadom na nepresnosť ich
výpovede (o dni údajného vrátenia pôžičky) a postupné uvádzanie skutočností, ktoré žalovaný sámani netvrdil (existencia oslavy v reštaurácii, návšteva erotického salónu, odvoz žalobcu žalovaným
mimo služby do erotického salónu). Rovnako aj nelogickosť výpovede žalovaného o tom, že si peniaze
nepožičal od rodičov, keďže ich nechcel obťažovať, avšak vo večerných hodinách dňa 3.5.2014

už navštívil matku, aby si požičal peniaze na vrátenie pôžičky žalobcovi, viedli správne súd prvej
inštancie k záveru o neunesení dôkazného bremena tvrdených skutočností žalovaným. Ak na základe
návrhu žalobcu boli vykonané dôkazy výsluchom svedkov Ing. X. N. a Ing. T. Q., ktorí svedkovia
bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že žalobca sa dňa 3.5.2014 (t. j. v deň žalovaným tvrdeného
vrátenia pôžičky) nachádzal na jeho oslave 50. narodenín v rodinnom dome jeho partnerky v C., kde bol

prítomný minimálne od 16.00 hod. do 3.00 hod. nasledujúceho dňa spolu s ďalšími 10 - 15 pozvanými
hosťami, pričom výpovede týchto dvoch svedkov boli presné, jasné, zhodné i v podrobnostiach, možno
konštatovať, že žalobcom popreté skutkové tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky boli preukázané. Na
tomto závere nemôže nič zmeniť ani žalovaným v odvolaní (po vyhovení žalobe) podsúvané tvrdenie,
že s odstupom času sa mohol mýliť vo svojom tvrdení o dátume vrátenia pôžičky. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tomto smere nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery,

bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli
schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania).

18. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v
zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vec aj

správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii povinnosti
žalovaného vrátiť peňažnú pôžičku poskytnutú mu žalobcom. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej
inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou skutkovou okolnosťou tvrdenie žalovaného o tom,
že peňažnú pôžičku žalobcovi vrátil dňa 3.5.2014. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie
konštatovať,žeobranažalovanéhovtomtosmerevyznelanepresvedčivo,akoprecízneavyčerpávajúco

vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Odvolacia námietka žalovaného
o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz opätovným výsluchom svedka S. C. a N. U. za účelom dopočutia k

ďalším skutočnostiam, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú
činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania.
Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá
im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016 a aktuálne je v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo

strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie

zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

20. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalovaného na

dopočutie svedkov S. C. a N. U. zamietol z dôvodu, že pri odročení pojednávania by mohlo dôjsť k
ovplyvneniu svedkov a takýto výsluch sa javil súdu prvej inštancie ako neúčelný. Z obsahu spisu vyplýva,
že obaja uvedení svedkovia boli vypočutí na návrh žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.9.2017,
pričom pojednávanie v uvedený deň trvalo takmer 1 a pol hodiny a obe strany prostredníctvom ich
zástupcov im kládli otázky. Po ukončení ich výsluchu (i výsluchu ďalších dvoch svedkov) zástupca

splnomocnenca žalobcu vo svojom prednese poukázal na nepresnosti v ich výpovediach a nelogickosť
výpovede samotného žalovaného, a to i vo vzťahu k výpovediam uvedených svedkov a následne
advokát žalovaného navrhol dovýsluch svedkov k okolnostiam nasledujúcim po opustení podniku. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného na uskutočnenie dôkazuvýsluchom ním navrhnutých svedkov, na uskutočnenie týchto výsluchov bol obom stranám poskytnutý
dostatočný časový priestor (keďže po ukončení ich výsluchov boli vykonávané ešte ďalšie dôkazy a
uskutočnené ďalšie prednesy zástupcov strán), obe strany mali možnosť klásť uvedeným svedkov

otázky nevynímajúc i otázky k okolnostiam nasledujúcim po opustení podniku, ku ktorým otázkam žiadal
žalovaný prostredníctvom advokáta dovypočuť týchto svedkov. Za daného stavu považoval aj odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie opätovný výsluch žalovaným navrhnutých svedkov za nadbytočný
a neúčelný.

21. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného na
vykonanie dôkazu výsluchom svedkov S. C. a N. U. a uskutočnil ich výsluch v súlade s ustanovením
§ 202 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalovaného nevylúčil
z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne tieto
návrhy na doplnenie dokazovania ako neúčelne zamietol. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej

inštancie nedovypočul svedkov, ktorých výsluch už bol uskutočnený, je taktiež neopodstatnená.

22. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri

aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť,
že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce
relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd

prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné
k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok
pre aplikáciu ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový
stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi požičané
peňažné prostriedky v dohodnutej lehote. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným
namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou
bázouprekonštatovanievecnejnesprávnostirozsudkusúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciesprávne

právne vec posúdil.

23.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie pôžičky poskytnutej žalovanému. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite

vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom
sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného
skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní nároku uplatneného žalobcom.

24. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie

sú naplnené.

25. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu,
preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani

odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).