Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010558
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117010558.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného T. V. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa
18.apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. V., narodený XX.XX.XXXX vo D.,
trvale bytom H. č. XXX,
prechodne H. T., L. P., S.,
budova č. 2, pokoj č. XXX, B. 1, XXX XX W. 9

sa uznáva vinným, že:

ako otec maloletého syna Z. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky V. W. v E. - H., hoci má
k tomuto vyživovaciu povinnosť zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn.
11P/5/2008, právoplatným 11.09.2008, mu výška tejto povinnosti bola určená od 01.01.2008 sumou

vo výške 1 600 Sk, t. j. 53,11 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, si túto povinnosť
úmyselne neplní tým, že hoci vie o svojej vyživovacej povinnosti, túto si nikdy neplnil, hoci pracuje a má
príjem z pracovnej činnosti, mal a má možnosť výživné platiť, o svojho syna sa nezaujíma, v dôsledku
čoho jeho syn je pri výžive odkázaný na stálu a pravidelnú pomoc, ktorá mu je poskytovaná štátom
vo forme náhradného výživného od 01.04.2012, ktoré uhrádza Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra až doteraz, ako aj na pravidelnú materiálnu a finančnú pomoc starej matky, nakoľko matka dieťaťa
ako invalidná dôchodkyňa nedokáže sama dieťa uživiť, čím za obdobie od 01.04.2012 do 18.04.2018
vrátane apríla 2018, dlhuje na výživnom sumu 3 877,03 eur k rukám matky maloletého dieťaťa,

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, týmto
činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, po dlhší čas,

tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4 Pv 551/2012 prejednal

súd trestnú vec proti obžalovanému T. V.. Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obžalovanému v
neprítomnosti obžalovaného po splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2
Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného
z prípravného konania, výsluchom svedkyne V. W., prečítaním výpovede svedkyne P. W. a prečítaním
listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný T. V. sa po riadne a včas doručenom predvolaní sa na hlavné pojednávanie nedostavil

a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil (ospravedlnenie zaslané až po začiatku hlavného
pojednávania). Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného
poriadku (overených pred začatím hlavného pojednávania) , súd vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď
z prípravného konania zo dňa 08.03.2017 (čl. 115-123), v ktorej uviedol, že si je vedomý svojho dlhu

na výživnom, tento uznáva a bude ho postupne splácať na adresu matky maloletého, pričom berie na
vedomie aj výšku dlhu ku dňu 01.03.2017, ktorý sa mesačne zvyšuje o 53,11 eur. Ďalej obžalovaný
využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Svedkyňa V. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej výživné neplatí od 01.04.2012,

doposiaľ teda nezaplatil sumu 3877,03 eura, nekontaktoval ju ani syna, ani na narodeniny, ani na
Vianoce, nezaujíma sa o neho. Náhradné výživné poberá od štátu vo výške 53,11 eur. Jej mesačný
príjem je invalidný dôchodok vo výške 312 eur a dostáva ešte aj rodinné prídavky. Syn má 15 rokov,
chodí na základnú školu do 8. ročníka, dosahuje priemerné výsledky, nejde mu matematika, fyzika,
slovenský jazyk, nechodí na žiadne krúžky. Žije so synom v podnájme, býva tam aj jej priateľ. Za byt platí

133 eur nájom, pričom celkové náklady na bývanie platí vo výške 200 eur. Jej partner je zamestnaný,
prispieva jej na bývanie aj na domácnosť. Mamina jej poskytuje finančnú pomoc 50 - 100 eur. Keď
jej to finančne nevychádza pomáha jej mamina, partnera nemôže zneužívať. Je nemajetná, mesačne
potrebuje na syna cca 100 eur mesačne. Dlžné výživné vymáha aj v exekučnom konaní, ale doteraz
jej nič vyplatené nebolo. Pokiaľ by jej matka a priateľ neposkytovali finančnú pomoc, syn by sa mohol

dostať do nebezpečenstva núdze, lebo z 50 eur mesačne sa nedá vyžiť. Keby si mala platiť z dôchodku
všetko, byt aj stravu tak by nemali z čoho žiť, ani čo jesť, ani si čo obliecť.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne P. W. z č. l. 93-94
zo dňa 14.09.2016, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že sama je na starobnom dôchodku, ale jej

dcéra V. je odkázaná na jej finančnú pomoc, lebo inak by nebola schopná uživiť svoje dieťa. Prispieva
jej sumou 100 eur mesačne, inak by sa maloletý ocitol v núdzi. Vypomáha im aj plodmi zo záhrady a
hydinou. Koľko má prispievať Z. otec nevie, otec nejaví o syna záujem.

Z prečítaných listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní, menovite z Rozsudku Okresného súdu Nitra

sp.zn.11P/5/2008z11.08.2008,právoplatnéhodňa11.09.2008vyplynulo,žeobžalovanýbolrozsudkom
súdu zaviazaný aby prispieval na výživu maloletého Z. W. nar. 12.01.2003 mesačne sumou 1600,- Sk
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti.
Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre č.2012/6883/1 z 06.08.2012 bolo matke
maloletého priznané náhradné výživné vo výške 53,11 eur počínajúc dňom 01.04.2012. Z potvrdenia

Exekútorského úradu JUDr. Šupu so sídlom v Nitre (čl.14,61,139) súd zistil, že voči obžalovanémuprebieha exekúcia Ex 3999/2008 od 03.11.2008 o vymoženie výživného na maloletého Z.. Podľa správy
ÚPSVaR (čl.39,137,142-145) matka maloletého V. W. nar. XX.XX.XXXX poberala dávku v hmotnej núdzi
v rokoch 2008 až 2016 a poberá tiež prídavok na dieťa v sume 34,54 eur. Zo správy Základnej školy

Cabaj - Čápor (čl.140) súd zistil, že maloletý Z. je žiakom školy a túto aj riadne navštevuje

Obžalovaný T. V. podľa podkladov z Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Kolíne (ČR) je od
01.04.2014 zamestnaný u zamestnávateľa Toyota Peugeot Citroen Automobile Czech, s.r.o. Kolín a
za obdobie od 15.04.2014 do 31.01.2017 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 177 365 Kč

(čl.124-127).Podľasprávyzamestnávateľa(čl.128-134)obžalovanýpracujevpozíciioperátor1-lakovňa,
vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi neuviedol, je proti nemu vedená exekúcia č.183 Ex1549/16
u exekútorky Mgr. Havlovej so sídlom v Prahe. V rokoch 2015-2017 bol dlhodobo práceneschopný a
boli mu vyplácané nemocenské dávky Naposledy bol u zamestnávateľa pracovne hodnotený známkou
2,5, čo je priemerná známka a zodpovedá štandardným vedomostiam pracovných postupov a procesov.
Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, vyplýva, že obžalovaný nepodal daňové priznanie za

rok 2011 ani nepožiadal o odklad podania daňového priznania. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní
oboznámil aj ostatné listinné dôkazy, správu z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, z
ktorej zistil, že obžalovaný nemá v centrálnom depozitári zriadený účet majiteľa cenných papierov,
nemá registrované záložné právo k cenným papierom, ani žiadny zabezpečovací prevod cenných
papierov a nie je ani registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno. Zo správy Market ocp a.s.

(čl. 59) vyplýva, že obžalovaný nebol registrovaný pre 1. ani pre 2. vlnu kupónovej privatizácie a
nie je pre neho vedený ani účet majiteľa cenných papierov. Obžalovaný sa podľa zabezpečených
správ (čl.46-51,55-56,77,79-80,99,135) nachádzal v evidencii Sociálnej poisťovne ako poistenec v
období rokov od 1998 do 2012, nebol evidovaný ako SZČO, nepodal si žiadosť o poskytnutie dávky
v nezamestnanosti a nebol evidovaný ako poberateľ dávok v hmotnej núdzi, kompenzačných dávok

alebo štátnych sociálnych dávok. Zo správy Obvodného úradu Martin (čl. 52,136) bolo zistené, že
obžalovaný nebol evidovaný v živnostenskom registri. Podľa odpisu registra trestov (čl.148) súd zistil,
že obžalovaný bol odsúdený Okresným súdom Nitra sp. zn. 33 T/39/2010 právoplatným dňa 12.04.2010
pre prečin neplnenia vyživovacej povinnosti podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 1 rok so skúšobnou dobou 2

roky 6 mesiacov s povinnosťou zaplatiť zameškané výživné. Podľa § 50 odsek 5 Trestného zákona sa
na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (čl.147) bolo zistené, že obžalovaný nemá vedený žiadny záznam o priestupku.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súvislosti s ustálením výšky dlžného výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky od 01.04.2012 konštatoval súd po výsluchu svedkyne oprávnenej na preberanie výživného podľa

právoplatného rozsudku, že za obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti od 01.04.2012 do 18.04.2018
vo vzťahu k maloletému Z. vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 3877,03 eur (po 53,11 eur/
mesačne).

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami

hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,
že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd upravil aj skutkovú vetu obžaloby v časti výšky dlžného výživného tak, že upravil dlžnú

sumu výživného aj obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti až ku dňu konania hlavného pojednávania.
Právna kvalifikácia v § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno b) Trestného zákona bola daná skutočnosťou, že obžalovaný si neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, závažnejším spôsobom konania, spočívajúcim v páchaní
trestného činu po dlhší čas (viac ako rok) a ktorým konaním vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva

núdze. Chránený objekt je v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy nárok na výživu dieťaťa
vyplývajúci priamo zo zákona, a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie
vyživovacej povinnosti danej zákonom a zároveň určenej rozhodnutím súdu. Trestne zodpovednýmsubjektom, je osoba obžalovaného povinná poskytovať peňažné plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú
osobu.

Súd mal z vykonaného dokazovania (výpoveď obžalovaného, výsluchy svedkov, listinné dôkazy)
jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby po
jej úprave pri zachovaní totožnosti skutku, v zmysle vykonaného dokazovania, že vykazuje znaky
žalovaného trestného činu a že tento zavinene spáchal obžalovaný. Z hľadiska subjektívnej stránky
trestného činu, úmyselné konanie obžalovaného vyplýva z jednoty vedomostnej a vôľovej zložky jeho

konania. Obžalovaný pozitívne vedel, že je otcom maloletého Z. a na základe právoplatného rozsudku
súdu je povinný platiť na dieťa výživné až do doby pokiaľ nebude dieťa schopné živiť sa samostatne,
ale od roku 2012 si obžalovaný svoju povinnosť voči maloletému neplnil napriek tomu, že pracoval,
pričom svoju vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľa nenahlásil. Skutočnosť, či obžalovaný má alebo
nemá stabilné zamestnanie, prípadne ak je aj dočasne práceneschopný sama osebe nemá vplyv na
existenciu vyživovacej povinnosti a nezbavuje ho ani trestnej zodpovednosti, pretože osoba, ktorá ma

vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť splnila bez ohľadu na to,
či obžalovanému aktuálna životná situácia umožňuje platiť výživné v takom rozsahu, ako sa vychádzalo
pri určení vyživovacej povinnosti. Úmyselné konanie obžalovaného je možné odvodiť jednak z jeho
vedomosti o tom, že bol povinný platiť výživné, ale aj z ignorácie tejto povinnosti, keďže v záujme
splnenia vyživovacej povinnosti neurobil za takmer 6 rokov nič a žiadnym spôsobom sa nepodieľal na

výžive maloletého. Obžalovaný sa vedome spoliehal na fakt, že matka maloletého, ktorej bolo dieťa
zverené do starostlivosti sa o dieťa postará, pričom povinnosť starať sa o maloleté dieťa vyplýva
pre oboch rodičov nielen zo zákona, ale najmä z morálno-etických princípov spoločenského života bez
ohľadu na to, ktorému z rodičov bolo dieťa zverené alebo na to, či majú rodičia dieťaťa založené nové
vzťahy, prípadne iné záväzky.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného

zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného, pričom tento trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania a vydal tak oprávnenú osobu
do nebezpečenstva núdze. Obžalovaný oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo je obsahom
vyživovacej
povinnosti, pričom povinnosť obžalovaného vyživovať svoje dieťa vyplýva nielen zo Zákona o rodine, t.j.

z ustanovení o vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ale táto mu bola určená aj rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp.zn. 11P/5/2008 právoplatným dňa 11.09.2008.

Obžalovaný sa ku skutku v prípravnom konaní v podstate priznal. Tvrdil, že si je vedomý svojej
povinnosti platiť výživné na dieťa a tiež, že sa dlh pokúsi posplácať. Ku dňu hlavného pojednávania však

obžalovaný neuhradil ani len časť dlžného výživného, a to napriek písomnej výzve súdu a zákonnému
poučeniu o účinnej ľútosti. Z listinných dôkazov, výpovede obžalovaného v prípravnom konaní a z
výpovede svedkyne V. W. bolo preukázané, že obžalovaný vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola
určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a
akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tejto vedomosti tak neurobil. Obžalovaný nielenže

matke dieťaťa pravidelne a riadne neplatil výživné na dieťa, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by
smerovala k uspokojeniu potrieb dieťaťa. Súd vzhľadom na vykonané dôkazy nemal dôvod pochybovať
ani o období neplnenia vyživovacej povinnosti. Celá zodpovednosť za výživu a zaopatrenie dieťaťa
zostala len na pleciach matky, ktorá je navyše invalidnou dôchodkyňou s nízkym príjmom , ktorý matke
a maloletému dieťaťu nepostačoval na krytie životných nákladov. Len vďaka finančnej a vecnej podpore

babky dieťaťa a štátnemu sociálnemu systému sa maloletý Z. nedostal do takej zložitej životnej situácie,
že by bol vystavený hroziacej núdzi (nedostatok základných životných potrieb). Z vyššie uvedených
skutočnostívyplýva,žeobžalovanýsiúmyselneneplnilvyživovaciupovinnosťvočisvojmusynoviurčenú
rozhodnutím súdu, napriek tomu, že vedel, že takýmto konaním porušuje záujem chránený zákonom.

Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, po
úprave skutkovej vety. Obžalovaný svojim úmyselným konaním naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestnéhozákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť
vyživovať iného a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania a takto vydal oprávnenú osobu do
nebezpečenstva núdze.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal v priamom úmysle, kedy vedel, že môže svojim konaním porušiť a ohroziť záujem
chránený zákonom a zároveň tento chránený záujem (objekt) chcel porušiť a ohroziť.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný bol súdne
trestaný za obdobnú trestnú činnosť, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený (osvedčený zo

zákona, bez splnenia uloženej povinnosti). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby danej v ustanovení §
207 odsek 3 Trestného zákona vo výmere 1 rok až 5 rokov. Postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky.

Berúc do úvahy zásady pre ukladanie trestov, ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru,
že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu,
pretože uloženie nepodmienečného trestu na nápravu páchateľa a zabezpečenie ochrany spoločnosti aj

vzhľadom na súčasný spôsob života páchateľa nepovažoval za potrebné, majúc za to, že takto uložený
trest bude postačujúci pre naplnenie účelu trestu, odstránenie protiprávneho stavu a prevýchovu
páchateľa.

V prípade porušenia podmienok skúšobnej doby hrozí obžalovanému premena podmienečne

odloženéhotrestuodňatiaslobodynatrestnepodmienečný,čojepreobžalovanéhozhľadiskaprevencie
aj dostatočná hrozba pre prípad neplatenia výživného do budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.