Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317208119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: Z. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., Jesenského
231/5, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., t.č.
bytom G. Y. D. H. Z. G. Í., I. I., XXX K. M., Q., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, AK Partizánska
1057, 069 01 Snina, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.08.2017 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaného zaviazal k vráteniu daru a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí,
vchod č. X, v bytovom dome, pod súpisným číslom XXXX, T. O. C., XXX XX G., ako aj podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6539/302272-
in, zapísaného na LV č. XXXX, okres G., obec G., k. ú. G., pod pare. C-KN XXXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 931 m2, žalobkyni ktorá mu ho darovala na základe Darovacej zmluvy spísanej
vo forme notárskej zápisnice T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, zo dňa 28.03.2013 a

na náhradu jej trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaný v darovacej zmluve prehlásil, že nadobúdané
nehnuteľnosti s vďakou prijíma a zaväzuje sa vyhovieť všetkým zákonným podmienkam. Zároveň
žalovaný vyhlásil, že súhlasí so zriadením vecného bremena, ktoré má spočívať v doživotnom práve
bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre žalobkyňu a žalovaný sa týmto zaviazal poskytnúť
potrebnú pomoc v starobe a chorobe a postarať sa o dôstojný pohreb žalobkyne.

Žalovaný tým, že dočasne býva vo D. H., sa pri podpise darovacej zmluvy a zriadení vecného bremena v
jejprospechzaviazalposkytnúťprežalobkyňupotrebnúpomocvstarobeachorobetakýmspôsobom,že
sľúbil, že sa aj s rodinou vráti zo zahraničia a v darovanom byte bude bývať spolu s rodinou a žalobkyni
zároveň bude poskytovať potrebnú pomoc. Na základe vyššie uvádzaného sa do dnešného dňa tak
nestalo. Žalovaný býva naďalej v zahraničí, o ňu nejaví akýkoľvek záujem s tým, že žalobkyňa býva v
byte sama, jej zdravotný stav dosiahol už IV. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo značí,

že starostlivosť o seba bez pomoci druhej osoby už nezvládne.Zároveň, žalovaný nevykonal prepis bytu na bytovom družstve na svoju osobu, ona zo svojej minimálnej
výšky dôchodku znáša do dnešného dňa náklady na predmetný byt a jeho údržbu, kde všetky opravy
súvisiace s bytom bola nútená uhradiť, pričom sa pohybuje na hranici sociálnej núdze.

Preto, na základe uvádzaného sa rozhodla riešiť situáciu výzvou o vrátenie daru z dňa 05.09.2016, pre
jej zlý zdravotný stav, v súvislosti s ťažkou finančnou situáciou a nezáujmom žalovaného o ňu, ktorý
prerástolaždohrubéhosústavnéhoporušovaniadobrýchmravovčovdanomprípadejeneposkytovanie
potrebnej pomoci a sústavné odmietanie poskytovania výživy zo strany žalovaného. Domáha sa vrátenia

daru, aby predmetný byt mohla predať a z vyťažených finančných prostriedkov si zabezpečila kúpu bytu
v C., kde žije jej dcéra, ktorá by ju doopatrovala vo svojej blízkosti alebo by zaobstarávala v prípade
nutnosti pobyt v centre sociálnych služieb v C., nakoľko žalovaný odmietol finančne podporiť jej pobyt
v Centre sociálnych služieb v G..

Správanie žalovaného vyjadrujúce jeho nezáujem o ňu v situácii, kedy potrebovala jeho oporu a pomoc,

vykazuje znaky pokračujúceho alebo opakovaného správania hrubo porušujúceho dobré mravy a teda
vykazuje znaky relevantné podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, ktorý po prijatí predmetného
daru, s vedomím, že matka v byte zostala bývať sama, neprejavil o ňu záujem, neskontaktoval sa s ňou
a nezisťoval, či nepotrebuje pomoc, hrubo porušil dobré mravy. Tento stav dlhodobého neposkytovania
pomoci a nezáujmu žalovaného v situácii jej preukázanej odkázanosti na pomoc opodstatňoval jej

žiadosť o vrátenie daru. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp, zn.
3Cdo/218/2010 zo dňa 27.04.2010.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi a to najmä notárskou zápisnicou, LV č. XXXX
Y..Ú.. G., výzvou na vrátenie daru, rozhodnutím o odkázanosti fyzickej osoby, písomným oznámením
Bytového družstva Snina zo dňa 25.07.2017, písomnými vyjadreniami strán sporu a listina predloženými
stranami sporu, výpoveďami svedkov, výpoveďami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice Notárskym úradom notárky N.. V. H. dňa
28.03.2013 žalobkyňa darovalo svojmu synovi - žalovanému nehnuteľnosť a to byt č. XX, nachádzajúci
sa na X. poschodí, vchod č. X, v bytovom dome, pod súpisným číslom XXXX, na ulici C., XXX XX
G., ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku 6539/302272-in, zapísaného na LV č. XXXX, okres G., obec G., k. ú. G., Žalovaný

dar s vďakou prijal a zaviazal sa vyhovieť všetkým zákonným podmienkam. Zároveň žalovaný vyhlásil,
že súhlasí so zriadením vecného bremena, ktoré má spočívať v doživotnom práve bývania a užívania
predmetnej nehnuteľnosti pre žalobkyňu a žalovaný sa týmto zaviazal poskytnúť potrebnú pomoc v
starobe a chorobe a postarať sa o dôstojný pohreb žalobkyne.

6. Podľa LV č. XXXX, okres G., obec G., kat. úz. G., ako vlastník bytu č. XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí, vchod č. X, v bytovom dome, pod súpisným číslom XXXX, na ulici C.Á., XXX XX G., ako aj
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k
pozemkuXXXX/XXXXXXjeuvedenýžalovanýatitulomnadobudnutiavlastníctvaboladarovaciazmluva
zo dňa 28.03.2013, T. XXX/XXXX.

7. Žalobkyňa výzvou zo dňa 05.09.2016 žalovaného vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve uviedla,
že v zmysle darovacej zmluvy sa ako obdarovaný, okrem iného zaviazal poskytnúť jej, ako darcovi,
právodoživotnéhobývaniaaužívaniapredmetnejnehnuteľnosti,poskytnúťjejpotrebnúpomocvstarobe
a chorobe. Nakoľko vzájomná komunikácia pri riešení jej stavu končí na bode mrazu - nielen, že jej

neposkytuje potrebnú pomoc v starobe a v chorobe, ale je nepríjemný a nervózny, na jej osobu sa
vyjadruje nevhodne, ba dokonca má na ňu morbídne narážky. Opakovane ho prosila, aby upustil od
svojho konania, ktorým jej veľmi strpčuje život, ubližuje a značnou intenzitou porušuje dobré mravy,
no bezúspešne. Toho času sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav vyžadujúci si zvýšenú opateru a
starostlivosť a jeho nevhodné správanie voči jej osobe a jeho nezáujem o ňu sa výrazne odrazil aj jej

psychickom zdraví, lebo sa veľmi trápi. Nemám už dostatok nielen psychických, ale aj fyzických síl.
Keďže z jeho strany sa po mnohých jej opakovaných prosbách správanie ku nej nezlepšilo a fakt, že
jej na pár minút ukáže deti cez tablet bez toho, aby si sa ku nej prihovoril, je prejavom nezáujmu a
ignorancie. Preto sa rozhodla zabezpečiť si svoju budúcnosť podľa seba, nakoľko si už vo svojom životeprešla všeličím a chce dožiť svoj život v kľude, no nato potrebujem finančné prostriedky, ktoré mala vo
forme bytu. Na základe toho ho vyzýva na vrátenie daru.

8. Podľa rozhodnutia Mesta G. č. XXXX/XXXXX-X zo dňa 08.11.2016, žalobkyňa dosiahla IV. Stupeň
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách a je odkázaná
na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov.

9. Bytové družstvo Snina vo svojej odpovedi na žiadosť žalobkyne zo dňa 25.07.2017 uviedlo, že byt č.

XX T. C. XXXX G. žalobkyňa získala v roku 1991 prevodom členských práv a povinností. Od uvedeného
roku nebola vykonaná žiadna zmeny v evidencii bytov.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2017 uviedol, že nie je pravdou, aby mu bola doručená
výzva dňa 5.9.2016. Túto výzvu na vrátenie daru neobdŕžal. Bol však doručený list Okresného úradu v
Snine, odboru katastrálneho, sp. zn.: Z-84/2017 zo dňa 6.3.2017, kde bol vyzývaný správnym orgánom,

aby sa vyjadril k návrhu žalobkyne na vykonanie záznamu na vrátenie daru a potvrdenie o doručení
výzvy. Zostal opäť prekvapený z takejto výzvy OÚ v Snine odboru katastrálneho a samozrejme reagoval
svojou odpoveďou zo dňa 1.3.2017 tak, že jednak mu výzva o vrátenie daru nebola doručená a jednak,
že s vrátením daru nesúhlasí, nakoľko si nie je vedomý žiadneho hrubého porušenia dobrých mravov
voči svojej matke.

Ďalej uviedol, že v čase uzavretia darovacej zmluvy v roku 2013 mama veľmi dobre vedela, že dlhodobo
pracuje v zahraničí. Už od roku 2001 pracoval v zahraničí najskôr v Grécku, a to asi 4 roky, a následne
odišiel za prácou do Z., kde pracuje až doposiaľ. Spočiatku pokiaľ bol slobodný prispieval svojej mame
významnejšími finančnými prostriedkami, ale hlavne sa snažil podľa svojich možností investovať do

predmetného dvojizbového bytu. V byte vymenil podlahu, okná a vykonal aj iné úpravy. Všetko v čase,
kedy bol slobodný a byt patril mame. Od svojich 10-tich rokov býval sám v tomto byte iba so svojou
mamou. Sestra Z. I. už bola vydatá a bývala s manželom v inom byte v G. a sestra N. K. študovala v
H. a neskôr odišla za prácou do C., kde zostala aj bývať.

Nakoľko so žalobkyňou vychádzali spolu veľmi dobre, investoval do bytu a posielal mame finančné
čiastky ako výpomoc, predpokladal, že mu byt prípadne, nakoľko ho mama o tom aj utvrdzovala. Sestra
Z. I., sa dokonca mame aj písomne vzdala nejakých nárokov na byt a to okrem iného aj z dôvodu, že
sestra s mamou nevychádzajú dobre celé roky a nerozprávajú sa. Aj sestra N. K. si tiež nerobila na
byt žiadne nároky.

V čase spísania darovacej zmluvy v roku 2013 už bol žalovaný ženatý a narodila sa mu i dcéra D.,
nar. X.X.XXXX. V tom čase stále pracoval a žil v Z.. Nemožno preto ani predpokladať, že žalobkyňa sa
mohla domnievať, že vzhľadom k uzavretiu darovacej zmluvy odíde z Z. a nasťahuje sa aj s rodinou do
dvojizbového bytu ku žalobkyni. Pritom na Slovensku by nemal zďaleka možnosť nájsť si prácu a živiť

rodinu. Nie je preto pravdou, aby pri uzavretí darovacej zmluvy sľúbil matke, že sa ku nej nasťahuje.
Následne o cca rok sa mu narodil syn S. a to 22.5.2014.

S mamou sa dohodli na tom, že pokiaľ jej staroba alebo choroba nedovolia, aby sa o seba starala
sama, zabezpečí jej opatrovateľku na svoje náklady, resp. domov seniorov, na náklady ktorého bude

tiež prispievať. Ak by to bolo nutné, bol ochotný zobrať mamu k sebe do Z., kde by o ňu sa starali osobne
s manželkou. Nikdy teda nebolo pravdou, aby sa dohodli na ukončení jeho práce v Z. a nasťahovaní sa
4-člennej rodiny k mame do dvojizbového bytu, dokonca bez práce na Slovensku.

Napriekvyššiemuvekujejehomamapodľajehonázoruvpomernedobrejkondícii,oprotiniektorýminým

ľuďomvjejveku.Smamoubolnaposledyvlete2017anespozorovalunejtakýstav,ktorýbypotvrdzoval
v žalobe prezentovanú nevládnosť. Čo je však podstatné, žalobkyňa ho vôbec neinformovala o tom,
že už od novembra 2016 boli vydané posudky a rozhodnutia Mesta Snina o tom, že u nej bol zistený
IV. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. O tejto skutočnosti ho vôbec neinformovala,
hoci nielenže osobne 2x v roku navštevuje matku v jej byte, ale hlavne spolu pravidelne komunikujú

cez telefón a skype, resp. sms správy. Pritom v rámci tejto komunikácie sa opakovane pýtal matky ako
sa má ale hlavne, či niečo nepotrebuje. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v žalobe
o tom, že jeho správanie vyjadruje nezáujem o matku a to dokonca v situácii, kedy potrebuje oporu a
pomoc. Toto tvrdenie je šokujúce v porovnaní s obsahom sms správ medzi synom a matkou, v ktorýchopakovane vyjadruje matke svoju lásku, svoj záujem o ňu a opakovane sa jej pýta, či niečo nepotrebuje.
Nemôže zato, že matka ho neinformovala celý rok o vydaných posudkoch a dozvedel sa o ich obsahu
až z príloh k predmetnej žaloby. Taktiež nemôže zato, že na jeho výzvy, či niečo nepotrebuje, matka

nereaguje, resp. vlastne jeho pomoc odmieta.

Pokiaľ bol slobodný a bez rodiny, samozrejme mame oveľa viac finančne vypomáhal jednorazovými
sumami 800-1000 eur. Investoval do bytu, aby byt vyzeral a súbežne mala mama určitý bytový štandard.
Ak sa pokazila chladnička alebo práčka, samozrejme kúpil nové. Pretože mama veľmi rada pozerá

televízor, zakúpil veľký televízor, v tej dobe neštandardný s tým, že bol rád, že mama má možnosť
sledovať dobrý obraz. Celé roky platí mame balíček rôznych programov v rámci káblovej televízie,
aby mohla sledovať viacero programov. Ide pritom o poplatok cca 100,- eur ročne. Aj pre tento rok
vykonal úhradu 100,- eur na káblovku. Samozrejme mame zakúpil telefón a tablet, aby mohli vzájomne
komunikovať, vidieť deti a podobne. Je pravdou, že v súčasnej dobe posiela mame ako výpomoc
peňažné sumy menšie ako v minulosti, cca po 20,- eur mesačne, avšak vyplýva to zo skutočnosti, že

má vysoké výdavky na svoju rodinu v Z.. Bol doteraz presvedčený, že dôchodok matky na poplatky
spojené s užívaním bytu je postačujúci a to s prihliadnutím na jeho mesačný príspevok 20,- eur trebárs
aj na lieky, hoci matka ho konkrétne nikdy neinformovala o výške doplatkov na lieky a podobne. Naviac,
pokiaľ mamu navštívil, snažil sa zabezpečiť pre mamu veľký nákup potravín a doniesť nejaký darček.
Je pre neho preto nepochopiteľné tvrdenie o tom, že sa o mamu nezaujíma. V Z. pracuje manuálne,

v upratovacej službe v hoteli, kde sa vypracoval na vedúceho ostatným pracovníkov, avšak v prípade
potreby upratuje aj sám. Nakoľko jedna práca tam nestačí, privyrába si v bare. Jeho manželka je
momentálne domáca a deti nastúpili do škôlky. Teda financuje rodinu sám.

V ďalšom uviedol, že chce uistiť súd, že svoj záväzok voči matke dodrží, nemôže sa však stotožniť

s tvrdeniami uvedenými v žalobe. Naviac je presvedčený, že starostlivosť o matku ňou navrhovaným
spôsobom, že si kúpi byt v C. a bude sa o ňu starať jeho sestra neobstojí. Je presvedčený, že v cudzom
meste, bez známych ľudí v neznámom prostredí a v jej veku nemôžu byť naplnené jej predstavy o
pokojnom dožití. Domnieva sa, že na túto žalobu ako aj na kúpu bytu v C. ovplyvnila mamu sestra žijúca
v C. s cieľom neskôr tento nový byt získať pre seba. On však nemá dôveru k sestre v tom zmysle, že

matku chce skutočne osobne doopatrovať.

11. Z pripojených dokladov k písomnému vyjadreniu žalovaného vyplýva, že spol. TV-SKV s.r.o. uhradil
za signál TKR za obdobie 01.10.2016-30.09.2017 sumu 100,- eur a za obdobie 1.10.2017-30.09.2018
sumu 100,- eur.

Poisťovni Z. - G. poisťovňa za obdobie 26.11.2017-25.11.218 uhradil poistné z poistenia Môj dom, miesto
poistenia C. XXXX/XX, G., sumu 29,- eur.

Z výpisov z SMS správ z mobilného zariadenia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným boli v

pravidelnom kontakte - komunikácia od 1.11.2016 do 26.07.2017, s tým že žalovaný minimálne raz v
mesiaci zaslal žalovanej SMS správu a sa jej aj dotazoval, či niečo nepotrebuje.

Z výpisu z mobilné zariadenia žalovaného vyplýva, že bol so žalobkyňou v pravidelnom telefonickom
kontakte v období od 31.10.2015 do 19.07.2017.

Podľa výpisu z účtu žalovaného, dňa 20.11.2017 v prospech žalobkyne poukázal sumu 25,- eur, dňa
07.07.2017sumu20,-eur,dňa16.09.2017sumu20,-eur,dňa26.10.2017sumu25,-eur,dňa17.12.2013
sumu 200,- eur, dňa 23.10.2013 sumu 135,- eur, dňa 19.09.2013 sumu 500,- eur, dňa 6.6.2012 sumu
200,- eur, dňa 18.01.2012 sumu 250,- eur, dňa 1.7.2016 sumu 200,- eur,

12. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.03.2017 adresovaného Okresnému úradu G., katastrálny odbor,
vyplýva, že dňa 06.03.2017 mu bola doručená výzva na vyjadrenie sa k preloženému návrhu žalobkyne,
ktorého súčasťou bola aj výzva na vrátenie daru. Uviedol, že z jeho pohľadu je vrátenie daru sporné
a nesúhlasí s postupom žalobkyne. Výzva na vrátenie daru mu nebola porušená a neporušil žiadnym

spôsobom svojím správaním dobré mravy. Podací lístok nie je dokladom o tom, že mu bola výzva
doručená. K darkyni sa vždy správal zdvorilo a slušne. On nevidí žiadny zákonný dôvod pre podanie
žaloby na súd.13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 a zo dňa 15.01.2018 uviedla, že podľa
potvrdenia Slovenskej pošty - potvrdenie zásielky o doručení adresátovi, číslo zásielky: M., dňa
09.12.2016 bola zásielka podaná na pošte Snina 1, a dňa 14.12.2016 bola zásielka s obsahom žiadosti

o vrátenie daru doručená adresátovi, teda žalovaný odo dňa 14.12.2016, presne od 12.30. hod. mal
vedomosť o žiadosti od žalobkyne o vrátenie daru.

Žalobkyňa chcela, aby predmetný byt nadobudol žalovaný, ale aby sa tak stalo až po jej smrti, o čom
svedčí aj fakt, že obidve jej dcéry sa nároku na predmetný byt vzdali, súhlasili, aby po smrti žalobkyne

byt nadobudol žalovaný. Dcéra I.. N. K. v prvom štvrťroku 2011 písomne vyhlásila, že sa vzdáva nároku
na vlastníctvo predmetného bytu a že po smrti žalobkyne, ho aj s jej podielom môže do vlastníctva
nadobudnúť jej brat teda žalovaný, pričom následne si dala overiť podpis na Notárskom úrade - N.. D.
Y. Partizánske a takto spísané vyhlásenie s overeným podpisom dala žalovanému.

V priebehu dvoch rokov, dňa 28.03.2013, šiel žalovaný spolu so žalobkyňou na Notársky úrad N.. V.

H. v G., kde došlo k spísaniu predmetnej darovacej zmluvy. Keďže žalobkyňa je vyššieho veku, nemá
právnické vzdelanie, v dobrej viere pomôcť žalovanému túto zmluvu podpísala, avšak v presvedčení, že
aj keď to bola darovacia zmluva, vlastnícke právo na žalovaného prejde až po jej smrti, pričom dovtedy,
sa žalovaný vráti aj spolu s rodinou na Slovensko a v prípade potreby a choroby sa postará o žalobkyňu.
Od roku 2016 je starostlivosti o žalobkyňu zo strany žalovaného minimálna. Žalovaný chodí na

Slovensko dvakrát ročne, z toho jeden týždeň je v C. u svokrovcov a druhý týždeň trávi v G.. V tom čase
sa venuje svojej rodine, s ktorou navštevujú svojich známych. V tom období aj keď nakúpil nejaký ten
nákup, žalobkyňa sa snažila z daných potravín navariť. Od zistenia skutočnosti sa žalovaný nevhodne
správal k žalobkyne a to výbušnou komunikáciou a nevhodným správaním. Naopak dcéra I.. N. K. 2x
do roka trávi dovolenku v G. u žalobkyne a minimálne 5-8 krát do roka príde podľa potreby žalobkyne.

S pribúdajúcim vekom sa stretnutia zvyšujú.

Telefonáty žalovaného trvajú necelých 30 sekúnd pokiaľ ide o rozhovor syna s matkou. Následne na
to je rozhovor cez tablet, kde žalobkyňa vidí aspoň vnúčatá, no žalobcu nevidí a keď tak minimálne,
žalovaný otázky smeruje na dcéru D., ktorá ich kladie žalobkyni. Aj tieto rozhovory netrvajú dlhšie ako

5 až 8 minút. Počas takejto krátkej doby žalovaný nemá možnosť zistiť zdravotný stav žalobkyne, ba
naopak, ich vzťah sa prehlbuje do nezáujmu o ňu, pričom žalovaný, uvádza, že jej volá, sms-kuje, ale
zo strany žalobcu je to len formalita, nemá o žalobkyňu záujem. Sú to umelo vytvorené alibi. Všetku
starostlivosť o žalobkyňu zabezpečuje dcéra N. a denne s ňou telefonuje 30 až 60 minút.

Čo sa týka výpomoci z finančnej stránky žalovaného pre žalobkyňu, tak je taktiež na minimálnej úrovni,
a ani v minulosti to neboli sumy vo výške 800 -1000,- eur. Do roku 2015 zvykol prispieť 1 krát ročne
maximálne do 650,- eur alebo dvakrát ročne 300, eur - 350,- eur. Od roku 2016 sa to zminimalizovalo,
čím žalobkyňa sa dostala do finančnej tiesni. Žalobkyňa si bola istá tým, že nakoľko sú obidvaja vlastníci
bytu tieto financie sú na zaplatenie polovice nájmu za byt. Preto žalobkyni zostala finančná rezerva,

ktorú mohla investovať pre svoje potreby - lieky, nákupy, taxíky... Dcéra N. K. pri návštevách žalobkyni
urobila zakaždým nákupy, ktoré postačovali na dlhšie obdobie a taktiež jej nechala nejakú hotovosť
20 až 50 eur. Ak sa nemohla osobne stretnúť so žalobkyňou tak jej zaslala financie cez účet čo
môže žalobkyňa preukázať predložením výpisov z banky, z ktorých bude zreteľné v skutočnosti akými
finančnými čiastkami prispieva žalovaný.

To, že žalobkyňa má zdravotné problémy a má IV-tý stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,
znáša veľmi ťažko, ale základnú starostlivosť zvláda tak, že ak u nej nie je dcéra I.. N. K., nákupy a
návštevylekárovsizabezpečujeprostredníctvomtaxíkov,keďže,hocisťažkosťami,pohybovaťsamôže.
V prípade nutnej potreby je k dispozícií priateľka N. R..

Žalobkyňa považuje C. za svoj druhý domov, cíti sa tam veľmi dobre, hlavne po psychickej stránke a
kúpa malého bytu v C., kde bude v blízkosti svojej rodiny - dcéry N. a vnučky I., ktoré sa o ňu postarajú,
je pre žalobkyňu, ako starého odkázaného človeka veľmi pozitívna, čo veľmi prospieva jej psychike
a zdravotnému stavu. Zároveň, žalobkyňa navštevuje C. už vyše 20 rokov a okrem najbližšej rodiny

má tam aj známych a celkovo sa tam cíti pomaly lepšie ako v G.. Umiestnenie žalobkyne do domova
sociálnych služieb v zariadení pre seniorov v G. by bolo pre ňu a jej psychický stav veľmi negatívne,
pretože ako každý jeden z nás, chce prežiť posledné roky svojho života v kruhu najbližších, ktorí javia
ozajstný záujem o ňu, a nie prežívať dni v zariadení, pripomínajúce nemocnicu s cudzími ľuďmi na izbe.Bez rodiny a o starostlivosti ani nehovoriac, pretože všetci veľmi dobre vieme, ako to chodí v takých
zariadeniach, kde ležia opustení starí ľudia s preležaninami, bez adekvátnej starostlivosti personálu,
keďže ten má za to, že nie je dostatočne platovo ohodnotení.

Čo sa týka doložených sms správ, tak má za to, že zo strany žalovaného je to len formálne posielanie
prianí k narodeninám, meninám a sviatkom počas roka, pričom periodicita týchto sms správ je ani nie
1 krát mesačne, čo nepreukazuje jeho záujem o žalobkyňu.

Syn, ktorý má skutočný záujem o matku a zaujíma sa o jej život a situáciu v ktorej sa nachádza, nájde čas
a príležitosť na prejavenie svojho záujmu a tiež vhodný spôsob ako ho prejaviť a to napriek okolnostiam
uvádzaným žalovaným. Takto chápaný skutočný záujem môže prejavovať i keď sa nachádza na
vzdialenom mieste. A naopak, skutočný záujem nemožno vyvodzovať len z jeho samotnej fyzickej
prítomnosti, napríklad pri krátkodobej návšteve. To, že ide o stav dlhodobého nezáujmu žalovaného o
žalobkyňu nemôžu preto zmeniť ani jeho sporadické, krátkotrvajúce návštevy matky dvakrát ročne.

Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 3do/218/2010.

14. Slovenská pošta vo vyjadrení k reklamácii doručenia zásielky uviedla, že doporučený list podaný
dňa 09.12.2016, bol adresátovi dodaný dňa 14.12.2016.

15. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že zo strany jej dcéry N. boli v prospech účtu poukázané finančné
prostriedky vo výške 100,- eur dňa 26.11.2015, zo strany žalovaného finančné prostriedky vo výške 200,-
eur dňa 04.07.2016, vo výške 20,- eur dňa 19.09.2016, vo výške 25,- eur dňa 27.10.2016, vo výške 20,-
eur dňa 16.12.2016, vo výške 30,- eur dňa 28.03.2017, vo výške 35,- eur dňa 15.05.2017, vo výške 20,-

eur dňa 10.07.2017, vo výške 20,- eur dňa 18.09.2017.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.02.2018 uviedol, že nie je pravda, že bol oboznámený
mamou, že chce byt naspať. Nič mu nebolo doručené, nič nepodpisoval. V Z. pošta inak než. Prvýkrát
sa o tom dozvedel až dostal výzvu z katastrálneho úradu. Nemožno tvrdiť, že žalobkyňa nechcela

uzatvoriť darovaciu zmluvu. K darovacej zmluve účastníci pristúpili v roku 2013 a to na notárskom
úrade. Žalobkyňa v tom čase mala 75 rokov a dobrý zdravotný stav. K uzavretiu zmluvy došlo za takých
okolností, že uvedenie do omylu je úplne vylúčené. Žalobkyňa vedela, že prepisuje byt na neho.
Rozprávali sa o tom. Žalobkyňu z bytu nikdy nevyhadzoval a nikdy nemal záujem ho predať.

V ďalšom poukázal, že on mamu presvedčil, aby si nechala tablet, ktorý jej kúpil a to za účelom ako
byť s ňou v kontakte a vidieť ju. Práve ona stratila záujem o komunikáciu s ním a nechcela ho vidieť.
Už aj predtým ako bol na dovolenke tak s nimi nechcela tráviť spoločný čas a chcela byť len doma.
Zakaždým, keď mame volá, tak sa jej pýta ako sa má a ako sa cíti, či niečo nepotrebuje. Na to vždy
dostal odpoveď, že on tu nie je a nemá jej ako pomôcť. On má však kamarátov, ktorí sú pripravení s

hocičím jej pomôcť. Aj keď boli na návšteve chceli s mamou tráviť čas, ale mama s nimi nechcela tráviť
čas a tak chodili po výletoch sami.

Do bytu kúpil plávajúce podlahy a za výmenu okien doplatil cca sumu 10 000,- Sk. Kúpil aj hnuteľné
veci nachádzajúce sa v byte podľa potreby, napr. chladničku, práčku, mrazničku, televízor a to pri jeho

návštevách. Zakaždým jej nakúpil aj lieky a vitamíny v lekárňach za cca 200,- eur.

17. Pani W. Š.Á. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 16.03.2018 uviedla, že p. N. K. ju zoznámila s
jej mamou - žalobkyňou. Trvá to už 18 rokov. Ich vzťah je
Tak povediac sesterský, majú veľa spoločného. Pri jej návštevách u dcéry max. raz, dvakrát do roka, sa

jej Z. zdôverila so svojim životom, Z. sa snažila pomôcť po finančnej stránke. Keď mala Z. ísť , prispela jej
sumou 100,- eur, nakoľko jej Z. povedala, že jej syn vedel o tom, že ide na liečenie, ale sa jej neopýtal či
niečo nepotrebuje. Tiež ak jej finančne nevychádzalo do konca mesiaca a N. mala tiež náročný mesiac,
snažila sa jej viackrát cez N. poslať 50,- eur. Je presvedčená o dobrom úmysle N. s tým, že si chce
mamku presťahovať do C.. Tým, že Z. žije v G. sama, bolo by pre ňu najlepšie, keby bola pri dcére

N. a vnučke I..

18. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že byt synovi daruje. Tento byt je pravdou,
že synovi sľubovala a že dcéry sa ho vzdali a chcela mu ho dať. V tom čase ako bolo uvedené, čiže vroku 2013, za ňou prišiel jej syn, aby tento byt išli dať do poriadku. Preto išli k notárovi. Tam poukazuje,
že jej bolo umožnené, aby si prečítala notársku zápisnicu, aby do nej nahliadla, ale ona stále bola v tom,
že tento byt mu chcela dať, a preto s takouto formou aj súhlasila. Vedela, že sa to týka bytu, vedela, že

sa má jej syn o ňu postarať s tým, že bolo jej umožnené, aby si prečítala notársku zápisnicu a vedela
aj dobrovoľne čo podpisuje, teda aj bez akéhokoľvek nátlaku s touto notárskou zápisnicu súhlasila a ju
podpísala. Nevedela však, že podpísaním darovacej zmluvy prechádza vlastnícke právo na žalovaného.

V čase spísania notárskej zápisnice bol jej vzťah so synom veľmi dobrý, syn jej nosil pozornosti, stále s

ňou komunikoval, keď prišiel na územie SR dvakrát do roka, stále sa o ňu zaujímal. Pomery sa zmenili
v roku 2016, keď sa dozvedela, že ju žalovaný podviedol. Stalo sa to za takej situácie, že bytový dom,
v ktorom býva sa zatepľoval, a preto správca bytového domu alebo resp. poverený pracovník za ňou
prišiel, aby podpísala dokument o tom, že súhlasí so zateplením, kde však jej povedal, že musí podpísať
daný dokument namiesto svojho syna a v tomto ona povedala, že ako je to možné, keď ona tento byt
dlhé roky užíva a nevie o tom, že by tam mal byť uvedený jej syn. Nakoniec tento dokument podpísala,

ale vlastným menom. Pri tom bola prítomná aj jej dcéra, ktorá v tom čase bola s ňou v byte, kde ona aj
vyšla na chodbu a následne, keď prišli do bytu, tak jej žalobkyňa predložila všetky doklady a dcéra jej
povedala, že či ona vie vôbec čo urobila, že je iba bremenom a povedala, že z toho bytu ju už iba jej syn
nemôže vyhodiť, pretože tam má právo doživotného bývania, ale že ten byt už nie je v jej vlastníctve,
ale je vo vlastníctve syna. V lete 2016 bol jej syn na území SR, bolo to v 7. mesiaci, kde vtedy si ho

zavolala k sebe do kuchyne a sa ho opýtala, že čo sa vlastne udialo, že prečo takto konal a že danú
situáciu treba riešiť. Povedala mu, že je v zlom stave, že chce ísť aj do domova dôchodcov s tým, že sa
tam bola aj pozrieť a na to jej žalovaný povedal, že môžu situáciu riešiť tak, že sa predá byt a keď chce
ísť do domova dôchodcov, tak on nemá finančné prostriedky na to, aby jej prispieval.

Potomsavzťahymedziňouasynomnarušiliavprípade,akjeajsosynomvkontakte,atoibaceztelefón
alebo cez tablet, tak väčšinou komunikuje iba s deťmi žalovaného s tým, že žalovaného vlastne ani
nevidí. Je pravdou, že žalovaný sa jej párkrát dotazoval, že ako sa má, opýtal sa jej, ale ona na to hovorí,
ženevie,čomumápovedať,čimápovedať,žebolatu,že bolatam,žechodí,žemázdravotnéproblémy.
Žalovaný jej stále aj hovoril, že pokiaľ niečo potrebuje, tak že to zabezpečí prostredníctvom kamarátov,

ktorých má na území SR, že by mu danú skutočnosť povedala. Ona mu však nikdy nepovedala že niečo
potrebuje, s jeho kamarátmi nechcela mať nič spoločné. Pri ostatnej návšteve, keď jej syn prišiel do bytu,
tak začal na ňu kričať s tým, že ona mu nikdy nič nedala, že nech mu dá zlatý náramok z ruky, že nech
mu dá aj zlatý prsteň, ktorý má na ruke, ktoré veci on jej daroval s tým, že ona mu chcela dať prsteň z
ruky a on povedal, že tento prsteň nechce, pretože tento prsteň iba on našiel na hotely a jej ho dal. V

ďalšom uviedla, že jej syn s ňou nebol ani raz u lekára.

S manželkou syna vzťah bol zo začiatku aký taký. Hneď na začiatku si o nej urobila svoj vlastný dojem,
ale vzhľadom na to, že mala žiť s jej synom, tak povedala, že nebude do toho zasahovať. Bola aj v
Z., chcela sa tešiť zo svojich vnúčat, pričom keď zobrala dieťa na ruky, keď zaplakalo, tak jej nevesta

spoza roha kuchyne jej vykrikovala, že ona ju vidí. Ona do Z. neprišla na to, aby pozerala televízor, ale
preto, aby sa potešila s vnúčatami, pričom poukazuje na to, že jej nevesta s ňou doobedu neprehovorila
ani jedno slovo. V lete roku 2017 mala jej nevesta narodeniny, obdŕžala od nej pozvánku na oslavu v
nejakom salóniku, pričom na túto pozvánku nereagovala. Následne, keď v lete prišli na návštevu, tak so
svojich peňazí usporila nejaké finančné prostriedky, za ktoré nakúpila darčeky pre každého a chcela aj

svojej neveste zagratulovať a tá jej ani ruku nepodala.

Keď syn prišiel na návštevu, tak išiel do kuchyne, kde sa oprel o kredenc, kde sa s ňou vôbec
nerozprával, pričom takisto ju ignorovala aj jej nevesta. Ona sa iba venovala deťom žalovaného. Takto
sa žalovaný správal v ostatnom období.

Keď bola uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si vyžaduje sociálnu starostlivosť v
osobitnom domove pre seniorov, vzhľadom na to, ako sa k nej žalovaný predtým správal, keď mu
povedala, že pôjde aj do domova dôchodcov, kde jej na to povedal, že on ju nebude financovať, tak
následne v tom čase ešte nemala tento posudok, ktorý je v spise a následne, keď tento posudok dostala

vzhľadom na správanie žalovaného o svojom zdravotnom stave ho ani neinformovala.V ďalšom uviedla, že pred 2 týždňami sa vrátila z nemocnice a v tom čase po návrate z nemocnice jej
volal jej syn, kde mu povedala, že sa s ním nemôže rozprávať, lebo prišla z nemocnice. To, že bola v
nemocnici o tom ho neupovedomila. Ešte ďalšie 2 týždne bola chorá a ani o tom syna neinformovala.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah s jeho matkou bol celý život podľa jeho názoru dobrý.
V byte býval s mamou od svojho narodenia, pričom sa o mamu staral. Keď začal zarábať, tak celú
výplatu dával svojej mame a následne z tejto výplaty si od nej pýtal iba finančné prostriedky v prípade,
ak to potreboval. V prípade, ak boli potrebné aj náklady vložiť do bytu, tak aj na týchto sa podieľal. Z

jeho poistky, ktorá mu bola vyplatená pri 18 rokoch, tieto finančné prostriedky boli použité na zakúpenie
plávajúcej podlahy do bytu, následne aj odpredal byt, ktorý zdedil po otcovi a po vyplatení dedičského
podielu aj z týchto finančných prostriedkov bola časť vložená do bytu, a to na doplatenie ceny okien,
ktoré boli v byte vymenené, pričom vzhľadom na to aký bol vzťah medzi ním a jeho matkou mal stále za
to, že jeho matka je tá najlepšia matka na svete s tým, že mal za to, že medzi nimi je nielen rodičovský
vzťah, ale aj kamarátsky vzťah a takto aj svoju mamu bral.

V roku 2013 nakoľko bol v Z., tak veci na Slovensku neriešil, ale v tom čase sa vyskytol veľký konflikt
medzi jeho matkou a jeho sestrou Z. I., kde ako aj žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, túto už za
svoju dcéru ani nepovažuje. V tomto smere preto následne priamo aj žalobkyňa iniciovala prepísanie
bytu, kde poukazuje na to, že stále mu žalobkyňa hovorila, že tento byt mu chce dať a že tento byt bude

jeho. Aj jeho sestra N. sa práve aj preto vzdala daného bytu v roku 2011 s tým, že stále aj ona vedela
o tom, že ten byt má pripadnúť jemu. Pokiaľ sa jedná o samotné uzavretie darovacej zmluvy, tak na
notárskom úrade bolo vysvetlené, čo je to darovacia zmluva aj dôsledky toho a vzhľadom na to, aby jeho
mama nemala pocit, že ju môže z toho bytu hocikedy vyhodiť doslova, tak preto v rámci tejto darovacej
zmluvy bolo zriadené právo vecného bremena doživotného bývania jeho mamy v tomto byte. Na jeho

podnet následne aj notárka do zmluvy uviedla, že žalovaný sa zaväzuje, že bude poskytovať potrebnú
starostlivosť pre svoju matku v prípade staroby, choroby a že uhradí všetky náklady s pohrebom. On
stále chce matke pomáhať, chce jej zabezpečiť starostlivosť v rámci možností.

Dobrý vzťah medzi ním a matkou trval do roku 2016, kde poukazuje na to, že aj v prípade, keď prišli

na územie SR, tak u nej bývali, mama im varila, pričom to ani nemusela robiť, on to nepožadoval, ale
vzhľadom na to, že by ona bola spokojná tak to aj akceptovali, čiže jedli u nej doma, keď to ona navarila.
Pokiaľ sa týka výletov, ktoré realizoval počas tohto pobytu, tak poukazuje na to, že tieto výlety chcel
realizovať aj s mamou, kde stále na tieto výlety ju volal, avšak ona odmietla s nimi chodiť. Poukazuje na
to, že on je zamestnaný, čiže v prípade aj keď prišiel na územie SR, tak to považoval za dovolenku a

potreboval si aj oddýchnuť, čiže aj preto s deťmi výlety realizoval. Poukazuje na to, že aj deti potrebovali
podľa jeho názoru takto tráviť čas a nie aby boli iba v byte.

V roku 2016, keď vo februári prišiel do bytu k matke, tak na začiatku bolo všetko v poriadku, v tom čase
však už aj v byte bola jeho sestra N., kde poukazuje, že doteraz sa o to nezaujímala, že iba zriedkavo sa

s ňou stretával a bolo mu divné, že v tom čase v tomto byte aj ona je. Prvý deň bolo všetko v poriadku,
následne na druhý deň, keď išli na návštevu ku kmotrovcom, tak vtedy si ho sestra N. zavolala do
kuchyne, kde sa ho dotazovala, že prečo oklamal ich mamu, že prečo je byt už na neho, pričom on jej
na to povedal, že mamu neoklamal a on nič zlé nespravil. Následne v lete prišli zase na návštevu na
územie SR, kde poukazuje na to, že mamu pozývali na oslavu narodenín a menín jeho manželky s tým,

že mala ísť na tú oslavu do C., kde jej uviedli, že oni ju tam odvezú aj privezú naspäť, kde ona odmietla
sa tejto oslavy zúčastniť s tým, že na to jej žalovaný poukázal, že na túto oslavu odmieta odísť napriek
tomu, že do C.Á. cestuje vlakom za svojou dcérou. V ďalšom poukazuje, že aj v tom čase v tom byte
bola prítomná, keď prišli aj sestra N., kde poukazuje na to, že zase to bol ďalší prípad, ktorý mu nie je
zrejmý, že prečo sa tam nachádzala, keď za ostatných 16 rokov pri jeho návštevách na území SR sa

ona s ním v tomto byte nekontaktovala a nebola prítomná.

Nie je pravdou, že by nebol so žalobkyňou u lekára. Poukazuje na to, že bol u lekára v R., v G. a stále,
keď prišiel a mal tu auto sa žalobkyne pýtal, že či niečo nepotrebuje, že má tu auto, aby tieto veci sa
zabezpečili. Pokiaľ sa jedná o ostatný pobyt žalobkyne v nemocnici tak o tom vedel, mal aj zabookované

letenky, aby prišiel na územie SR s tým, že následne, keď komunikoval so žalobkyňou tak táto mu
povedala, že nie je potrebné, aby tu išiel. Má vedomosť o tom, že za žalobkyňou sa do nemocnice
neustanovila ani sestra N., pretože veci ohľadom nej, žalobkyne, riešila p. G., ktorá tú starostlivosť jej
v tom čase zabezpečovala alebo poskytovala. V tom čas on mal aj známych v nemocnici, dokoncariaditeľa, bohužiaľ ten už medzi nimi nie je, a preto aj povedal žalobkyni, že keď niečo potrebuje, že to on
zabezpečí. Dotazoval sa aj u lekárov aj u zdravotných sestier na zdravotný stav žalobkyne, kde mu bolo
povedané, že tento je stabilizovaný, tak vzhľadom na to aj potom na územie SR sa neustanovil. Pokiaľ

sa jedná o ďalšie, tak sa skontaktoval aj s p. G., s ktorou majú medzi sebou aj telefonickú dohodu, že
v prípade, ak by sa zhoršil stav jeho mamy, tak že o tejto skutočnosti ho ona bude informovať, nakoľko
mama mu tieto informácie neposkytuje.

20. Svedkyňa N. K. vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa išiel zatepľovať bytový dom, v ktorom je byt,

kde býva žalobkyňa, tak v tom čase bola u nej a v tom čase chodil domový správca za tým účelom, aby
zabezpečil podpisy vlastníkov a nájomcov bytov za tým účelom, aby sa tá bytovka zateplila, kde vtedy
žalobkyňa zistila, že na tej listine je uvedený jej syn a nie ona, a preto sa dotazovala, že z akého dôvodu
a následne aj túto listinu ako za seba podpísala a nie za syna. Potom ako vošla do bytu, tak ona sa s
ňou rozprávala, kde sa jej pýtala, čo to má vlastne znamenať, že či došlo k zmene vlastníctva bytu a kde
vtedy jej žalobkyňa predložila doklady, ktoré mala, a to darovaciu zmluvu, kde z tejto darovacej zmluvy

bolo zrejmé, že došlo k darovaniu daného bytu jej bratovi s tým, že v tejto darovacej zmluve sa jej brat
zaviazal poskytnúť jej mame potrebnú starostlivosť v starobe, chorobe a zabezpečiť dôstojný pohreb.

Ohľadom ďalšej starostlivosti o žalobkyňu tak riešili aj tú otázku, že by sa presťahovala do C., a to k
nej domov, pretože ona má 3 izbový byt, síce má dcéru, ktorá je na vysokej škole, ale nejako by sa to

zariadilo, kde zo strany žalobkyne jej bolo povedané, že ona potrebuje svoje súkromie, a preto s takýmto
návrhom nesúhlasila, ale v konečnom dôsledku uviedla, že súhlasí s tým, aby sa presťahovala do C..
Žalobkyňa uviedla, že v C. by jej stačil maličký byt, buď garsónka alebo 1 a pol izbový byt, kde by mala
svoj priestor na svoju realizáciu. Na to ona povedala, že ako si to vlastne predstavuje babka, spýtala sa
jej, pretože ona na to finančné prostriedky nemá, že akou formou by sa to malo zabezpečiť. Na to jej

žalobkyňa povedala, že túto situáciu chce riešiť tak, že sa predá byt a na to jej ona povedala, že takouto
formou to nie je možné, a to vzhľadom na to, že tento byt je už na synovi I..

Následne v lete, keď prišiel jej brat na návštevu opäť k matke, tak bola v byte svojej matky, kde sa s
bratom porozprávala, kde si ho zavolala, a to bolo vo februári 2016, kde ona si ho zavolala, že sa s

ním chce porozprávať, kde sa ho opýtala, že vlastne čo vykonal, že prečo to takouto formou urobil, kde
mu poukázala takisto na to, že ona sa vzdala tohto práva k bytu, ale z toho dôvodu, že by počas života
tento byt bol na jej matke a až následne po jej smrti, aby prešiel na neho ako jej brata. Dotazovala sa
brata na to, že ako sa mieni postarať o svoju mamu a on jej v tom čase povedal, že mal plány o tom, že
buď zoberie svoju mamu do Z., resp. že ju dá do C. do svokrovcov. Tieto možnosti však neboli reálne.

Následne preto navrhla aj žalovanému, aby byt v G. bol predaný, aby bol kúpený byt v C., kde on by bol
jeho vlastníkom a kde by jeho mamka bývala. V tom čase s týmto nesúhlasil.

Vovzťahuknejjejmamaničnedala,pokiaľsatýkahmotnýchvecí,dalajejlásku,starostlivosť,vychovala
ju a to je všetko a prečo teraz, keď mama potrebuje starostlivosť na staré dni, tak prečo z tohto bytu by

mal profitovať iba žalovaný, ktorý nezabezpečuje žalobkyni starostlivosť, takú adekvátnu starostlivosť
akú ona potrebuje. V tomto smere pokiaľ ide o ďalšiu bytovú otázku žalobkyne má za to, že byt v G.
sa má predať s tým, že sa má kúpiť byt v C., kde bude žalobkyňa pri nej blízko, kde bude jej môcť
zabezpečovať tú starostlivosť, kde tento byt má byť napísaný na žalobkyňu s tým, že následne v rámci
dedičského konania tento byt bude rozdelený rovným dielom medzi všetkých súrodencov s tým, že v

ďalšom uvádza, že si je vedomá toho, že asi zrejmé s takýmto stanoviskom alebo s takouto formou
žalobkyňa nebude súhlasiť, a to vzhľadom na jej zlý vzťah s jej ďalšou dcérou.

Pokiaľ sa jedná o vzťah jej brata k mame uviedla, že do doby, kedy sa to všetko neprevalilo, tak je
pravdou, že jej brat mal so svojou matkou veľmi dobrý vzťah. O mamu sa staral, bral ju aj na dovolenku,

bola na dovolenke v Grécku, kde túto dovolenku si užívala, bral ju aj na iné výlety, bral ju na nákupy, čiže
uvádza, že naozaj v tomto smere nemôže nič vytknúť a vzťah medzi matkou a synom bol naozaj dobrý.
Vzťah medzi jej mamou a jej bratom sa narušil aj z dôvodu toho, že žalovaný sa oženil a žalobkyňa
nevychádza dobre so svojou nevestou. Ani sám žalovaný zrejmé nevie aká je jeho manželka ani nevie
mnoho veci, ktoré sa udiali v čase, keď bola jeho mama v Z.. Je pravdou, že žalovaný sa kontaktuje

so žalobkyňou, a to takým štýlom, že zavolá na pevnú linku a povie mamka poď, kde potom následne
žalobkyňa ide k tabletu, kde cez skype komunikujú aj obrazovo, kde poukazuje na to, že žalobkyňa
komunikuje iba s vnúčatami, pričom uvádza, že aj ona bola možno 3 - 4 krát pri tom ako sa taká
komunikácia udiala s tým, že už jej to nedalo, keďže nekomunikoval s jej mamou žalovaný alebo ibavnúčatá, tak ona sa ukázala takisto na obrazovku s tým, že deti sa jej pozdravili a následne zo strany
žalovaného došlo k vypnutiu tabletu. Nevie prečo, že keď sú sviatky, či Vianoce alebo Veľká Noc, že
v tom prípade, že aj keď napr. ona je u žalobkyne, resp. žalobkyňa u nej je v C., že prečo v tom čase

s ňou žalovaný nekomunikuje, je pravdou, že posiela jej iba SMS-ky, ale nedochádza medzi nimi ku
komunikácii telefonickej resp. cez skype, že nevie to pochopiť, že prečo to tak je. Žalovaný sa pýtal
mamy, že ako sa má alebo čo sa robí tak to bolo stále za prítomnosti maloletých deti, kde tieto deti
sú veľmi živé, čiže tam bol hluk, krik a podľa jej názoru aj jej mama, keď aj mala potrebu sa niekomu
zdôveriť, tak neučinila, a to práve z toho dôvodu, že ona potrebuje kľud a pokoj a nie za takejto situácie.

predtým to nebol problém, že sa strany sporu medzi sebou kľudne a pokojne aj rozprávali.

Keď sa dozvedela o tom, že jej brat má byť vlastníkom bytu, išla na internetovú stránku katastra portálu,
kde zistila, že jej brat je zapísaný ako vlastník a že mama má iba zdedené právo vecného bremena
dožitia. Následne išla za mamou, kde táto jej predložila doklady, a to výpis z darovacej zmluvy, kde dané
skutočnosti aj následne si overila. Podľa jej názoru mama nebola schopná posúdiť obsah darovacej

zmluvy a nebola pre ňu ani pochopiteľná.

V prípade, ak by sa žalobkyňa presťahovala do C., z jej strany by bola voči nej zabezpečovaná
starostlivosť, tak že vzhľadom na zdravotné problémy žalobkyňa podľa jej uvedenia by riešila tento
stav tak, že chcela, aby bola umiestnená do zariadenia sociálnej starostlivosti, kde v tomto smere si aj

vybavila všetky papiere, kde následne ona ju presvedčila o tom, aby takouto cestou nešla. Poukazuje na
to, že síce jej mama trpí zdravotnými problémami a vážnymi, avšak ešte je schopná sa o seba postarať,
čiže je schopná sa umyť, je schopná sa najesť, tie bežné životné funkcie vie zvládať, čiže vzhľadom
na to si myslí, že takéto zariadenie je už iba na dožitie ľudí, a preto aj podľa jej názoru takýto spôsob
riešenia starostlivosti o jej matku bol nevhodný, a preto aj v tomto smere vo vzťahu k svojej matke danú

skutočnosť uviedla.

21. Svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná asi 30 rokov. Podľa jej vedomostí
vzťah medzi stranami sporu bol dobrý, následne však tento stav sa zhoršil a pokiaľ sa jedná o súčasný
stav aký je medzi nimi, tak vzhľadom na to, že nie je prítomná pri ich komunikácii, tak k tomu sa vyjadriť

nevie. Zhoršenie stavu nastalo v dôsledku toho, keď sa p. I. dozvedela o tom, že byt je prepísaný na
jej syn, a to sa dozvedela v čase, keď domovník nejaké doklady od nej žiadať podpísať. Ona je so
žalobkyňou v každodennom kontaktne, bežne si volajú, a keď zistí, že niečo potrebuje, tak z vlastnej
iniciatívy tú pomoc jej aj poskytne. Pokiaľ sa jedná o kontakt so samotným žalovaným tak uviedla,
že osobne sa s ním stretla možno pred 4 - 5 rokmi. Okrem toho je s ním v kontakte, a to cez viber,

keď sú nejako sviatky, tak sa zablahoželajú. Pokiaľ sa jednalo o prvú hospitalizáciu žalobkyne, pokiaľ
sa jednalo o žlčník, tak v tomto smere komunikovala cez viber aj so žalovaným ohľadom zdravotného
stavu žalobkyne s tým, že si nepamätá, že či ho kontaktovala ona v tom smere alebo kontaktoval on
ju. Pokiaľ sa pamätá predmetom komunikácie bolo to, že žalobkyňa bola v tom čase hospitalizovaná a
žalovaný sa dotazoval na jej zdravotný stav. Doslova jej aj povedal, že v prípade, ak dôjde k zhoršeniu

zdravotného stavu, aby o tomto ho ona informovala Komunikovala so žalovaným aj ohľadom ďalšieho
zdravotného problému žalobkyne, a to ohľadom problému s očami. Má určité vedomosti o tom, že
žalobkyňa bola rozrušená často po rozhovoroch, ktoré viedla so žalovaným. Žalobkyňa má viacero
zdravotných problémov, bola hospitalizovaná pre problémy s priedušnicou s tým, že mala problémy aj s
nosom, pričom tieto zdravotné problémy so žalovaným ona nekonzultovala.

22. Svedkyňa Z. I. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa zoznámila ešte v Z. v roku 2012,
následne po pol roku aj otehotnela, kde v roku 2013 potom prišli aj na územie SR, kde už bola aj
požiadaná zo strany žalovaného o ruku, kde vlastne prišli do jej rodiny, aby sa zoznámili a takisto do
rodiny žalobkyne, kde boli v C. týždeň, týždeň boli v G., kde vlastne ona bola žalobkyni aj predstavená,

aby sa dostala do kruhu rodiny, nakoľko bola požiadaná o ruku, ale nechcela sa vydávať, keď bola
tehotná, tak odložili svadbu až na leto daného roku. Potom sa im narodila dcéra vo februári 2013 a z
dôvodu, že chceli urobiť krstiny na Slovensku, tak prišla aj na územie SR, kde v tomto čase sa riešil aj
prevod daného bytu na jej manžela, kde zo strany žalobkyne jej tiež bolo povedané, že tento byt bude
daný I., že bude jeho. Notárska zápisnica bolo spísaná práve na podnet žalobkyne, ktorá s tým vyšla, že

chce byt dať žalovanému. Žalobkyňa vedela o čo ide, bola pri plnom vedomí, všetko jej vysvetľovali. Má
tiež vedomosť o tom, že jej manžel sa zaviazal mame poskytovať jej potrebnú pomoc v prípade, ak o to
ona požiada. Nebol problém v prípade, ak by o to požiadala, aby jej zabezpečili ošetrovateľku, ktorá by
jej zabezpečila nákupy, ktorá by chodila za ňou domov, aj keď sú v zahraničí túto záležitosť alebo tietootázky vedeli vyriešiť aj z takéhoto miesta. Žalobkyňa si bola vedomá toho, a to jej aj ona povedala, že v
prípade, ak nebude finančné zabezpečená jej rodina, tak v tomto prípade sa zo zahraničia na územie SR
nevrátia, o tom vedel aj jej muž a takto sa aj dohodli a takto to aj akceptoval. Na Slovensko prichádzajú

2 krát do roka a v tom čase navštevujú aj žalobkyňu. Pokiaľ sa jedná o ostatné 3 razy, tak boli iba krátko
u žalobkyne, a to vzhľadom na to, že ich z daného bytu vyhodila.

23. Svedkyňa Z. I. vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 2011 nie je v kontakte so svojou mamou. V
tom čase došlo k vážnemu konfliktu v rodine, súviselo to s jej sestrou a s jej dcérou, teda aj tie kontakty

alebo jej vzťah s mamou sa narušili. Podľa jej vedomostí už v tom čase jej mama ju žiadala o to, aby
sa zriekla práva na byt, v ktorom jej mama bývala, pričom v tom čase povedala svojej mame, že ona
s tým nemá problém, že s týmto bytom za trvania alebo za jej života môžeš nakladať ako ona chce,
môže ho darovať, resp. niečo iné s ním urobiť a v prípade, ak tento byt dá jej bratovi, že ona proti tomu
nič nebude namietať. Na naliehanie svojej mamy v tom čase spísala písomne prehlásenie o tom, že sa
vzdáva práva na byt, ktorý je vo vlastníctve jej mamy s tým, že v prospech svojich súrodencov, pričom

uviedla, že v prospech obidvoch svojich súrodencov s tým, že tento list následne zanechala v schránke
pre svoju mama a od toho času s ňou mama nekomunikuje. Mama tvrdí, že už dcéru, teda ju nemá.

Pokiaľ sa jedná o vzťah jej brata, teda žalovaného vo vzťahu k mame, teda žalobkyni, tak ten vzťah
bol dobrý. Celkovo v rodine mali dobré vzťahy, avšak až v roku 2011 skrz toho, čo uviedla na úvod

pojednávania došlo k narušeniu vzťahov v rodine. Keď už jej mama naliehala opätovne na ňu, aby sa
vzdala práva k bytu, tak toto aj učinila, povedala si, že má svoju rodinu a prestala s miešať do ostatných
záležitostí rodiny. O darovaní bytu sa dozvedela iba náhodne, a to v čase, keď susede mamy zomrel
manžel, kedy jej pomáhala riešiť nejaké záležitosti ohľadom katastra, kde vtedy aj nahliadla do katastra
nehnuteľnosti ako verejnej listiny a zistila, že tento byt je už prepísaný na jej brata s tým, že vtedy si

povedala, že asi ten jej list alebo prehlásenie splnilo účel a že mama urobila to, čo chcela. Podľa nej jej
brat by nebol schopný podvodného konania voči mame za účelom získania bytu. Pokiaľ s ňou mama
hovorila, tak stále hovorila, aby sa vzdala práva k bytu iba v prospech svojho brata. Prečo napísala
prehlásenie v tom znení, že v prospech obidvoch súrodencov sa vzdáva tohto práva, tak ona vlastne to
urobila z vlastného rozhodnutia a už ponechala na svojej mame, aby v konečnom dôsledku sa rozhodla

komu ten byt daruje. Také isté prehlásenie urobila aj jej sestra, ktorá sa takisto vzdala práva k danému
bytu, a to práve v prospech jej brata. Stále jej mama hovorila, že byt chce dať bratovi.

24. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo

sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

25. V konaní bolo nesporné, že na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa
28.03.2013 žalobkyňa žalovanému darovala predmetný byt s prísl. a žalovaný dar prijal. Žalovaný je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
Výzvu na vrátenie daru súd považoval za doručenú žalovanému najneskôr dňa 22.11.2017, pretože
tvorila prílohu žaloby, ktorá bola žalovanému zasielaná ( na adresu do D. H., pričom doklad o prevzatí

zásielky súdu nebol doručený), keď v uvedený deň splnomocnil N.. J. Y. na jeho zastupovanie v tomto
konaní.

26. Žalobkyňa sa voči žalovanému v tomto konaní domáha vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany žalovaného spočívajúce v jeho nezáujme o ňu a neposkytovaní jej potrebnej pomoci

a opatery.

27. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je
oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na
vadypredmetudaru,oktorýchvie.Vustanovení§630Občianskehozákonníkajeupravenýďalšíspôsob

zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že
obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené
zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa
objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.Právna úprava obsiahnutá v § 630 Občianskeho zákonníka predstavuje akúsi sankciu v podobe
práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu

opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo
členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z
hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe
dvoch právnych skutočností: hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho
rodiny, výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

28. Dobré mravy bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo
častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu súdu.

29. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie
potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo

zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri prostej nevďačnosti
obdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrýchmravovzostranyobdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 81/97, Rc 31/99).

Naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči
darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

30. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že

správanie sa žalovaného ako obdarovaného k žalobkyni ako darkyni nemožno posúdiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Odo dňa prijatia daru v roku 2013 až do roku 2016 boli vzťahy medzi
stranami sporu v medziach dovtedy zaužívaných spôsobov komunikácie. Už v čase spísania notárskej
zápisnice žalovaný mal rodinu, žil a pracoval v zahraničí. Svoju matku navštevoval dvakrát do roka. Bol
s ňou v kontakte prostredníctvom telefonátov, sms správ a tiež prostredníctvom prenosov cez mobilné

zariadenie. Podľa svojich možností žalobkyni aj finančne prispieval, a v prípade potreby jej zakúpil aj
hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa následne používala v byte. Zaujímal sa o jej zdravie a potreby.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/228/2000 zo dňa
23.01.2003 : Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať skutkových okolností, ktoré

nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol právny úkon urobený a o ktorých obe
strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.

31. V roku 2016 si žalobkyňa uvedomila, že už nie je vlastníčkou bytu zapísanou v katastri a jej vzťah k
žalovanému sa zmenil. Zaujala voči nemu obranný, odmietavý postoj a tým došlo aj k narušeniu dovtedy

bežnej komunikácie medzi nimi.

Napriek uvedenému, žalovaný tak ako do roku 2016, aj následne so žalobkyňou komunikoval, zaujímal
sa o jej stav a potreby, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná žalobkyňa, aj sestra žalovaného N. a
tiež svedkyňa p. G., pričom z jej strany žalovanému boli zamlčané podstatné skutočnosti ohľadom jej

zdravotného stavu, čo takisto uviedla samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi. Žalovaný dvakrát ročne aj
v ostatnom období žalobkyňu navštevuje, pričom tieto návštevy sú aj vzhľadom na samotné správanie
sa žalobkyne kratšie. Žalovaný aj v období po roku 2016 finančne, i keď menšími sumami, podporuje
žalobkyňu (predložené výpisy z účtu žalobkyne), pričom súd nemal za preukázané, žeby jeho sestra N.
sa vo väčšom rozsahu podieľala na úhrade bežných potrieb žalobkyne, tak ako bolo uvedené v konaní.

Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že zo strany jej dcéry N. jej boli poskytnuté finančné prostriedky iba
v jednom prípade o to dňa 26.11.2015 vo výške 100,- eur. V konaní takisto nebolo popreté, že žalovaný
sa podieľal na financovaní zakúpenia hnuteľných vecí používaných žalobkyňou ( chladnička, mraznička,
televízor, tablet ...) pričom sa nejedná o veci nízkej hodnoty. Aj v súčasnosti žalobkyni financuje káblovútelevíziu a tiež uhrádza poistku na predmetný byt. Žalovaný sa zaujíma aj o zdravotný stav žalobkyne,
pričom je v kontakte s p. G., ktorá je blízkou priateľkou žalobkyne a ktorá jej poskytuje prípadnú potrebnú
pomoc.

32. Žalovaný vo vzťahu žalobkyni prejavuje aj snahu poskytovať jej potrebnú pomoc, pričom vzhľadom
na skutočnosť, že žije v zahraničí, túto jej vie zabezpečiť prostredníctvom iných osôb. Danú skutočnosť
potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná žalobkyňa. Takisto jej navrhol, aby sa presťahovala k nemu do
zahraničia, resp. k svokrovcov, resp. že jej bude uhrádzať pobyt v domove sociálnych služieb. Žalobkyňa

však všetky jeho návrhy zamietla.

Okrem uvedeného, žalobkyňa má aj ďalšie dve deti, ktoré z morálneho hľadiska sú takisto povinné voči
žalobkyni ako matke prejavovať o ňu záujem a poskytovať jej potrebnú pomoc. Pričom zo strany dcéry
N. je táto pomoc aj podľa potreby poskytovaná, teda žalobkyňa nie je odkázaná výlučne na pomoc
žalovaného. Takisto podľa potreby starostlivosť o žalobkyňu zabezpečuje aj je priateľka p. G.. Súd v

tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/81/1997 zo dňa 30.01.1998 : V
danom prípade nemožno hovoriť ani o neposkytnutí potrebnej pomoci žalobkyni, pretože táto nie je na
ňu zo strany žalovaných odkázaná, keďže ako sama uviedla, starostlivosť jej zabezpečuje dcéra.

33. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobkyňa mala vždy v úmysle byť ,,dať“ iba svojmu synovi, t.j.

žalovanému. Za tým účelom sa aj sestry žalobcu vzdali svojich nárokov na predmetný byt (aj keď
dané právne úkony sú právne neúčinné) a to ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy. Až v roku 2016
žalobkyňa svoj názor zmenila a ako uviedla, v prípade vrátenia bytu ho mala v úmysle predať, kúpiť byt
v inom meste a v prípade jej smrti, by mali byt zdediť všetky jej deti. Ide o diametrálne odlišný názor a
postoj žalobkyne (súd poukazuje na výpovede svedkov a tiež samotnej žalobkyne), aký mala dovtedy.

Súdu nedá neuviesť, že do značnej miery ohľadom zmeny svojho názoru bola žalobkyňa ovplyvnená
svojou dcérou a tiež dôvodom zmeny jej názoru bolo prvotne vyriešenie jej bytovej otázky do budúcna.

34. Súd je ďalej toho názoru, že nie je možné pod hrubým porušovaním dobrých mravov chápať ani to,
že žalovaný neplnil očakávania žalobkyne o spôsobe poskytovania osobnej starostlivosti a to tým, že

po poskytnutí daru sa s rodinou nevrátil bývať k nej do predmetného bytu. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať,žeporušeniedobrýchmravovmusímaťobjektívnycharakteraniejehomožnéposudzovať
subjektívne z pohľadu žalobkyne. Objektívnosť je pritom daná tým, že každý člen spoločnosti by toto
správanie považoval za hrubé a porušujúce dobré mravy a nie iba samotná žalobkyňa z dôvodu, že
neboli naplnené jej subjektívne očakávania. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyni žalovaný takýto

prísľub dal, resp. aby takýmto prísľubom ovplyvňoval žalobkyňu pri jej rozhodnutí darovať mu byt.

Súd pri samotnom výsluchu žalobkyne a z jej správania sa počas súdneho konania nadobudol pocit,
že žalobkyňa má odmietavý postoj k osobe žalobcu a to bez toho, že by bolo preukázané jeho hrubé a
arogantné správanie, ktorým by žalobkyni ublížil.

35.Niekaždésprávanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhosprávania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen

podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať
z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím
trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Dôkazné bremeno na preukázanie existencie hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného

zaťažovalo žalobkyňu, avšak podľa názoru súdu toto dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla, nakoľko
súdu nepreukázala, že by sa žalovaný dopustil takého konania, ktoré by vzhľadom na svoju intenzitu,
resp. dobu porušovania spĺňalo kritéria hrubého porušenia dobrých mravov. Súd preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

36. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému voči žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.