Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202668
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816202668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu: Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX/XX, XXX XX J. nad L., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č.k. 8C/23/2016-96 zo dňa 30. júna 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, že Dohoda o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX zo dňa

22.10.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

II. Vo zvyšnej časti zrušuje rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„Určuje, že dohoda o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a je neplatná.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 75%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53a, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3
ods. 3, 5, § 7 ods. 2, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 298 ods. 1, 2, § 137 písm. c), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014, Dohoda o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014, Dohoda o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014, Ustanovenie článku 8, bod 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014, Ustanovenie článku 8, bod 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014, Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014,Rozhodcovská zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014 a Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.10.2014 vzhľadom na to, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a teda neobsahujú všetky
náležitosti, ako by mali v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, tak
úvery vyplývajúce z týchto zmlúv o revolvingovom úvere sú bez úrokov a bez poplatkov.

4. Uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere považoval súd za zmluvy spotrebiteľské, keďže žalovaný ako
právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014. Súd predmetnú dohodu
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek vyhláseniu žalovaného, že dohodnuté služby sú
doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek

zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu 1. inštancie ide o nekalú obchodnú
praktiku, ktorej cieľom je neoprávnene obohatiť sa spôsobom navonok neutrálnym, nakoľko odplata za
uzavretie tejto Dohody je zahrnutá do pravidelných mesačných splátok, ktoré sa dlžník zaviazal splácať.
Takýto postup súd s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže akceptovať.
Súd 1. inštancie dospel k záveru, že Dohody o zrážkach zo mzdy nie sú neprijateľnou zmluvnou

podmienkou z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ nebol nútený predmetné dohody uzavrieť, čo vyplýva
priamo z uvedených dohôd. Z predlžených dohôd je zrejmé, že ich uzavretie bolo na báze dobrovoľnosti
a ich podpísanie nebolo podmienkou uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere. Rovnako bol žalobca
priamo v uzavretých dohodách poučený o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď
žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah dohôd o zrážkach zo mzdy, súd zastáva názor, že uzatvorené

dohody nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže dohody boli uzavreté vo forme osobitných
listín, žalobca bol poučený o možnosti odmietnuť podpísanie dohôd, ako aj o dôsledkoch uzavretia. Súd
sa nestotožnil s názorom žalobcu, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu
pohľadávku,nakoľkouvedenýnázornemáoporuvžiadnychzákonnýchustanoveniach.Včaseuzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bol úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne a v čase

uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bol úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.
Dohodnutá zmluvná pokuta 0,04% denne, tzn. 14,6% ročne z dlžnej sumy neprekročila trojnásobok
úrokov z omeškania podľa vyššie citovaného nariadenia vlády, teda je v súlade s týmto nariadením. Súd
preto napadnuté ustanovenia zmlúv o revolvingovom úvere týkajúce sa zmluvnej pokuty nevyhodnotil
akoneprijateľnézmluvnépodmienky.Súdmalďalejzapreukázané,žeuzatvorenérozhodcovskézmluvy

spĺňajú všetky zákonné atribúty podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. Aj keď sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už pripravený, žalobca nemusel predmetné rozhodcovské zmluvy uzavrieť, nebolo to
jeho povinnosťou ako ani podmienkou platnosti revolvingových zmlúv. Zároveň poukázal na možnosť
žalobcu jednostranne odstúpiť od predmetných rozhodcovských zmlúv v lehote 14 dní od ich uzavretia

bez akýchkoľvek sankcií. Súd mal ďalej za to, že Zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú všetky
náležitosti požadované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý v 1. deň v mesiaci
a rovnako v 1. deň v mesiaci bol dohodnutý dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Nakoľko Zmluvy
o revolvingovom úvere obsahujú všetky zákonné náležitosti, súd nemohol určiť, že predmetné zmluvy

sú bez úrokov a poplatkov, preto žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne. Možno tak konštatovať, že žalobca bol úspešný v spore vo výške
12,5% a žalovaný mal úspech vo výške 87,5%. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného
súd priznal úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania vo výške 75% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

5. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, a to proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že jednoznačne zastáva
názor, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX č. zo dňa 20.06.2014 a č.XXXXXXXXXX zo

dňa 22.10.2014 neobsahujú obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Oznámenia veriteľa o schválení revolvingového úveru sú podľa jeho názoru
jednostranné právne úkony veriteľa, ktoré však žalobca nepodpísal a tieto podrobné informácie ohľadom
dátumu splatnosti prvej a poslednej splátky a rozčlenenia splátky na istinu a úrok nie sú súčasťou bodu6. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Na základe uvedeného treba zmluvy o revolvingovom úvere považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Keďže obe zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov, sú obe Dohody o zrážkach zo

mzdy neplatné. Ďalej namietal, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne
a pri jej akceptácii nemal na výber. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská doložka preto nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Namietal aj geografickú neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania. Podľa
jeho názoru z dikcie ust. § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia vlády vyplýva, že súčet všetkých sankcií

nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania. Okresný súd v odôvodnení však len porovnáva výšku
zmluvnej pokuty s trojnásobkom úrokov z omeškania, čo je v rozpore s dikciou ustanovenia §3 a ods.
1. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v druhom a treťom bode zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku o neprijateľnej zmluvnej podmienke.

Odvolanie právne odôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.. Namietal, že závery súdu
prvej inštancie ohľadne dohody o poskytovaní služieb nemajú oporu ani vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a ani v právnych predpisoch. Z dohody o poskytovaní služby vyplýva nielen dobrovoľnosť
uzavretia dohody o poskytovaní služieb, ale aj obsah a popis jednotlivých služieb. Ak teda súd uvádza
ako dôvod svojho rozhodnutia, že žalovaný nepoučil žalobcu o tom, čo jednotlivé služby znamenajú

a či ich žalobca chce, potom tento záver nie je zlučiteľný s obsahom dohody o poskytovaní služieb.
Tvrdil, že na základe výsledkov konania nie sú splnené zákonné podmienky pre závery súdu o tom, že
žalovaný neinformoval žalobcu o jednotlivých službách. Rovnako mal za to, že súd nemal preukázanú
žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu odbornej starostlivosti žalovaného. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že povinnosť informovať si žalovaný splnil, a to preukázateľným spôsobom.

Navrhol, aby odvolací súd v napádanej časti rozsudok zrušil a žalobu v príslušnej časti zamietol. Zároveň
si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že Dohoda o poskytnutí služieb bola uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré

vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ
totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v
budúcnosti neposkytne. Poukázal na to, že princíp „vigilantibus scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
Na základe uvedených skutočností žalobca považuje výrok Okresného súdu, ktorým určil dohodu o

poskytovaní služieb ako neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, za správny.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu a ani k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa ustanovenia § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti
mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má

súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o revolvingovom úvere 1“) , ktorá bola žalobcom ako dlžníkompodpísaná dňa 12.06.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 20.06.2014. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutieúveruvovýške1.500,-Eur,sosplatnosťouúveruv36mesačnýchsplátkachvovýške53,25,-
Eur,celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiťbolavovýške1.967.00,-Eur,RPMNzaúverbolavovýške

49,67%, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 0,- Eur, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník
zaplatiť bola vo výške 0,- Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí úveru bola vo výške 0%, ročná
úroková sadzba revolvingu 0%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,15%, poplatok
za poskytnutie úveru 50,00,- Eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. V tie isté dni ako Zmluva o revolvingovom úvere

bola stranami podpísaná aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo, že spory
budú riešené v rozhodcovskom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi. Rovnako medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená aj ďalšia Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o revolvingovom úvere 2“), ktorá bola žalobcom ako dlžníkom
podpísaná dňa 17.10.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 22.10.2014. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 690,- Eur, so splatnosťou v 42 mesačných splátkach vo výške 21,82,- Eur.

Celková čiastka, ktorú sa žalobca ako dlžník zaviazal splatiť bola vo výške 985,44,- Eur. RPMN za úver
bola26,68%,ročnáúrokovásadzbaúverubola18,09%,priemernáRPMNzaúverbolavovýške44,06%,
poskytnutá čiastka revolvingu bola vo výške 690,- Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu bola vo výške 25,68%, ročná úroková sadzba revolvingu bola 18,09%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania bola 5,05%, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu bol 69,- Eur. Súčasťou aj tejto

zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.. V tie isté dni ako Zmluva o revolvingovom úvere 2 bola stranami podpísaná aj Rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo, že spory budú riešené v rozhodcovskom konaní,
pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Žalobca a žalovaný uzavreli
aj Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola žalobcom podpísaná dňa 17.10.2014 a žalovaným dňa

22.10.2014. Listami zo dňa 11.03.2016 žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu Obecný úrad Skrabské
o vykonávanie pravidelných zrážok zo mzdy vo výške 53,25,- Eur (č.l. 16) a vo výške 37,72,- Eur (č.l.
27). Uznesením zo dňa 01.06.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo zamestnávateľovi
žalobcu uložené zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
dlžníkač.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXX.ĎalejsavspisenachádzaOznámenieveriteľaoschválení

revolvingového úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2014
(č.l. 87) a Oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 (č.l. 89). Obsahom spisového materiálu sú aj Dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX podpísané žalobcom dňa 12.6.2014 a
žalovaným dňa 20.06.2014 a č. XXXXXXXXXX podpísané žalobcom dňa 17.10.214 a žalovaným dňa

22.10.2014.

14. Vzhľadom na podané odvolania žalobcu a žalovaného bolo úlohou odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnené odvolacie dôvody oboch strán, ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku posúdiť, či súd
prvej inštancie správne rozhodol o tom, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa

22.10.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a či súd prvej inštancie správne návrh vo zvyšku
zamietol a zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%.

15. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posudzoval uzatvorené
Zmluvy o revolvingových úveroch 1 a 2 ako zmluvy spotrebiteľské a správne aplikoval aj niektoré

ustanovenia na ochranu spotrebiteľa účinné v čase uzatvorenia predmetných revolvingových zmlúv.

16. Súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len Dohodu o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nepovažoval Dohody o
zrážkach zo mzdy a Rozhodcovské doložky za neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko spĺňajú všetky

zákonom predpísané náležitosti a boli uzatvorené na báze dobrovoľnosti. Taktiež ustanovenia týkajúce
sa zmluvnej pokuty nevyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a Zmluvy o revolvingovom úvere
1 a 2 nepovažoval za bezúročné a bez poplatkov.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne určenia, že Dohoda o poskytovaní služieb

č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná, odvolací súd
dáva do pozornosti ustanovenie § 298 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 137 písm. c/ C.s.p.,
ako aj ustanovenie § 53 ods. 1, 4, §54 ods. 1,2, ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe
tejto dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi služby označené ako informácia o zostávajúcichzáväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby,
vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb
na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným

finančným agentom. Za tieto služby mal žalobca platiť odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (článok I. bod 7.1. Dohody). Uvedená dohoda
bola uzavretá dňa 22.10.2014 rovnako ako aj rozhodcovská zmluva a samotná zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli aj zásadu
poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd Českej republiky
v Nálezoch II. ÚS 3/06 a I. ÚS 3512/11 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších
osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je
potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje
okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu,

má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 22.10.2014
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou

poskytovateľ (žalovaný) v skutočnosti neposkytol službu, resp. za „služby“ označil svoje evidenčné a
administratívne úkony. V súvislosti s odkladom splatnosti splátok ide iba o hypotetickú možnosť požiadať
o odklad splátok. Žalobca má hradiť mesačný poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto hypotetickú
možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok
(dlhodobá práceneschopnosť, strata zamestnania, úmrtie manžela, či príbuzného v priamom rade),

dlžník využije alebo nevyužije. Nepochybne minimálne odplata za poskytovanie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok v dohode o poskytovaní služieb predstavuje peňažný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti bola len
záujmom dodávateľa. Pokiaľ ide o formu dojednania predmetnej dohody o poskytovaní služieb, odvolací
súd konštatuje, že samotný podpis tejto dohody, resp. skutočnosť, že bola vyhotovená ako osobitná

dohoda, nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvy tak,
ako to tvrdí žalovaný. Predmetná dohoda je formulárová, vyhotovená žalovaným, rovnako ako samotná
zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva, resp. dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom tieto
zmluvy mali byť žalobcovi dané na podpis „v jednej kope“ spolu s úverovou zmluvou. Podľa tvrdenia
žalobcu mu mala byť podstrčená v kope papierov aj predmetná dohoda, keď žalovaný mal zneužiť

časovú tieseň a nechal ho podpísať všetky papiere bez toho, aby si ich mohol dôkladne preštudovať a na
tieto „služby“ nebol upozornený, že niečo také podpisuje. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej
inštancie konštatuje, že povinnosťou veriteľa bolo dlžníkovi ako spotrebiteľovi prezentovať informácie o
ponúkaných doplnkových službách jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby sa dlžník na ich základe
mohol rozhodnúť, či služby ponúkané veriteľom potrebuje alebo nie v situácii, ak tieto služby podľa

vyhlásenia žalovaného majú byť doplnkové a dobrovoľné.

20. Občiansky zákonník obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
Znamená to, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemá možnosť participovať na vytvorení predmetnej
formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou.
Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade mal žalobca možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše
alebo nepodpíše, napriek vyhláseniu, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú

charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu. Žalovanému sa nepodarilo ani preukázať, že predmetná dohoda bola individuálne dojednaná.
Táto skutočnosť je spochybnená už tým, že ide o formulárovú dohodu vyhotovenú žalovaným, daným
žalobcovi na podpis „v kope“ s inými listinami. Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd má

za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom je neoprávnene sa obohatiť, keď odplata za
uzavretie dohody bola zahrnutá do pravidelných mesačných splátok úveru, ktoré sa dlžník zaviazal
splácať. Odvolací súd preto uvedenú dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodanéa v skutočnosti slúžia záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zmluvné dojednanie služby „odklad
splatnosti splátok“ nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si

ho aktivovať, ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí poplatok - odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru v pravidelných mesačných splátkach. Konanie žalovaného pri uzatváraní
dohody o poskytovaní služieb má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v demokratickej spoločnosti.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo určené,
že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2014 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatnou, potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

22. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne

preskúmal a posúdil náležitosti Zmlúv o revolvingovom úvere, podmienky uzavretia rozhodcovských
zmlúv, Dohody o zrážkach zo mzdy a ustanovenia týkajúce sa zmluvných pokút. V priebehu konania
neaplikoval na predmetnú vec ustanovenia všetkých právnych predpisov týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa.

23. Občiansky zákonník definoval v § 53 ods. 4 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie však na predmetný
prípad neaplikoval toto ustanovenie, čo taktiež prispelo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na písm. a) a r) vyššie spomenutého ust. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmlúv o revolvingových úveroch.

24. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) (vrátane dôvodovej
správy) Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovým
zmluvám ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

25. Podľa dôvodovej správy k § 53 odsek 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.“

26. Ako správne už poznamenal súd prvej inštancie, v prípade rozhodcovských zmlúv ide o tzv.
formulárové zmluvy, teda zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a ktoré nemá možnosť
nijako ovplyvniť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že niet dôvodu na to, aby bola vylúčená
súdna kontrola formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne

preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci
predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú
na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej
klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a
to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a

majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

27. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti

spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

28. Žalobca ako spotrebiteľ pri predmetných rozhodcovských zmluvách nemá na výber, ak bude
žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je
len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že

výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

29. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzirozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

30. Odvolací súd dáva do pozornosti aj spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého: „zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby

na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

31. Vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko
vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia

nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

32.Postupžalovanéhopriuzatváranídohôdozrážkachzomzdypriposkytovaníspotrebiteľskýchúverov

je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp.
zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez
akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa
jedná o formulár zmluvy.

33. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

35. Skutočnosť, že Dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené na samostatných tlačivách, teda neboli
neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o revolvingovom úvere, a teda žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť

nepodpísaťtietodohodynemeníničnatom,žesúdprvejinštanciemalvkonaníprihliadaťnaspotrebiteľa
akoslabšiustranusporu,vziaťdoúvahyjehotvrdenia,žepredmetnédohodymubolipredložené„vkope“
spolu s inými papiermi a vyžadovať od žalovaného preukázanie, že si voči žalobcovi ako spotrebiteľovi
splnil svoju predzmluvnú informačnú povinnosť.

36. Vo vzťahu k náležitostiam Zmlúv o revolvingovom úvere, odvolací súd dáva do pozornosti, že ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzatvorenia
revolvingových zmlúv vyžaduje rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky
a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm.

b) ZoSÚ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené odvolací konštatuje, že zo
Zmluvy o revolvingovom úvere 1 a Zmluvy revolvingovom úvere 2 nie je možné zistiť termín konečnej
splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru, v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky
a poslednej splátky bolo vyhotovené v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, žežalobca podpísal zmluvu skôr ako žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v čase, kedy žalobca zmluvu
podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Nie
je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry

žalobcu, žalovaný nepreukázal, že by žalobca vyjadril s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak
súhlasu podpísal. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v
zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v
ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

37. Ak sa súd v spore so slabšou zmluvnou stranou nevyrovná s inými právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami v obdobných spoločenských vzťahoch ako je prejednávaná vec a konanie vedie v
zásadnom odklone od správneho právneho posúdenia veci, súd tým znemožní stranám sporu procesné
prostriedky útoku či obrany. O takýto prípad ide nepochybne aj vtedy, ak sa konajúci súd vôbec
nevysporiadal s rozhodcovskými zmluvami a dohodami o zrážkach zo mzdy ako s neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

38. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti aj niektoré ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými
boli potvrdené rozhodnutia súdov prvej inštancie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a
Rozhodcovské zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami - rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 12Co/25/2015 zo dňa 17.02.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/42/2017

zo dňa 01.06.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/107/2015 zo dňa 30.05.2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/225/2016 zo dňa 24.10.2017.

39. V súvislosti s posúdením neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 8, bod 8.1 Zmluvy o
revolvingovom úvere 1 a 2 odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 544 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka, ako aj ustanovenie § 3a ods. 1, 2,3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť
v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ, ani s ust. § 3a ods. 1,2 nar. vlády 87/1995
Z.z.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude:
· priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní soud
připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem
ústavněprávního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit.

Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou
spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov.
např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1. 11. 2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III. ÚS
3436/12 ze dne 19. 3. 2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11. 11. 2013, sp. zn. III. ÚS
562/12 ze dne 24. 10. 2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9. 12. 2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je

nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské
unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím
evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie
a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic.
· opätovne posúdiť (ne)platnosť dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.06.2014 a 22.10.2014, ustanovení

článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere 1 a 2, ako aj rozhodcovských zmlúv zo dňa 20.06.2014
a 22.10.2014 vo vyššie naznačených intenciách, aj so zohľadnením námietok žalobcu v odvolaní;
· opätovne posúdiť náležitosti Zmluvy o revolvingovom úvere 1 a Zmluvy o revolvingovom úvere 2 v
kontexte ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy v spojení tiež s
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na existenciu

oznámení veriteľa o schválení revolvingových úverov;
· zistiť, kedy boli Oznámenia veriteľa o schválení revolvingových úverov doručené žalobcovi ako
spotrebiteľovi, resp. či mal žalobca ako spotrebiteľ už v čase podpisovania predmetných zmlúv
o revolvingových úveroch vedomosť o všetkých údajoch, ktoré boli potom zosumarizované v
Oznámeniach veriteľa o schválení revolvingových úverov.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).