Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/241/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228146
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Mitríková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7212228146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Mitríkovou v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012, doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhala, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni

neprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 9190038 dlžníkom (povinným) K. F., J..
XX.X.XXXX v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote (exekučná vec číslo EX 445/2006) a rozsudkom
rozhodol tak, že je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu majetkovej škody sumu 175,- € a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 165,96 € a náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhla
písomným podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 9190038 dlžníkom (povinným) K. F.. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 445/2006. Súdny exekútor v snahe
postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobkyne efektívne a účinne, predložil návrh žalobkyne
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5803*032931.Následne
žalobkyňa podala dňa 18.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a to z obavy o právny a
faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom. Exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase (30 dní od doručenia návrhu).3. Ďalej žalobkyňa konštatovala, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o zmene súdneho exekútora pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe, pričom nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná. Žalobkyňa sa dozvedela o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jej práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
10.3.2011 o zmene súdneho exekútora.

4. Žalobkyňa si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnila náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobkyni vznikla majetková škoda v sume 175,- €
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobkyňa vynaložila v tomto období na správu
pohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystémusumu

70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

5. Žalobou si uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že správnym postupom súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej pohľadávky.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobkyne zvýšenému riziku

zánikupovinného,zvýšenémurizikuzmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,zvýšenému
riziku insolvencie povinného.

6. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a

princípov právneho štátu. Žalobkyňa si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jej
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky, všetko spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu, sumu 165,96 €, ktorú žalobkyňa vypočítala alikvotným pomerom 55,32 eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Podľa žalobkyne bol v danej veci exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 112 dní.

7. Žalobkyňa uviedla, že postupovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak žalovaná
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

8. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 25.4.2018, v ktorom navrhla,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnila si náhradu trov konania. Konštatovala, že žaloba
žalobkyne je zmätočná, vyskytujú sa v nej viaceré nedostatky, keď žalobkyňa neuviedla spisovú značku
príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobkyňa

dozvedela o vzniku škody, čím žalobkyňa prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobkyňa sama. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobkyňa uplatňuje škodu. Žalobkyňa
neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Jednak žalobkyňa namieta nezákonné konanie vpodobenerozhodnutiaonávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonomstanovenejlehote,alezároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

9. Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobkyňa neuvádza kroky, ktoré podnikla na ich
odstránenie. Žalobkyňa neuviedla, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo
strany žalovanej, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Žalovaná má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto

právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

10. Z ust. § 15 a § 16 zákon č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je

zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie.
Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol okresnému
súdu doručený už dňa 27.9.2012 je zrejmé, že žalobkyňa ho nepodala po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná

informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti
SR adresovalo žalobkyni po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobkyňa nepreukázala
požadované skutočnosti, nedoplnila žiadané informácie a nebola ochotný priložiť ani príslušné návrhy
na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenie o zmene súdneho exekútora, dátumy

kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť
skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady
preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jej nárok na

náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1, písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z., preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný.

11. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,

resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne.

12. K nesprávnemu úradnému postupu, k otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý
má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po
dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na
vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom

realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.

13. Žalovaná pripustila, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej lehoty
od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú

súčinnosť, v takých prípadoch nemohol exekučný súd objektívne dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu na
rozhodnutie o návrhu žalobkyne ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote
rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu
exekútorovi exekučný spis. Žalobkyni tak nič nebránilo podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobkyňa nevyužila tento

prostriedok nápravy, porušila preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní.14. Žalovaná ďalej k existencii prieťahov v konaní uviedla, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní
nesplnila ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,

ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti za prieťahy.

15. Uviedla, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, preto žalovaná vznáša
námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobkyni vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote,

lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od uplynutia 30 - dňovej lehoty o doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora.

16. K materiálnej škode žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa vo svojich žalobách domáha náhrady
materiálnej škody v paušálnej sume 175,- €. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru
žalovanej žalobkyňa nepreukázala existenciu škody a nároky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Žalovaná zastávala názor, že vyčíslenie materiálnej škody paušálnou sumou
je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Žalobkyňa
tak nepreukázala vznik škody, ani jej výšku.

17. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 663,88 € (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za
prieťahy na rok), podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže

prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Žalobkyňa poukazuje na viaceré nálezy ústavného
súdu, avšak aj ústavný súd pri posudzovaní prieťahov prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi
súdu viedla k náprave, nepriznáva automaticky paušálne sumu 663,88 €. Žalovaná poukázala na
to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní

irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.
Žalobkyňa zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

18. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto
náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých
mravochaajsprihliadnutímnapoškodenúosobu,t.j.vychádzaťzust.§17ods.2a3zákonač.514/2003
Z.z. Zároveň predložila list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/

A3/RM/kb D(2010)/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne
dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu nazačatie prejudiciálneho konania. Súčasne žalovaná konkrétne uviedla citácie z tohto listu. Uviedla,
že o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu
spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý takisto priložila. Mala z uvedeného

za zrejmé, že žalobkyňa a jej praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Uviedla, že žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp.

podmienke príčinnej súvislosti žalovaná, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti,
ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedla, že nemožno tvrdiť, že žalobkyni
vznikla škoda postupom okresného súdu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala

vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Žalovaná má za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, je už v

súčasnosti zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už
v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a navrhla, aby Okresný súd Košice II žalobu v
celom rozsahu zamietol. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.

20. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa neustanovila žiadna strana sporu.
Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím vo veci v jej
neprítomnosti. V ospravedlnení poukázala na znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný znaleckým
ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý sa nachádza na tunajšom súde a je obsahom

súdneho spisu sp. zn. 36C/241/2012, za účelom preukázania výšky majetkovej škody spôsobenej
žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žalovaná svoju neprítomnosť
ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti, pričom nežiadala o odročenie pojednávania. Zároveň poukázala
na čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
(ďalej len „CSP“), ktorý ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty. V tejto súvislosti žalovaná

poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach žalobkyne, a to s legitímnym
očakávanímzamietnutiažalobyvcelomrozsahu.Vychádzajúcz§180CSPsúdvecprejednalarozhodol
v neprítomnosti strán sporu.

21. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom spisu

Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/1110/2006, konkrétne so žiadosťou o udelenie poverenia,
návrhom na vykonanie exekúcie, poverením na vykonanie exekúcie, návrhom na zmenu súdneho
exekútora, vyčíslením trov exekúcie zo dňa 27.12.2010, uznesením Okresného súdu Košice II sp.
zn. 38Er/1110/2006 zo dňa 30.3.2011 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania,
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/125/2012- 31 zo dňa 25.6.2012 a

uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/83/2013-51 zo dňa 26.6.2013 o odmietnutí dovolania a zistil
tento skutkový stav:

22. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/1110/2006 súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora sp. zn. EX 445/2006 Bo/Ka datovaná 18.4.2006 o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: Peter
Ivanov, bytom Narcisova 410/3, 040 11 Košice pre vymoženie peňažnej pohľadávky 1.190,33 € (35.860,-
Sk) bola exekučnému súdu doručená dňa 21.4.2006. K žiadosti súdny exekútor pripojil návrh na
vykonanieexekúciespísanýnaexekútorskomúradedňa7.2.2006aexekučnýtitul,ktorýmbolaNotárska
zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom Partizánske, ulica Generála

Svobodu 1069/4, č.k. N 5163/2005, Nz 48359/2005 NCRls 47741/2005 zo dňa 16.10.2005. Poverenie
bolo udelené pre súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala dňa 22.5.2007. V priebehu konania
oprávnený doručil exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Po vyčíslení
trov exekúcie súdnym exekútorom dňa 28.12.2010, exekučný súd uznesením č. k. 38Er/1110/2006- 18zo dňa 10.3.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil s tým, že oprávnený je povinný
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,04 €.

23. Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej súd pozná právo (iura novit curia), a teda právne posúdenie
zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu, súd posúdil
žalobu podľa jej obsahu (§ 124 CSP).

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné

osobitného zreteľa.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a
11.

30. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

33. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, t. j. ku
dňu, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku
v príslušnom znení),t.j. ku dňu 21.4.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.34. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov. Z vykonaného dokazovania
malnespornepreukázané,žežalobkyňasanažalovanúobrátilasožiadosťouopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom žalobu podala na súd skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od podania

žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, v čase rozhodovania súdu o
podanej žalobe už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobkyne a že v rámci predbežného
prerokovania ju neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej. Preto súd mal za to, že v čase
rozhodovania súdu vo veci samej zákonná 6-mesačná lehota uplynula, a teda žalobu už nemožno
považovať za predčasne podanú.

35. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú: a) protiprávny
úkon, resp. škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym
úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody, d) zavinenie. Zavinenie sa vyžaduje len v prípade
subjektívnej zodpovednosti. Pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt
zavinil vznik škody alebo nezavinil. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

zákonom č. 514/2003 Z. z. objektívnou zodpovednosťou, keďže tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť
(§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Preto v prípade uplatnenia nárokov z objektívnej zodpovednosti
za škodu oprávnený subjekt nemusí preukazovať zavinenie, t. j. ani vo forme úmyslu, ani vo forme
nedbanlivosti, preto stačí preukázať, že škoda (pokiaľ vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu
štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

36. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej
alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa
vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený.
Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať teda za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo

a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, a to postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.

37. Otázku, či v danom prípade bolo alebo nebolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať všeobecný
súd v rámci konania o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na

podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

38. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (I. ÚS

16/02). Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by jej vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti
s omeškaním súdu s rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Na konštatovanie, že v
exekučnom konaní išlo o prieťahy, nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený. Žalobkyňa taktiež
nepreukázala, a ani súdu nie je z jeho úradnej činnosti známe, že by sa uskutočnilo nejaké konanie, v
ktorom by boli zistené a skonštatované prieťahy v predmetnom exekučnom konaní.

39. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd najskôr vyzve pôvodného súdneho exekútora
na vyjadrenie k návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie a následne po doručení exekútorského spisu súdu
rozhodujesúdopodanomnávrhu.Žalobkyňasadomáhalanáhradyškodyzanesprávnyúradnýpostupzdôvodu, že k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v zákonnej 30- dňovej lehote,
resp. primeranej lehote. Súd v danom prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, keďže na to nie
je oprávnený. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je

dôvodom na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa
uplatňovala podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa nej príslušný exekučný súd svojím postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

40. V danom prípade bol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa
22.11.2010, dňa 27.12.2010 (teda po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora) si pôvodný súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie. Následne exekučný
súd uznesením č. k. 38Er/1110/2006- 89 zo dňa 10.3.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
konanie zastavil. Súd dospel k záveru o neprípustnosti exekúcie po posúdení exekučného titulu ako
nespôsobilého podľa ust. § 41 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku bez ohľadu na skutočnosť,

kto je v konaní poverený vykonaním exekúcie. Predmetný postup súdu nemožno považovať za
nesprávny, nakoľko uznesenie súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach uznesením č. k.
13CoE/125/2012-31 zo dňa 25.6.2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
2Cdo/83/2013-51 zo dňa 26.6.2013 bolo dovolanie oprávneného odmietnuté. Žalobkyňa v konaní
namieta, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 -

dňovej lehote, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nešlo o dôvod, že by exekučný súd
nepristupoval zodpovedne k plneniu svojich zákonných povinností. Samotné zistenie, ešte samo o sebe
nezakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003Z.z. Podľa zhora podaného výkladu súdu
musia byť tiež splnené i ďalšie 2 predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama
príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou,

na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobkyňu. V danom prípade si
žalobkyňa svoju dôkaznú povinnosť nesplnila a nepreukázala splnenie týchto zákonných predpokladov,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, čím nevznikla zodpovednosť štátu za škodu, preto sa súd nad
rámec nezaoberal podrobne výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.

41. Vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala až v podaní,
v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vo veci samej, by bolo v tomto prípade nad
rámec dokazovania potrebného pre zistenie skutkového stavu veci, a teda aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania (čl. 17 CSP v spojení s §157 ods. 1 CSP). Žalobkyňa napokon nepreukázala
ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, resp.

nemajetkovou ujmou, keďže nepreukázala existenciu atribútov, a to nesprávny úradný postup a vznik
škody,resp.vzniknemajetkovejujmy.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonných
ustanovení súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.

42. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd poukazuje na ustálenú právnu prax, podľa

ktorej premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku. Keďže nárok žalobkyne nevznikol, námietkou
premlčania sa súd v tomto spore viac nezaoberal.

43.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň, nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

44. V závere súd dáva do pozornosti žalobkyni, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

45. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala najprv vo veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom, t. j. rozsudkom o základe nároku (pôvodne podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz
podľa § 214 CSP). Pokiaľ súd uzná, že je daný dôvod pre postup podľa § 214 CSP, môže (avšak nemusí)
vydať medzitýmny rozsudok, a to aj bez návrhu strany sporu. Pokiaľ súd návrhu strany na vydaniemedzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom samostatné rozhodnutie, ani sa týmto návrhom
nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. V tomto spore mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo
na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko z obsahu súdneho spisu je nepochybné,
že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že
jej náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.