Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010438
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010438.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému F.. S. P., nar. XX. XX. XXXX
v S., trvale bytom K., S. ulica XXX/XX, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa
10.08.2017, sp.zn. 2T/94/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného F.. S. P. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 10.08.2017, sp.zn. 2T/94/2017, bol obžalovaný F.. S.
P. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 26. 02. 2017 v čase približne o 13.22 hodine v K. na S. ulici č. XXX/XX, po vyťažení oznamovateľa
priestupku Ing. S. P. k nim oznamovanom priestupku, tohto hliadka Obvodného oddelenia PZ Prievidza
v zložení práp. K. P. a stržm. S. G., na základe vyhláseného miestneho pátrania Obvodným oddelením
PZ Prievidza zo dňa 09. 10. 2016 sp. zn. ORPZ-PD-OPP3-475/2016-P zo dňa 23. 11. 2016 pod sp. zn.
ORPZ-PD-OPP3-795/2016-P a ORPZ-PD-PDOPP3-751/2016-P, v ktorých obžalovaných figuruje ako
podozrivýzospáchaniapriestupkovprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákona

SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, vyzvala na podanie vysvetlenia, čo obžalovaný
odmietol a snažil sa z miesta odísť preč, pričom bol opakovane vyzvaný hliadkou, aby dobrovoľne šiel s
nimi na Obvodné oddelenie za účelom podania vysvetlenia vo veciach, v, ktorých je na neho vyhlásené
pátranie a po poučení o možnosti predvedenia a využití možnosti použitia donucovacích prostriedkov
za účelom predvedenia bol príslušníkmi hliadky PZ umiestnený do služobného vozidla, kde si cielene
ľahol na zadné sedadlá a odmietal spolupracovať s hliadkou, pričom v snahe usadiť obžalovaného

vzpriamene, aby mohol byť eskortovaný, pristúpil k obžalovanému poškodený stržm. G. cez ľavé zadné
dvere, pričom obžalovaného chytil za ľavé rameno, na, ktorom obžalovaných ležal, na čo obžalovaný
otočil hlavu smerom k ruke poškodeného a pohrýzol stržm. G. do oblasti kĺbu palca ľavej ruky, čím
poškodenému vzniklo drobné zranenie a to pomliaždenie chrbta ľavej ruky oblasti 1. záprstnej kosti s
dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 4 dni.
Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia

slobody 13 (trinásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o vine aj
treste, pričom rozhodnutie a postup súdu považuje za nesprávne z dôvodov
procesných chýb a porušovania zákonov. V písomnom odôvodnení odvolania namietal, že k uhryznutiu

nedošlo, aj v uznesení o vznesení obvinenia bolo uvedené, že poškodenému nespôsobil žiadne
zranenia. Následný postup prokurátora pri podaní obžaloby a samosudcu pri rozhodovaní o vine,ktorí mali vychádzať z toho, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, považuje za úmyselné
prehliadnutie dôkazu svedčiaceho v jeho prospech s cieľom uznať ho vinným za každú cenu, aby
neboli postihnutí svedkovia policajti P., G. a a expolicajt S. R. z konšpirácie proti jeho osobe. Orgány

prípravného konania a samosudca nepožadovali znaleckým skúmaním preskúmať jeho zuby a čeľusť
ako zdroja údajného pohryznutia do oblasti palca ľavej ruky, kedy by znalec musel konštatovať, že
jeho zdevastovaný chrup a čeľusť takého úkonu z objektívnych dôvodov nie je schopná. Prokurátor a
samosudca na pojednávaní odmietali prevziať a zaoberať sa lekárskym vyjadrením MUDr. G.- primára
NsP Prievidza so sídlom Bojnice, musel im ho nanútiť na priloženie do spisu počas pojednávania,

čo tiež považuje za úmyselné prehliadnutie dôkazu v jeho prospech, napriek nie jednoznačnému
posudku súdneho znalca len konštatovaním, že ho mohol pohryznúť. V jeho prospech jednoznačne,
aj napriek zostrihaniu, je tiež priložený videozáznam, z ktorého nevidno akýkoľvek náznak, že došlo
k bolestivému pohryznutiu kĺbu palca na ruke policajta G., pričom tento následne šoféroval služobné
auto s údajne "bolestivo zranenou rukou". Irelevantné je svedectvo expolicajta S. (pretože tento musel
opustiť rady poctivých policajtov), nakoľko už 4 roky podáva rôzne oznámenia, často aj duplicitné a

k dnešnému dňu vo svoj prospech nevyhral ani jeden fabulovaný priestupok, tiež aj v prípade, keď
krivo obvinil syna obžalovaného, vulgárne nadával jeho tehotnej dcére a z klamstva ho usvedčil aj jeho
nadriadený. Konšpirácia policajtov P. a G. bola zúročená jednostranne proti jeho osobe vyšetrovateľom,
jeho priateľským prístupom k týmto osobám počas konfrontácie, keď obžalovaný využil svoje právo
nevypovedať a napriek tomu vyšetrovateľ pokračoval v kladení otázok. Od začiatku vyšetrovania policajt

W.robilprocesnéchybyaporušovalzákonyadozorujúciprokurátorsaknimbuďnevyjadroval,úmyselne
ich prehliadal, alebo ich obhajoval a stotožnil sa s nimi. Všetky tieto skutočnosti vyústili do obžaloby
podanej prokurátorom plnej chýb a nepresností, preto ju žiadal v záverečnej reči zamietnuť. Navrhol
preto vo svojom odvolaní, aby Krajský súd v Trenčíne z hore uvedených dôvodov zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v plnom rozsahu proti jeho osobe.

V doplnení dôvodov odvolania podaných na krajskom súde v deň verejného zasadnutia obžalovaný
opakovane poukázal na to, že orgány prípravného konania nezískavali dôkazy tak, aby samosudcovi
umožnili spravodlivé rozhodnutie. Od začiatku policajti, vyšetrovateľ, prokurátor a dokonca sa to stalo
aj samosudcovi na pojednávaní, sa do zápisov snažili dostať slová, ktoré nikdy nevyslovil. Vždy proti

týmto praktikám okamžite protestoval a požadoval opravu v danom zápise u menovaných osôb. Vytýkal
teda procesné pochybenia predchádzajúce napadnutému rozsudku, poukazoval na to, že prokurátorom
podaná obžaloba nespĺňala náležitosti podľa § 234 Tr.por. z dôvodov, že neobsahovala odôvodnenie
obžalobného návrhu. Súčasne poukázal na to, že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa
vznieslo obvinenie, pričom v uznesení o vznesení obvinenia bolo uvedené na rozdiel od obžaloby, že

poškodenémuuhryznutímnespôsobilžiadnezranenia.Vspomínanejobžalobejeuvedenývideozáznam
poskytnutý svedkom K. S., výpoveď svedka s týmto meno a videozáznam sa však vo vyšetrovacom
spise nenachádza. Vyšetrovateľ od začiatku až dokonca robil procesné chyby, porušoval zákony v jeho
neprospech, počas prokurátorom nariadenej konfrontácie sa správal k policajtom P. a G. výslovne
priateľsky a porušil tým služobný poriadok a tiež zákon, lebo po tom, čo som využil svoje právo odmietnuť

vypovedať, nemal mu vyšetrovateľ klásť ďalšie otázky. Rovnako namietal ako dôkaz poučenie založené
v spise na č.l. 49, nakoľko podľa neho bolo založené do spisu dodatočne, preto je irelevantné. V ďalšej
časti namieta skutkové zistenia, uvádza priebeh skutku z ktorého vyplýva, že ani nemohol poškodeného
policajta uhryznúť. Vyjadrenia znalca k zraneniam poškodeného považuje za irelevantné, keďže súdny
znalec vo svojom vyjadrení uviedol, že mohlo dôjsť ku zraneniu tak ako uvádza poškodený, čo však

neznamená istotu. Pritom súdny znalec neskúmal, či by za opisovaných skutočností policajtmi G. a P., v
malom priestore služobnej Fábie mohlo dôjsť k akémukoľvek pohybu obžalovaného, ktorý by smeroval
na ľavý palec ruky policajta G., pričom znalec tiež neskúmal jeho zdevastovaný chrup a pohyblivosť
čeľuste v zmysle jej schopnosti umožniť pohryznutie. Pokiaľ ide o poranenie údajne zistené vyšetrením
a znalcom, podľa ktorého mal poškodený v trvaní 4-5 dní pre bolestivosť a citlivosť miesta dočasne

obmedzenú schopnosť uchopovať ľavou rukou predmety, nezodpovedá tomu skutočnosť vyplývajúca z
videozáznamu, na ktorom nie je vidno prejav bolesti policajta G., ktorý následne aj šoféroval vozidlo
na políciu. Ak mal naozaj policajt G. pomliaždený palec, ako uvádza súdny znalec, v žiadnom prípade
nemohol vykonávať uvedenú činnosť a to aj neskôr na polícii. Všetky uvedené skutočnosti sa diali
pod dohľadom dozorujúceho prokurátora, ktorý podal obžalobu plnú chýb, nepresnosti, s porušením

zákona, náležitosti obžaloby čo do obsahu, tak ako na tieto skutočnosti poukázal. Obžalovaný zotrval
na predchádzajúcich dôvodoch odvolania a tiež svojej pravdivej výpovedi zapísanej vyšetrovateľom v
zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 27. 02.2017.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317
Tr.por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o obžalovaným vytýkané

procesné pochybenia súvisiace s podanou obžalobou, odvolací súd uvádza, že v predmetnej trestnej
veci bolo konané tzv. skrátené vyšetrovanie s poukazom na § 202 Tr.por., preto obžaloba neobsahuje
odôvodnenie. Čo sa týka uvedenia nesprávne uvedeného mena v navrhnutých dôkazoch - videozáznam
poskytnutý K. S. (správne má byť V. S.), ide len o zrejmú nesprávnosť, čo napokon vyplýva z obsahu
spisu a nemala žiadny vplyv na ďalší správny postup, či rozhodnutie súdu. Rovnako nemožno za
protizákonný považovať postup vyšetrovateľa, ktorý počas konfrontácie obžalovaného so svedkom P.,

po tom čo obžalovaný odmietol vypovedať, sa ho opýtal či disponuje audio alebo video záznamom
zo zákroku policajtov a ak áno, vyzval ho na jeho vydanie pre potreby trestného stíhania, na čo
obžalovaný opätovne uviedol, že odmieta vypovedať a následne bol tento úkon ukončený. Z uvedeného
nevyplývažiadnaprotizákonnosť,spočívajúcanapríkladvtom,žebyobžalovanýbolkvýpovedinejakým
spôsobomdonucovaný.Napokonsanemožnostotožniťsnázorom,žeobžalobabolapodanápreskutok,

pre ktorý nebolo vznesené obvinenie. Je potrebné uviesť, že jediná zmena v skutkovej vete podanej
obžaloby a následne i napadnutom rozsudku oproti vznesenému obvineniu spočívala v uvedení údaju,
že poškodený utrpel drobné zranenie a to pomliaždenie chrbta ľavej ruky oblasti 1. záprstnej kosti
s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 4 dni. Táto okolnosť bola zistená na podklade
zadovážených dôkazov v priebehu prípravného konania, súčasne však bola bez významu z hľadiska

právneho posúdenia skutku, nakoľko pre naplnenie znakov trestného činu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je nevyhnutné spôsobenie poranenia, teda aj
bez uvedenej zmeny by skutok odôvodňoval kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia. Za takéhoto
stavu preto námietku obžalovaného ohľadom zachovania identity skutku považoval odvolací súd za
neopodstatnenú.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu
veci v nevyhnutnej miere a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného
konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7
, voľného hodnotenia
dôkazov - § 2 ods. 12
i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.

por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že

súdprvéhostupňavrozhodnutípodrobnerozviedoldôkazy,ktoréusvedčujúobžalovanéhozospáchania
žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu
obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný základ
v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky
prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Odvolací súd

uvádza, že odvolacie námietky obžalovaného sú len opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej
už v prípravnom konaní a pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vysporiadal a riadne odôvodnil, prečo a na základe akých
dôkazov túto obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú a súčasne riadne odôvodnil, prečo odmietolvykonať ďalšie procesnými stranami navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že súd na
pojednávaní odmietol prevziať a zaoberať sa lekárskym vyjadrením MUDr. G. - primára NsP Prievidza so
sídlom Bojnice, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nie je namieste. Správy predložené obžalovaným

pred súdom sú založené na čl. 134-135 trestného spisu, pričom odvolací súd skonštatoval, že sa
nejedná o lekárske správy, ale objednanie na ORL ambulanciu k operačnému výkonu v roku 2008, teda
spred desiatich rokov. Pritom uvedené správy nemôžu s poukazom na ostatné dôkazy vylučovať, že zo
strany obžalovaného došlo k predmetnému uhryznutiu poškodeného. Naviac ani z lekárskych správ o
vyšetrení obžalovaného zo dňa 26.02.2017 (v deň skutku) nevyplýva, že by mal problémy s otváraním

úst, ani nič také obžalovaný ani neuvádzal, práve naopak z tejto správy vyplýva, že obžalovaný mal pri
vyšetrení „jazyk vlhký, nepovlečený, plazí v strede,“ z čoho nepochybne vyplýva, že musel pri vyšetrení
dostatočne otvoriť ústa. Preto obranu obžalovaného, že neuhryzol poškodeného, lebo nemohol otvárať
ústa, i krajský súd vyhodnotil ako účelovú. Nakoľko ani ďalšie námietky vo vzťahu k ustálenému skutku
nepovažoval odvolací súd za dôvodné, uzatvára, že skutkové zistenia a právne závery prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, zodpovedajú výsledkom

dokazovania, preto odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku
o vine nepovažoval za dôvodné.

Pri ukladaní trestu okresný súd rovnako správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34

ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. S prihliadnutím na vyššie uvedené a pri súčasnom priznaní jednej poľahčujúcej okolnosti
obžalovanému podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že viedol doposiaľ riadny život, neexistencii priťažujúcej
okolnosti, uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov, výkon ktorého

mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu
15 mesiacov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že je
trestom zákonným a spravodlivým a bude ním splnený jeho účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom
odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného F.. S. P. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.